Najvyšší súd 1ObdoV/9/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. M. M., nar. X., bytom K., zastúpeného advokátkou JUDr. M. T., AK T., IČO: X., proti ţalovanému JUDr. S. D., so sídlom P., správca konkurznej podstaty úpadcu M. M., nar. X., K., IČO: X., zastúpenému advokátom JUDr. M. R., Ţ., IČO: X., o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cbi 3/2012-80, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
- februára 2016, č.k. 3Obo/12/2015-92, takto r o z h o d o l : I. Dovolanie ţalobcu sa o d m i e t a . II. Ţalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e :
- Krajský súd v Košiciach rozsudkom z
- februára 2015, č. k. 4Cbi/3/2012-80 zamietol ţalobu a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 414,41 eur náhrady trov konania.
- V odôvodnení uviedol, ţe predmetom sporu je vylúčenie nehnuteľnosti, pozemkov z registra E, parc.č. X., orná pôda o výmere 5 438 m2, zapísaná na LV č. X., podiel v ¼, parc.č. 740, orná pôda, o výmere 3.438 m2, zapísaná na LV č. X., podiel 2/6, parc.č.X., orná pôda o výmere 12 664 m2, zapísaná na LV č. X., podiel ¼, parc. č. X., orná pôda o výmere 11 356 m 2, zapísaná na LV č. X., podiel ¼ a parc.č. 386, orná pôda o výmere 1 623 m2, zapísaná na LV č. X., podiel ¼, pre okres K., obec K., katastrálne územie K. zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu M. M., nar. X., K., IČO: X. Z vykonaného dokazovania zistil, ţe na majetok úpadcu M. M., nar. X., K., IČO: X., bol uznesením z
- 2006, č. k. 7K/202/2005-44 vyhlásený konkurz. Po vyhlásení konkurzu úpadca uzavrel so ţalobcom darovaciu zmluvu zo 2 1ObdoV/9/2016
- 2008, ktorou ţalobcovi daroval predmetné nehnuteľnosti. Túto skutočnosť súd prvej inštancie vyhodnotil ako právne neúčinný úkon a postup správcu konkurznej podstaty-zápis predmetných nehnuteľností do konkurznej podstaty úpadcu M. M., nar. X., K., vyhodnotil ako vecne správny, preto ţalobu zamietol.
- Na odvolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a rozhodol rozsudkom zo
- februára 2016, č. k. 3Obo/12/2015-92 tak, ţe napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
- Stotoţnil sa s názorom súdu prvej inštancie, ţe po vyhlásení konkurzu úpadca daroval synovi, ktorý je na strane ţalobcu, nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia z konkurznej podstaty sa ţalobou domáha. Poukázal na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV, podľa ktorého oprávnenie nakladať s majetkom podstaty prechádza dňom vyhlásenia konkurzu na správcu konkurznej podstaty. Keďţe úpadca s majetkom konkurznej podstaty v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV uţ nakladať nemohol, darovacia zmluva nenadobudla právne účinky. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
- Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Ţiadal zmeniť rozsudok odvolacieho súdu a ţalobe vyhovieť alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa názoru dovolateľa súd prvej inštancie a aj odvolací súd vec nesprávne právne posúdili. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený
- 2006 a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. J. F., ktorý ponúkol na predaj majetok uvedený v súpise, teda aj predmetné nehnuteľnosti. Manţelka úpadcu D. M. v rámci predkupného práva predmetné nehnuteľnosti v celku odkúpila a správcovi JUDr. J. F. vyplatila preddavok kúpnej ceny. So súhlasom správcu JUDr. F. úpadca M. M. darovacou zmluvou zo
- 2008 daroval synovi M. M. predmetné nehnuteľnosti. Pred ukončením konkurzu správca JUDr. F. zomrel a za správcu bol ustanovený Ing. D. Š., ktorému manţelka úpadcu D. M. vyplatila zvyšnú časť kúpnej ceny za nehnuteľnosti. Ing. D. Š. nekonal a finančné prostriedky nadobudnuté zo speňaţenia konkurznej podstaty sa stratili. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený v roku 2012 JUDr. S. D., ktorý predmetné nehnuteľnosti zapísal do konkurznej podstaty
- 2012, teda po 6 rokoch od vyhlásenia konkurzu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej 3 1ObdoV/9/2016 republiky sp. zn. 5Obo/21/2014, ktorý riešil obdobnú vec a v ktorom bol vyslovený názor k námietke premlčania a preklúzie. Vyslovil názor, ţe aj takýto zo zákona odporovateľný právny úkon úpadcu, nie je moţné napadnúť na súde odporovateľnou ţalobou v neobmedzenom čase, keďţe ide o majetkové právo, ktoré sa premlčuje a prekluduje. Povaţuje predmetnú darovaciu zmluvu za platnú a zaradenie nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty za neoprávnené.
