Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžd/20/2011 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a z členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci ţalobcu: M., bytom R., zast. JUDr. H., advokátkou, Š., proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice, o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. p. KRP- 187/DI-1-2009 zo dňa 11. januára 2010 na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/5391/2010-56 zo dňa 27. januára 2011 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/5391/2010-56 zo dňa 27. januára 2011 p o t v r d z u j e . Ţalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. p. KRP-187/DI-1-2009 zo dňa 11. januára 2010, (ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach č. p.: ORP-187/DI-I-29 zo dňa 4.11.2009 a potvrdené rozhodnutie o uznaní viny zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 2 zákona č. 372/ 1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších 2 1Sžd/20/2011 predpisov a uloţení pokuty vo výške 200 Eur za porušenie ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov). S poukazom na zistenie, ţe v správnom konaní bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, ktoré viedlo k správnym právnym záverom krajský súd ţalobu zamietol. Uviedol, ţe z dokazovania, ktoré vykonal správny orgán a napokon ani z výpovede ţalobcu, ktorý to nepoprel, vyplynulo, ţe ţalobca dňa 15.5.2009 v čase okolo 11,15 hod. viedol svoje osobné motorové vozidlo zn. VW Passat ev. č. M. v obci Moravany časť Lučkovce kde prekročil rýchlosť stanovenú v citovanom ust. § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. o 25 km/h. Ţalobca ako v súdnom konaní tak aj v správnom konaní neuviedol ţiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, ţe v danom čase, na danom mieste neprekročil zákonom povolenú rýchlosť, práve naopak sám priznal, ţe predbiehal iné motorové vozidlo preto zvýšil rýchlosť a vtedy ho zrejme aj namerala policajná hliadka. Krajský súd nepovaţoval za dôvodnú námietku ţalobcu, ţe pred ním išlo motorové vozidlo pomaly, v zlom technickom stave, ktoré chcel predbiehať, keď oproti išlo iné motorové vozidlo a tým, ţe chcel zabrániť nehode, pridal rýchlosť, pretoţe ako vyplýva z citovaných ust. § 14 a § 17 zák. č. 8/2009 ţalobca ako vodič bol povinný za vozidlom idúcim pred ním dodrţiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas zníţiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo. Svojou jazdou nesmel obmedziť ani ohroziť vodiča prichádzajúceho vozidla ani vozidla idúceho za ním, prípadne iného účastníka cestnej premávky. Ak ţalobca mal pred sebou iné motorové vozidlo, ktoré išlo pomalšie a toto chcel obchádzať pričom oproti išlo motorové vozidlo, mal zníţiť rýchlosť a nie pridať rýchlosť, aby mohol vozidlo pred sebou obísť, ale tým neohroziť vozidlo, ktoré išlo oproti a nemalo pred sebou ţiadnu prekáţku. Aj podľa názoru krajského súdu bolo dostatočne nepreukázané, ţe ţalobca ako vodič osobného motorového vozidla porušil ust. § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z., keď dňa 15.5.2009 o 11,05 hod. viedol osobné motorové vozidlo v obci Moravany časť Lučkovce kde prekročil rýchlosť ustanovenú osobitným predpisom o 25 km/h a preto bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm.
- h)zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 3 1Sžd/20/2011 Krajský súd poukázal na to, ţe podľa uvedeného ustanovenia, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten kto, ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením. Za tento priestupok podľa § 22 ods. 2 písm. c/ moţno uloţiť pokutu od 150 Eur do 800 Eur a zákaz činnosti do troch rokov. Pri ukladaní sankcie správne orgány zohľadnili, ţe ţalobca sa priestupku dopustil v obci, v denných hodinách, išlo o značné prekročenie zákonom povolenej rýchlosti, ktoré konanie povaţuje za nebezpečné pre ostatných účastníkov cestnej premávky, nemá v karte od roku 2000 ţiadny záznam, z ktorých dôvodov sankciu uloţil na dolnej hranici sadzby. Námietku ţalobcu, ţe vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav, krajský súd vyhodnotil za nedôvodnú. Poukázal na to, ţe ţalobca v konaní o priestupku ani v konaní o ţalobe nepredloţil ţiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil, ţe sa nedopustil priestupku prekročením rýchlosti. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie ţalobca. Namietal, ţe konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, ţe podaním zo dňa 15.2.2010 sa domáhal, aby krajský súd preskúmal sťaţnosť - oznámenie č. k. KRP-372/Sť-2009. Krajský súd uznesením zo dňa 12.8.2010 konanie zastavil, nakoľko mal za to, ţe prešetrenie správnosti postupu policajta pri objasňovaní priestupku nemôţe byť predmetom súdneho preskúmania samostatne, ale iba v spojení so správnym rozhodnutím, ktoré je výsledkom postupu. Poukázal na to, ţe krajský súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, ţe ţalobou napadnuté oznámenie o výsledku vybavenia sťaţnosti nie je spôsobilé byť predmetom súdneho preskúmania a tento nedostatok je neodstrániteľný. Proti tomu uzneseniu ţalobca nepodal odvolanie z dôvodu práceneschopnosti. Ţalobca poukázal na to, ţe tým istým podaním sa domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného zo dňa 11.1.2009, krajský súd však ţalobu zamietol. Ţalobca vyjadril presvedčenie, ţe ak by si uplatnil svoje práva podaním odvolania vo veci 6S 5396/2010, malo by vplyv na rozhodnutie vo veci vedenej pod sp. zn. 6S 5391/2010, nakoľko preskúmanie oboch rozhodnutí so sebou súvisí. 4 1Sžd/20/2011 Na základe uvedeného preto navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovaného navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril tak, ţe vzhľadom k tomu, ţe ţalobca odvolaním napáda zákonnosť postupu krajského súdu týkajúceho sa preskúmania sťaţnosti – oznámenia č. k.: KRP-372/Sť-2009, k čomu sa ţalovanému neprináleţí vyjadrovať, napadnutý rozsudok krajského súdu navrhol potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.
- z)dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11. októbra 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). V danej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá ţaloba ţalobcu proti rozhodnutiu ţalovaného č. p. KRP-187/DI-1-2009 zo dňa 11. januára 2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach č. p.: ORP-187/DI-I-29 zo dňa 4.11.2009 a potvrdené rozhodnutie o uznaní viny zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 2 zákona č. 372/ 1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a uloţení pokuty vo výške 200,- Eur za porušenie ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Preto primárne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu, a to v medziach námietok uvedených v podanom odvolaní. Jedinou námietkou ţalobcu bolo, ţe v konaní sa vyskytla vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. Ţalobca vyjadril presvedčenie, ţe ak by si uplatnil svoje práva podaním odvolania vo veci sp. zn. 6S 5396/2010, malo by vplyv na rozhodnutie vo veci vedenej pod sp. zn. 6S 5391/2010, nakoľko preskúmanie oboch rozhodnutí so sebou súvisí. 5 1Sžd/20/2011 Z obsahu spisu krajského súdu odvolací súd zistil, ţe ţalobca sa podanou ţalobou domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. k. KRP-187/DI-1-2009 zo dňa 11.1.2009 a jednak zrušenia Sťaţnosti - oznámenia č. k. KRP-372/Sť-2009 zo dňa 8.1.2010. Krajský súd uznesením sp. zn. 6S 5391/2010-16 zo dňa 7.4.2010 vylúčil ţalobu na preskúmanie rozhodnutia ţalovaného zo dňa 8.1.2009 č. k. KRP-372/Sť-2009 na samostatné konanie. Uznesením zo dňa 12.8.2010 sp. zn. 6S 5396/2010-20 podľa § 104 ods. 1 prvá veta s pouţitím § 246c ods. 1 OSP krajský súd konanie zastavil, pretoţe ţalobou napadnuté oznámenie o výsledku vybavenia sťaţnosti nie je spôsobilé byť predmetom súdneho preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti OSP a tento nedostatok je neodstrániteľný. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.9.2010. Pokiaľ teda námietka ţalobcu proti rozsudku krajského súdu, ktorým bola zamietnutá ţaloba proti rozhodnutiu ţalovaného č. p. KRP-187/ DI-1-2009 zo dňa 11. januára 2010, pramení len z jeho presvedčenia, ţe ak by si uplatnil svoje práva podaním odvolania vo veci sp. zn. 6S 5396/2010, malo by to vplyv na rozhodnutie vo veci vedenej pod sp. zn. 6S 5391/2010, takáto námietka nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Ţalobca totiţ v rozpore so zákonnou poţiadavkou uvedenou v § 205 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. nevzniesol ţiadne námietky spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozsudku a keďţe zastavenie konania vo veci preskúmania rozhodnutia ţalovaného zo dňa 8.1.2009 č. k. KRP-372/Sť-2009 nenapadol odvolaním (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.9.2010), na jeho námietku sa týkajúcu sa zákonnosti postupu krajského súdu vo veci preskúmania sťaţnosti – oznámenia č. k.: KRP-372/Sť-2009, nebolo moţné v odvolacom konaní, ktoré sa týkalo preskúmania rozsudku krajského súdu, ktorým bola ţaloba ţalobcu o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. p. KRP-187/DI-1-2009 zo dňa 11. januára 2010 zamietnutá ako nedôvodná, prihliadnuť. Odvolací súd sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku stotoţnil, námietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa § 219 OSP v spojení s § 246c OSP ako vecne správny potvrdil. 6 1Sžd/20/2011 O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci nepriznal náhradu trov konania. POUČENIE : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 11. októbra 2011 JUDr. Ing. Miroslav Gvavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová