3 písm. b/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona a iné trestné činy, o sťaţnosti obvineného R. P. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 2Tp/4/2017 z 15. februára 2017 takto r o z h o d o l :
1 písm. a/ Trestného poriadku z r u š u j e s a uznesenie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 2Tp/4/2017 z 15. februára 2017.
2 Trestného poriadku z dôvodov
1 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku sa obvinený R. P., nar. X. v Nitre, trvale bytom R. 72, okres Trnava, b e r i e d o v ä z b y Lehota väzby začala plynúť 12. februára 2017 o 23:25 hod. a menovaný ju vykoná v Ústave na výkon väzby v Bratislave.
1 písm. b/, ods. 2 Trestného poriadku ţiadosť obvineného R. P. o nahradenie väzby písomným sľubom s a z a m i e t a. 2 3Tost/8/2017
1 písm. c/, ods. 2 Trestného poriadku s a väzba obvineného R. P. n e n a h r á d z a dohľadom probačného a mediačného úradníka. O d ô v o d n e n i e Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 2Tp/4/2017 z 15. februára 2017 bol obvinený R. P. vzatý do väzby z dôvodov
1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku. Lehota väzby začala plynúť 12. februára 2017 o 23:25 hod. Špecializovaný trestný súd zároveň rozhodol
1 písm. c/, ods. 2 Trestného poriadku o nenahradení väzby menovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka a postupom
1 písm. b/, ods. 2 Trestného poriadku o neprijatí písomného sľubu obvineného R. P.. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas priamo do zápisnice o výsluchu, vykonanom procesným sudcom pre prípravné konanie sťaţnosť obvinený R. P. (č. l. 23), ktorú následne písomne odôvodnil (č. l. 58 – 73). V sťaţnosti okrem toho, ţe rozsiahlo citoval články Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, viaceré paragrafy Trestného poriadku s výkladom z učebníc pre študentov vysokých škôl, uviedol: „Nie je zrejmé akými úvahami sa súd viedol na základe akých právnych skutočností alebo skutkových okolností dospel k záverom vyjadreným vo výrokovej časti uznesenia, najmä z čoho odvodzuje existenciu väzobných dôvodov
por., ich trvanie a z akého dôvodu nie je moţné väzbu nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka, primeranými povinnosťami alebo obmedzeniami, alebo prijatím písomného sľubu u obvineného alebo prijatím záruky dôveryhodnej osoby (konštatované nezodpovedá úplne realite, pretoţe špecializovaný trestný súd nerozhodoval o záruke dôveryhodnej osoby). K dôvodu väzby
1 písm. a/ Trestného poriadku uviedol: „Z okolností predmetného prípadu vyplýva, ţe proti obvinenému stojí jediná relevantná výpoveď poškodeného T. M., ktorého dôveryhodnosť v inom trestnom konaní spochybnil sám prokurátor. Ţiadnym z vyprodukovaným dôkazov nebolo doposiaľ preukázané tvrdenie prokurátora, ţe sa obvinený v čase od 29.1.2017 do 13.2.2017 zdrţiaval na neznámom mieste za účelom vyhýbania sa trestnému stíhaniu. Dôvody, pre ktoré sa nachádzal na chate na Kysuciach navyše obvinený dostatočne vysvetlil. Ak tu bol 3 3Tost/8/2017 aj dôvodný predpoklad, ţe sa obvinený vyhýbal trestnému stíhaniu, tak vzhľadom na skutočnosť, ţe absentujú akékoľvek ďalšie dôkazy alebo skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, ţe sa bude naďalej obvinený vyhýbať trestnému stíhaniu alebo ujde, pri pouţití primárnej zásady in dubio pro reo, nie je moţné konštatovať, ţe boli naplnené materiálne dôvody väzby
1 písm. a/ Trestného poriadku.“ K väzobnému dôvodu
1 písm. b/ Trestného poriadku uviedol: „Orgány činné v trestnom konaní ţiadnym spôsobom nevyprodukovali dôkazy alebo inak ozrejmovali existenciu právnych skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, ţe obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených, alebo inak mariť objasňovanie skutočností závaţných pre trestné stíhanie. Odôvodňovanie kolúznej väzby argumentáciou, ţe treba v konaní ešte vypočuť obvinených a svedkov, prípadne vykonať znalecké dokazovanie a z toho dôvodu je nutné zabezpečiť väzbu, aby nedošlo k pôsobeniu na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo k inému mareniu objasňovania skutočností závaţných pre trestné stíhanie neobstojí a je neprípustné.“ K väzobnému dôvodu
1 písm. c/ Trestného poriadku uviedol: „Pre konštatovanie, ţe obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, jednoznačne teda nepostačujú len abstraktné tvrdenia, ţe z bodov 16/ a 17/ uznesenia z 28.1.2017 vyplýva, ţe dochádza aj v pomerne nedávnej minulosti ku kontaktom medzi obvinenými, poškodeným a svedkami, samo o sebe nepostačuje na naplnenie vyššie uvedených dôvodov väzby
1 písm. c/ Trestného poriadku. Obvinený sa po tom, ako sa mal dopustiť predmetného skutku (skutkov), sa nedopustil ţiadneho ďalšieho trestného činu (a ani nikdy predtým), preto je v súčasnosti konštatovanie vo vzťahu k predmetným skutkom, ţe existuje dôvodná obava, ţe bude v trestnej činnosti pokračovať absurdná a úplne nelogická. Takţe pri zhrnutí všetkých argumentov je nutné pri tomto dôvode konštatovať, ţe neboli naplnené základné formálne podmienky a materiálne dôvody väzby, nakoľko u obvineného neprichádza do úvahy ani jeden z dôvodov preventívnej väzby, nakoľko z odôvodnenia uznesenia z 15.2.2017 vyplýva nie je zrejmé na základe čoho (akých právnych skutočností) sa súd domnieva, ţe existuje dôvodná obava, ţe sa dopustí v budúcnosti ďalšej trestnej činnosti a to tak, ţe bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo vykoná trestný čin, ktorým hrozil.“ 4 3Tost/8/2017 V závere sťaţnosti vysvetlil, ţe počas väzobného konania obvinený preţíva útrapy, pocity beznádeje a frustrácie a bezprostredné ohrozenie zdravia, pričom za tieto môţe postup všeobecného súdu (ŠTS), ktorý vyšiel svojim rozhodnutím v prospech OČTK. Preto navrhol, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho z väzby na slobodu. Najvyšší súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Trestného poriadku, po tom, ako nezamietol sťaţnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm. a/ alebo b/ Trestného poriadku, na základe sťaţnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská boli alebo nie v sťaţnosti uvedené, a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov a zistil, ţe sťaţnosť obvineného R. P. je čiastočne dôvodná. Najvyšší súd preskúmaním spisového materiálu zistil, ţe sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská bystrica, v rámci procesného postupu dodrţal základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku. Nadriadený súd preto konštatuje, ţe sudca pre prípravné konania dospel k vyhlásenému uzneseniu po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. Po splnení prieskumnej povinnosti najvyšší súd ďalej zistil, ţe rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie, v súvislosti s dôvodmi väzby, je správne a zákonné pokiaľ ide o konštatovanie existencie dôvodov väzby
1 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku, t. j. len v prípade tzv. útekovej a tzv. pokračovacej väzby. Rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie o vzatí obvineného do väzby aj
1 písm. b/ Trestného poriadku (tzv. kolúzna väzba),
názoru najvyššieho súdu nezodpovedá stavu veci a zákonu. Niet ţiadnych pochýb o tom, ţe formálne podmienky na rozhodnutie o väzbe (existencia uznesenia o vznesení obvinenia – č. l. 2903 - 2927 a podanie návrhu prokurátora na vzatie obvineného R. P. do väzby včas – č. l. 1 – 14)) boli splnené. Z hľadiska materiálnych podmienok nevyhnutných na pozitívne rozhodnutie o väzbe sa vyţaduje 5 3Tost/8/2017 existencia dôvodného trestného stíhania – conditio sine qua non (podmienka bez, ktorej nie), reprezentovaného dôvodným podozrením so spáchania trestného činu konkrétnou osobu a existencia niektorého z dôvodov väzby, čo bolo a je v prípade obvineného R. P. naplnené. Z výpovedí svedkov T. M. (zväzok I), J. W., M. R., P. L. i M. Š. (zväzok II), vyplýva dostatočne odôvodnená pravdepodobnosť, ţe skutky uvedené v uznesení o vznesení obvinenia sa mohli stať tak ako je to uvedené vo výroku uznesenia o vznesení obvinenia a ţe sa ich mohol dopustiť aj obvinený R. P.. Tým bola naplnená prvá z materiálnych podmienok väzby (dôvodnosť trestného stíhania) na pozitívne rozhodnutie o vzatí menovaného do väzby. K existencii dôvodov väzby