- Ţalovaný sa k dovolaniu písomne vyjadril. Poukázal na ust. § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV v aktuálnom znení a na skutočnosť, ţe úpadca previedol na svojho syna predmetný majetok po vyhlásení konkurzu a na skutočnosť, ţe tento majetok vlastnil v čase vyhlásenia konkurzu. Majetok, ktorý úpadca previedol darovacou zmluvou na syna, nepochybne spĺňa definíciu podstaty, bez ohľadu na zápis do súpisu a darovacia zmluva je voči konkurzným veriteľom neúčinná.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len C. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas a riadne zastúpený dovolateľ, bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) skúmal, či je napadnuté také rozhodnutie, proti ktorému je podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku prípustné.
- Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred
- júlom 2016, za účinnosti O. s. p., dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 C. s. p. a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ustanovenia § 236, § 237 a § 238 O. s. p. v znení platnom v čase podania dovolania.
- Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
- Dovolanie ţalobcu smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku je podľa ustanovenia § 238 ods. 1 aţ ods. 3 O. s. p. prípustné: ak je napadnutý rozsudok odvolacieho 4 1ObdoV/9/2016 súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, ak sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, ak ide o potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p.
- Prípustnosť dovolania ţalobcu z uvedených ustanovení nevyplýva. Napadnutý je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v ustanovení § 238 O. s. p.
- V zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. je dovolací súd povinný prihliadať vţdy na procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Preto sa dovolací súd neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie je prípustné podľa § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O. s. p. Toto zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne v ňom vymenované. O vadu v zmysle tohto ustanovenia ide vtedy, ak: a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
- Iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Je potrebné zdôrazniť, ţe pre záver o prípustnosti dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení. Rozhodujúci je záver dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.
- Existencia vád v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p. nebola v dovolaní namietaná a ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania ţalobcu preto z týchto 5 1ObdoV/9/2016 dôvodov nie je daná. Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu a nezistil, ani ţe by postupom odvolacieho súdu bola ţalobcovi znemoţnená realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
- Štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku bola rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p. Táto norma sa uplatňovala aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O. s. p.). Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôraznil, ţe odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemoţno posudzovať izolovane, pretoţe prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011). Tento právny názor, ktorý zastáva aj dovolací súd, zahŕňa poţiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/2009). Po preskúmaní dovolaním napadnutého rozhodnutia dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd rozhodol v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a napadnutý rozsudok odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., teda v súlade s poţiadavkou preskúmateľnosti. Súd nie je povinný sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberať všetkými skutočnosťami, tvrdenými účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.) a účastníkovi musí dať odpoveď na zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností zistených súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie rozsudok riadne odôvodnil. Odvolací súd spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie v rozhodnutiach reagovali na všetky podstatné argumenty ţalobcu a ţalovaného.
- Dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/04, podľa ktorého súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôţe bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. 6 1ObdoV/9/2016
- K námietke dovolateľa, ţe rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v § 237 O. s. p., ani o znak rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O. s. p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
- Dovolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, pričom nie je moţné skutkové zistenia urobené súdmi prvej a druhej inštancie podrobiť revízii, ani prieskumu hodnotenia nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorého skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, oprávnený za tým účelom vykonávať dokazovanie (§ 213 O. s. p.). Dovolací súd nemôţe preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov niţších stupňov uţ len z toho dôvodu, ţe na rozdiel od súdu prvej a druhej inštancie nemá moţnosť vykonávať dôkazy (prehodnocovať skutkové zistenia moţno len na podklade výsledkov vykonaného dokazovania). V dovolacom konaní sa ex offo posudzuje len zákonnosť postupu súdu pri vykonávaní dokazovania (súlad jeho procesného postupu so zákonom).
- Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dovolací súd nezistil, ţe by rozhodnutie odvolacieho súdu bolo postihnuté inou procesnou vadou taxatívne vymenovanou v § 237 O. s. p.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcu odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné.
- Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 C. s. p.). 7 1ObdoV/9/2016
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- februára 2017 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová