Obsah (4)

§ 10§ 11§ 18§ 20

Najvyšší súd 5Obdo/68/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci ţalobcu: L., so sídlom A., zapísaná v registri spoločností Cyperskej republiky pod registrač

§ 10ods.

3 zákona č. 258/1993 Z. z. o ţelezniciach Slovenskej republiky (ďalej len „zákon o ŢSR‘) v znení účinnom do

2. 2001 sú ţeleznice priamym subjektom vzťahov k štátnemu rozpočtu, štátnym fondom a rozpočtom obcí. Z tohto ‚ustanovenia vyvodzuje postavenie ŢSR ako obstarávateľa aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1MObdoV10/
3. Výkladom ďalších ustanovení zákona o ŢSR v ich vzájomnej súvislosti, v spojení s ustanoveniami § 1 ods. 1 ZVO 94 a ZVO 96 však súd dospel k záveru, ţe ŢSR nie sú verejným obstarávateľom, pretoţe ŢSR neboli zapojené na štátny rozpočet.

§ 11

zákona o ŢSR, ţeleznice svoje potreby a náklady uhrádzajú z príjmov získaných predovšetkým zo svojej činnosti, ako aj ďalších zdrojov. Toto ustanovenie zákona hovorí o príjmovej časti rozpočtu ZSR, pričom ustanovuje, ţe ŢSR uhrádzajú svoje potreby z vlastných príjmov najmä zo svojej vlastnej podnikateľskej činnosti. 8 5Obdo/68/2015 Toto ustanovenie nespresňuje § 10 ods. 3 zákona o ŢSR a neustanovuje zapojenie ŢSR na výdavkovú časť verejného rozpočtu. Zapojenie ŢSR na štátny rozpočet na strane príjmov nevyplýva ani z ustanovenia § 12 zákona o ŢSR, podľa ktorého vlastnými finančnými zdrojmi ŢSR sú základné imanie, zisk vytvorený z ich činnosti, rezervný fond a ďalšie fondy ţelezníc na financovanie ich potreby vytvárané zo zisku.

§ 18ods.

1 zákona o ŢSR výdavky ŢSR na údrţbu, opravy, modernizáciu a rozvoj ţelezničnej dopravnej cesty, potrebné na zabezpečenie cieľov koncepcie dopravy, medzinárodných záväzkov a na plnenie dôleţitých záujmov štátu, sa kryjú predovšetkým úhradami za pouţívanie ţelezničnej dopravnej cesty a výnosmi z ostatnej podnikateľskej činnosti. Na modernizáciu a rozvoj ţelezničnej dopravnej cesty poskytuje štát dotácie v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. Predmetný spor sa netýka dopravnej cesty, ale modernizácie vozového parku ŢSR, a okrem toho v rozhodnom období rokov 1995 aţ 1998 ţiaden zo zákonov o štátnom rozpočte Slovenskej republiky neobsahoval ani ustanovenie o finančných výdavkoch na uvedený účel.

§ 20ods.

1 zákona o ŢSR zmluvou o výkonoch vo verejnom záujme sa ŢSR zaväzujú poskytnúť výkony, ktoré by z hľadiska svojich obchodných záujmov neposkytovali vôbec, alebo neposkytovali v poţadovanom rozsahu a štát alebo samostatný samosprávny územný celok sa zaväzuje ţelezniciam poskytnúť za tieto výkony úhradu straty. Aj z tohto ustanovenia vyplýva, ţe ŢSR neboli napojené na štátny rozpočet. Z ustanovení zákona o ŢSR v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, ţe ŢSR boli podnikateľským subjektom, ktorý vystupoval v súkromnoprávnych vzťahoch vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a záväzky a práva, ktoré na seba bral, boli záväzkami a právami ŢSR a nie záväzkami a právami Slovenskej republiky. V ust. § 10 ods. 1 zákona o ŢSR nie je uvedené, ţe právny predchodca ţalovaných má právo hospodárenia s majetkom štátu, resp. spravuje majetok štátu. ŢSR neboli štátnym podnikom, ale právnickou osobou sui generis zriadenou zákonom. Právny predchodca ţalovaných nehospodáril s majetkom obce, nebolo preukázané, ţe by mu boli poskytnuté finančné prostriedky z rozpočtu obce, zo štátneho rozpočtu, zo štátneho fondu alebo bola poskytnutá iná forma pomoci z týchto zdrojov. Právny predchodca ţalovaných nebol ani verejnoprávnou inštitúciou. Právny poriadok Slovenskej republiky neobsahuje legálnu definíciu pojmu verejnoprávna inštitúcia. Osobitné zákony, ktorými sa takéto právnické osoby zriaďovali, však obsahovali výslovné vyjadrenie, ţe ide o verejnoprávnu inštitúciu. Zákon o ŢSR takéto ustanovenie neobsahoval. Právny predchodca ţalovaných nepôsobil vo verejnoprospešnej ani nepodnikateľskej sfére, ani na základe zákona 9 5Obdo/68/2015 nespravoval majetok štátu. Keďţe právny predchodca ţalovaných nebol obstarávateľom podľa zák. č. 120/96, zmluvy uzatvorené medzi právnym predchodcom ţalovaných a právnym predchodcom ţalobcu v období od 9.11.1995 do augusta 1998, a to Zmluva o dielo na stavbu rušňa r. 755 v znení dodatkov, Zmluva o dielo na skúškach prototypu rušňa r. 755 sú platnými právnymi úkonmi a Zmluva o dielo č. 1/98-755 na stavbu dvoch kusov prototypov rušňa r. 755 v overovacej sérii v znení dodatku neboli uzavreté v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Súd pripustil, ţe striktne gramatickým výkladom ustanovení zák. č.120/96 Z. z., je moţné dospieť k záveru, ţe právny predchodca ţalovaných bol obstarávateľom a z tohto dôvodu by potom bolo moţné vyvodzovať absolútnu neplatnosť zmlúv uzavretých medzi právnym predchodcom ţalovaných a právnym predchodcom ţalobcu z dôvodu rozporu so zákonom č. 120/96 Z. z. Sám právny predchodca ţalovaných však uzavrel s právnym predchodcom ţalobcu celý komplex zmlúv a na základe týchto zmlúv začali obe zmluvné strany plniť svoje záväzky. Súd poukázal na to, ţe rozpor zmlúv so zákonom o verejnom obstarávaní bol právnym predchodcom ţalovaných namietaný vo viacerých súdnych konaniach s právnym predchodcom ţalobcu od roku 2000 (súdne spory sa týkali aj iných zmlúv uzavretých medzi týmito zmluvnými stranami, neţ tých ktoré sú posudzované v rámci tohto súdneho konania), a to v súdnych konaniach vedených pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom dovolacím, sp. zn. 2Obdo/7/04 a sp. zn. 2Obdo/6/

1. Tieto súdne spory skončili neúspechom ţalovaných. Odvolací súd ţaloby zamietol s odôvodnením, ţe v konaní nebolo preukázané pouţitie verejných prostriedkov a z tohto dôvodu nebolo moţné na daný právny vzťah aplikovať ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní. V októbri 1996 bol medzi právnym predchodcom ţalovaných, právnym predchodcom ţalobcu a ministerstvom dopravy prijatý dokument – Základné technické podmienky, ktorý podrobnejšie špecifikoval predmet diela podľa Zmluvy o stavbe prototypu rušňa
2. Ingerencia ministerstva dopravy vo vzťahoch medzi právnym predchodcom ţalovaných a právnym predchodcom ţalobcu tieţ potvrdzovala dôveru právneho predchodcu ţalobcu v platne uzatvorené zmluvy. Aj na základe uvedených skutočností sa súd prvej inštancie priklonil k výkladu zák. č. 81/94 a zák. č. 120/96 v tom zmysle, ţe právny predchodca ţalovaných nebol obstarávateľom v zmysle týchto zákonov.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, ţe výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, ţe k správaniu právneho predchodcu ţalovaných a následne ţalovaných, ktoré vykazuje znaky hrubo porušujúce dobré mravy, dochádzalo dlhodobo počas celého obdobia, 10 5Obdo/68/2015 pričom okamih takéhoto správania sa spája s dobou krátkou po zmene personálneho obsadenia v riadiacej pozícii právneho predchodcu ţalovaných v decembri
4. Odstúpením od Zmluvy o dielo na skúškach prototypu rušňa r. 755 dňa
6. 2009 sa uzavrel sled príčinných súvislostí vedúcich k zmareniu dosiahnutia hospodárskeho účelu zmlúv, keďţe po zániku tejto rozhodujúcej zmluvy zanikla aj právna povinnosť ţalovaných plniť, a tým aj jej porušovanie, pričom sa súčasne zmarila moţnosť právneho predchodcu ţalobcu dosiahnuť hospodársky účel sledovaný predmetnými záväzkovými vzťahmi, a tým aj moţný zisk, ktorý bolo moţné rozumne očakávať z naplnenia tohto hospodárskeho účelu. Súd prvej inštancie uviedol, ţe by sa mohlo javiť, ţe skutočnou príčinou zmarenia zisku právneho predchodcu ţalobcu bolo práve jeho konanie, spočívajúce v odstúpení od zmluvy, nakoľko toto odstúpenie právne definitívnym spôsobom zaloţilo ten právny následok, ţe sa uţ zo zmlúv plniť nebude. Takéto vyvodzovanie by však bolo klamlivé, nakoľko práve právny predchodca ţalovaných a následne ţalovaní svojím správaním sa dali jasne najavo, ţe nemajú záujem na plnení zmlúv, čím zapríčinili, ţe sa hospodársky účel zmlúv nenapĺňal. Odstúpenie od jednej zo zmlúv právnym predchodcom ţalobcu následne bolo len logickým ukončením tohto protiprávneho stavu, pričom by bolo nespravodlivé tento výkon práva mu pričítať na ťarchu. Porušením uvedených povinností spôsobili ţalovaní právnemu predchodcovi ţalobcu škodu, ktorá spočíva v tom, ţe nemoţnosťou naplniť záväzok spočívajúci v práve dodať právnemu predchodcovi ţalovaných, resp. ţalovaným 98 ks rušňa r. 755, nemohol právny predchodca ţalobcu získať ako protiplnenie kúpnu cenu, zo zaplatenia ktorej by získal zisk. Takýmto konaním mu teda ušiel zisk, ktorý by pri riadnom plnení záväzkov z uzavretých zmlúv získal, a ţalobca sa preto dôvodne v tomto konaní domáha náhrady tohto ušlého zisku.
7. Podľa súdu prvej inštancie v konaní bolo preukázané, ţe v roku 2006 sa ţalovaní opätovne snaţili účelovo ukončiť Zmluvu o dielo na skúškach prototypu rušňa r. 755 a nakoniec z dôvodu, ţe ţalovaní neposkytli právnemu predchodcovi ţalobcu dostatočnú súčinnosť na to, aby mohol byť prototyp rušňa r. 755 vyskúšaný, ţalovaní neodovzdali právnemu predchodcovi ţalobcu predmet skúšok – prototyp rušňa 755, ani neposkytli svoje technologické a prevádzkové zariadenia, technickú dokumentáciu a odborný personál na zabezpečenie optimálneho plnenia zmluvy, od tejto zmluvy odstúpil v roku 2009 právny predchodca ţalobcu. 11 5Obdo/68/2015
8. Pri určení výšky ušlého zisku súd prvej inštancie neprihliadol na Znalecký posudok Ing. P. B. PhD., kontrolný znalecký posudok doc. Ing. J. G. a na nich nadväzujúci Znalecký posudok č. 8/2012, vypracovaný znaleckým ústavom E. v B. a znalecký posudok č. 5/2012, spracovaný znaleckou organizáciou K., s. r. o., vrátane ich doplnení. Tieto znalecké posudky predloţené zo strany ţalovaných nešpecifikujú maximálnu hornú hranicu sériovo vyrábaného rušňa r. 755, t. j. nedávajú odpoveď na otázku, či cena sériového rušňa r. 755 v čase jeho dodávky bola niţšia, ako aktuálne najniţšie trhové ceny porovnateľných rušňov od renomovaných európskych a svetových výrobcov v čase sériovej výroby r.