1 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku sa dostatočne a presvedčivo vyjadril uţ špecializovaný trestný súd a preto najvyšší súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia bez potreby opakovania tam uvedeného. Len stručne dopĺňa, ţe útek obvineného R. P. na chatu na Kysuciach bol aţ učebnicovým príkladom útekovej väzby
1 písm. a/ Trestného poriadku, čo sám nepriamo potvrdil pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie pri rozhodovaní o väzbe (č. l. 21 – 22). Rozsah stíhanej trestnej činnosť, dĺţka existencie zločineckej skupiny, závaţnosť trestnej činnosti a jej spoločenská škodlivosť jasne dokumentujú, ţe páchanie trestnej činnosti sa stalo ţivotnou náplňou, ţivotným štýlom i ţivotnou filozofiou aktérov tejto trestnej činnosti a teda niet ţiadnych, ani tých najmenších pochybností o tom, ţe v prípade prepustenia obvineného R. P. z väzby na slobodu by tento mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti, na ktorej sa mal
uznesenia o vznesení obvinenia a uţ vypočutých svedkov zúčastňovať viac ako dvadsať rokov. Tým je
názoru najvyššieho súdu bezpochyby naplnený dôvod väzby
1 písm. c/ Trestného poriadku. Pokiaľ Špecializovaný trestný súd rozhodol o vzatí obvineného R. P. do väzby aj z dôvodu
1 písm. b/ Trestného poriadku, najvyšší súd si v tejto časti neosvojil ani vyhlásený výrok a ani prednesené právne argumenty a závery špecializovaného trestného súdu.
článku 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného 6 3Tost/8/2017 zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
čl. 5 Dohovoru
1 písm. c/ Trestného poriadku) nepostačuje na konštatovanie existencie konkrétnych skutočností odôvodňujúcich kolúznu väzbu. Preto v tejto časti najvyšší súd povaţoval sťaţnosť obvineného za dôvodnú. Pokiaľ obvinený v sťaţnosti poukázal na (
neho) pochybenie vyšetrovateľa v procesnom postupe (nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia – č. l. 68) tu si treba uvedomiť, že pri rozhodovaní o väzbe tieto prípadné pochybenia nie sú dôvodom na prepustenie obvineného z väzby na slobodu ak procesná chyba nemá charakter flagrantného porušenia zákona vedúceho až k zmätočnosti celého procesu, a ak sú tieto pochybenia v ďalšom konaní odstrániteľné. Preskúmaním predloţeného spisu najvyšší súd nezistil v doterajšom postupe orgánov činných v trestnom konaní a ani súdu také závaţné procesné chyby, ktoré by v ďalšom postupe neboli odstrániteľné a preto v tejto časti nepovaţuje podanú sťaţnosť za opodstatnenú. K rozhodnutiu o nenahradení väzby písomným sľubom resp. dohľadom probačného a mediačného úradníka najvyšší súd poznamenáva:
1 Tr. por. ak je daný dôvod väzby
1 písm. a/ alebo c/ môţe súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak b) obvinený dá písomný sľub, ţe povedie riadny ţivot, najmä ţe sa nedopustí trestnej činnosti a ţe splní povinnosti a dodrţí obmedzenia, ktoré sa mu uloţia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie povaţuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo c/ s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu moţno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie
osobitného predpisu.
2 tretia veta Tr. por. ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby
2 písm. a/ aţ c/ alebo e/, alebo obvinený 8 3Tost/8/2017 bol vzatý do väzby
odseku 3 alebo
4, moţno záruku alebo sľub prijať alebo uloţiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe procesné prostriedky, ktorými moţno nahradiť väzbu, moţno v prípade stíhania páchateľa obzvlášť závaţného zločinu pouţiť len vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.
názoru najvyššieho súdu znenie Trestného poriadku, v rámci ktorého je prípustné nahradiť väzbu pri obzvlášť závaţnom zločine len v prípade existencie výnimočných okolností prípadu, je súladné s čl. 5 ods. 3 Dohovoru,
ktorého každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c/ tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze, sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. októbra 2004 vysvetlil, ţe pokiaľ ide o výklad samotného pojmu „záruka“ v zmysle čl. 5 ods. 3 Dohovoru, treba z doterajšej judikatúry vyvodiť, ţe má autonómny obsah, ktorý je nezávislý od terminológie pouţívanej vo vnútroštátnom práve. Zárukou treba rozumieť akýkoľvek prostriedok prípustný
vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody. Podmienenie pouţitia týchto miernejších prostriedkov nahradenia väzby výnimočnými okolnosťami prípadu v zmysle Trestného poriadku upresňuje čl. 5 ods. 3 Dohovoru na účely postupu vnútroštátnych orgánov pri rozhodovaní o väzbe tak, ţe zohľadňuje nielen závažnosť skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie (obzvlášť závažný zločin), ale aj správanie sa obvineného, ktorý nerešpektuje dobrodenie vo forme predchádzajúceho ponechania na slobode na základe uţ pouţitých prostriedkov nahradenia väzby (§ 80 ods. 3, § 81 ods. 4 Tr. por.), alebo dokonca opätovne vyvolá existenciu dôvodov väzby po tom, čo bol z väzby prepustený (opätovná väzba). Výnimočné okolnosti prípadu sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a určitých okolností prípadu. 9 3Tost/8/2017 Pomermi páchateľa treba rozumieť okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, jeho osobných a rodinných pomerov, ktoré nesúvisia so spáchaním trestného činu a existujú v čase rozhodnutia. Pri posudzovaní osoby páchateľa sa pozornosť venuje najmä celému jeho predchádzajúcemu ţivotu (vek, recidíva, postoj k spáchanému trestnému činu a pod.). V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o väzbe (napr. zdravotný stav jeho rodiny, ktorá je na neho odkázaná, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.). Za pomery páchateľa moţno tieţ povaţovať viac významných skutočností, ktoré moţno subsumovať do kategórie tzv. poľahčujúcich okolností pri nedostatku tzv. priťaţujúcich okolností. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závaţnosti trestného činu. Okolnosti prípadu z hľadiska aplikačnej praxe, judikatúry a literatúry predstavujú okolnosti spoluurčujúce spoločenskú škodlivosť toho - ktorého trestného činu a ako také plnia v širšom slova zmysle funkciu materiálneho vyjadrenia protiprávnosti činu. Za dôleţitú okolnosťou pri posudzovaní tohto znaku ustálila konštantná judikatúra napríklad to, ţe páchateľ sa dopustil obzvlášť závaţného trestného činu v afekte úzkosti a strachu vyvolaného dlhodobou partnerskou disharmóniou a chronickou konfliktnou situáciou, ktorá v podstate zníţila jeho schopnosť ovládať svoje konanie (primerane Rt 111/1999). Podmienku výnimočných okolností prípadu moţno povaţovať za splnenú aj vtedy, keď prevaţujú skutočnosti z kategórie tzv. poľahčujúcich okolností (napr. obvinený mal spáchať čin pri odvracaní útoku alebo iného nebezpečenstva alebo konať za okolností, ktoré by za splnenia ďalších predpokladov inak vylučovali trestnosť činu – t. j. v prípadoch tzv. excesu z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu; alebo obvinený mal spáchať čin pod vplyvom ťaţivých osobných alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nezavinil; k činu mal byť vyprovokovaný surovým násilným konaním poškodeného a pod.). V kaţdom prípade musí ísť teda o súhrn takých skutočností, ktoré sa v danej kvalite a kvantite u stíhaného obzvlášť závaţného zločinu beţne nevyskytujú a výrazne zniţujú stupeň závaţnosti stíhaného trestného činu. Len takéto okolnosti môţu nadobudnúť charakter výnimočných okolností prípadu. Nadriadený súd poznamenáva, ţe prepustenie obvineného z väzby alebo jeho ponechanie na slobode nahradením väzby prostriedkom prípustným
vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody (§ 80 a § 81 10 3Tost/8/2017 Tr. por.) a ktorý je zároveň spôsobilý zabezpečiť účel väzby, je možnosťou, ale nie právom obvinenej osoby, ktorej sloboda je alebo má byť obmedzená. Pri rozhodovaní musí súd zvažovať, či nahradenie väzby preváži nad dôvodnou obavou vyjadrenou v ustanoveniach § 71 ods. 1 písm. a/ až c/ Tr. por. V danom prípade najvyšší súd nezistil z predloţeného spisu také okolnosti, ktoré by mohli byť povaţované za výnimočné v zmysle ustanovení § 80 ods. 2 tretia veta Trestného poriadku, a preto v tejto časti povaţuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne bez potreby rozhodnúť inak ako súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa rozhodol správne v určení začiatku plynutia lehoty väzby, a preto ani v tejto časti nemal najvyšší súd dôvod rozhodnúť inak ako rozhodol špecializovaný trestný súd. So zreteľom na vyššie uvedené rozhodol najvyšší súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave 13. marca 2017 JUDr. Jana S e r b o v á , v. r. predsedníčka senátu vypracoval: JUDr. Martin Bargel za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.