N a j v y š š í s ú d 4 To 15/2015 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Gabriely Šimonovej na verejnom zasadnutí konanom dňa
- marca 2016 v Bratislave, v trestnej veci proti obţalovanému J. V. pre obzvlášť závaţný zločin vraţdy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa
- novembra 2015, sp. zn. BB-4T 40/2015 takto r o z h o d o l: Podľa § 319 Tr. por. odvolania obţalovaného J. V. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a j ú. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica bol obţalovaný J. V. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závaţného zločinu vraţdy podľa § 145 ods. 1Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe dňa
- augusta 2011 v čase okolo 21.00 hod. v B. na B. ulici č. X na vonkajšej terase kaviarne K., nachádzajúcej sa pod obytným komplexom T., úmyselne usmrtil poškodeného V. G., nar. X. v P., K., naposledy bytom Č., B., Č. ulica č. X. a to tým spôsobom, ţe po vystúpení z vozidla taxi prikročil k jednému zo stolov na uvedenej terase, pri ktorom sedel poškodený a po opakovanom oslovení krstným menom poškodeného „V.“, vystrelil doposiaľ nezistenou zbraňou na poškodeného, ktorému spôsobil tri strelné poranenia do oblasti hrudníka a jedno strelné poranenie do bočnej plochy brucha vpravo, pričom bezprostrednou príčinou smrti bol šok z krvácania a úrazu v dôsledku vonkajších a vnútorných krvácaní pri strelných poraneniach vnútrohrudných a vnútrobrušných orgánov 2 4 To 15/2015 po napadnutí krátkou strelnou zbraňou, na následky ktorých zranení dňa
- augusta 2011 o 21.50 hod. zomrel. Špecializovaný trestný súd mu za to uloţil podľa § 145 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., s poukazom na § 36 písm. f/, písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. f/ Tr. zák. trest odňatia slobody na 15 (pätnásť) rokov so zaradením pre jeho výkon podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráţenia. Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. bol obţalovanému uloţený aj trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 15 (pätnásť) rokov. V zákonnej lehote určenej v ustanovení § 309 ods. 1 Tr. por. podal proti tomuto rozsudku odvolanie obţalovaný, a to prostredníctvom svojich obhajcov, a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Obţalovaný v odôvodnení svojho odvolania podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. J. Š. predovšetkým uviedol, ţe nemá ţiadne výhrady k otázke právneho posúdenia, keď súd prvého stupňa neuznal právne posúdenie skutku ako obzvlášť závaţný zločin úkladnej vraţdy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák. Nesúhlasí však s rozhodnutím súdu o jeho úmyselnom zavinení pri usmrtení poškodeného V. G.. Poškodeného nemal v úmysle usmrtiť a svojim konaním len obranne reagoval na jeho konanie, ktoré „malo prvky hroziaceho a reálne uskutočniteľného útoku so zbraňou, spôsobilou ho usmrtiť“. Podľa jeho názoru útočné konanie poškodeného vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými bolo preukázané, ţe poškodený ho bezprostredne, ako prvý, ohrozoval nabitou streľbyschopnou zbraňou, v úmysle ho fyzicky zlikvidovať. Ţiaden zo svedkov nepotvrdil, ţe krátko pred streľbou videl v jeho ruke zbraň pripravenú na útok. V ďalšej rovine svojej argumentácie obţalovaný namietal nedostatočné vykonanie prvotných procesných úkonov a to „zaistenie a identifikácie vecných stôp a hnuteľných vecí patriacich poškodenému“. Vyjadril názor, ţe rekonštrukcia činu vykonaná
- júna 2015 v prípravnom konaní bola vykonaná iba statickým a nie dynamickým spôsobom. Preto výsledky rekonštrukcie povaţuje za nesprávne a spochybniteľné. 3 4 To 15/2015 Výsledky dokazovania teda podľa jeho názoru bez pochybností nesvedčia o jeho úmyselnom konaní voči poškodenému, ale naopak svedčia o tom, ţe svojou reakciou sa snaţil odvrátiť reálnu hrozbu zo strany poškodeného, ktorý mal kriminálne sklony, čím naplnil zákonné podmienky konania v nutnej obrane podľa § 25 ods. 1 Tr. zák. V záverečnej časti odôvodnenia odvolania obţalovaný poukázal na „výnimočnosť danej situácie“, pretoţe sa jednalo o konflikt medzi kosovskými Albáncami, kde sa pravidlá spoluţitia riešia podľa pravidiel obyčajového práva, podľa ktorých česť muţa je centrálnou hodnotou. S poukazom na uvedenú argumentáciu obţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por., aby vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a v konečnom dôsledku, aby ho spod obţaloby oslobodil. V písomnom podaní z
- februára 2016 (doručenom najvyššiemu súdu
- februára 2016) označenom ako „doplnenie odvolania“, obţalovaný opakovane namietal nesprávne vykonanie rekonštrukcie z
- júna 2015 s tým, aby bol tento úkon vykonaný znovu, a to tak, “aby bolo moţné skúmať a vyhodnocovať pohybové reakcie poškodeného, resp. vo všeobecnosti ľudského jedinca, krátko po zasiahnutí tela 3 výstrelmi z krátkej guľovej zbrane typu Tokarev“. Zároveň prezentoval názor, ţe počas konania prejavoval voči nemu zaujatosť činný prokurátor JUDr. V. „čo vyplýva z obsahu jednotlivých úkonov“ a preto ţiadal, aby bol z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený. V písomnom odôvodnení značne rozsiahleho odvolania podaného prostredníctvom obhajkyne JUDr. D. M. obţalovaný uviedol, ţe v priebehu trestného konania nepoprel, ţe poškodeného V. G. usmrtil, avšak nekonal v takomto úmysle. Namietal, ţe vo veci neboli vypočuté osoby, ktoré by mohli uviesť viac skutočností k osobe poškodeného, najmä osoba, ktorá ako prvá poskytovala poškodenému pomoc a nebola venovaná dostatočná pozornosť zbrani a mobilnému telefónu, ktoré boli nájdené vedľa poškodeného, bezprostredne po skutku. 4 4 To 15/2015 Obţalovaný ďalej namietal, ţe vyšetrovací pokus vykonaný
- júna 2015 nebol vykonaný v súlade s ustanovením § 157 ods. 1 Tr. por., pretoţe bol vykonaný „nedôsledne, povrchne a účelovo v jeho neprospech“ a nie tak, aby bol čo najpresnejšie zistený skutkový stav. Pri vyšetrovacom pokuse nebola nasimulovaná poloha poškodeného tak, aby bolo moţné potvrdiť, alebo vylúčiť, či poškodený drţal alebo nedrţal v ruke strelnú zbraň, tak ako to tvrdí obţalovaný. Taktieţ nebolo vykonané meranie znalca geodeta, z ktorého by bolo moţné zistiť skutočnú polohu strelca a poškodeného v čase skutku. Dostatočná pozornosť nebola venovaná ani povahe poškodeného a jeho agresívnemu správaniu voči obţalovanému trvajúceho niekoľko týţdňov pred skutkom, ako ani moţnej pohnútke na strane obţalovaného. Podľa názoru obhajoby teda nebola vyvrátená obrana obţalovaného o moţnosti drţania zbrane v ruke poškodeného v čase pred pouţitím zbrane zo strany obţalovaného. Ďalšia odvolacia námietka obţalovaného smerovala k výsledkom znaleckého dokazovania vo vzťahu k posúdeniu jeho zdravotného stavu, keďţe znalci psychiatri vykonali jeho vyšetrenie v priebehu prípravného konania, v čase, kedy neboli vypočutí všetci svedkovia a nevykonali ţiadne kroky na moţnosť k nahliadnutiu do jeho zdravotnej dokumentácie. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na niektoré časti výpovedí svedkov P. M. a T. Ţ.. Obţalovaný dôvodil, ţe zo strany poškodeného, keď vytasil proti nemu zbraň, došlo k priamo hroziacemu útoku na jeho osobu a on sám reagoval konaním v nutnej obrane, a nie v úmysle ho usmrtiť. Mal záujem na stretnutí s poškodeným V. G. v snahe vyriešiť pretrvávajúci spor. Súd mal pri rozhodovaní o treste prihliadnuť aj na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. i/ a písm. l/ Tr. zák., resp. vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obţalovaného, mal mu uloţiť trest za pouţitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom zníţení trestu a uloţiť mu trest pod dolnou hranicou trestu ustanoveného Trestným zákonom. S poukazom na uvedené obţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok špecializovaného trestného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Primárne sa domáhal oslobodenia spod obţaloby s poukazom na ustanovenia § 25 ods. 1 Tr. zák. alebo alternatívne pri uznaní viny, aby mu bol uloţený trest za pouţitia ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. 5 4 To 15/2015 Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky svojim odvolaním napadol výrok o vine, ako aj výrok o treste napadnutého rozsudku. V písomných dôvodoch odvolania prezentoval názor, ţe súd prvého stupňa nezistil správne a úplne skutkový stav veci, pretoţe nevykonal všetky dôkazy, ktoré navrhol vykonať, na základe čoho nesprávne právne kvalifikoval konanie obţalovaného a následne uloţil trest odňatia slobody v nesprávnej výmere. Súd prvého stupňa najmä pochybil, keď odmietol prehrať záznamy z odpočúvania telekomunikačnej prevádzky, pretoţe ustanovenie § 115 ods. 7 Tr. por. podľa jeho názoru pripúšťa vykonanie tohto dôkazu. S poukazom na obsah telefonického rozhovoru obţalovaného so svedkom J. B. a na analýzu záznamu z kamerového systému v objekte T., ktorá je zadokumentovaná v trestnom spise vo forme úradného záznamu, je zrejmé, ţe obţalovaný J. V. konal s vopred uváţenou pohnútkou, ktorá je znakom skutkovej podstaty obzvlášť závaţného zločinu úkladnej vraţdy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák. Prokurátor v odvolaní ďalej uviedol, ţe o vopred uváţenej pohnútke obţalovaného usmrtiť poškodeného svedčia viaceré skutočnosti, najmä ţe obţalovaný chcel od svedka B. vedieť, či sa poškodený nachádzal v B. a za to mu sľúbil vozidlo Mercedes ML. Naznačoval mu pritom, ţe poškodený „skončil u neho ţiť“, ţe obţalovaný v tom čase mal pri sebe zbraň, aktívne hľadal poškodeného v kaviarňach v B., mal na sebe oblečenie, ktoré sťaţovalo identifikáciu, ţe vzhľadom na krátky časový úsek od jeho vystúpenia z taxíka po prvý výstrel, nemohol mať zbraň v taške a reagovať jej vytiahnutím aţ na vytiahnutie zbrane poškodeným, ako aj, ţe ţiadna okolnosť nebránila obţalovanému dohodnúť si stretnutie s poškodeným telefonicky. Na základe uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/ Tr. por. v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 6 4 To 15/2015 Podľa § 314 Tr. por. bol rovnopis odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky doručený obţalovanému a jeho obhajcom s upozornením, ţe sa môţu k odvolaniu vyjadriť. Písomným podaním zo
- januára 2016 (doručeným najvyššiemu súdu
- januára 2016), podaným prostredníctvom obhajcu JUDr. J. Š., obţalovaný k odvolaniu prokurátora uviedol, ţe jeho námietky vo vzťahu k právnemu názoru prvostupňového súdu k odmietnutiu dôkazne vykonať záznamy z telekomunikačnej prevádzky povaţuje za nedôvodné, pretoţe išlo o dôkaz získaný v súvislosti s inou trestnou vecou, s posudzovanou vecou nijako nesúvisiacou. Hodnotiace závery prokurátora k obsahu rozhovoru s J. B. povaţuje za nenáleţité, pretoţe je nelogické, aby prisľúbil vozidlo v hodnote cca 50 000 Eur za informáciu kde sa nachádza určitá osoba. Zo slovných spojení pouţitých v rozhovore nie je moţné vyvodiť skutočnosti tak, ako ich interpretoval prokurátor. Nie je pravdou, ţe by poškodeného aktívne hľadal, náhodne ho videl v inej kaviarni, ako tej, kde sa obvykle zdrţiaval. Nie je pravdivé ani tvrdenie, ţe mal v inkriminovanom čase na sebe kapucňu, takáto skutočnosť nebola dokazovaním preukázaná. Z výsledkov dokazovania je zrejmé, ţe nešlo o prekvapivé stretnutie s poškodeným, ale naopak, ţe tento bol na jeho príchod pripravený (pred príchodom si presadol, aby mal výhľad pred seba). Súhrn skutočností uvádzaných prokurátorom v jeho odvolaní nebol preukázaný a nenasvedčuje na záver o potrebe právne kvalifikovať jeho konanie podľa obţalobného návrhu, preto obţalovaný navrhol jeho odvolanie podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Zástupca prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v celom rozsahu poukázal na písomne podané odvolanie. Uviedol, ţe právnu kvalifikáciu konania obţalovaného tak, ako ju ustálil Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica nepovaţuje za správnu, pretoţe konanie obţalovaného naplnilo všetky znaky obzvlášť závaţného zločinu úkladnej vraţdy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ a písm. e/ Tr. por. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 7 4 To 15/2015 Obhajcovia obţalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvali na písomne podaných odvolaniach so zdôraznením argumentácie, ţe obţalovaný nemal v úmysle poškodeného V. G. usmrtiť, ale svojim konaním sa snaţil odvrátiť priamo hroziaci alebo trvajúci útok na jeho osobu. Preto primárne s poukazom na ustanovenie § 25 ods. 1 Tr. zák. navrhli obţalovaného spod obţaloby oslobodiť, alebo alternatívne vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol po doplnení dokazovania v naznačených smeroch uvedených v písomných odvolaniach, vrátane ich doplnení. V prípade iného názoru odvolacieho súdu obhajcovia navrhli uloţiť mu miernejší trest odňatia slobody za pouţitia zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. pod spodnou hranicou trestnej sadzby. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaného odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obţalovaného J. V. podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku špecializovaného trestného súdu, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, ţe špecializovaný trestný súd rozhodol správne a v súlade so zákonom. V rámci zisťovania a ustálenia skutkového stavu veci, súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy, tieto následne jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym a úplným skutkovým zisteniam a záverom, ktoré aj podľa názoru najvyššieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. V odôvodnení napadnutého rozsudku potom prvostupňový súd vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tieţ zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obţalovaného, a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Najvyšší súd Slovenskej republiky si preto v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, predmetný skutok sa stal tak, ako to správne zistil a ustálil na základe vykonaného dokazovania špecializovaný trestný súd. 8 4 To 15/2015 Svoje rozhodnutie o vine zaloţil nie len na čiastočne priznávajúcej výpovedi obţalovaného, ale najmä tieţ na výpovediach svedkov, na výsledkoch znaleckého skúmania a na základe obsahu relevantných listinných dôkazov, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu, nepochybne preukazujú vinu obţalovaného J. V.. Obţalovaný nepoprel, ţe po dlhšie trvajúcich nezhodách s poškodeným V. G., v inkriminovanom čase prišiel na miesto činu a opakovane na tohto z pištole vystrelil. Jeho obhajoba bola zaloţená v podstate na tvrdení, ţe nemal v úmysle poškodeného usmrtiť, ale konal v nutnej obrane, po tom keď zbadal v jeho ruke zbraň. V. G. sa bál, pretoţe v predchádzajúcom období sa mu vyhráţal a poznal ho ako agresívneho človeka. Táto obhajoba obţalovaného nemá vo