← Slovensko

§ 105 ods. 1 písm. b/ zák. č. 50/1976 Zb.

Obsah (10)§ 105§ 39b§ 250j§ 71§ 56§ 250k§ 492§ 47§ 462§ 467

Najvyšší súd 10Asan/3/2016 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej

§ 105ods.

1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku ( ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) na tom skutkovom základe, ţe sťaţovateľ ako vlastník rodinného domu č. X., na poz. parc. č. KN-C 29/3 v k.ú. S. uskutočňuje od roku 2012 do 06/2015 násypy a úpravy terénu na poz. parc. č. KN-E 25 v k.ú. S. vo vlastníctve M. B., N. bez rozhodnutia stavebného úradu, čím mení sklon svahu, odtokové pomery na pozemku susediacom s miestnou komunikáciou na poz. parc. č. KN-C 1117/1, 1086/34 v k.ú. S. a ohrozuje bezpečnosť premávky na miestnej komunikácii, napriek predchádzajúcej výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu. Za tento priestupok uloţil sťaţovateľovi

§ 105ods.

1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. pokutu vo výške 200 €.

  1. V rozhodnutí prvostupňový správny orgán uviedol, ţe dňa 01.04.2015 vydal pod č. j.: SK 9460/2015/28 výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu, ktorou vyzval sťaţovateľa, aby terén na poz. parc. č. KN-C 25/2 v k.ú. S. uviedol do pôvodného stavu. Následnými obhliadkami poz. parc. č. KN-E 25 v k.ú. S. vykonanými orgánom štátneho stavebného dohľadu (posledná dňa 10.7.2015 - kolaudačné konanie SK 9837/2015/28) bolo zistené, ţe úpravy pozemku naváţaním zeminy a odpadu zo stavby pokračujú, čím sa sklon terénu k miestnej komunikácii zväčšuje, odtokové pomery pozemku sa podstatne zmenili a hrozí aj zosun nezhutneného násypu na miestnu komunikáciu, ktorá okrem rodinných domov tvorí prístup k zdroju pitnej vody pre zásobovanie obce. Z obhliadok bola vyhotovená fotodokumentácia, ktorá jednoznačne preukazuje ţe úpravy terénu boli realizované aj v mesiaci júl
  2. Pri prejednávaní priestupku sa sťaţovateľ necítil byť vinný zo spáchania priestupku s odôvodnením, ţe sa jedná o úpravy terénu v okolí objektov stavby „Hospodársky dvor Selce“, na ktorú bolo vydané dodatočné stavebné povolenie obcou Selce, stavebným úradom obce dňa 16.6.2012 pod č. j. SK 541/2012/
  3. Stavebný úrad vykonanými obhliadkami, 3 10Asan/3/2016 preštudovaním dostupných dokladov, ako aj prejednaním priestupku dospel k názoru, ţe vzhľadom k tomu, ţe obvinený z priestupku – sťaţovateľ uskutočňoval úpravy terénu na pozemku vo vlastníctve M. B., ktorá sa dlhodobo zdrţiava mimo územia SR, bez predloţenia jej súhlasu, pozemok nie je uvedený v predmetnom dodatočnom stavebnom povolení, obvinený zo spáchania priestupku výrazne zmenil tvar terénu ako aj odtokové pomery v území, jeho činnosť negatívne ovplyvňuje premávku na miestnej komunikácii, bola vina a naplnenie skutkovej podstaty spáchania priestupku

§ 105ods.

1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. dostatočne preukázané. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťaţovateľ odvolanie. B)

  1. Ţalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2015/024341-KA zo dňa 14.09.2015 zamietol odvolanie sťaţovateľa ako neopodstatnené a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
  2. V rozhodnutí uviedol, ţe na základe zákonných ustanovení (zákona č. 50/1976 Zb.) prvostupňový správny orgán správne postupoval, keď uznal sťaţovateľa vinným zo spáchania priestupku a uloţil mu pokutu za to, ţe ako stavebník začal realizovať úpravu terénu na pozemku parc. č. K-C 25/2 v k.ú. S., na ktorú je potrebné

§ 39bods.

