← Slovensko

§ 88a ods. 1 písm. b/ zák. č. 404/2011 Z. z.

Obsah (12)§ 88§ 77§ 88a§ 90§ 492§ 89§ 6§ 2§ 13a§ 47§ 440§ 467

Najvyšší súd 10Szak/3/2017 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,

ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zákon č. 404/2011 Z.z.“) rozhodol o zaistení sťaţovateľa (v prvostupňovom konaní ţalobca) ako ţiadateľa o udelenie azylu a zároveň štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného

§ 88ods.

1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z. z. z dôvodu existencie dôvodného podozrenia, ţe podal ţiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie tak, ţe zaistil sťaţovateľa so stanovením dĺţky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac na dobu do 31.01.2017 v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej na účely rozsudku len „ÚPZC Medveďov“). 2. Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, ţe ţalovaný dňa 31.07.2016 rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-275-010/2016-AV (ďalej na účely rozsudku len „rozhodnutie o administratívnom vyhostení“) administratívneho vyhostil sťaţovateľa

§ 77ods.

1 zák. č. 404/2011 Z.z. z dôvodu jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky a súčasne mu uloţil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu štyroch rokov. Následne rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-275-012/2016-AV zo dňa 31.07.2016 ţalovaný

ustanovenia § 88 ods. 1 písm.

  1. b)zák. č. 404/2011 Z.z. rozhodol o zaistení sťaţovateľa na účel výkonu administratívneho vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac na dobu do 30.11.2016 a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej na účely rozsudku len „ÚPZC Medveďov“). Dňa 06.09.2016 poţiadal sťaţovateľ o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. 3. Dňa 04.11.2016 bol sťaţovateľ zo zaistenia prepustený z dôvodu § 90 ods. 2 písm.
  2. b)bod 1. zák. č. 404/2011 Z.z. a následne predvedený pred ţalovaného. Po riadnom poučení a za prítomnosti tlmočníka bol 04.11.2016 vypočutý - bolo mu oznámené začatie konania o jeho zaistení

§ 88aods.

1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov ţalovaný konštatoval, ţe v prípade sťaţovateľa existuje 10Szak/3/2017 3 dôvodné podozrenie, ţe podal ţiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie a z tohto dôvodu vydal preskúmavané rozhodnutie. II. Konanie na krajskom súde 4. Sťaţovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu ţalobu vo veci zaistenia

Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) s nasledujúcimi ţalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.): - napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k aplikácii § 88a ods. 1 písm. c) zák. č. 404/2011 Z.z., resp. z nesprávnej aplikácie tejto právnej normy, - došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred ţalovaným, ktoré samo o sebe malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 5. Krajský súd v Bratislave v konaní

ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní ţaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, ţe jej nebolo moţné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov: - ţalobca nedisponuje ţiadnymi finančnými prostriedkami, ani majetkom, nikoho na Slovensku nepozná, nemá doklady svojej totoţnosti, v Európskej únii nemá ţiadneho rodinného príslušníka a preto nie je moţná aplikácia ţiadnej z moţností uvedených v § 89 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z.. - umiestnenie ţiadateľa o azyl v niektorom z azylových zariadení migračného úradu nie je menej závaţným prostriedkom nahrádzajúcim zaistenie. - zák. č. 404/2011 Z.z. situáciu, ktorá vznikla podaním ţiadosti sťaţovateľa o azyl rieši postupom

§ 77ods.

4 predmetného zákona a táto skutočnosť sa prejaví postupom

§ 90ods.

2 písm. b) bod 1. V prejednávanej veci sa tak stalo rozhodnutím ÚPZC Medveďov zo 04.11.2016, čím bol splnený aj druhý predpoklad zaistenia ţalobcu

§ 88azák.

