1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku ( ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) na tom skutkovom základe, ţe sťaţovateľ ako vlastník rodinného domu č. X., na poz. parc. č. KN-C 29/3 v k.ú. S. uskutočňuje od roku 2012 do 06/2015 násypy a úpravy terénu na poz. parc. č. KN-E 25 v k.ú. S. vo vlastníctve M. B., N. bez rozhodnutia stavebného úradu, čím mení sklon svahu, odtokové pomery na pozemku susediacom s miestnou komunikáciou na poz. parc. č. KN-C 1117/1, 1086/34 v k.ú. S. a ohrozuje bezpečnosť premávky na miestnej komunikácii, napriek predchádzajúcej výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu. Za tento priestupok uloţil sťaţovateľovi
1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. pokutu vo výške 200 €.
1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. dostatočne preukázané. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťaţovateľ odvolanie. B)
3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. rozhodnutie o vyuţívaní územia, bez takéhoto rozhodnutia. II. Konanie na krajskom súde 6. Krajský súd napadnutým rozsudkom
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. OU-BB-OVBP2-2015/024341- KA zo dňa 14.09.2015, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie sťaţovateľa a potvrdil prvostupňové rozhodnutie obce Selce č. SK9900/2015/28-15369 zo dňa 15.07.2015, ktorým uznal sťaţovateľa vinným zo spáchania priestupku
1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., na tom skutkovom základe, ţe sťaţovateľ ako vlastník rodinného domu č. X., na poz. parc. č. KN-C 29/3 v k.ú. S. uskutočňuje od roku 2012 do 06/2015 násypy a úpravy terénu na poz. parc. č. KN-E 25 v k.ú. S. vo vlastníctve M. B., N. bez rozhodnutia stavebného úradu, čím mení sklon svahu, odtokové pomery na pozemku susediacom s miestnou komunikáciou na poz. parc. č. KN-C 1117/1, 1086/34 v k.ú. S. a ohrozuje bezpečnosť 4 10Asan/3/2016 premávky na miestnej komunikácii, napriek predchádzajúcej výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu. Za tento priestupok uloţil sťaţovateľovi
1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. pokutu vo výške 200 €. 7. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe podstatou stavebného konania je skutočnosť, ţe stavbu domu, pripadne jeho rekonštrukciu je moţné legálne realizovať len na základe rozhodnutí vydaných v územnom, resp. stavebnom konaní. Prvým vyţadovaným rozhodnutím je územné rozhodnutie, v ktorom stavebný úrad vymedzí územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o ţivotné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môţe vyhradiť predloţenie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti.
nich môţe dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia (§ 39 zákona č. 50/1976 Zb.). Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa poţiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia (§ 39a ods. l zákona č. 50/1976 Zb.). Rozhodnutím o vyuţívaní územia sa povoľuje nové vyuţívanie územia, určujú sa jeho podmienky a čas jeho platnosti (§ 39b ods. l zákona č. 50/1976 Zb.). Rozhodnutie o vyuţívaní územia sa pritom okrem iného vyţaduje na vykonávanie terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny, vyuţitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery v území, najmä na výkop alebo zasypanie priekop, zaváţky, na násypy a meliorácie (§ 39b ods. 3 písm. a) zákon č. 50/1976 Zb.). Povolenie stavebného úradu vyţadujú terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery, pričom na terénne úpravy sa povolenie nevydáva, ak stavebný úrad v územnom rozhodnutí od jeho vydania upustil. Dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné uţívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udrţiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyţadovali stavebné povolenie, moţno uţívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Dokončené terénne úpravy, ťaţobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce sa kolaudujú len v prípadoch, ţe to stavebný úrad určil pri ich povolení (§ 76 ods. l, ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.). 5 10Asan/3/2016 8.
názoru krajského súdu z vyššie uvedeného vyplýva, ţe sťaţovateľ realizoval terénne práce bez povolenia stavebného úradu. V tomto smere krajský súd zdôraznil, ţe sťaţovateľ sám na pojednávaní uviedol, ţe „urobil určité vyrovnávanie, resp. úpravu terénu tak, že zeminu, ktorá bola vykopaná na mieste jeho stavby použil na vyrovnanie terénu. Zeminu nenaviezol, nedoviezol, ale použil zeminu zo svojej stavby a vyrovnal ňou len nerovnosti. Mal však zato, že sa nezmenili odtokové pomery na svahu a tieto úpravy nie je možné charakterizovať ako terénnu úpravu v zmysle Stavebného zákona“. Sťaţovateľ však netvrdil, neargumentoval a ani nepreukázal, ţe na ním realizované práce bolo vydané povolenie stavebného úradu. V uvedenom smere nie je
názoru krajského súdu rozhodnutie správnych orgánov spochybnené (a teda, ţe na realizované práce nebolo vydané povolenie stavebného úradu), o to viac, ţe sťaţovateľ ničím nepreukázal (a ani netvrdil), ţe stavebný úrad v územnom rozhodnutí od vydania stavebného povolenia na terénne úpravy upustil. 9. Sťaţovateľ však namietal, ţe ním vykonané práce
predchádzajúceho odseku nemoţno charakterizovať ako terénnu úpravu
Stavebného zákona. V intenciách § 39b ods. 3 písm.
názoru krajského súdu opätovne poukázať na prednes ţalobcu na pojednávaní, ktorý uviedol, ţe „úpravy realizoval po dohode so susedkou, ktorá nemala prístup na svoj pozemok, len cez jeho pozemok a tak sa dohodli, že vyrovnajú tú časť jej pozemku spoločne, aby bol zabezpečený prístup k jej pozemku“. Krajský súd povaţoval za nepochybné, ţe došlo k realizácii prác, ktoré mali účel upraviť svahovitý terén (ako to vyplýva z fotodokumentácie) a to za účelom tvrdeným sťaţovateľom. Krajský súd je názoru, ţe takúto úpravu terénu je nevyhnutne potrebné povaţovať za terénnu úpravu, ktorou sa nielen mení vzhľad prostredia ale aj odtokové pomery, nakoľko došlo k zvýšeniu, úprave terénu a jeho sklonu tak, aby bol moţný prístup k susediacemu pozemku. Zároveň je z fotodokumentácie zrejmé, ţe vykonanými prácami došlo k vyrovnaniu nerovností stabilného svahovitého terénu 6 10Asan/3/2016 navozením nezhutnenej zeminy zo stavby ţalobcu, ktorá po navezení nevytvárala dovtedajší stabilný dovtedajší charakter svahu, čím došlo aj k zmene odtokových pomerov. Tvrdenie sťaţovateľa o tom, ţe k zmene odtokových pomerov môţe dôjsť len zmenou povrchu na betónový alebo asfaltový, je
názoru krajského súdu nesprávne. Námietka sťaţovateľa, ţe ním vykonané činnosti a práce nie sú terénnymi úpravami vyţadujúcimi povolenie stavebného úradu, je tak nedôvodná. 10. Námietku sťaţovateľa, ţe vlastníci pozemkov, na ktorých boli realizované práce, neboli zo strany správneho orgánu o tom upozornení, nespôsobuje
názoru krajského súdu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z ustanovenia § 105 ods. l písm.
l zákona č. 50/1976 Zb., a to aj pri zmene, resp. rekonštrukcii stavby, pokiaľ ţalobca mienil terénne úpravy realizovať. Skutočnosť, ţe sťaţovateľ nepovaţuje ním realizované činnosti za terénne úpravy, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Správneho poriadku realizoval konal nad rámec ustanovení Správneho poriadku, nakoľko tento neukladá správnemu orgánu povinnosť upovedomiť o podanom odvolaní a jeho obsahu účastníka konania, ktorý odvolanie podal. Táto skutočnosť však nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nespôsobuje.
názoru krajského súdu nie je rozhodujúce, v ktorom momente sťaţovateľ úpravy vyhodnotené ako terénne úpravy začal realizovať, ale časové obdobie, kedy jeho konanie napĺňajúce znaky priestupku trvalo, resp. pokračovalo. 15. Pokiaľ sťaţovateľ namietal neobjektívnosť ţalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorý nedoplnil spis o výpovede prípadných svedkov a ani nevykonal zistenie skutkového stavu krajský súd poukázal na obsah podaného odvolania, v ktorom sťaţovateľ s rozhodnutím stavebného úradu nesúhlasil a povaţoval ho za nezákonné bez toho, aby navrhol doplnenie dokazovania, prípadne bez toho, aby poukázal na dôvody nesprávnosti, resp. nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ ţalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom 8 10Asan/3/2016 rozsahu (a z napadnutého rozhodnutia iný postup ţalovaného nevyplýva), skutočnosť, ţe ďalšie dokazovanie nevykonal a osvojil si závery prvostupňového správneho orgánu, sama o sebe
názoru krajského súdu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nespôsobuje. 16. Na námietku sťaţovateľa z pojednávania, ţe pokiaľ došlo k naplaveniu zeminy na miestne komunikácie v blízkosti prác, ktoré vykonával on, tak došlo k naplaveniu zeminy aj v iných častiach obce a bolo to v dôsledku prívalových daţďov, o čom má svedčiť aj ním predloţená dokumentácia, krajský súd uviedol, ţe takéto tvrdenie v ţalobe uvedené nebolo. S prihliadnutím na skutkovú podstatu priestupku kladeného sťaţovateľovi za vinu (uskutočnenie terénnych úprav a prác
zákona č. 50/1976 Zb., na ktoré je potrebné povolenie stavebného úradu, bez takéhoto povolenia alebo v rozpore s ním) toto tvrdenie sťaţovateľa nemá vplyv na zákonnosť ţalobou napadnutého rozhodnutia. 17. O trovách konania rozhodol krajský súd
1 O. s. p. tak, ţe sťaţovateľovi ich náhradu nepriznal, pretoţe v konaní úspešný nebol. III. Konanie na kasačnom súde A) 18. Proti rozsudku krajského súdu sťaţovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťaţnosť a to z dôvodu, ţe má za to, ţe krajský súd pri rozhodovaní o ţalobe vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. ţe na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď napriek ţalobcom viackrát uvádzaným nedostatkom napadnutých rozhodnutí stavebných úradov sa s týmito rozpormi nevysporiadal a svoje rozhodnutie s ohľadom na ţalobcom tvrdené skutočnosti náleţite neodôvodnil. Hlavne išlo o ţalobcom uvádzanú skutočnosť ohľadom zákonom vyţadovaného stavebného povolenia na terénne úpravy, ak sa pri ich realizácii podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny, vyuţitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery v území, čo
názoru ţalobcu v jeho prípade naplnené nebolo.
2 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.01.2017 (§ 137 ods. 2 S.s.p.). 22. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, ţe predmetom kasačnej sťaţnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného o uloţení pokuty za spáchaný priestupok, a preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky ţalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania 10 10Asan/3/2016 povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, neţ ustanovuje osobitný zákon.
1 zákona č. 50/1976 Zb. rozhodnutím o vyuţívaní územia sa povoľuje nové vyuţívanie územia, určujú sa jeho podmienky a čas jeho platnosti.
3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. rozhodnutie o vyuţívaní územia sa vyţaduje na vykonávanie terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny, vyuţitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery v území, najmä na výkop alebo zasypanie priekop, zaváţky, na násypy a meliorácie.
1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. povolenie stavebného úradu vyţadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné
osobitných predpisov iné orgány, terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery,
1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. priestupku sa dopustí a pokutou do 10 000 Sk (331,93 €) sa potresce ten, kto uskutočňuje terénne úpravy a práce
tohto zákona, na ktoré je potrebné povolenie stavebného úradu, bez takéhoto povolenia alebo v rozpore s ním.
7 zákona č. 50/1976 Zb. na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.
1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) na tom skutkovom základe, ţe sťaţovateľ ako vlastník rodinného domu č. X., na poz. parc. č. KN-C 29/3 v k.ú. S. uskutočňuje od roku 2012 do 06/2015 násypy a úpravy terénu na poz. parc. č. KN-E 25 v k.ú. S. vo vlastníctve M. B., N. bez rozhodnutia stavebného úradu, 11 10Asan/3/2016 čím mení sklon svahu, odtokové pomery na pozemku susediacom s miestnou komunikáciou na poz. parc. č. KN-C 1117/1, 1086/34 v k.ú. S. a ohrozuje bezpečnosť premávky na miestnej komunikácii, napriek predchádzajúcej výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu. Za tento priestupok uloţil sťaţovateľovi
1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. pokutu vo výške 200 €.
trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. U priestupkov je obdobná právna úprava a výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tieţ popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Pri iných správnych deliktoch takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia v právnej úprave nie je a odkazuje tu len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.), teda vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Rozhodnutie správneho orgánu o uloţení pokuty vo výške 200 € je potrebné, vzhľadom na uvedené, povaţovať za rozhodnutie trestného charakteru a takýmto rozhodnutím je teda i rozhodnutie o priestupku, a preto je nevyhnutné vymedziť presne vo výrokovej časti, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Takáto poţiadavka podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to predovšetkým z dôvodu vylúčenia prekáţky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekáţky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţo/238/2009 zo dňa 19. mája 2010). 29. Z uvedeného potom treba vyvodiť, ţe výrok rozhodnutia o postihu za priestupok musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náleţitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom konaní (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku). 30. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd uvádza, ţe výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj ţalovaného nespĺňa poţiadavky uvedené v ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku, a to, ţe neobsahuje konkrétne uvedenie času kedy malo prísť k spáchaniu priestupku. Vo výroku správnych rozhodnutí je totiţ uvedený čas spáchania priestupku „...od roku 2012 do 06/2015...“ čo však
názoru kasačného súdu nespĺňa poţiadavky o určitosti, konkrétnosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia a zároveň vytvára 13 10Asan/3/2016 pochybnosti o dobe protiprávnosti, čo má následne vplyv na premlčateľnosť priestupku ako aj na výšku uloţenej pokuty. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie prvostupňového ako i druhostupňového správneho orgánu v tejto časti výroku nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čo je dôvod pre zrušenie napadnutého správneho rozhodnutia. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţ/66/1998 zo dňa
2 S.s.p. zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 34. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd
1 a 2 S.s.p. v spojení s ustanovením § 175 ods. 1 a 2 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.