3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. rozhodnutie o vyuţívaní územia, bez takéhoto rozhodnutia. II. Konanie na krajskom súde 6. Krajský súd napadnutým rozsudkom

§ 250jods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. OU-BB-OVBP2-2015/024341- KA zo dňa 14.09.2015, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie sťaţovateľa a potvrdil prvostupňové rozhodnutie obce Selce č. SK9900/2015/28-15369 zo dňa 15.07.2015, ktorým uznal sťaţovateľa vinným zo spáchania priestupku

§ 105ods.

1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., na tom skutkovom základe, ţe sťaţovateľ ako vlastník rodinného domu č. X., na poz. parc. č. KN-C 29/3 v k.ú. S. uskutočňuje od roku 2012 do 06/2015 násypy a úpravy terénu na poz. parc. č. KN-E 25 v k.ú. S. vo vlastníctve M. B., N. bez rozhodnutia stavebného úradu, čím mení sklon svahu, odtokové pomery na pozemku susediacom s miestnou komunikáciou na poz. parc. č. KN-C 1117/1, 1086/34 v k.ú. S. a ohrozuje bezpečnosť 4 10Asan/3/2016 premávky na miestnej komunikácii, napriek predchádzajúcej výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu. Za tento priestupok uloţil sťaţovateľovi

§ 105ods.

1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. pokutu vo výške 200 €. 7. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe podstatou stavebného konania je skutočnosť, ţe stavbu domu, pripadne jeho rekonštrukciu je moţné legálne realizovať len na základe rozhodnutí vydaných v územnom, resp. stavebnom konaní. Prvým vyţadovaným rozhodnutím je územné rozhodnutie, v ktorom stavebný úrad vymedzí územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o ţivotné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môţe vyhradiť predloţenie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti.

nich môţe dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia (§ 39 zákona č. 50/1976 Zb.). Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa poţiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia (§ 39a ods. l zákona č. 50/1976 Zb.). Rozhodnutím o vyuţívaní územia sa povoľuje nové vyuţívanie územia, určujú sa jeho podmienky a čas jeho platnosti (§ 39b ods. l zákona č. 50/1976 Zb.). Rozhodnutie o vyuţívaní územia sa pritom okrem iného vyţaduje na vykonávanie terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny, vyuţitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery v území, najmä na výkop alebo zasypanie priekop, zaváţky, na násypy a meliorácie (§ 39b ods. 3 písm. a) zákon č. 50/1976 Zb.). Povolenie stavebného úradu vyţadujú terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery, pričom na terénne úpravy sa povolenie nevydáva, ak stavebný úrad v územnom rozhodnutí od jeho vydania upustil. Dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné uţívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udrţiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyţadovali stavebné povolenie, moţno uţívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Dokončené terénne úpravy, ťaţobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce sa kolaudujú len v prípadoch, ţe to stavebný úrad určil pri ich povolení (§ 76 ods. l, ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.). 5 10Asan/3/2016 8.

názoru krajského súdu z vyššie uvedeného vyplýva, ţe sťaţovateľ realizoval terénne práce bez povolenia stavebného úradu. V tomto smere krajský súd zdôraznil, ţe sťaţovateľ sám na pojednávaní uviedol, ţe „urobil určité vyrovnávanie, resp. úpravu terénu tak, že zeminu, ktorá bola vykopaná na mieste jeho stavby použil na vyrovnanie terénu. Zeminu nenaviezol, nedoviezol, ale použil zeminu zo svojej stavby a vyrovnal ňou len nerovnosti. Mal však zato, že sa nezmenili odtokové pomery na svahu a tieto úpravy nie je možné charakterizovať ako terénnu úpravu v zmysle Stavebného zákona“. Sťaţovateľ však netvrdil, neargumentoval a ani nepreukázal, ţe na ním realizované práce bolo vydané povolenie stavebného úradu. V uvedenom smere nie je

názoru krajského súdu rozhodnutie správnych orgánov spochybnené (a teda, ţe na realizované práce nebolo vydané povolenie stavebného úradu), o to viac, ţe sťaţovateľ ničím nepreukázal (a ani netvrdil), ţe stavebný úrad v územnom rozhodnutí od vydania stavebného povolenia na terénne úpravy upustil. 9. Sťaţovateľ však namietal, ţe ním vykonané práce

predchádzajúceho odseku nemoţno charakterizovať ako terénnu úpravu

Stavebného zákona. V intenciách § 39b ods. 3 písm.

  1. a)zákona č. 50/1976 Zb. je terénnou úpravou taká úprava, ktorou sa podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny alebo odtokové pomery v území, najmä výkopy, zasypanie priekop, násypy a pod., stavebné povolenie vyţadujú také úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery (§ 71 ods. l písm.
  2. a)zákona č. 50/1976 Zb.). Z charakteru stavebných činností je zrejmé, ţe bez terénnych úprav sa nezaobíde úprava akéhokoľvek pozemku, nakoľko sa nimi upravuje prírodný terén a povrch pozemku tak, aby sa dal čo najvhodnejšie vyuţiť. Svahovitý terén pri rodinných domoch je potrebné upraviť, aby bolo moţné ho vyuţívať. V tomto smere je potrebné

názoru krajského súdu opätovne poukázať na prednes ţalobcu na pojednávaní, ktorý uviedol, ţe „úpravy realizoval po dohode so susedkou, ktorá nemala prístup na svoj pozemok, len cez jeho pozemok a tak sa dohodli, že vyrovnajú tú časť jej pozemku spoločne, aby bol zabezpečený prístup k jej pozemku“. Krajský súd povaţoval za nepochybné, ţe došlo k realizácii prác, ktoré mali účel upraviť svahovitý terén (ako to vyplýva z fotodokumentácie) a to za účelom tvrdeným sťaţovateľom. Krajský súd je názoru, ţe takúto úpravu terénu je nevyhnutne potrebné povaţovať za terénnu úpravu, ktorou sa nielen mení vzhľad prostredia ale aj odtokové pomery, nakoľko došlo k zvýšeniu, úprave terénu a jeho sklonu tak, aby bol moţný prístup k susediacemu pozemku. Zároveň je z fotodokumentácie zrejmé, ţe vykonanými prácami došlo k vyrovnaniu nerovností stabilného svahovitého terénu 6 10Asan/3/2016 navozením nezhutnenej zeminy zo stavby ţalobcu, ktorá po navezení nevytvárala dovtedajší stabilný dovtedajší charakter svahu, čím došlo aj k zmene odtokových pomerov. Tvrdenie sťaţovateľa o tom, ţe k zmene odtokových pomerov môţe dôjsť len zmenou povrchu na betónový alebo asfaltový, je

názoru krajského súdu nesprávne. Námietka sťaţovateľa, ţe ním vykonané činnosti a práce nie sú terénnymi úpravami vyţadujúcimi povolenie stavebného úradu, je tak nedôvodná. 10. Námietku sťaţovateľa, ţe vlastníci pozemkov, na ktorých boli realizované práce, neboli zo strany správneho orgánu o tom upozornení, nespôsobuje

názoru krajského súdu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z ustanovenia § 105 ods. l písm.

  1. b)zákona č. zákona č. 50/1976 Zb. vyplýva, ţe priestupku sa dopustí ten, kto uskutočňuje terénne úpravy, na ktoré je potrebné povolenie stavebného úradu. Z obsahu spisu a tvrdení sťaţovateľa je však nesporné, ţe práce, ktoré prvostupňový správny orgán správne vyhodnotil ako terénne úpravy, realizoval sťaţovateľ. Pre posúdenie jeho priestupkovej zodpovednosti tak nemá význam prípadná účasť alebo neúčasť ním uvádzaných vlastníkov susedných pozemkov (na ktorých boli tieto práce realizované) a ani ich prípadný súhlas alebo nesúhlas s takto realizovanými úpravami. 11. Krajský súd je názoru, ţe nemoţno súhlasiť ani s tvrdením sťaţovateľa o šikanóznom pouţití ustanovenia § 39b ods. 3 písm.
  2. a)zákona č. 50/1976 Zb. a zasahovaniu do jeho práv postupom stavebného úradu. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe vydanie územného rozhodnutia o vyuţívaní územia je predpokladom pre následné povolenie stavebného úradu

§ 71ods.

l zákona č. 50/1976 Zb., a to aj pri zmene, resp. rekonštrukcii stavby, pokiaľ ţalobca mienil terénne úpravy realizovať. Skutočnosť, ţe sťaţovateľ nepovaţuje ním realizované činnosti za terénne úpravy, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

  1. Sťaţovateľ tieţ namietal, ţe mu neboli predloţené ţiadne dôkazy a ani svedecké výpovede. Sťaţovateľ bol účastníkom správneho (priestupkového) konania a v priebehu celého správneho konania bolo oprávnený realizovať svoje práva ako účastníka konania, vrátane nahliadania do administratívneho spisu. Zo spisu nevyplýva existencia svedeckých výpovedí a je zrejmé, na akých dôkazoch správny orgán zaloţil svoje skutkové zistenia. Krajský súd tak dospel k názoru, ţe ani táto ţalobná námietka nie je dôvodná. 7 10Asan/3/2016
  2. Sťaţovateľ tieţ namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 56 Správneho poriadku stavebným úradom, keď v rámci odvolacieho konania bol ţiadaný o navrhnutie nových dôkazov. V tomto smere krajský súd zdôraznil, ţe uvedené ustanovenie sa aplikuje v prípade, pokiaľ účastníkom správneho konania je viac subjektov z dôvodu, aby o podaní odvolania a jeho obsahu mali vedomosť a mohli sa k nemu vyjadriť všetci účastníci konania. V prípade predmetného konania, vzhľadom k tomu, ţe účastníkom konania bol len sťaţovateľ, nebolo potrebné ustanovenie § 56 Správneho poriadku aplikovať, prvostupňový správny orgán, ktorý postup

§ 56

Správneho poriadku realizoval konal nad rámec ustanovení Správneho poriadku, nakoľko tento neukladá správnemu orgánu povinnosť upovedomiť o podanom odvolaní a jeho obsahu účastníka konania, ktorý odvolanie podal. Táto skutočnosť však nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nespôsobuje.

  1. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré ţalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil vyplýva, ţe sťaţovateľ mal násypy a úpravy terénu (terénne úpravy) realizovať v období od roku 2012 do júna
  2. Sťaţovateľ s poukazom na ustanovenie § 20 zákona č. 372/1990 Zb. namietal, ţe jeho zodpovednosť za priestupok zanikla a priestupok nemoţno prejednať, nakoľko od jeho spáchania uplynuli uţ dva roky. V tomto smere má krajský súd za to, ţe zo strany sťaţovateľa išlo o pokračujúce konanie. Nakoľko pri správnom trestaní je potrebné analogicky pouţiť zásady trestania, tak ako sú uvedené v Trestnom poriadku, pre posúdenie zániku zodpovednosti za priestupok je potrebné zistiť moment, kedy konanie, majúce znaky priestupku, pokračovalo, resp. trvalo. Sťaţovateľ v ţalobe ani nenamietal skutkové zistenie stavebného úradu, ţe k realizácii úprav dochádzalo aj v roku 2015, konkrétne v júni
  3. Bez takejto argumentácie námietku sťaţovateľa o zániku zodpovednosti za priestupok nemoţno vyhodnotiť ako dôvodnú.

názoru krajského súdu nie je rozhodujúce, v ktorom momente sťaţovateľ úpravy vyhodnotené ako terénne úpravy začal realizovať, ale časové obdobie, kedy jeho konanie napĺňajúce znaky priestupku trvalo, resp. pokračovalo. 15. Pokiaľ sťaţovateľ namietal neobjektívnosť ţalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorý nedoplnil spis o výpovede prípadných svedkov a ani nevykonal zistenie skutkového stavu krajský súd poukázal na obsah podaného odvolania, v ktorom sťaţovateľ s rozhodnutím stavebného úradu nesúhlasil a povaţoval ho za nezákonné bez toho, aby navrhol doplnenie dokazovania, prípadne bez toho, aby poukázal na dôvody nesprávnosti, resp. nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ ţalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom 8 10Asan/3/2016 rozsahu (a z napadnutého rozhodnutia iný postup ţalovaného nevyplýva), skutočnosť, ţe ďalšie dokazovanie nevykonal a osvojil si závery prvostupňového správneho orgánu, sama o sebe

názoru krajského súdu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nespôsobuje. 16. Na námietku sťaţovateľa z pojednávania, ţe pokiaľ došlo k naplaveniu zeminy na miestne komunikácie v blízkosti prác, ktoré vykonával on, tak došlo k naplaveniu zeminy aj v iných častiach obce a bolo to v dôsledku prívalových daţďov, o čom má svedčiť aj ním predloţená dokumentácia, krajský súd uviedol, ţe takéto tvrdenie v ţalobe uvedené nebolo. S prihliadnutím na skutkovú podstatu priestupku kladeného sťaţovateľovi za vinu (uskutočnenie terénnych úprav a prác

zákona č. 50/1976 Zb., na ktoré je potrebné povolenie stavebného úradu, bez takéhoto povolenia alebo v rozpore s ním) toto tvrdenie sťaţovateľa nemá vplyv na zákonnosť ţalobou napadnutého rozhodnutia. 17. O trovách konania rozhodol krajský súd

§ 250kods.