10Szak/3/2017 4 č. 404/2011 Z.z. - jednoznačne z obsahu spísania dotazníka (vstupného pohovoru) pred migračným úradom dňa 08.09.2016 vyplýva, ţe ţalobca poţiadal o udelenie medzinárodnej ochrany výlučne z dôvodu, ţe má byť vyhostený a tomu sa chcel vyhnúť, pričom súd poukázal aj na vyjadrenia ţalobcu v konaní o jeho administratívnom vyhostení a následnom zaistení z 31.07.2016, - otázka ţalovaného „Dňa 31.7.2016 Vám bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení z územia - Slovenskej republiky zaprotokolované pod č. PPZ-HCP-BA6-275- 010/2016-AV. Máte v úmysle toto rozhodnutie rešpektovať?“ nenesie znaky sugestívnosti, resp. toho, ţe by bola kapcióznou. Ţalovaný jej poloţením chcel zjavne zistiť stanovisko ţalobcu k vydanému rozhodnutiu o jeho vyhostení - nenavádzal ţalobcu na odpoveď, resp. jej poloţením nevkladal ţalobcovi odpoveď na ňu. III. Konanie na kasačnom súde A) 6. Proti rozsudku krajského súdu sťaţovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťaţnosť z dôvodov uvedených v - § 440 ods. 1 písm.

  1. g)S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, - § 440 ods. 1 písm.
  2. h)S.s.p., t.j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 7. Sťaţovateľ v nasledujúcich sťaţnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm.
  3. c)S.s.p. najmä uviedol, ţe krajský súd: - nesprávne právne posúdil moţnosť uloţenia alternatívy k zaisteniu v prípade sťaţovateľa, pričom sa vo svojom rozhodnutí odklonil od ustálenej praxe kasačného súdu a toto svoje rozhodnutie dôsledným spôsobom v napadnutom rozsudku neodôvodnil. - nesprávne právne posúdil dôvod zaistenia sťaţovateľa ako ţiadateľa o azyl v zmysle § 88a ods. 1 písm.
  4. c)zákona o pobyte cudzincov. 10Szak/3/2017 5 - nesprávne právne posúdil účelovosť ţiadosti sťaţovateľa o azyl, pričom sa vo svojom rozhodnutí odklonil od ustálenej praxe kasačného súdu ako aj právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky a toto svoje rozhodnutie dôsledným spôsobom v napadnutom rozsudku neodôvodnil. - nesprávne právne posúdil spôsob kladenia otázok ţalovaným v konaní. 8. Navrhol, aby kasačný súd rozhodol tak, ţe rozsudok krajského súdu mení tak, ţe rozhodnutie ţalovaného v celom rozsahu zrušuje a vec vracia ţalovanému na ďalšie konanie. B) 9. Ţalovaný sa ku kasačnej sťaţnosti sťaţovateľa nevyjadril. IV. Právny názor Najvyššieho súdu 10. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) postupom

§ 492ods.

1 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rozhodol bez nariadenia pojednávania

ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.02.2017 (§ 137 ods. 2 S.s.p.). 11. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, ţe predmetom kasačnej sťaţnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol ţalobu, ktorou sa sťaţovateľ domáhal ochrany svojich práv proti rozhodnutiu ţalovaného o zaistení

§ 88aods.

1 písm. c) zák. č. 404/2011 Z.z., a preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťaţovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. 10Szak/3/2017 6

§ 88aods.

1 písm. c) zák. č. 404/2011 Z.z, policajt je oprávnený zaistiť ţiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je moţné vyuţiť iné menej závaţné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného

§ 88ods.

1 písm.

  1. a)alebo písm.
  2. b)a ktorý podal ţiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, ţe podal ţiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

§ 88aods.

5 zák. č. 404/2011 Z.z., ustanovenia § 89 aţ 100 sa primerane vzťahujú aj na ţiadateľa o udelenie azylu.

§ 89ods.

1 zák. č. 404/2011 Z.z., policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môţe štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uloţiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zloţiť peňaţnú záruku.

