← Slovensko

o zaplatenie 35 393,88 eur s prísl.

Najvyšší súd 5Obdo/55/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu H., s. r. o., H., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou K., advokátska kancelária, s. r. o., F., IČO: X., proti ţalovanému H., s. r. o., H., IČO: X., zastúpenému advokátskou kanceláriou I., Š., B., s. r. o., Š., IČO: X., o zaplatenie 35 393,88 eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 11Cb/29/2013, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z

  1. marca 2016, č. k. 1Cob/5/2015-285 v znení dopĺňacieho rozsudku z
  2. apríla 2016, č. k. 1Cob 5/2015-297, takto r o z h o d o l : I. Dovolanie ţalobcu sa o d m i e t a . II. Ţalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e :
  3. Okresný súd Humenné rozsudkom z
  4. novembra 2014, č. k. 11Cb/29/2013-197 čiastočne vyhovel ţalobe a uloţil ţalovanému zaplatiť ţalobcovi úroky z omeškania 8,75% ročne zo sumy 21 889,15 eur od
  6. 2012 do
  8. 2013, zo sumy 19 187,35 eur od
  10. 2013 do
  12. 2013 a zo sumy 7 187,35 eur od
  14. 2013 do
  17. Vo zvyšku ţalobu zamietol a ţalovanému priznal náhradu trov konania vo výške, ako bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
  18. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe dokazovaním bolo preukázané medzi účastníkmi ústne uzavretie zmluvy o dielo v zmysle ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Účastníci si dohodli predmet diela a jeho odplatnosť, avšak bez dohody o výške ceny diela. Odplatnosť vykonania diela je jednou z podstatných náleţitostí zmluvy o dielo. V zmluve môţe byť vyjadrená ako záväzok objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu 2 5Obdo/55/2016 za dielo vo výške uvedenej v zmluve, alebo vypočítanej spôsobom v zmluve určeným. Jej konkrétnu výšku, resp. spôsob jej určenia v zmluve nie je potrebné uviesť za podmienky, ţe zmluvné strany prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez takéhoto určenia ceny. V takom prípade sa uplatní podporné pravidlo vyslovené v § 546 ods. 1, v zmysle ktorého je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok, teda tzv. cenu obvyklú. Ţalobca nepreukázal, ţe by sa so ţalovaným dohodol na paušálnej cene za vykonané dielo. Naopak všetky dôkazy predloţené ţalovaným nasvedčujú tomu, ţe ţalovaný nemal záujem na uzatvorení zmluvy o dielo, v ktorej by bola takto paušálne dohodnutá cena. Pri objeme prác, ktoré mal ţalobca pre ţalovaného vykonať v súvislosti s metrologickým overovaním a opravou meračov, mal ţalovaný záujem dohodnúť sa na cene za dielo poloţkovite podľa rozsahu opráv a mnoţstva náhradných dielov, pouţitých na kaţdom merači. Táto skutočnosť vyplýva jednak z výpovedí konateľov spoločnosti, a to Ing. M. a Ing. S., ktorí popísali systém zabezpečovania nákupu materiálu a prác u ţalovaného ako člena holdingovej skupiny C., a. s., H., zo svedeckej výpovede Ing. H., ktorý ako vtedajší riaditeľ ţalovaného komunikoval so ţalobcom ohľadne výkonu predmetných prác, ale aj cenových ponúk ostatných spoločností, ktoré boli pracovníčkou obchodnej spoločnosti C., a. s., H., p. J., oslovené na ich predloţenie. Pôvodne víťazná cenová ponuka spoločnosti R., s. r. o., obsahuje cenu za demontáţ, montáţ, vyčistenie, revíziu, opravu a spätnú montáţ meračov. Tieţ ponuka spoločnosti Z., s. r. o., ktorá bola oslovená na predloţenie cenovej ponuky, neobsahuje paušálnu cenu. O tom, ţe ţalovaný nemal záujem na uzavretí zmluvy o dielo s paušálnou sumou, svedčí aj e-mailová korešpondencia medzi ţalobcom a pracovníčkou obchodnej spoločnosti C., a. s., H., p. J., ktorá oslovovala firmy, zaoberajúce sa touto činnosťou na predkladanie cenových ponúk a ktorá ţalobcu po predloţení cenovej ponuky poţiadala o jej doplnenie, aj o opravu a nie len overenie, aj samotná výpoveď