9. Súd tieţ neprihliadol na Expertné posúdenie Ing. I. K., pričom v tomto prípade súd nemal preukázanú odbornú spôsobilosť spracovateľa posúdenia. Pri určení výšky ušlého zisku súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 9/2009 zo dňa
11. 2009, vypracovaný znaleckou organizáciou S., s. r. o., vo veci odhadu najpravdepodobnejšej hodnoty čistého zisku z projektu nerealizovanej výroby 98 ks rušňov s označením R
12. O správnosti záverov tohto znaleckého posudku nemal súd prvej inštancie pochybnosti, aj vzhľadom na vyhotovenie doplnku č. 1 k uvedenému Znaleckému posudku, ktorým S. upravil odhad výšky ušlého zisku po zohľadnení nových zistených skutočností a odstránení formálnych chýb v posudku.
13. Súd prvej inštancie nevykonal ţalovanými navrhnuté dokazovanie, a to výsluch svedkov Ing. M. D., Ing. L. S., Ing. J. S., Ing. J. T., Ing. D. Z., pretoţe títo uţ boli vypočutí, ako to vyplýva z pripojeného trestného spisu KRP-7/OEK-ZA-2006 Bk, pričom k meritu veci, najmä však k vývoju a zhotoveniu prototypu rušňa R-755 a jeho následnej výroby nevedeli uviesť nič podstatné. Rovnako súd nepovaţoval za potrebné vypočuť Mgr. V. H., JUDr. P. M. i Mgr. M. N. a JUDr. M. H., pretoţe podľa názoru súdu správcovia konkurznej podstaty a súdny exekútor nemohli mať vedomosť o skutočnostiach, ako je to uvedené u vyššie uvedených svedkov.
14. Z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, ţe vývoj, zhotovenie a riadne odovzdanie prototypu rušňa R 755 vykonal právny predchodca ţalobcu (v tom čase ešte s pomocou právneho predchodcu ţalovaných) v krátkom časovom úseku, za pomerne nízke náklady a evidentne len vďaka entuziazmu vhodne vybraných odborníkov, čo len umocňuje prijatie záveru, ţe právny predchodca ţalobcu bol schopný zrealizovať v rokoch 1999 aţ 2004 sériovú výrobu 98 kusov rušňov R
15. Podľa názoru súdu však projekt, dovedený síce len do štádia vyhotovenia, odovzdania a prevzatia prvého prototypu rušňa 12 5Obdo/68/2015 R 755, bol natoľko atraktívny, ţe bolo reálne získať na rozbehnutie sériovej výroby prípadné úverové krytie. I počiatočné financovanie prostredníctvom tretích strán nemuselo byť pre spustenie sériovej výroby rozhodujúce, pretoţe akcionárom právneho predchodcu ţalobcu bol aj právny predchodca ţalovaných, ktorý sa zmluvne zaviazal poskytovať pri vývoji prototypu i následnej sériovej výrobe svoje výrobné kapacity, vrátane všetkej potrebnej súčinnosti, ako aj poskytnutím svojich odborníkov. Ţivotaschopnosť projektu podľa názoru súdu preukazuje aj prístup zahraničných renomovaných dodávateľov, ktorí vybavili rušeň R 755 v tom čase špičkovou regulačnou technikou.
16. Súd prvej inštancie ţalobcovi priznal aj úrok z omeškania v zmysle § 369 Obch. zák. od
18. 2010, t. j. od podania ţaloby. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 a 3 O. s. p., úspech ţalobcu v konaní a vznikom trov na právnom zastúpení v sume 3 648 665,98 eur na súdnom poplatku a sumu 33 193,50 eur a nákladoch na znaleckom dokazovaní vo výške SCI Verkehr 29 400,-- eur a za znalecké posudky S. a Ing. M. vo výške 40 000,-- eur. Súd zaviazal ţalovaných 1/ a 2/, keď u nich na rozdiel od ţalobcu nezistil predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, na náhradu trov štátu vo výške188,86 eur, ktoré štát v konaní platil Ústavu súdneho inţinierstva v Ţiline na základe uznesenia sp. zn. 20Cb/49/2010 zo dňa
22. Na základe odvolania Okresnej prokuratúry Bratislava III a odvolania ţalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Bratislave unesením zo dňa
23. augusta 2015 č. k. 3Cob/413/2013-3744 odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava III proti zastavujúcemu výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 20Cb/49/2010-3101 zo dňa
25. 2013 odmietol a rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 20Cb/49/2010-3101 zo dňa
26. septembra 2013 vo vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov účastníkov, ako aj štátu, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
27. Svoje rozhodnutie odvolací súd odôvodnil tým, ţe z obsahu spisu zistil, ţe prokurátor sa ním podaným odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku v celosti, a to teda aj v časti, ktorým súd prvej inštancie pripustil čiastočné späťvzatie ţaloby a konanie v tejto časti zastavil. So zreteľom na procesné úkony účastníkov odvolací súd dospel k záveru, ţe uvedeným výrokom nebola ţiadnej zo strán sporu spôsobená ujma na právach, a preto by ani jedna z nich nebola oprávnená podať proti tomuto výroku odvolanie. Po prihliadnutí na ust. 13 5Obdo/68/2015 § 35 ods. 3 O. s. p. potom ani prokurátor nebol podľa názoru odvolacieho súdu oprávnený podať proti tejto časti rozsudku odvolanie, a preto odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odvolanie prokurátora v tejto časti ako podané neoprávnenou osobou odmietol.
28. Ďalej odvolací súd uviedol, ţe ţalovaní 1/ a 2/ vzniesli proti vec prejednávajúcej sudkyni dve námietky zaujatosti, v ktorých namietali skutočnosti, na ktoré poukázali aj v odvolaní. Vo svojom vyjadrení k námietke zaujatosti doručenej súdu dňa
30. 2013 sudkyňa uviedla, ţe ju povaţuje za oneskorene podanú. Ďalej uviedla, ţe JUDr. Repák bol jej manţelom do decembra 2010, od februára 2010 neţijú v spoločnej domácnosti, nakoľko jej bývalý manţel mal uţ v tom čase vytvorenú spoločnú domácnosť so svojou súčasnou manţelkou. V súvislosti s Mgr. K. uviedla, ţe jej pre ňu úplne neznáma osoba, nepamätá sa, ţe by sa s ním bola stretla pri zaloţení spoločnosti W.. Jej činnosť v spoločnostiach bola obmedzená len na formálny podpis dokumentov a taktieţ podľa jej názoru sa na adrese K. nachádzalo len registrové sídlo spoločnosti, nakoľko sa počas jej pôsobenia v advokátskej kancelárii nachádzali len zamestnanci, resp. partneri advokáti advokátskej kancelárie JUDr. R. Pokiaľ ide o námietky týkajúce ustanovenia znaleckej organizácie Z., s. r. o., rozhodovania o návrhu na zloţenie preddavkov podľa § 141a a nepredloţenie odvolania odporcov 1/ a 2/ voči rozhodnutiu, tieto označila za námietky, týkajúce sa postupu súdu v konaní, ktoré podľa § 14 ods. 3 O. s. p. nezakladajú dôvod pre jej vylúčenie z prejednávanej veci. Vzhľadom na uvedené namietaná sudkyňa vec nepredloţila na prejednanie nadriadenému súdu. Sudkyňa nepredloţila nadriadenému súdu ani ďalšiu námietku zaujatostí vznesenú odporcom 1/ a 2/, ktorá bola doručená konajúcemu súdu dňa
33. Opätovne poukázala na to, ţe pána J. K. nepozná, počas pôsobenia v spoločnosti W., a. s., sa nekonalo ţiadne valné zhromaţdenie, na ktorom by boli fyzicky prítomní akcionári, resp. členovia kontrolných a výkonných orgánov, akékoľvek dokumenty podpísala tak, ako všetci klienti advokátskej kancelárie, ţe im vyhotovené dokumenty boli kanceláriou doručené kuriérom na podpis s presným vyznačeným, akým spôsobom sa má podpis overiť. Ani druhú námietku nepredloţila nadriadenému súdu, nakoľko obsahuje rovnaké okolnosti ako prvá námietka (vzťah Mgr. J. K. a zákonnej sudkyne).
34. Odvolací súd poukázal na ust. § 212 ods. 2 O. s. p. a uviedol, ţe nerozhodoval o námietkach zaujatosti podľa § 16 O. s. p., nakoľko bola vec pridelená inému sudcovi z dôvodu odchodu namietanej sudkyne na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku dňom 14 5Obdo/68/2015
36. 2013, a to dodatkom č. 8 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava III na rok
37. Vychádzajúc z obsahu námietok odvolací súd je toho názoru, ţe všetky námietky nesmerujú proti postupu sudkyne v konaní, a preto nebol v zmysle § 15a ods. 5 O. s. p. dôvod ich nepredloţiť nadriadenému súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu pri posudzovaní nestrannosti sudcu sa nevyţaduje exaktné preukázanie vzťahu, ale postačí iba osvedčenie určitých okolností, ktoré objektívne môţu spochybňovať nezaujatosť sudcu. Odvolací súd po posúdení vyjadrení sudkyne, ţalovaných a predloţených listinných dôkazov, týkajúcich sa jej vzťahu k J. K., predovšetkým s ohľadom na jej vyjadrenie a obsah zápisnice z riadneho valného zhromaţdenia spoločnosti W., a. s., konaného dňa
39. 2005 dospel k záveru, ţe uvedené skutočnosti sú spôsobilé vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudkyne. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom odvolateľov, ţe ak vyjadrenie sudkyne a J. K. je pravdivé, znamená to, ţe valné zhromaţdenie sa v roku 2005 vôbec nekonalo tak, ako to vyplýva zo zápisnice o jeho priebehu, to teda nasvedčuje tomu, ţe sudkyňa ako zapisovateľka a skrutátorka a J. K. ako overovateľ zápisnice vedome fingovali neexistujúcu skutočnosť, a to konanie valného zhromaţdenia dňa
41. 2005, ktoré v skutočnosti neprebehlo, navyše v listine, ktorá bola určená orgánu verejnej moci (registrovému súdu) za účelom vykonania zápisu orgánov do obchodného registra. Uvedené skutočnosti sú aj podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé vyvolať predstavu o blízkom vzťahu a existencii mimoriadnej dôvery medzi sudkyňou JUDr. Miriam Repákovou a J. K.. Uvedenými skutočnosťami sa odporcovia bránili v poradí druhej nimi vznesenej námietke, doručenej súdu prvého stupňa dňa
44. Odvolací súd je toho názoru, ţe uvedenú námietku uplatnili v lehote uvedenej v § 15a ods. 2 O. s. p., keďţe sa o pochybnosti o nestrannosti konajúcej sudkyne dozvedeli dňa
46. 2013 na základe informácii z webovej stránky denníka SME (Vyjadrenie sudkyne bolo v denníku SME publikované
48. 2013). Odvolací súd je toho názoru, ţe druhá námietka zaujatosti nemá povahu opakovanej námietky v zmysle § 16 ods. 2 O. s. p., nakoľko sa nezakladá na rovnakých skutočnostiach, ako pri prvej námietke, keďţe vychádza z rozporov vo vyhlásení vec prejednávajúcej sudkyne zo dňa
50. 2013, ktoré urobila aţ po predloţení prvej námietky zo dňa
53. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. g/ a f/ O. s. p. v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom o veci rozhodne opätovne nezaujatý zákonný sudca.
54. Proti uzneseniu odvolacieho súdu č. k. 3Cob/413/2013-3744 zo dňa
55. augusta 2015 v časti, ktorou zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, podal 15 5Obdo/68/2015 ţalobca dovolanie. V ňom uviedol, ţe dovolanie je prípustné podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., nakoľko dovolateľovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Dovolanie odôvodnil podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p., nakoľko v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O. s. p. Dovolateľovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, keďţe: a/ odvolací súd sa z dôvodu nesprávneho/nezákonného rozhodnutia o zaujatosti konajúcej sudkyne vôbec nezaoberal odvolaniami ţalovaných, a tým odňal dovolateľovi moţnosť konať pred súdom; b/ napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie; c/ odvolací súd napadnutým uznesením odňal dovolateľovi zákonného sudcu; d/ odvolací súd v odvolacom konaní vykonal dokazovanie bez nariadenia pojednávania.