§ 89ods.

3 veta prvá zák. č. 404/2011 Z.z. policajný útvar môţe uloţiť povinnosť

odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáţe zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške

§ 6

; to neplatí, ak ide o ţiadateľa o azyl.

§ 90ods.

2 písm. b) bod 1. zák. č. 404/2011 Z.z. ,zariadenie je povinné prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny, ak zanikol účel zaistenia.

§ 90ods.

1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

§ 2písm.

o) zák. č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zákon o azyle“) na účely tohto zákona sa rozumie azylovým zariadením záchytný tábor, pobytový tábor, prijímacie centrum a humanitné centrum. 10Szak/3/2017 7

§ 13a

zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 47ods.

3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

  1. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis ţalovaného dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť.
  2. Sťaţovateľ v dôvodoch kasačnej sťaţnosti namietal, ţe krajský súd vec nesprávne právne posúdil a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (kasačný dôvod

§ 440ods.

1 písm. h/ S.s.p.). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, ţe v zmysle ústavných princípov (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky) pod ustálenou rozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu (viď bod č. 9) vykonávanú

Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Naopak s kasačným dôvodom uvedeným pod § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. (t.j. nesprávne právne posúdenie veci /merita/) zákonodarca spája právnu situáciu, kedy krajský súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťaţujúcich jeho rozhodovanie (písmena a/ aţ f/) aplikuje právnu normu v merite veci bez moţnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu. 14. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe v prejednávanom prípade ţalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-275-012/2016-AV zo dňa 31.07.2016 rozhodol o zaistení sťaţovateľa

§ 88ods.

1 písm.

  1. b)zák. č. 404/2011 Z.z., na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Sťaţovateľ dňa 06.09.2016 poţiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Dňa 04.11.2016 bol sťaţovateľ zo zaistenia prepustený z dôvodu § 90 ods. 2 písm.
  2. b)bod 1. zák. č. 404/2011 Z.z. a následne preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného zaistený

§ 88aods.

1 písm. c) zák. č. 404/2011 Z.z. 10Szak/3/2017 8 15. Vo svetle uvedeného poukazuje kasačný súd na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sza/6/2013 zo dňa 24.09.2013: „Ak zaistený cudzinec požiada o medzinárodnú ochranu, spravidla to bude mať za následok ukončenie zaistenia

čl. 15 Návratovej smernice č. 2008/115/ES, ako konštatoval Súdny dvor Európskej únie vo veci A., a policajný útvar bude povinný cudzinca bez zbytočného odkladu zo zaistenia prepustiť; dôvody pre pôvodné zaistenie cudzinca tak automaticky pominú. Ak však policajný útvar dospeje k záveru, že žiadosť cudzinca o medzinárodnú ochranu je účelová, podaná iba za účelom pozdržať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia o vyhostení cudzinca, môže znova rozhodnúť

§ 90ods.

1 písm.

  1. d)zákona o pobyte cudzincov, že dôvody predchádzajúceho zaistenia trvajú, napriek tomu, že cudzinec požiadal o medzinárodnú ochranu. V takomto rozhodnutí policajný útvar vyloží, aké konkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie zaistenia cudzinca po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu.“ 16. Ustanovenie § 88a zákona o pobyte cudzincov umoţňuje zaistiť aj ţiadateľa o azyl. Zo systematiky uvedeného ustanovenia § 88a vyplýva, ţe policajt je oprávnený zaistiť ţiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je moţné vyuţiť iné menej závaţné prostriedky, pričom aplikácia ustanovenia § 88a ods. 1 písm.
  2. c)prichádza do úvahy, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je uţ v zaistení a ktorý podal ţiadosť o udelenie azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, ţe ju podal výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Pokiaľ teda policajný útvar dospeje k záveru, ţe ţiadosť cudzinca o medzinárodnú ochranu podaná po jeho predchádzajúcom zaistení je účelová, podaná iba za účelom pozdrţať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia o vyhostení cudzinca, odporca rozhodne, ţe dôvody predchádzajúceho zaistenia

§ 88ods.

1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. trvajú, napriek tomu, ţe cudzinec poţiadal o medzinárodnú ochranu, pričom v rozhodnutí, v ktorom preukáţe splnenie zákonných podmienok jeho zaistenia

§ 88aods.

1 písm. c), musí vyloţiť, aké konkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie zaistenia cudzinca po podaní ţiadosti o medzinárodnú ochranu

  1. Ţalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, ţe v prípade sťaţovateľa existuje dôvodné podozrenie, ţe podal ţiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Dôvodil tým, ţe ţiadosť podal aţ po preukázaní jeho 10Szak/3/2017 9 neoprávneného pobytu, po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení, po jeho zaistení pričom na podanie ţiadosti mal dostatočný časový predstih, jeho cieľovou krajinou nebola Slovenská republika ale Rakúska republika, pred príchodom na územie Slovenskej republiky sa zdrţiaval na územiach viacerých štátov, v ktorých nepoţiadal o medzinárodnú ochranu a taktieţ v zápisnici o podaní vyjadrenia uviedol, ţe nebude rešpektovať vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Poukázal na to, ţe v prípade sťaţovateľa, vzhľadom na jeho osobu, existuje riziko úteku a o neuloţení alternatívy rozhodol z dôvodu, ţe by vyuţitím toho oprávnenia vznikla vysoká miera ohrozenia účelu zaistenia aj vzhľadom na to, ţe sťaţovateľ nemá ţiadne finančné prostriedky ani ubytovanie na území Slovenskej republiky.
  2. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na právny názor vyslovený Súdnym dvorom EÚ v rozhodnutí zo dňa 30.5.2013 vo veci Mehmet Arslan proti Polícia ČR C- 534/11, : „...zo samotnej skutočnosti, ţe v okamihu podania ţiadosti o azyl uţ bolo voči ţiadateľovi vydané rozhodnutie o návrate a ţe ţiadateľ bol zaistený na základe článku 15 smernice 2008/115, nemoţno bez individuálneho posúdenia všetkých relevantných okolností vyvodzovať domnienku, ţe túto ţiadosť podal s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení a ţe pokračovanie zaistenia je objektívne nevyhnutné a primerané. 19.

názoru kasačného súdu, vzhľadom na obsah administratívneho spisu a ustálenú judikatúru, nemoţno jednoznačne vyvodiť záver, ţe u sťaţovateľa ide o dôvodné podozrenie, ţe podal ţiadosť o udelenie azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Ţalovaný nedostatočne posúdil všetky okolnosti prípadu, záver o účelovosti ţiadosti o azyl nedostatočne odôvodnil a s jeho názorom sa nesprávne stotoţnil aj krajský súd.