1 O. s. p. tak, ţe sťaţovateľovi ich náhradu nepriznal, pretoţe v konaní úspešný nebol. III. Konanie na kasačnom súde A) 18. Proti rozsudku krajského súdu sťaţovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťaţnosť a to z dôvodu, ţe má za to, ţe krajský súd pri rozhodovaní o ţalobe vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. ţe na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď napriek ţalobcom viackrát uvádzaným nedostatkom napadnutých rozhodnutí stavebných úradov sa s týmito rozpormi nevysporiadal a svoje rozhodnutie s ohľadom na ţalobcom tvrdené skutočnosti náleţite neodôvodnil. Hlavne išlo o ţalobcom uvádzanú skutočnosť ohľadom zákonom vyţadovaného stavebného povolenia na terénne úpravy, ak sa pri ich realizácii podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny, vyuţitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery v území, čo

názoru ţalobcu v jeho prípade naplnené nebolo.

  1. Navrhol, aby kasačný súd rozhodol tak, ţe rozsudok krajského súdu zruší v celom rozsahu a vec mu vráti na ďalšie konanie. 9 10Asan/3/2016 B)
  2. Ţalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťaţnosti uviedol, ţe nesúhlasí s námietkami sťaţovateľa a má za to, ţe krajský súd sa zistením skutkového stavu veci podrobne zaoberal a v odôvodnení rozsudku pomerne rozsiahlo objasnil svoje rozhodnutie, a preto navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Ţalovaný sa v celom rozsahu stotoţnil s právnym názorom krajského súdu, ţe úpravu terénu, ktorú vykonal sťaţovateľ, je nevyhnutné povaţovať za terénnu úpravu, ktorou sa nielen mení vzhľad prostredia, ale aj odtokové pomery. Na takúto činnosť je potrebné povolenie príslušného stavebného úradu v zmysle ust. § 71 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. IV. Právny názor Najvyššieho súdu
  3. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) postupom

§ 492ods.

2 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rozhodol bez nariadenia pojednávania

ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.01.2017 (§ 137 ods. 2 S.s.p.). 22. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, ţe predmetom kasačnej sťaţnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného o uloţení pokuty za spáchaný priestupok, a preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky ţalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

§ 47ods.

2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,

ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania 10 10Asan/3/2016 povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, neţ ustanovuje osobitný zákon.

§ 39bods.

1 zákona č. 50/1976 Zb. rozhodnutím o vyuţívaní územia sa povoľuje nové vyuţívanie územia, určujú sa jeho podmienky a čas jeho platnosti.

§ 39bods.

3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. rozhodnutie o vyuţívaní územia sa vyţaduje na vykonávanie terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny, vyuţitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery v území, najmä na výkop alebo zasypanie priekop, zaváţky, na násypy a meliorácie.

§ 71ods.

1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. povolenie stavebného úradu vyţadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné

osobitných predpisov iné orgány, terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery,

§ 105ods.

1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. priestupku sa dopustí a pokutou do 10 000 Sk (331,93 €) sa potresce ten, kto uskutočňuje terénne úpravy a práce

tohto zákona, na ktoré je potrebné povolenie stavebného úradu, bez takéhoto povolenia alebo v rozpore s ním.

§ 105ods.

7 zákona č. 50/1976 Zb. na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.

  1. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis ţalovaného, dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného je potrebné pre jeho nepreskúmateľnosť zrušiť.
  2. Z pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, ţe rozhodnutím obce Selce, ako prvostupňového správneho orgánu, č. SK9900/2015/28-15369 zo dňa 15.07.2015 bol sťaţovateľ uznaný vinným zo spáchania priestupku

§ 105ods.

1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) na tom skutkovom základe, ţe sťaţovateľ ako vlastník rodinného domu č. X., na poz. parc. č. KN-C 29/3 v k.ú. S. uskutočňuje od roku 2012 do 06/2015 násypy a úpravy terénu na poz. parc. č. KN-E 25 v k.ú. S. vo vlastníctve M. B., N. bez rozhodnutia stavebného úradu, 11 10Asan/3/2016 čím mení sklon svahu, odtokové pomery na pozemku susediacom s miestnou komunikáciou na poz. parc. č. KN-C 1117/1, 1086/34 v k.ú. S. a ohrozuje bezpečnosť premávky na miestnej komunikácii, napriek predchádzajúcej výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu. Za tento priestupok uloţil sťaţovateľovi

§ 105ods.

1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. pokutu vo výške 200 €.

  1. Ţalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2015/024341-KA zo dňa 14.09.2015 zamietol odvolanie sťaţovateľa ako neopodstatnené a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
  2. Z hľadiska ustálenej súdnej praxe povaţuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť, ţe výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôleţitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. V prípade, ţe správny orgán neuvedie tieto náleţitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší tým ustanovenie § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sţo/28/2007 zo dňa
  3. marca 2008).
  4. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o priestupku musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním a tento záver má oporu priamo v ustanovení § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Taktieţ je potrebné uviesť, ţe záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie príslušného priestupku z hľadiska vecného, časového a miestneho plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, pretoţe i na rozhodovanie o priestupkoch je potrebné aplikovať poţiadavky článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Z článku 6 ods. 1 Dohovoru vyplýva, ţe veci priestupkové a taktieţ veci správnych deliktov je potrebné povaţovať v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry za veci, ktoré majú charakter konania o trestnom obvinení. Vo všetkých veciach, ktoré je moţné subsumovať pod pojem „veci trestného charakteru“ musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie moţnosť domôcť sa práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru. Správne delikty sú svojou povahou najbliţšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). 12 10Asan/3/2016
  5. Zákonná úprava je jednoznačná napr. pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretoţe

trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. U priestupkov je obdobná právna úprava a výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tieţ popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Pri iných správnych deliktoch takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia v právnej úprave nie je a odkazuje tu len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.), teda vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Rozhodnutie správneho orgánu o uloţení pokuty vo výške 200 € je potrebné, vzhľadom na uvedené, povaţovať za rozhodnutie trestného charakteru a takýmto rozhodnutím je teda i rozhodnutie o priestupku, a preto je nevyhnutné vymedziť presne vo výrokovej časti, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Takáto poţiadavka podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to predovšetkým z dôvodu vylúčenia prekáţky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekáţky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţo/238/2009 zo dňa 19. mája 2010). 29. Z uvedeného potom treba vyvodiť, ţe výrok rozhodnutia o postihu za priestupok musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náleţitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom konaní (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku). 30. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd uvádza, ţe výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj ţalovaného nespĺňa poţiadavky uvedené v ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku, a to, ţe neobsahuje konkrétne uvedenie času kedy malo prísť k spáchaniu priestupku. Vo výroku správnych rozhodnutí je totiţ uvedený čas spáchania priestupku „...od roku 2012 do 06/2015...“ čo však

názoru kasačného súdu nespĺňa poţiadavky o určitosti, konkrétnosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia a zároveň vytvára 13 10Asan/3/2016 pochybnosti o dobe protiprávnosti, čo má následne vplyv na premlčateľnosť priestupku ako aj na výšku uloţenej pokuty. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie prvostupňového ako i druhostupňového správneho orgánu v tejto časti výroku nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čo je dôvod pre zrušenie napadnutého správneho rozhodnutia. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţ/66/1998 zo dňa

  1. septembra 1998, ktorý uviedol, ţe „Výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu“.
  2. Na okraj kasačný súd uvádza, ţe ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom pouţitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvaţovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváţenia) musí byť aj náleţite odôvodnené (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sţo/163/2010 zo dňa
  3. júna 2011). Je tak zrejmé, ţe výška uloţenej pokuty musí byť náleţite odôvodnená.
  4. Vzhľadom na vyššie uvedené tak moţno uzavrieť, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť výroku, čo odôvodňuje jeho zrušenie aj bez prihliadnutia na kasačné námietky uvedené v kasačnej sťaţnosti.
  5. Pokiaľ si teda krajský súd tieto vady napadnutého rozhodnutia ţalovaného nevšimol, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné

§ 462ods.

2 S.s.p. zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 34. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd

§ 467ods.

1 a 2 S.s.p. v spojení s ustanovením § 175 ods. 1 a 2 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

  1. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). 14 10Asan/3/2016 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave
  2. januára 2017 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. členka senátu členka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.