56. K vade uvedenej v dovolaní pod písm. a/ uviedol, ţe konajúca sudkyňa a J. K., sa vôbec nepoznajú, stretli sa nanajvýš raz a ţiaden vzťah medzi nimi nie je a ani nikdy nebol. Nesprávny a nelogický je záver ţalovaných, s ktorým sa stotoţnil aj odvolací súd v napadnutom uznesení. Ţalovaní „vykonštruovali― zo zhodných pravdivých vyjadrení dvoch osôb o tom, ţe sa osobne vôbec nepoznajú, blízky vzťah zaloţený na existencii údajnej mimoriadnej dôvery medzi sudkyňou JUDr. Miriam Repákovou a J. K. Ako uţ bolo veľakrát judikované Najvyšším súdom Slovenskej republiky, pracovný vzťah dvoch osôb (o čo v prejednávanom prípade expressis verbis nešlo) alebo len samotná skutočnosť, ţe jedna osoba pozná druhu osobu (ani o túto skutočnosť nejde v prejednávanom prípade v pravom slova zmysle), nemôţu bez ďalšieho, samy osebe, zaloţiť pochybnosť o nestrannosti sudcu. V prejednávanom prípade nie je moţné povedať, ţe by sa sudkyňa a J. K. navzájom poznali, keďţe ich vzájomné osobné osudy sa mohli nanajvýš pretnúť čisto len kvôli de facto pracovnej veci, čo z nich v ţiadnom prípade nerobí osoby, ktoré sa navzájom poznajú. Môţe to z nich robiť nanajvýš osoby, ktoré sa mohli stretnúť. Sudkyňa a J. K. sa môţu poznať rovnako ako dve osoby, ktorá jedna stojí v rade v obchode na pokladňu a pustí pred seba jej úplne neznámu osobu a umoţní jej sa „predbehnúť‘pred ostatných. Ani o týchto osobách sa nedá povedať, ţe sa navzájom poznajú, hoci medzi nimi tieţ nastalo to, ţe zosúladili svoj vzájomný postup, ktorý nie je úplne perfektný v očiach ostatných. Aj o týchto osobách by teda muselo platiť, ţe je medzi nimi vzťah mimoriadnej dôvery, čo samozrejme je absurdné, pretoţe sa to nedá z jednej takejto okolnosti nijako vyvodiť. Keďţe konajúca sudkyňa pred nástupom na výkon funkcie sudcu pôsobila ako advokátka, navyše (ako koncipientka) u svojho bývalého manţela, aktívneho advokáta s mnoţstvom podnikateľských aktivít, moţno 16 5Obdo/68/2015 predpokladať, ţe z dôvodu výkonu svojho povolania pozná mnoţstvo ľudí bez akéhokoľvek bliţšieho vzťahu k nim. Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Nc/58/2010, je potrebné brať na zreteľ skutočnosť, ţe spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločností; preto závaţnosť, ktorá by zaloţila pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu, môţe aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek zákonnej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne. Záver odvolacieho súdu o zaujatosti sudkyne je teda zjavne nesprávny/nezákonný, čím odvolací súd odňal dovolateľovi moţnosť konať pred súdom. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá predchádzala rozhodnutiu, ale aj samotným rozhodnutím. Tým, ţe odvolací súd rozhodol zjavne nesprávne o zaujatosti konajúcej sudkyne a nezaoberal sa ďalej meritom podaných odvolaní, v dôsledku čoho neprebehlo riadne odvolacie konanie. V odvolacom konaní mal dovolateľ nesporne moţnosť uplatňovať svoje procesné práva, ktoré v dôsledku nesprávneho postupu odvolacieho sudu (zjavne v nesprávnom rozhodnutí o zaujatosti konajúcej sudkyne) nemohol vyuţiť.
57. K vade uvedenej v dovolaní pod písm. b/ uviedol, ţe odvolací súd sa vôbec, ani len okrajovo, nevyjadril k argumentácii dovolateľa o zmeškaní lehoty na podanie prvej námietky, o dôvodoch, prečo ide v prípade druhej námietky o opakovanú námietku a ani k LOGICKEJ argumentácii dovolateľa o tom, prečo je vylúčené, aby bola konajúca sudkyňa zaujatá a nie sú dané ani objektívne pochybnosti o jej nezaujatosti. V prvej a rovnako aj v druhej námietke, ţalovaní poukazovali na tú istú skutočnosť, a to údajný vzťah sudkyne a J. K., pričom ich údajne blízky vzťah mimoriadnej dôvery podporili v druhej námietke nelogickou absurditou. V odôvodnení napadnutého uznesenia sa odvolací súd vôbec nevysporiadal s vyjadreniami dovolateľa uvedenými k námietkam zaujatosti, a to najmä k podstatným výhradám, ţe Mgr. K. v tomto konaní nikdy nebol právnym zástupcom dovolateľa. Preto neexistuje dôvod na vyvodzovanie akýchkoľvek pochybností o nezaujatosti zákonnej sudkyne v tomto konaní. JUDr. Miriam Repáková nebola v ţiadnom z orgánov uvedenej spoločnosti počas obdobia, kedy uvedenú spoločnosť vlastnil výlučne bývalý právny zástupca dovolateľa (a odkedy bola uvedená spoločnosť zároveň v likvidácii). V čase, keď bola JUDr. Miriam Repáková členkou predstavenstva, bol Mgr. J. K. len minoritným akcionárom so ţiadnym vplyvom na činnosť spoločnosti a na zloţenie jej orgánov. Je preto takmer vylúčené, aby medzi uvedenými 17 5Obdo/68/2015 osobami bol z tohto dôvodu akýkoľvek vzťah, či uţ ekonomickej alebo inej závislosti, ktorý by odôvodňoval pochybnosti o zaujatosti sudkyne, ţalovaní sa zo všetkého snaţia umelo vyvodiť zaujatosť zákonnej sudkyne, bez ohľadu na zásady logického myslenia, vzhľadom na rozvod JUDr. Miriam Repákovej s JUDr. Repákom by v zmysle zásad základného logického myslenia mala pripadať do úvahy určitá tendencia akéhosi pozitívneho postoja sudkyne práve k ţalovaným (ak by sme akýmkoľvek spôsobom mali pripustiť otázku zaujatosti zákonnej sudkyne, čo striktne odmietam), čo ţalovaní znovu akosi opomenuli vziať do úvahy. Ich argumentácia preto skutočne pôsobí veľmi účelovo. Skutočnosť, ţe v danom čase bola JUDr. Repáková advokátskou koncipientkou, v súčasnosti nemá a ani nemôţe mať ţiadny vplyv na jej sudcovskú nezávislosť. Ţalovaní zjavne zmeškali prekluzívnu lehotu na podanie prvej námietky a zinscenovaním určitej skutkovej situácie sa snaţili navodiť dojem, ţe im lehota neuplynula. Dokonca sa v prípade druhej námietky snaţili navodiť dojem, ţe ide o úplne nové skutočnosti, ktoré sa pritom od pôvodných skutkových okolností ničím nelíšia. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď druhú námietku posúdil ako opakovanú námietku, a v zmysle ust. § 15a ods. 4 O. s. p. na ňu neprihliadol. Odvolací súd v napadnutom uznesení nedal odpoveď ani len na základné argumenty dovolateľa, majúce pre vec podstatný význam, nemoţno ho povaţovať za zodpovedajúce poţiadavke plnej realizácie základného práva účastníka na spravodlivý proces. Vzhľadom na charakter námietok dovolateľa k námietkam zaujatosti, s ktorými sa odvolací súd absolútne nezaoberal, resp. v napadnutom uznesení nijako neodôvodnil, prečo pre jeho záver nemajú ţiaden význam, dopustil sa odvolací súd vady, ktorá má za následok nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia, čím došlo k odňatiu moţností konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
58. K vade uvedenej v dovolaní pod písm. c/ uviedol, ţe zjavne nesprávnym rozhodnutím o zaujatosti konajúcej sudkyne, odvolací súd porušil právo dovolateľa na spravodlivý proces, konkrétne odňal dovolateľovi zákonného sudcovu, v dôsledku čoho mu tak bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
59. K vade uvedenej v dovolaní pod písm. d/ uviedol, ţe odvolací súd na základe tých istých dôkazných prostriedkov, ktoré uţ hodnotil súd prvej inštancie, dospel k opačnému záveru, a to, ţe sú dané pochybnosti o nezaujatosti konajúcej sudkyne. Zákon pripúšťa tri výnimky, ktoré umoţňujú, aby aj odvolací súd mohol v rámci odvolacieho konania vykonávať dokazovanie. Jedna z týchto výnimiek oprávňuje odvolací súd na to, aby 18 5Obdo/68/2015 v potrebnom rozsahu opakoval dokazovanie. Znamená to, ţe odvolací súd môţe znovu vykonať len niektoré z tých dôkazných prostriedkov, ktoré uţ raz vykonal súd v rámci konania na prvej inštancii. Nestačí preto, ak bol dôkazný prostriedok súdu prvej inštancie iba navrhnutý, ale nedošlo k jeho vykonaniu. Opakovať dokazovanie môţe odvolací súd len vtedy, ak je toho názoru, ţe súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd totiţ nemôţe bez ďalšieho dôkazné prostriedky iba zhodnotiť inak, ako ich zhodnotil súd prvej inštancie. Môţe tak spraviť len pod podmienkou, ţe ich v odvolacom konaní opäť vykoná, a to na pojednávaní, ktoré sa v takom prípade nariaďuje obligatórne, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.
60. Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/413/2013-3744 zo dňa
62. 2015 v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zaviazal ţalovaných na náhradu trov dovolacieho konania. Dovolateľ si zároveň uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.
63. K dovolaniu ţalobcu sa ţalovaní 1/ a 2/ vyjadrili písomne. Uviedli, ţe dovolanie navrhovateľa je procesné neprípustné. Proti zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu moţno podať dovolanie len z tzv. dôvodov zmätočnosti, teda dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. Ţalobca nevytýka vady zmätočnosti. Formálne síce tvrdí, ţe odvolací súd mu odňal moţnosť konať pred súdom, v skutočnosti však namieta vecnú správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Námietky proti skutkovým a právnym záverom odvolacieho súdu prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nezakladajú.
64. K námietke dovolateľa, ţe odvolací súd nesprávne posúdil zaujatosť sudkyne Repákovej (otázku, či rozhodoval vylúčený sudca) a z tohto dôvodu sa ďalej nezaoberal ďalšími odvolacími dôvodmi ţalovaných, čím mu údajne odňal moţnosť konať pred súdom, ţalovaní uviedli, ţe je z obsahu dovolania zrejmé, ţe ţalobca v skutočnosti ţiada preskúmať vecnú správnosť záveru odvolacieho súdu, ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Uvedenou otázkou sa však dovolací súd môţe zaoberať iba vtedy, ak prijme primárny záver, ţe podané dovolanie je procesne prípustné. Občiansky súdny poriadok neumoţňuje dovolaciemu súdu zaoberať sa vecnou správnosťou rozhodnutia v základnom konaní a aţ z výsledku posúdenia vecnej správnosti rozhodnutia vyvodzovať procesnú prípustnosť dovolania. Bez toho, aby dovolací súd primáme prijal záver o procesnej prípustnosti dovolania, nemá zákonnú moţnosť 19 5Obdo/68/2015 sa opodstatnenosťou dovolania (a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia súdu) zaoberať. Uvedené vyplýva z jasne vymedzenej zásady, ţe dovolacie konanie má primáme fázu preskúmania procesnej prípustnosti a aţ následne fázu preskúmania opodstatnenosti dovolania. Druhá fáza nastáva iba za predpokladu, ak je dovolanie procesne prípustné. Procesná prípustnosť dovolania je procesnou podmienkou vedenia dovolacieho konania. Preto sa dovolanie v prípade jej nedostatku odmieta. Prípustnosť sa samozrejme nemôţe zakladať na preskúmaní opodstatnenosti dovolania. V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR platí, ţe procesnú prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. nemoţno vykladať extenzívne a vyvodzovať ju z postupu súdu vtedy, ak ide o meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu, ktorým došlo k odňatiu moţnosti účastníka konania konať pred súdom, sa môţe rozumieť iba samotný priebeh konania, spôsob vedenia konania, jednotlivé procesné úkony, nie však rozhodnutie, ako výsledok vecnej rozhodovacej činnosti súdu. Nesprávne právne posúdenie a nesprávne skutkové závery nezakladajú prípustnosť dovolania. Aj keby odvolací súd zrušil rozsudok z nesprávnych dôvodov, nezakladalo by to prípustnosť dovolania. Neexistuje teda ţiaden dôvod prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O. s. p. Ak odvolací súd dospel k záveru, ţe vec rozhodoval vylúčený sudca, musel rozhodnutie na základe § 221 O. s. p. zrušiť a nemal povinnosť zaoberať sa ďalšími dôvodmi. Povinnosť preskúmavať ostatné dôvody odvolania za situácie, kedy súd identifikuje vadu zmätočnosti, ktorá podľa § 221 O. s. p. vedie k zrušeniu rozhodnutia, nevyplýva zo ţiadneho zákonného ustanovenia.
65. K dovolacej námietke, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie, ţalovaní uviedli, ţe aj v tomto prípade ide o námietku vady, ktorá by za ţiadnych okolností nemohla zaloţiť procesnú prípustnosť dovolania. Dovolací súd sa preto nemôţe zaoberať otázkou, či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie. Napadnuté rozhodnutie je v skutočnosti správne a riadne odôvodnené.
66. Prípadná nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá procesnú prípustnosť dovolania. Ak dovolanie nie je prípustné z iného dôvodu, dovolací súd nemôţe začať skúmať, či je napadnuté rozhodnutie odôvodnené dostatočne. Podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje iba tzv. inú vadu konania v zmysle § 241/2(b) O. s. p., ktorá môţe byť dovolacím dôvodom v procesne prípustnom dovolaní, ale sama procesnú prípustnosť dovolania nezakladá. Tento názor bol vyslovený v publikovanom 20 5Obdo/68/2015 rozhodnutí R 111/1998 a mnoţstve ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Aj keby napadnuté rozhodnutie trpelo vadou nepreskúmateľností, dovolací súd sa tým nemôţe zaoberať, pretoţe dovolanie nie je procesné prípustné.
67. Podľa ţalovaných je napadnuté uznesenie vecne správne a riadne odôvodnené. Nedostatok odôvodnenia nie je moţné vidieť len v tom, ţe ţalobca nesúhlasí so záverom odvolacieho súdu, hoci je tento záver preskúmateľne odôvodnený. Ţalovaní podali dve námietky zaujatosti. Súd prvej inštancie ani jednu z nich nepredloţil na rozhodnutie nadriadenému (odvolaciemu) súdu. Krajský súd, ktorý je odvolacím a nadriadeným súdom súčasne, podrobne zdôvodnil iba prípustnosť dôvodnosť druhej námietky, pričom prvej námietke sa bliţšie nevenoval. To však nezakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Ak odvolací súd zistí dôvod, o ktorý oprie svoj záver, ţe vo veci rozhodol vylúčený sudca, nemusí sa ďalej zaoberať otázkou, či bolo týchto dôvodov viac. Odvolací súd uţ po preskúmaní druhej námietky zistil jednoznačné dôvody pre zrušenie rozsudku; bolo by nadbytočné, aby sa zaoberal ďalšou námietkou a detailne ju zdôvodňoval v rozhodnutí. Akokoľvek by ju vyhodnotil, jeho záver potrebe zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie by tým nemohol byť ovplyvnený. Odvolací súd sám uvádza, z ktorých skutočností vychádzal, pričom dôraz kládol práve na vyjadrenie konajúcej sudkyne a obsah zápisnice z valného zhromaţdenia spoločnosti W., ktoré sa konalo
68. mája
69. V čase, keď bola sudkyňa Repáková manţelkou D. R., uţ prebiehalo súdne konanie. Manţel sudkyne (teda zo zákona osoba blízka konajúcej sudkyne) v čase podania ţaloby pôsobil spolu s J. K. v spoločnosti WAServices, t. j. spoločnosti v čase podania ţaloby preukázateľne patriacej K.. Zápisnicu vlastnoručne podpísali J. K. a Miriam Repáková (ešte pod dievčenským menom) a pri podpise je uvedené, ţe zodpovedajú za jej správnosť. Ani J. K. a ani sudkyňa Repáková vo svojich vyhláseniach nespochybnili pravosť zápisnice a ani svoje podpisy na nej. Tvrdia iba, ţe obsah zápisnice nezodpovedá realite—teda ţe skutočnosti sa odohrali úplne inak, ako je v nej zapísané—a to napriek tomu, ţe zápisnicu vlastnoručne podpísali a podpisom sa zaručili za jej správnosť Inak povedané, K. a sudkyňa Repáková vyhlásili, ţe pri podpisovaní listiny určenej štátnemu orgánu (registrovému súdu) obaja vedome predstierali existenciu skutočností, ktoré sa nestali—teda, ţe spolu a vedome podpísali nepravdivú listinu, zaručili sa podpisom za jej správnosť napriek jej nepravdivosti. Pokiaľ sú tieto vyhlásenia K. a sudkyne Repákovej pravdivé a veci sa naozaj odohrali tak, ako to opisujú, je zrejmé, ţe medzi nimi musí existovať značná dôvera a takýto vzťah zakladá objektívne pochybností o nestrannosti 21 5Obdo/68/2015 sudkyne Repákovej. Odôvodnenie odvolacieho súdu je úplne zrozumiteľné a presvedčivé. Vada nepreskúmateľnosti by bola daná iba vtedy, ak by nebolo moţné zistiť, prečo odvolací súd prijal záver, ktorý prijal. Ţalobca ďalej tvrdí, ţe druhá námietka je opakovaná, pretoţe aj „v druhej námietke ţalovaní poukazovali na tú istú skutočnosť, a to údajný vzťah sudkyne a K.―. Táto výhrada je neopodstatnená. Prvá námietka sa opierala o skutočnosť, ţe sudkyňa Repáková, jej manţel Repák a K. spoločne pôsobili v súkromnej spoločnosti W., ktorej majiteľmi boli Repák a K.. Druhá námietka sa zakladá na novozistených skutočnostiach, ktoré vyplývajú z vyhlásenia konajúcej sudkyne. Toto vyhlásenie bolo publikované v denníku SME dňa
70. júla 2013; námietka bola podaná
71. júla 2013 - teda zjavne včas. Námietka je opakovaná vtedy, keď sa zakladá na rovnakých skutočnostiach. Teda nie je opakovanou námietka, ktorá sa týka tých istých osôb, ale obsahuje nové skutočnosti, ktoré sa stali, alebo o ktorých sa účastník dozvedel neskôr. Odvolací súd aj tieto skutočností riadne odôvodnil. Ţalobca argumentuje, ţe K. ho nezastupoval v tomto konaní, a preto sa ani nemal posudzovať vzťah K. a sudkyne Repákovej. Ţalobcova argumentácia je nepravdivá v tom, ţe K. preukázateľne zastupoval ţalobcu aj v tomto konaní - zaplatil za neho v tomto súdnom konaní súdny poplatok. Tým padá celá podstata ţalobcovho argumentu. Pre posúdenie otázky, či rozhodoval vylúčený sudca v zmysle § 14 O. s. p., nie je podstatné, či zástupca zastupuje účastníka v konaní alebo inde. K. mal generálnu plnú moc na zastupovanie ţalobcu vo všetkých veciach, vrátane akýchkoľvek súdnych konaní. K. túto plnú moc aktívne vyuţíval. Urobil za ţalobcu všetky známe právne a faktické úkony súvisiace s touto vecou (napríklad uzavrel v jeho mene zmluvy, na základe ktorých ţalobca získal ţalovanú pohľadávku, zúčastnil sa namiesto neho exekučnej draţby a pod.) a zastupoval ho aj vo všetkých ostatných právnych konaniach (v exekúcii proti M. a v konkurznom konaní na jej majetok). Je zrejmé, ţe táto ţalobcova námietka nemá ţiaden základ ani v skutkovom stave (K. bol zástupcom ţalobcu v súdnom konaní) a ani v právnych predpisoch (pre vylúčenie sa nevyţaduje, aby šlo o zástupcu účastníka v konaní).
72. K ţalobcovmu poukazu na judikatúru, podľa ktorej pracovný vzťah dvoch osôb nezakladá sám osebe pochybnosti o nezaujatostí sudcu, pričom podľa neho vzťah K. a sudkyne Repákovej nedosahoval ani túto intenzitu, ţalovaní uviedli, ţe advokát K. a manţel sudkyne Repák boli spolumajiteľmi (akcionármi) súkromnej obchodnej spoločnosti W.. Vylúčená sudkyňa bola štatutárnym orgánom a do tejto funkcie bola zvolená práve a iba hlasmi akcionárov R. a K.. K. sám dobrovoľne hlasoval za zvolenie sudkyne Repákovej do 22 5Obdo/68/2015 vedenia súkromnej spoločnosti, v ktorej mal podiel. Ešte aj v čase po začatí konania bol Repák manţelom konajúcej sudkyne, teda zo zákona bol jej blízkou osobou (§ 116 OZ) a ešte aj v tomto období stále pôsobil v orgánoch súkromnej spoločnosti W., ktorej jediným majiteľom sa medzičasom stal advokát K. (K. odkúpil Repákov podiel). V čase po začatí tohto konania sudkyni blízka osoba ešte stále pôsobila v orgánoch súkromnej spoločnosti, ktorá patrila generálnemu zástupcovi ţalobcu. Tieto vzťahy nemoţno porovnávať s beţnými pracovnými alebo kolegiálnymi vzťahmi. Je to diametrálne odlišná situácia od kolegiálnych vzťahov napr. dvoch sudcov, ktorí náhodou pracujú na tom istom súde. Kaţdopádne však tieto skutočnosti nie sú dôleţité pre posúdenie druhej námietky zaujatosti, o ktorú oprel odvolací súd svoje zrušujúce rozhodnutie. Dôvodom, na ktorom odvolací súd vyvodil svoj záver, bol neštandardný spôsob spolupráce medzi K. a sudkyňou Repákovou, ktorý opísali vo svojich vyhláseniach. Odvolací súd podrobne nezdôvodňoval prípustnosť a dôvodnosť prvej námietky, nakoľko nie sú ţiadne pochybnosti o prípustnosti a dôvodnosti druhej námietky. Len pre úplnosť, vyhlásenie sudkyne Repákovej o údajnom zmeškaní lehoty na posúdenie prvej námietky, bolo svojvoľné—sama sudkyňa totiţ uvádza, ţe o tvrdených dôvodoch zaujatosti sa dozvedela aţ z námietky ţalovaných. Je potom absurdné, ak sudkyňa v tom istom vyhlásení tvrdí, ţe o dôvodoch zaujatosti, ktoré sa týkajú jej osoby, sa mali ţalovaní dozvedieť zo spisu skôr, ako ona sama. Námietky ţalobcu boli buď vyvrátené v odôvodnení súdneho rozhodnutia, alebo sa týkajú skutočností, na ktorých súd rozhodnutie nezaloţil. V rozsahu dôvodov na zrušenie rozsudku sa odvolací súd vysporiadal so všetkými argumentmi ţalobcu. Neexistuje argument ţalobcu, týkajúci sa prípustnosti a dôvodnosti druhej námietky, s ktorým by sa súd priamo nevysporiadal. Takéto zdôvodnenie je nad rámec stanovený judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, judikatúrou Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Ako uvádza aj sám ţalobca, všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
73. K námietke ţalobcu, ţe nesprávnym rozhodnutím odvolacieho súdu mu bol odňatý zákonný sudca a tým aj odňatá moţnosť konať pred súdom, ţalovaní vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe táto argumentácia ţalobcu je nesprávna. Napadnutým rozhodnutím nedošlo k ţiadnej zmene v osobe zákonného sudcu, a teda mu ani nemohol byť odňatý zákonný sudca týmto rozhodnutím. Zákonným sudcom je v súčasnosti sudca M. Fekete, ktorému bola vec pridelená náhodným výberom po odchode sudkyne Miriam Repákovej 23 5Obdo/68/2015 na materskú dovolenku. Zákonný sudca sa zmenil ešte pred začatím odvolacieho konania (pred podaním odvolania). Rozhodnutie, ani postup odvolacieho súdu nemohol nijako ovplyvniť zmenu zákonného sudcu, ktor