výsledkoch dokazovania náleţitú oporu, ale naopak bola vyvrátená najmä na základe výpovedí svedkov – taxikára M. V., ktorý ho priviezol na miesto činu, svedka J. B., svedkov P. M. a T. Ţ., ktorí sa v čase činu nachádzali v kaviarni K. spoločne s poškodeným, závermi znaleckých posudkov súdnych lekárov doc. JUDr. MUDr. P. K., PhD. a doc. MUDr. J. Š., CSc., ktorí vykonali pitvu poškodeného a zúčastnili sa vyšetrovacieho pokusu, pri ktorom boli demonštrované situácie podľa viacerých verzií, závermi znalcov z odboru balistiky a čiastočne aj skúmaním obrazových záznamov z miesta činu. Na základe produkovaných dôkazov nie je moţné vyvodiť záver, ţe obţalovaný svojim konaním odvracal priamo hroziaci alebo trvajúci útok poškodeného V. G.. Aj podľa názoru najvyššieho súdu obhajobné tvrdenia obţalovaného, ţe on neútočil, ale sám sa ocitol v pozícii napadnutého, a preto sa musel brániť, bola jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyvrátená, pretoţe výsledky dokazovania svedčia o tom, ţe to bol práve obţalovaný, ktorý krátko po príchode na miesto zaútočil na poškodeného, ktorý vzápätí uchopil svoju zbraň a snaţil sa ju vytiahnuť, čo však uţ nestihol. Takémuto záveru jednoznačne nasvedčujú výpovede prítomných svedkov a aj nálezy zistené pri ohliadke miesta činu. Výsledky dokazovania v tomto smere naznačujú, ţe poškodený v čase príchodu obţalovaného sedel a v momente, keď ho pohľadom zaregistroval, v polohe sediacej alebo mierne sa dvíhajúcej, snaţil sa vytiahnuť svoju zbraň. Z dokazovania vyplýva, ţe obţalovaný v tejto fáze skutkového deja uţ musel drţať svoju zbraň v ruke, keďţe vzápätí na poškodeného opakovane vystrelil. Jeho konanie teda nie je moţné hodnotiť ako konanie obranné, pretoţe konanie poškodeného v momente streľby nie je moţné posúdiť ako bezprostredne, resp. priamo hroziaci alebo trvajúci útok. V danej súvislosti je potrebné 9 4 To 15/2015 zdôrazniť, ţe skutkový dej trval veľmi krátky časový úsek, merateľný rádovo v sekundách, a z tohto pohľadu je len ťaţko predstaviteľné tvrdenie obţalovaného, ţe svoju zbraň stihol vyňať zo svojej tašky, namieriť a vystreliť z nej aţ vtedy, keď zbadal poškodeného ako drţí v ruke zbraň a mieri s ňou na obţalovaného, ktorého by tým priamo ohrozoval na ţivote. V tomto smere sú hodnotiace úvahy prvostupňového súdu správne a logické, zodpovedajúce všetkým výsledkom vo veci vykonaného dokazovania a najvyšší súd ako súd odvolací sa s nimi plne stotoţnil. Špecializovaný trestný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania J. V., keď ho uznal za vinného zo spáchania obzvlášť závaţného zločinu vraţdy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. V tomto smere najvyšší súd neakceptoval právnu argumentáciu uvedenú v odôvodnení odvolania prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry, zaloţenú v podstate na tvrdení, ţe výsledkami dokazovania v prípravnom konaní bolo preukázané, ţe obţalovaný naplnil znaky trestného činu úkladnej vraţdy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák. V štádiu súdneho konania potom špecializovaný trestný súd podľa názoru prokurátora pochybil, keď odmietol vykonať navrhované dôkazy - záznamy z odpočúvania telekomunikačnej prevádzky, na základe čoho potom nesprávne právne kvalifikoval konanie obţalovaného a následne mu uloţil trest odňatia slobody v nesprávnej výmere. Najvyšší súd v súlade so zisteniami prvostupňového súdu dospel k záveru, ţe konanie obţalovaného nenaplňuje znaky trestného činu úkladnej vraţdy podľa § 144 Tr. zák., ktorý predpokladá po objektívnej stránke usmrtenie človeka s vopred uváţenou pohnútkou, na rozdiel od vraţdy „prostej“ podľa § 145 Tr. zák., u ktorej tento znak absentuje. Špecializovaný trestný súd v odôvodnení svojho rozsudku na podklade nazhromaţdených dôkazov podrobne a presvedčivo rozviedol, ţe v prípade úkladnej vraţdy (na rozdiel od vraţdy „prostej“) musí byť bezpodmienečne splnená podmienka jej spáchania s vopred uváţenou pohnútkou. Znamená to, ţe sa bude jednať o také prípady, ktoré si vyţadujú určitú prípravu, predchádzajúci plán s racionálnym uváţením pre a proti, zvolenie vhodných prostriedkov na realizáciu a vhodné časové obdobie. Ako kaţdý iný znak skutkovej podstaty trestného činu, tak i znak vopred uváţenej pohnútky, ktorá sa vzťahuje k psychickej fáze vôľového konania obţalovaného, predovšetkým k jeho rozhodovacej fáze, je potrebné dokazovať a bezpečne aj preukázať. 10 4 To 15/2015 V predmetnom prípade tomu tak nie je, a vo vzťahu k tomuto znaku skutkovej podstaty, ktorý ako jediný odlišuje úkladnú vraţdu od vraţdy podľa § 145 Tr. zák., je moţno konštatovať, ţe obţaloba sa nachádza v stave dôkaznej núdze. Argumenty uvádzané prokurátorom na podporu jeho stanoviska v odvolaní, t.j., ţe obţalovaný ţiadal od J. B. správu o tom, či sa poškodený nachádza v B., ţe mal zavraţdiť poškodeného výstrelmi vo veľmi krátkom čase - asi 3 sekundy po vystúpení z taxíka a ţe v deň skutku si priniesol zbraň a bol istým spôsobom oblečený (šiltovka, mikina s kapucňou), alebo ţe poškodeného aktívne hľadal, aj podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dostatočnými na vyvodenie jednoznačného a nepochybného záveru o existencii jeho vopred uváţenej pohnútky, ale predstavujú skôr len určité indície, na základe ktorých by bolo moţné konštruovať tento kvalifikačný znak úkladnej vraţdy. Rozhodnutie usmrtiť poškodeného na základe určitej intelektuálnej činnosti obţalovaného, a teda tvorby jeho vôle platí totiţ aj u vraţdy „prostej“. Vopred uváţená pohnútka znamená, ţe musí existovať po dlhší časový úsek pred realizáciou, plánovanie a ďalšia príprava realizácie plánu. O úkladnú vraţdu pôjde spravidla napr. vtedy, ak ide o vraţdu na objednávku, keď bola sľúbená odmena za vykonanie činu, alebo keď ide o dôkladne premyslený prípad vraţdy, pri ktorej má páchateľ úmysel získať majetkový prospech, napr. vo forme dedičstva po zavraţdenom alebo vyplatenia poistnej sumy. Na rozdiel od vraţdy „prostej“ pri úkladnej vraţde ide teda spravidla o prípady zloţitejšie na prípravu v čase, priestore i prostriedkoch. O konaní obţalovaného J. V., jeho rozhodovaní a rozhodnutí usmrtiť poškodeného s vopred uváţenou pohnútkou, evidentne a celkom presvedčivo nesvedčia dôkazy obsiahnuté v spise (výpoveď obţalovaného, ani svedkov a v tomto smere ani vecné dôkazy na taký záver nemôţu postačovať). Z uvedených dôvodov preto právna kvalifikácia skutku v obţalobe nezodpovedá vykonaným dôkazom nazhromaţdených v prípravnom, resp. súdnom konaní. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry vo vzťahu k nevykonaniu dokazovania prehratím záznamov z odpočúvania telekomunikačnej prevádzky, aj v tomto smere najvyšší súd povaţuje procesný postup prvostupňového súdu za správny a zákonný. Dôkazné informácie zabezpečené postupmi podľa piatej hlavy prvej časti Trestného poriadku sa môţu zásadne pouţiť len v trestnej veci, v ktorej bol príslušný postup vykonaný na základe príkazu predsedu senátu alebo sudcu pre prípravné konanie. Výnimkou 11 4 To 15/2015 tejto zásady je súčasné vedenie trestného konania v inej trestnej veci. „Súčasne“ znamená, ţe musí byť vedené trestné konanie v danej (inej) trestnej veci uţ v čase vykonania záznamu telekomunikačnej prevádzky vo veci, v ktorej bol vydaný príkaz na odpočúvanie. V danom prípade išlo o dôkaz, ktorý bol realizovaný v inej trestnej veci, a takto získaný dôkaz nemohol byť dôkazom v posudzovanej trestnej veci