Najvyšší súd 1Sžf/28/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: MIDO SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Pekárenská 14/160, 917 01 Trnava, IČO: 45 711 682, zast.: Mgr. Boris Holcinger, advokát, so sídlom Gallayova 25, 841 02 Bratislava proti ţalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, na odvolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa
- novembra 2015 č. k. 6S/131/2014-199, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu Bratislave zo dňa
- novembra 2015 č. k. 6S/131/2014-199 p o t v r d z u j e. Ţiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. O d ô v o d n e n i e I. Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením podľa § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie z dôvodu, ţe ţaloba bola podaná proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom súdneho prieskumu. Krajský súd poukázal na to, ţe predmetom súdneho prieskumu môţe byť rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudlo právoplatnosť a ţalobca napadol prvostupňové rozhodnutie č. 9104402/5/795229/2014/Luk z 03.03.2014, voči ktorému bolo prípustné odvolanie, ktoré ţalobca v zákonom určenej lehote podal. 1Sţf/28/2016 2 Predmetom súdneho prieskumu mohlo byť len oznámenie č. 9104402/5/1440179/2014/ Luk z 10.04.2014, ktorým ţalovaný reagoval na odvolanie ţalobcu. Krajský súd v priebehu konania zistil, ţe rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 06.05.2015 (právoplatným 26.04.2015) v konaní vedenom pod sp. zn. 2S/273/14 zrušil hore uvedené oznámenie ţalovaného z 10.04.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný má povinnosť, rešpektujúc právny názor súdu, rozhodnúť o odvolaní voči rozhodnutiu z 03.03.2014 napadnutému v tomto konaní, a tak nebol ţalobca ukrátený vo svojich právach v rámci súdneho konania. Uvedeným spôsobom došlo k následku, ktorý ţiadal ţalobca aj v tomto konaní. Proti tomuto uzneseniu podal ţalobca včas odvolanie z 05.01.2015, v ktorom ţiadal zmenu uznesenia krajského súdu tak, ţe odvolací súd rozhodnutie ţalovaného z 03.03.2014 zruší. Ţalobca namietal nezrozumiteľnosť uznesenia v rozhodujúcej časti a mal za to, ţe bolo povinnosťou súdu zrušiť prvostupňové rozhodnutie ţalovaného, nakoľko v dôsledku privlastnenia si neexistujúcej právomoci odvolacieho orgánu porušil ţalovaný svoju povinnosť odvolanie predloţiť nadriadenému orgánu, čím zaťaţil celé konanie nezákonnosťou. Ţalobca poukázal na odopretie jeho práva na dvojinštančné daňové konanie a v tejto súvislosti nesúlad výroku rozhodnutia krajského súdu s vyjadreným záväzným právnym názorom. Ak prvostupňový súd v uznesení konštatoval porušenie zákona tým, ţe ţalovaný sám rozhodol o odvolaní, musí podľa právneho posúdenia, ktoré sám ustálil, podľa názoru ţalobcu posudzovať aj existenciu prvostupňového rozhodnutia ţalovaného a vplyv realizovaného odvolacieho konania na zákonnosť daňového konania ako takého s prihliadnutím na nezákonné zjednotenie daňového konania. Ţalobca dôvodil, ţe dôsledky posúdenia zákonnosti postupu ţalovaného nemoţno konvalidovať tak, ako uviedol krajský súd, ale k ujme na zaručených právach ţalobcu uţ prišlo a jediným moţným spôsobom nápravy je zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Na ochranu práv ţalobcu nepostačuje, aby súd vrátil ţalovanému, ktorým nie je druhostupňovým orgánom, aby odvolanie prípadne postúpil, najmä keď dôvodom jeho zrušenia je právny názor, ţe ţalovaný nemá právomoc odvolacieho orgánu. 1Sţf/28/2016 3 Záverom namietal, ţe záver súdu neobstojí ani preto, ţe ţalovaný nemôţe a priori vec postúpiť nadriadenému orgánu, nakoľko Krajský súd v Bratislave prikázal rozsudkom v konaní sp. zn. 2S/273/14 konať vo veci odvolania, čo však bez zrušenia prvostupňového rozhodnutia nie je moţné, lebo ţalovaný nie je oprávneným orgánom konať vo veci podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. II. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) dospel k záveru, k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.. Podľa § 247 ods. 1 až 3 O.s.p. sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. 1Sţf/28/2016 4 Z obsahu spisu má krajský súd rovnako ako odvolací súd za preukázané, ţe ţalobca ţalobou napadol prvostupňové rozhodnutie ţalovaného č. 9104402/5/795229/2014/Luk z 03.03.2014, voči ktorému bolo prípustné odvolanie, ktoré ţalobca v zákonom určenej lehote podal. V konaní bolo taktieţ preukázané, ţe v ďalšom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/273/14 bol ţalobou napadnutý úkon ţalovaného (oznámenie č. 9104402/5/1440179/2014/Luk z 10.04.2014), ktorým reagoval na opravný prostriedok ţalobcu voči rozhodnutiu z 03.03.
- Oznámenie z 10.04.2014 bolo rozsudkom z 06.05.2014 zrušené. Ţalobca v odvolaní poukazoval na nezrozumiteľnosť uznesenia krajského súdu, s čím sa odvolací súd nestotoţňuje. Krajský súd v uznesení jasne vysvetlil, z akého dôvodu došlo k zastaveniu konania. Nemoţno poprieť, ţe k právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia ţalovaného došlo bez zavinenia ţalobcu, ktorý odvolanie podal, avšak táto skutočnosť nebola dôvodom zastavenia konania. Z obsahu ustanovenia § 247 O.s.p. je zrejmé, ţe predmetom súdneho prieskumu môţe byť rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť a aj právoplatné prvostupňové rozhodnutie, no len za predpokladu, ţe zákon voči nemu nepripúšťa opravný prostriedok. Vzhľadom na to, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného nespĺňa atribúty rozhodnutia spôsobilého súdneho prieskumu, krajský súd správne ustálil, ţe konanie je nutné v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť. Ďalšie argumenty ţalobcu uvedené v odvolaní smerujú voči nesprávnosti postupu ţalovaného, ktorý po vydaní ţalobou napadnutého prvostupňového rozhodnutia nerozhodoval o podanom odvolaní, resp. nepredloţil vec nadriadenému orgánu, čím porušil právo ţalobcu na opravný prostriedok a podľa tvrdenia ţalobcu tým zaťaţil nezákonnosťou celý rozhodovací proces. Tieto námietky ţalobcu však nepovaţuje odvolací súd za spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia krajského súdu. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu a aj keď sa v správnom súdnictve bezpochyby preskúmava aj postup správneho orgánu, je predmetom súdneho prieskumu postup, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, ţe sa nepreskúmava postup prvostupňového orgánu po podaní 1Sţf/28/2016 5 odvolania, teda postup následný, ktorý nemohol mať na vydanie ţalobou napadnutého rozhodnutia vplyv. Tento postup môţe byť predmetom prieskumu zákonnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodovalo, resp. v danom prípade nerozhodovalo o podanom odvolaní. Odvolací súd nepopiera, ţe došlo v konaní ţalovaného ako prvostupňového správneho orgánu k nesprávnemu postupu, keď nebolo o odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodované, avšak táto nezákonnosť spočívajúca v nepredloţení odvolania nadriadenému orgánu v lehote bola odstránená v konaní Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/273/
- Rovnako neobstojí námietka ţalobcu o porušení jeho práva na dvojinštatnčnosť konania, a to práve s ohľadom na súdom uloţenú povinnosť rozhodnúť o podanom odvolaní. Práve rozhodovaním o odvolaní moţno dosiahnuť ţalobcom ţiadaný stav, a to zrušenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia, preto je rozhodovanie o prvostupňovom rozhodnutí v súdnom konaní jednoznačne predčasné. Práve táto skutočnosť je aj dôvodom, pre ktoré sa prvostupňové rozhodnutia, ktoré moţno napadnúť opravným prostriedkom nepreskúmavajú v správnom súdnictve. Účelom správneho súdnictva nie je v prípadoch, ak je zákonná moţnosť podať voči rozhodnutiu správneho orgánu opravný prostriedok, nahrádzať činnosť druhostupňového správneho orgánu, a preto nemal krajský súd inú moţnosť ako konanie zastaviť, nakoľko ţaloba smerovala voči rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom súdneho prieskumu. Najvyšší súd v tejto súvislosti pripomína, ţe podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sţo 84/2007, sp. zn. 6 Sţo 98/2008, sp. zn. 1 Sţo 33/2008, sp. zn. 2 Sţo 5/2009, či sp. zn. 8 Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Z vyššie uvedených dôvodov povaţuje odvolací súd aj ďalšie odvolacie námietky ţalobcu odkazujúce na vadu nezákonnosti celého daňového konania a nedostatok právomoci ţalovaného konať o podanom odvolaní v prejednávanej veci za právne irelevantné. 1Sţf/28/2016 6 Záverom odvolací súd dodáva, ţe zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej slobode účastníka (ţalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, a preto je súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia oprávnený rozhodovať len v rámci ţalobou vymedzeného priestoru. Odvolací súd má s poukazom na predchádzajúce skutočnosti a právne závery za preukázané, ţe sa krajský súd správne nezaoberal dôvodmi ţaloby, pretoţe zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu. Nakoľko odvolací súd nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu, uznesenie o zastavení konania ako vecne správne potvrdil (§ 219 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., keďţe výsledok konania je obdobný ako pri zastavení konania a nemoţno hovoriť o procesnom úspechu, resp. neúspechu v spore ani o procesnom zavinení skončenia konania, preto odvolací súd vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa
- januára 2017 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD. v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Smolinská