  1. Účelovosť podanej ţiadosti odôvodňoval ţalovaný aj s poukazom na zápisnicu o podaní vyjadrenia zo dňa 04.11.2016, v ktorej je zaznamenané, ţe sťaţovateľ na otázku „Dňa 31.7.2016 Vám bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení z územia - Slovenskej republiky zaprotokolované pod č. PPZ-HCP-BA6-275-010/2016-AV. Máte v úmysle toto rozhodnutie rešpektovať?“ odpovedal: „ Nie nebudem ho rešpektovať.“
  2. Sťaţovateľ namietal, ţe išlo o neprípustnú sugestívnu otázku. K uvedenému kasačný súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Szak/3/2017 10 1Sţa/21/2014 zo dňa 29.07.2014, v ktorom uviedol: v súvislosti so sugestívnymi a kapcióznymi otázkami je potrebné zdôrazniť, že Správny poriadok neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by sa týkali techniky kladenia otázok účastníkovi správneho konania... Vo všeobecnosti ich zakazuje trestný poriadok, avšak ich konkrétnejšie nevymedzuje a ani nerieši problém kontrolných, spresňujúcich, doplňujúcich a pripomínajúcich otázok, ktoré bežne obsahujú určitú sugesciu a bez ich použitia by väčšina výsluchov bola len povrchná. Neprípustné sú aj sugestívne otázky, t. j. také, v ktorých je už zo strany vypočúvajúcej osoby zakomponovaná odpoveď, a teda zvádza vypočúvanú osobu na túto (žiadanú) odpoveď. Napriek tomu, že Správny poriadok neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by sa týkali techniky kladenia otázok účastníkovi správneho konania, nemožno pripustiť, aby bolo účastníkovi správneho konania v danom prípade konania o zaistení cudzinca umožnené klásť otázky, v ktorých je obsiahnuté, ako na otázku odpovedať, otázky klamlivé ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede alebo vyjadrenia. Takýto postup by bol v rozpore s princípmi dobrej verejnej správy, pretože by staval účastníka správneho konania do pozície, v ktorej by bolo jeho právne postavenie znevýhodňujúce a neisté (správny orgán na rozdiel od účastníka prinajmenšom mohol vedieť, čo otázkami sleduje), čo je nepochybne v rozpore s princípom dobrej verejnej správy.
  3. Kasačný súd dodáva, ţe ţalovaný nemôţe dôvodné podozrenie, ţe sťaţovateľ podal ţiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie postaviť na tejto odpovedi sťaţovateľa aj s poukazom na to ţe podozrenie musí byť dôvodné a riadne odôvodnené.
  4. Z obsahu citovaného zákonného ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z okrem iného vyplýva, ţe ţiadateľa o udelenie azylu moţno zaistiť, ak na dosiahnutie účelu nie je moţné vyuţiť iné menej závaţné prostriedky. Okrem toho, ţe rozhodnutie ţalovaného neobsahuje presvedčivé zdôvodnenie podozrenia, ţe ţiadosť o azyl bola podaná s cieľom oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie, z rozhodnutia ţalovaného nevyplýva, na základe čoho ustálil nemoţnosť vyuţitia menej závaţných opatrení. Pri zvaţovaní nevyhnutnosti zaistenia je policajný útvar vţdy povinný v prvom rade zobrať do úvahy alternatívne, menej prísne opatrenia. Povinnosť zváţiť moţnosť uplatnenia iných menej prísnych opatrení vychádza z § 88 ako aj z § 88a zákona č. 404/2011 Z.z a uplatňuje sa na akúkoľvek formu, dôvod alebo lehotu zaistenia. Táto povinnosť je priamou transpozíciou 10Szak/3/2017 11 povinného ustanovenia návratovej smernice v článku 15 ods. 1, ktoré povoľuje zaistenie len vtedy, pokiaľ sa nedajú účinne uplatniť iné, menej prísne donucovacie opatrenia.
  5. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, ţe v prípade sťaţovateľa ako ţiadateľa o azyl prichádzalo do úvahy v zmysle zákona o azyle (§ 23 ods. 3 písm. c/ resp. § 23a ods. 1 zákona o azyle) v rámci vyuţitia menej závaţných opatrení zdrţiavanie sa v azylovom zariadení bez moţnosti udelenia priepustky, ako to vyplýva aj z ustálenej judikatúry (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sza/8/2016 zo dňa 30.03.2016, sp. zn. 10Sza/15/2016 zo dňa 01.07.2016), čím sa správny orgán nezaoberal, resp. z odôvodnenia jeho rozhodnutia to nevyplýva.
  6. Kasačnému súdu taktieţ nie je zrejmé ako dospel ţalovaný k záveru, ţe existuje riziko a hrozba úteku sťaţovateľa. Počas celého konania pred ţalovaným sa sťaţovateľ, ako ţiadateľ o azyl nevyjadril, ţe by chcel opustiť územie Slovenskej republiky a odísť do inej krajiny. Naopak na otázku či chce zostať na území Slovenskej republiky odpovedal: „Áno, chcem tu študovať.“ Tak isto na otázku z akého dôvodu ţiadal o azyl odpovedal, ţe sa domov nechce vrátiť a chce zostať na Slovensku. Pôvodný cieľ cesty sťaţovateľa (Rakúsko) bez ďalšieho

kasačného súdu nepredstavuje dostatočný predpoklad existencie rizika úteku. Krajský súd sa k riziku úteku sťaţovateľa vôbec nevyjadril. Kasačný súd povaţuje v tejto časti rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie krajského súdu za nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné.

  1. Pozornosti kasačného súdu neuniklo, ţe prílohou k podanej kasačnej sťaţnosti sťaţovateľa bola aj prvá strana rozhodnutia Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej na účely rozsudku len „Migračný úrad MV SR“) ČAS: MU-PO-178- 22/2016-Ţ zo dňa 01.12.2016, ktorý rozhodol o neudelení azylu a súčasne o poskytnutí doplnkovej ochrany sťaţovateľovi na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
  2. Kasačný súd povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu a moţnosť legálneho pobytu na území Slovenskej republiky tým ţiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak neţiaduce poţadovať ich vycestovanie. Aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany sa viaţe 10Szak/3/2017 12 k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate ţiadateľa do krajiny pôvodu, a pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného ţiadateľa. Zo znenia § 27a zákona o azyle vyplýva, ţe cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana sa povaţuje za cudzinca, ktorému sa udelil prechodný pobyt. Kasačný súd konštatuje, ţe predmetné rozhodnutie Migračného úradu MV SR samo o sebe svedčí o tom, ţe podaná ţiadosť ţalobcu o udelenie azylu nebola účelová a to aj s poukazom na to, ţe vo Vyhlásení cudzinca zo dňa 06.09.2016 (PPZ-HCP-ME-203/012/2016-U) sťaţovateľ uviedol, ţe o azyl ţiada z dôvodu, ţe sa nechce vrátiť do domovskej krajiny, pretoţe sa bojí o svoj ţivot.
  3. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, ţe zo súdneho spisu (č. l. 51) vyplýva, ţe krajskému súd bola na základe jeho ţiadosti zaslaná dňa Migračným úradom MV SR dňa 24.11.2016 správa o stave azylového konania, spolu s Dotazníkom ţiadateľa o udelenie azylu. Z dotazníka rovnako vyplýva, ţe ţiadosť o udelenie azylu sťaţovateľ odôvodnil obavou o svoj ţivot, pričom bliţšie svoje obavy popísal. Tieto dokumenty mal pred vydaním rozhodnutia krajský súd v dispozícii a napriek tomu sa nesprávne stotoţnil s preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného. Bolo taktieţ pochybením ţalovaného, ţe nedostatočne spolupracoval s Migračným úradom MV SR, pričom v prípade zaistenia sťaţovateľa ako ţiadateľa o azyl bola táto spolupráca nevyhnutná najmä z dôvodu zistenia aktuálnych informácií o štádiu konania Migračného úradu MV SR vo veci ţiadosti sťaţovateľa o udelenie azylu.
  4. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatoval, ţe krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď ţalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie ţalovaného trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok ale z uvedených dôvodov pristúpil k zmene rozsudku krajského súdu a v súlade s ustanovením § 462 ods. 2 S.s.p. pristúpil k zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia. Ostatnými sťaţnostnými bodmi sa kasačný súd nezaoberal, nakoľko zistil závaţný dôvod odôvodňujúci zrušenie nezákonného rozhodnutia ţalovaného.
  5. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd

§ 467ods.

1 a 2 S.s.p. v spojení s ustanovením § 175 ods. 1 a 2 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. 10Szak/3/2017 13

  1. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave
  2. februára 2017 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. členka senátu členka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.