ţalobcu, podľa ktorého na ţiadosť ţalovaného doplnil cenovú ponuku o poloţkovité členenie na metrologické overenie, opravu a vyčistenie a opravu s náhradnými dielmi. Ďalej poukázal na následné správanie ţalovaného, ktorý po tom, čo odovzdal ţalobcovi merače na opravu a po následnom obdrţaní faktúr, vystavených ţalobcom za zrealizované práce, poţiadal ţalobcu o predloţenie rozpisu a podrobnej špecifikácie pouţitých náhradných dielov. Takýto postup ţalovaného moţno povaţovať za reklamáciu a vyslovenie nesúhlasu s účtovanou paušálnou cenou, na ktorú ţalovaný nikdy nedal súhlas. Následne ţalovaný uţ ţalobcovi nedovolil preberať merače na opravu, čo svedčí o tom, ţe nemal záujem na ďalšej spolupráci so ţalobcom za podmienky, ţe tento si bude za vykonané 3 5Obdo/55/2016 dielo účtovať paušálnu cenu. Argument ţalobcu, ţe aj iné spoločnosti predloţili ţalovanému cenové ponuky s paušálnou cenou, neobstojí, pretoţe ţalovaný poţiadal ţalobcu o doplnenie cenovej ponuky o poloţkovité členenie. Ani odvolávanie sa na obchodné zvyklosti, keď v roku 2011 bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva s paušálnou cenou, neobstojí, skôr sa dá vyvodiť, ţe ţalovaný po predchádzajúcej skúsenosti nemal záujem na uzavretí zmluvy s paušálnou cenou, chcel si paušálnu cenu porovnať s cenou poloţkovitou, ktorá bola pre neho výhodnejšia. Ţalovaný napokon ţalobcovi uhradil za vykonané práce
  20. 2013 sumu 14 701,80 eur a
  22. 2013 sumu 7 187,35 eur. Toto plnenie súd nepovaţoval za uznanie zvyšku záväzku, lebo zo správania ţalovaného bolo zrejmé, ţe zvyšok záväzku neuznáva, čo sa prejavilo ihneď po zistení, ţe ţalobca fakturuje paušálne ceny a po tom, čo bol ţalobca ţalovaným vyzvaný na predloţenie špecifikácie pouţitých náhradných dielov. Suma, ktorá bola ţalobcovi ţalovaným uhradená, sa odvíja od prepočtov ţalovaného a od toho, čo bolo skutočne ţalobcom pre ţalovaného vykonané a dodané.
  23. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie ţalobu o zaplatenie 13 504,73 eur s príslušenstvom zamietol. Ţalobe vyhovel len v časti zaplatenia úrokov z omeškania zo súm, ktoré ţalovaný uhradil ţalobcovi tak, ako je to uvedené vo výroku jeho rozhodnutia.
  24. Na odvolanie ţalobcu vo veci rozhodol Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, rozsudkom z
  25. marca 2016, č. k. 1Cob/5/2015-285, v znení dopĺňacieho rozsudku z
  26. apríla 2016, č. k. 1Cob/5/2015-297 tak, ţe napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
  27. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia podrobne popísal obsah realizovaných dôkazov. Tieto dôkazy súd prvej inštancie hodnotil aj v nadväznosti na prednesy samotných účastníkov a z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti a v hodnotení týchto dôkazov odvolací súd nezistil logický rozpor. V dôvodoch rozhodnutia konštatoval, ţe k uzavretiu dohody o predmetnom plnení došlo potom, ako spoločnosť ţalobcu dostala ponuku na túto zákazku potom, čo spoločnosť RUMIT SLOVAKIA, s. r. o., od ponúkanej navrhovanej zmluvy o dielo odstúpila. Kontraktačný proces medzi ţalobcom a ţalovaným na realizáciu plnenia následne bol realizovaný tak, ţe v rámci neho sa upresňovali predstavy, vrátane ceny o dielo oboma zmluvnými stranami. 4 5Obdo/55/2016 V rámci tohto kontraktačného procesu boli predloţené i cenové ponuky ţalobcu z
  29. 2012 a
  33. Za takéhoto stavu odvolací súd dal priestor účastníkom konania, aby sa k moţnej aplikácii ustanovenia § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka vyjadrili. Zásadným pre rozhodnutie predmetnej veci, podľa jeho názoru, bolo potrebné zistiť, či cena mala byť objednávateľom diela zaplatená konkrétnou pevnou sumou, alebo či išlo o dohodnutý spôsob určenia ceny diela v závislosti na konkrétnych plneniach realizovaných zhotoviteľom diela.