obţalovaného J. V., pretoţe v čase získania dôkazu sa v tejto veci súčasne trestné konanie neviedlo. Podľa názoru najvyššieho súdu napriek uvedenému nie je moţné v tomto smere celkom konzekventne hovoriť o dôkaznej núdzi, nakoľko sám obţalovaný a aj svedok J. B. sa vo svojich výpovediach k obsahu rozhovorov podrobne vyjadrili a svojimi výpoveďami oboznámili obsah týchto rozhovorov, pričom ich výpovede v tomto smere neboli odlišné ani rozporné ale naopak, vo všetkých podstatných častiach boli obsahovo totoţné a súd tieto ich výpovede aj náleţite vyhodnotil. Za správny a zákonný povaţuje najvyšší súd aj výrok o uloţenom treste odňatia slobody. Špecializovaný trestný súd pri rozhodovaní o výmere trestu postupoval v súlade so zákonom, keď prihliadol jednak na vysokú závaţnosť spáchaného trestného činu a na druhej strane aj na všetky ďalšie okolnosti a zistenia z hľadiska trestu rozhodné, a nepochybil teda, keď uloţil obţalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici príslušnej trestnej sadzby. Takto uloţený trest vo výmere pätnásť rokov aj podľa názoru odvolacieho súdu je primeraný ku všetkým okolnostiam prípadu, k závaţnosti trestného činu, k osobe páchateľa, k moţnostiam jeho prevýchovy a nápravy, a taktieţ aj ku všetkým relevantným aspektom z hľadiska naplnenia poţiadaviek individuálnej a generálnej prevencie. Najvyšší súd nezistil zákonné dôvody na mimoriadne zníţenie trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, ţe by pouţitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, moţno páchateľovi uloţiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. V danom prípade nie sú 12 4 To 15/2015 splnené zákonné poţiadavky tohto ustanovenia - okolnosti prípadu a ani pomery páchateľa. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môţu odôvodniť aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák. len za predpokladu, ţe by pouţitie nezníţenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody bolo pre páchateľa neprimerane prísne, a ţe na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Všetky tri podmienky sú stanovené kumulatívne a musia byť splnené súčasne. V prípade obţalovaného J. V. tomu tak nie je, pretoţe trest odňatia slobody uloţený na spodnej hranici trestnej sadzby s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu i osobu obţalovaného, nepovaţuje odvolací súd za trest neprimerane prísny. Naopak, podľa názoru odvolacieho súdu, len takto uloţeným trestom moţno dosiahnuť splnenie jeho účelu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a dôsledne zabezpečiť ochranu spoločnosti. Konanie obţalovaného nie je moţné hodnotiť ani ako prekročenie medzí nutnej obrany, keďţe konanie poškodeného vzhľadom na uţ hore uvedené nie je moţné posudzovať ako útočné konanie, ale maximálne len ako počiatočnú fázu konania smerujúceho k vlastnej obrane. Preto najvyšší súd nemal ţiadny zákonný dôvod na zmenu výroku o uloţenom treste odňatia slobody a za správne a zákonné povaţuje aj zaradenie obţalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráţenia podľa ustanovenia § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., pretoţe mu bol uloţený trest pre obzvlášť závaţný zločin. Správne, v súlade s ustanovením § 65 ods. 1 Tr. zák., bol obţalovanému uloţený aj trest vyhostenia z dôvodu, ţe to vyţaduje bezpečnosť osôb. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti najvyšší súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie obţalovaného J. V., ako aj odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zamietol. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
- marca 2016 13 4 To 15/2015 JUDr. Pavol F a r k a š, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová