Najvyšší súd 6 Cdo 9/2017 Slovenskej republiky 6 Cdo 10/2017 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobkyne V., bývajúcej v Dunajskej Strede, H., zastúpenej JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou so sídlom v Dunajskej Strede, Alţbetínske nám. 2, proti ţalovaným 1. MUDr. M., bývajúcej v Bratislave, Š., 2. Mgr. G., bývajúcej v P., N., 3. Ing. A., bývajúcemu v T., O., 4. Ing. K., bývajúcemu v Bratislave, Č., 5. E., bývajúcej v B., L., 6. E., bývajúcej v Bratislave, P., 7. J., bývajúcemu v T., Z., M., Č. republika, všetci zastúpení spoločnosťou VRANOVIČ/HALADA, s. r. o., so sídlom v Trnave, Kapitulská 21, IČO: 36 669 661, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Andrej Halada, o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaných na uzavretie kúpnej zmluvy, vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 9C/23/2010, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9C/23/2010-217 z 18. apríla 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 9C/23/2010-259 z 26. júna 2014 a uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/558/2014 a 25Co/559/2014 z 2. septembra 2015, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a. Ţalovaným 1/ aţ 7/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e 1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením č. k. 9C/23/2010-217 z 18. apríla 2013 konanie na základe späťvzatia ţaloby zastavil; o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2, veta prvá zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte aj „O. s. p.“) tak, ţe ţalobkyňa je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi ţalovaných titulom trov právneho zastúpenia sumu 1 618,16 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Opravným 2 6 Cdo 9/2017 6 Cdo 10/2017 uznesením z 26. júna 2014 č. k. 9C/23/2010-259 okresný súd opravil uznesenie z 18. apríla 2013 vo výroku o trovách konania tak, ţe ţalobkyňa je povinná zaplatiť ţalovaným 1/ aţ 7/ náhradu trov konania vo výške 1 618,16 eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) v odvolacom konaní na základe odvolania ţalobkyne uznesením sp. zn. 25Co/558/2014 a sp. zn. 25Co/559/2014 z 2. septembra 2015 uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania podľa § 219 O. s. p. potvrdil. V odôvodnení uviedol, ţe v danom prípade nedošlo k späťvzatiu ţaloby pre správanie ţalovaných, preto aplikácia druhej vety § 146 ods. 2 O. s. p. na rozhodnutie o náhrade trov konania v prejednávanom prípade neprichádzala do úvahy. Stotoţnil sa so záverom súdu prvej inštancie, ţe ţalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, a preto jej podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. vznikla povinnosť nahradiť ţalovaným trovy konania. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie a uzneseniu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie prvoinštančného a odvolacieho súdu s poukazom na ust. § 241 ods. 2 písm.
- c)O. s. p. zrušil alebo podľa § 243b ods. 2 O. s. p. zmenil tak, ţe ţiadnemu z účastníkov konania nepriznáva náhradu trov konania. Dovolanie odôvodnila tým, ţe rozhodnutie prvoinštančného i odvolacieho súdu v časti trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), pretoţe súdy neakceptovali jej návrh, aby o náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm.
- c)O. s. p., resp. podľa § 150 ods. 1 O. s. p., hoci na takéto rozhodnutie boli vzhľadom na okolnosti daného prípadu splnené podmienky. 3. Ţalovaní vo vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne uviedli, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je prípustné. Uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 236 ods. 1 O. s. p. nemoţno napadnúť dovolaním. Rovnako nie je prípustné ani dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania potvrdil. Prípustnosť dovolania nemoţno v danom prípade vyvodiť ani z § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O. s. p., nakoľko v konaní nedošlo k ţiadnej z vád vymenovaných v uvedenom zákonnom ustanovení. Navrhli, aby dovolací súd dovolanie ţalobkyne proti uzneseniu prvoinštančného i odvolacieho súdu v súlade s § 218 ods. 1 písm.
- c)O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. odmietol. 3 6 Cdo 9/2017 6 Cdo 10/2017 4. Dovolanie bolo podané 12. novembra 2015, t. j. za účinnosti O. s. p. v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované“. Z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C. s. p. je zrejmé, ţe pokiaľ dovolanie bolo podané za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, potom jeho účinky zostali zachované aj po nadobudnutí účinnosti nového procesnoprávneho kódexu - Civilného sporového poriadku. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas stranou sporu, v neprospech ktorej boli dovolaním napadnuté rozhodnutia vydané, dovolanie ţalobkyne podľa § 447 písm.
- c)C. s. p. odmietol ako podané proti rozhodnutiam, proti ktorým dovolanie nie je prípustné. 6. Pokiaľ ide o dovolanie ţalobkyne proti uzneseniu okresného súdu, dovolací súd uvádza, ţe z dikcie § 236 O. s. p. zreteľne vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť len rozhodnutie odvolacieho súdu (ak to zákon pripúšťa). Dovolaním teda nemoţno napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie ţalobkyne proti vyššie uvedenému uzneseniu okresného súdu bez ďalšieho podľa ust. § 447 písm.
- c)C. s. p. ako neprípustné odmietol. 7. Okrem uznesenia súdu prvej inštancie ţalobkyňa dovolaním napadla aj uznesenie odvolacieho súdu z 2. septembra 2015. Pri skúmaní prípustnosti dovolania proti uvedenému uzneseniu, ktorým odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania v spojení s opravným uznesením potvrdil, postupoval dovolací súd podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase podania dovolania. Takýto postup moţno vyvodiť zo základných princípov Civilného sporového poriadku, najmä z Čl. 2, kde je zakotvený princíp právnej istoty. 8. Podľa § 239 ods. 3 O. s. p., ustanovenia odsekov 1 a 2 (týkajúce sa prípustnosti dovolania voči tam uvedeným uzneseniam odvolacieho súdu) neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva 4 6 Cdo 9/2017 6 Cdo 10/2017 duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, o ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. V danom prípade je dovolaním napadnutým uznesením uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania, preto prípustnosť dovolania podľa § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. neprichádza do úvahy. 9. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu by bolo prípustné len v tom prípade, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, malo niektorú z vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O. s. p. (tzv. zmätočnostnú vadu). Povinnosť dovolacieho súdu ex offo skúmať zmätočnostné vady vyplýva z § 242 ods. 1, veta druhá O. s. p., preto dovolací súd ex offo skúmal, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, pričom zistil, ţe konanie, ktoré vydaniu dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu predchádzalo, netrpí ani jednou z tzv. zmätočnostných vád. Procesné vady konania podľa § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O. s. p. ţalobkyňa nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd, preto prípustnosť dovolania nie je daná ani z hľadiska § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O. s. p. 10. Dovolateľka v dovolaní namietala, ţe súd prvej inštancie a odvolací súd zaloţili rozhodnutie v časti trov konania na nesprávnom právnom posúdení veci. 11. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ktorý moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), samo osebe však nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá (viď tieţ R 54/2012). Dovolací súd preto dovolanie ţalobkyne aj proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol. 12. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 257 C. s. p. tak, ţe ţalovaným 1/ aţ 7/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe mal za to, ţe na strane ţalobkyne existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (nepriaznivá sociálna situácia ţalobkyne), na základe ktorých bol ţalobkyni rozhodnutím Centra právnej pomoci sp. zn. 11696/2015-KaBA z 5. novembra 2015 v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. 13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. 5 6 Cdo 9/2017 6 Cdo 10/2017 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 22. februára 2017 JUDr. Rudolf Č i r č, v. r. predseda senátu JUDr. Ivan M a c h y n i a k, v. r. člen senátu JUDr. Danica K o č i č k o v á, v. r. členka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.