  34. Predmet diela aj podľa cenovej ponuky rozlišoval plnenie ţalovaného zaloţené na oprave a vyčistení, alternatívne na oprave s náhradnými dielmi. Zdôraznil, ţe v cenovej ponuke z
  36. 2012 uviedol do kontraktačného procesu samotný ţalobca údaj: „z uvedených cien Vám poskytneme zľavu 5%.“ Tento obsah svedčí o tom, ţe išlo o návrh na zľavu nie z konečnej tzv. paušálnej ceny, ale zľavu z jednotlivých cien, ktoré sa majú aplikovať v závislosti na realizovanom plnení zhotoviteľa. Uvedené cenové ponuky rozlišujú plnenie spočívajúce v oprave bez náhradných dielov a oprave s náhradnými dielmi. Ţalobca uţ pred súdom prvej inštancie konštatoval, ţe on nedisponuje evidenciou o oprave s náhradnými dielmi, či bez nich.
  37. Odvolací súd konštatoval, ţe ţalobca nepreukázal dohodnutú cenu diela pevnou sumou bez kalkulácie ceny podľa poloţiek uvedených v cenových ponukách. Pre úspech v konaní mal ţalobca preukázať skutočnosti, ktoré by svedčili o opravách s náhradnými dielmi s tou cenou, ktorú účtoval vystavenými faktúrami. Ak to v konaní nepreukázal, nebolo moţné ţalobe vo zvyšku vyhovieť.
  38. Aj odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobe v časti o zaplatenie ceny 13 504,73 eur s príslušenstvom nebolo moţné vyhovieť, preto v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Ďalej uviedol, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie.
  39. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti, ktorou potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podal ţalobca dovolanie. Ţiadal zrušiť v tejto časti rozsudok odvolacieho súdu 5 5Obdo/55/2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Súčasne ţiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania.
  40. Prípustnosť dovolania zdôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ , § 241 ods. 2 písm. b/ a § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Odňatie moţnosti konať pred súdom vidí najmä v tom, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, lebo výroky rozsudku sú protichodné a vzájomne si odporujúce a rozsudok nespĺňa atribúty riadne rozhodnutej veci a ani atribúty riadne odôvodneného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal pritom v tejto súvislosti na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/171/2005, sp. zn. 4Cdo/25/2007, sp. zn. 1ObdoV/10/2012 a sp. zn. 7Cdo/136/
  42. Podľa názoru dovolateľa výrok odvolacieho súdu, ktorým potvrdil zamietnutie ţaloby v časti o zaplatenie istiny 13 504,73 eur spolu s príslušenstvom si odporuje výroku, ktorým súd zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi úroky z omeškania 8,75% zo sumy 21 889,15 eur od
  44. 2012 do
  46. 2013, zo sumy 19 187,35 eur od
  48. 2013 do
  50. 2013 a zo sumy 7 187,35 eur od
  52. 2013 do
  54. 2013, keďţe v prvom výroku súd prvého stupňa úroky z omeškania z rovnakých súm a viac menej za rovnaké obdobie zamietol a iným výrokom toho istého rozhodnutia ich priznal. Uvedenú skutočnosť povaţuje za nepreskúmateľnosť a zmätočnosť rozhodnutia.
  55. Ţalobca ďalej odôvodňuje dovolanie tým, ţe jeho základné právo na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd mu bolo odňaté tým, ţe odvolací súd rozhodol vo veci zmätočným, nepreskúmateľným, nejednoznačným a nejasným rozsudkom. Súčasťou základného práva na spravodlivé konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Jedným z princípov riadneho a spravodlivého súdneho procesu je povinnosť súdu odôvodniť rozhodnutie spôsobom uvedeným v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p.
  56. Ţalobca vidí nepreskúmateľnosť a neudrţateľnosť rozsudku odvolacieho súdu v prvom rade v tom, ţe odvolací súd sa ţiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s odvolacou námietkou ţalobcu, obsiahnutou v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, 6 5Obdo/55/2016 ţe v poradí druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie neobstojí popri v poradí prvom výroku rozsudku prvej inštancie, pretoţe v poradí druhý výrok odporuje v poradí prvému výroku rozsudku v priznaných úrokoch z omeškania. Okrem toho podľa dovolateľa odvolací súd nedal jasné a zrozumiteľné odpovede aj na ďalšie právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu, od ktorých, ako podľa jeho názoru zásadných otázok, záviselo rozhodnutie vo veci a ktoré ţalobca namietal uţ v konaní na súde prvej inštancie a aj v odvolacom konaní. Odvolací súd nezaujal stanovisko k uvedeným námietkam: - z akého dôvodu nie je moţné aplikovať ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, - ţe práve ţalovaný poţadoval predloţiť cenovú ponuku s paušálnou sumou, čo je zrejmé z e- mailovej komunikácie medzi Ing. H.a Ing. J., - ţe v cenovej ponuke ţalobcu z
  58. 2012, ako aj v cenovej ponuke z
  60. 2012 je uvedené, ţe sumárna cena je pevná bez ohľadu na to, v akom stave budú merače, - ţe ţalovaný akceptoval a súhlasil s paušálnou cenovou ponukou za vykonanie diela, - ţe ţalovaný na porade vedenia spoločnosti dňa
  62. 2012 vyhodnocoval cenovú ponuku ţalobcu z
  64. 2012 s paušálnou cenou, - ţe ţalovaný síce rozporuje dohodu ohľadom paušálnej ceny za vykonanie diela, avšak faktúru č. 1120178 na sumu 2 701,80 eur uhradil v celom rozsahu. Odvolací súd k uvedeným argumentom nezaujal ţiadne stanovisko a ani k výpovediam svedkov: p. H., p. T. a p. S.. Dovolateľ vyslovil názor, ţe namiesto toho, aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov, tak tento rozsudok potvrdil, čím zaťaţil odvolacie konanie inou vadou v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. a vydal rozhodnutie, ktoré spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
  65. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len C. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas a riadne zastúpený dovolateľ, bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) skúmal, či je napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku prípustné.
  66. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ktorý nadobudol účinnosť
  67. júla 2016 platí, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7 5Obdo/55/2016 Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred
  68. júlom 2016, za účinnosti O. s. p., dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 C. s. p. a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ustanovenia § 236, § 237 a § 238 O. s. p. v znení platnom v čase podania dovolania.
  69. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
  70. Dovolanie ţalobcu smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku je podľa ustanovenia § 238 ods. 1 aţ ods. 3 O. s. p. prípustné: ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, ak sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, ak ide o potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p.
  71. Prípustnosť dovolania ţalobcu z uvedených ustanovení nevyplýva. Napadnutý je rozsudok odvolacieho súdu v potvrdzujúcej časti, ktorá časť rozsudku nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v ustanovení § 238 O. s. p.
  72. V zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. je dovolací súd povinný prihliadať vţdy na procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Preto sa dovolací súd neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie je prípustné podľa § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O. s. p. Toto zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne v ňom vymenované. O vadu v zmysle tohto ustanovenia ide vtedy, ak: a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne 8 5Obdo/55/2016 obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Je potrebné zdôrazniť, ţe pre záver o prípustnosti dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení. Rozhodujúci je záver dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.
  73. Existencia vád v zmysle § 237 písm. a/, b/,c/, d/, e/ a g/ O. s. p. nebola v dovolaní namietaná a ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania ţalobcu preto z týchto dôvodov nie je daná. Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní namietaná vada konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., t. j., ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred ním.
  74. Z obsahu dovolania ţalobcu vyplýva, ţe v konaní sa mu mala postupom súdu odňať moţnosť konať pred súdom. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či ţalobcovi bola odňatá moţnosť konať pred súdom.
  75. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. treba rozumieť procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu v občianskom súdnom konaní priznáva Občiansky súdny poriadok. Musí ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak mohol účastník pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom postupom odvolacieho súdu, alebo v dôsledku postupu súdu prvého stupňa a odvolací súd v tomto smere neurobil nápravu. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá predchádzala rozhodnutiu, ale aj samotným rozhodnutím.
  76. Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti a nezistil, ţe by postupom odvolacieho súdu bola ţalobcovi znemoţnená realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Odvolací súd rozhodol v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a napadnutý rozsudok odôvodnil v súlade 9 5Obdo/55/2016 s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., v súlade s poţiadavkou preskúmateľnosti. Súd nie je povinný sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberať všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.) a účastníkovi musí dať odpoveď na zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.
  77. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností zistených súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa rozsudok riadne odôvodnil. Odvolací súd spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa v rozhodnutiach reagovali na všetky podstatné argumenty ţalobcu. Svoje rozhodnutie zaloţili súdy na zhodnom konštatovaní, ţe medzi účastníkmi došlo k dohode o cene diela v časti, ktorá nebola medzi nimi sporná a ktorá bola ţalovaným zaplatená, preto k istine, ktorú ţalovaný ţalobcovi zaplatil, priznali aj úrok z omeškania. Vo zvyšku istiny ako aj úrokov z omeškania ţalobu ako nedôvodnú súd prvej inštancie zamietol a odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil z dôvodu, ţe v tejto časti nedošlo medzi účastníkmi k dohode. Nesúlad dovolacím súdom nebol zistený.
  78. Dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/04, podľa ktorého súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôţe bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.
  79. K tvrdenému nedostatočnému odôvodneniu dovolací súd uvádza, ţe judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) povaţuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za tzv. inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), ktorá prípustnosť dovolania nezakladá. Správnosť takéhoto nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdzujú aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) o sťaţnostiach proti tým 10 5Obdo/55/2016 rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (rozhodnutia ústavného súdu: sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015).
  80. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo
  81. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko v znení:“ Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.“
  82. Uvedené stanovisko je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Dovolací súd dodáva, ţe je plne opodstatnené aj v prejednávanej veci a obsah spisu nedáva ţiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad vzťahovala druhá veta stanoviska. Dovolaním napadnutý rozsudok uvádza skutkový stav, ktorý povaţoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská procesných strán k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení.
  83. K námietke dovolateľa, ţe rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v § 237 O. s. p. ani o znak rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O. s. p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
  84. Dovolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, pričom nie je moţné skutkové zistenia urobené súdmi prvej inštancie a odvolacím súdom podrobiť revízii, ani prieskumu hodnotenia nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorého skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, oprávnený 11 5Obdo/55/2016 za tým účelom vykonávať dokazovanie (§ 213 O. s. p.). Dovolací súd nemôţe preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov niţších stupňov uţ len z toho dôvodu, ţe na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, nemá moţnosť vykonávať dôkazy (prehodnocovať skutkové zistenia moţno len na podklade výsledkov vykonaného dokazovania). V dovolacom konaní sa ex offo posudzuje len zákonnosť postupu súdu pri vykonávaní dokazovania (súlad jeho procesného postupu so zákonom).
  85. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou v ustanovení § 237 písm. f/ O. s. p. Rovnako dovolací súd nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou procesnou vadou taxatívne vymenovanou v § 237 O. s. p.
  86. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcu odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol.
  87. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 C. s. p.).
  88. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  89. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  90. februára 2017 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.