1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.―) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. RL/021/2014 zo dňa 29.04.2014, ktorým táto 2 10Sžo/211/2015 rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisiii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.―) zabezpečiť, aby bol vysielaný telenákup čestný, za čo mu uložila sankciu – upozornenie na porušenie zákona. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu jednoznačne vyplýva záver krajského súdu, a to, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa dal do pozornosti, že na posúdenie naplnenia zákonných podmienok pojmu telenákup v odvysielanom komunikáte bolo potrebné skúmať program z hľadiska obsahu, so všetkými obrazovými alebo verbálnymi zložkami a informáciami, ktoré v ňom boli obsiahnuté. V danom prípade bola divákom ponúknutá možnosť zúčastniť sa hry o finančnú odmenu zatelefonovaním na telefónne číslo so zvýšenou tarifnou sadzbou a vyriešením matematického príkladu. Poukazujúc i na výklad úniového práva v rozsudku SD EU vo veci C-195/06 krajský súd dospel k záveru, že na program alebo jeho časť, v ktorých prevádzkovateľ vysielania ponúka divákom možnosť zúčastniť sa hry o cenu, ktorou je finančná výhra, a to priamou voľbou audiotextových čísiel, t.j. za odplatu, sa vzťahuje vymedzenie, ktoré ustanovenia smernice 97/36/ES zo dňa 30.06.1997 priznáva pojmu teleshopping. A to za predpokladu, ak táto relácia alebo jej časť, predstavuje skutočnú ponuku služieb na základe zohľadnenia cieľa relácie, ktorej je hra súčasťou, významu tejto hry v rámci celej relácie z hľadiska času a predpokladaných hospodárskych výsledkov vo vzťahu k výsledkom očakávaných od celej relácie, ako aj charakteru otázok položených uchádzačom. Na základe uvedeného výkladu úniového práva vzťahujúceho sa k definícii pojmu telenákup (teleshopping), ktorý vyplýva z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, nie je možné odvysielaný komunikát považovať za bežný zábavno-súťažný program. Mal za to, že aj s ohľadom na ustanovenie § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. napĺňa odvysielaný komunikát zákonnú definíciu telenákupu. V tomto prípade bola splnená aj ďalšia zákonná podmienka,
ust. § 32 ods. 2 citovaného zákona, a síce, že ide o priamu ponuku vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu - finančnú hru. Divák môže priamo pri sledovaní televízneho vysielania vytočením telefónneho čísla využiť priamo ponúkanú hru o finančnú výhru. Práve pojem priama ponuka pre verejnosť odlišuje telenákup a reklamu. Reklama je nepriamou ponukou tovaru alebo služby, pretože aj keď je jej cieľom rovnako, 3 10Sžo/211/2015 ako je cieľom telenákupu, aby si televízny divák kúpil tovary, alebo služby, ktoré propaguje, tým, že ho presvedčí o ich vlastnostiach, konečné štádium obchodu je akcesorické vo vzťahu k jej bezprostredným cieľom a dochádza k nemu neskôr, keď sa spotrebiteľ obráti na príslušnú distribučnú sieť, aby uskutočnil nákup. Telenákup ide totiž ďalej ako reklama, keďže sa neobmedzuje na reklamný oznam, ale zabezpečuje nie len propagáciu ale i samotný predaj tovaru, či služby. Posudzované relácie teda ponúkajú televíznym divákom možnosť priamo zúčastniť sa na hre tým, že im moderátor poskytuje informácie nevyhnutné na to, aby sa s ním mohli spojiť a dostali sa tak do vysielania a mohli zodpovedať na stanovenú otázku, čím je splnená podmienka, aby bolo možné predmetný program posúdiť, ako priamu ponuku finančnej služby divákovi.
názoru súdu čestné vysielanie musí mať jasné pravidlá, ktoré sa priebežne nebudú meniť. Ak je súčasťou programu akákoľvek úloha, je povinnosťou vysielateľa zabezpečiť formuláciu jej zadania jasne, stručne a zrozumiteľne, aj pre priemerného recipienta. Predmetom posúdenia bolo posúdenie, či komunikát odvysielaný dňa 23.08.2013, v ktorom bola odvysielaná hra, ktorej zadanie znelo tak, že recipienti majú spočítať všetky čísla v každom trojuholníku bol čestný, nakoľko spočítaním čísel v každom trojuholníku nebolo možné dosiahnuť taký výsledok aký bol účastníkom konania zverejnený ako správny a či odvysielaný komunikát napĺňa kritériá telenákupu. Na základe výkladu úniového práva, vzťahujúceho sa k definícii pojmu telenákup (teleshopping), ktorý vyplýva z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie nebolo,
názoru súdu, možné odvysielaný komunikát považovať za bežný zábavno-súťažný program s ohľadom na ust. § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. Súd tak konštatoval, že odvysielaný komunikát naplnil zákonnú definíciu telenákupu. Televízny divák v podstate vytočením telefónneho čísla so zvýšenou tarifou, ktorá je vyššia ako tarifa za bežný telefonický hovor na Slovensku, súhlasí s jej zaplatením v nádeji, ktorú mu dáva moderátor programu, ale aj stanovené pravidlá, že za jediný telefonický hovor po správnom zodpovedaní úlohy vyhrá cenu, ktorá vysoko prevyšuje jeho investíciu. V tomto prípade preto konštatoval, že ide o ponuku finančnej služby - hry vysielateľa pre diváka. 4 10Sžo/211/2015 Z pripojeného dôkazného materiálu vyplýva, že v kontrolovanom komunikáte prebiehalo zadanie hry tak, že moderátorka v úvode hry a počas jej priebehu priblížila recipientom zadanie úlohy. Diváci mali
zadania a
inštrukcií moderátorky spočítať čísla v každom trojuholníku, pričom moderátorka vyzývala divákov, aby telefonovali do štúdia a v ruke držala 250,- Eur. Zo zadania na obrázku v prvej úlohe je zrejmé, že hlavný trojuholník je rozdelený priamkami na viacero mnohouholníkov najmä trojuholníkov, štvoruholníkov atď. Aby sa diváci dopracovali k správnemu výsledku bolo nevyhnuté, aby sa sčítali všetky čísla v každom trojuholníku. Preto museli najskôr identifikovať všetky trojuholníky na obrázku a potom spočítať všetky čísla, ktoré jednotlivé trojuholníky obsahovali;
názoru súdu nie je naplnené, ak pojmy použité v zadaní nie sú jednoznačné. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že Rada v predmetnom konaní správne posudzovala ako bolo zadanie úlohy odprezentované recipientom a či informácie poskytované počas vysielania posudzovaného komunikátu recipientom umožňovali identifikovať všetky relevantné skutočnosti potrebné pre dopracovanie sa k výsledku. Súd konštatoval, že zadanie úlohy nebolo jednoznačné, presné a správne, keďže zadanie neobsahovalo všetky relevantné údaje k dostatočne rozoznateľnej forme na to, aby sa recipienti mohli dopracovať k výsledku prezentovaného žalobcom. Ak má byť naplnená kategória čestnosti v prípade telenákupu vo forme akú mal predmetný komunikát, je zrejmé, že nejde o čestný telenákup, ak bola predmetná úloha prispôsobená tak, aby recipienti nemohli identifikovať všetky údaje, ktoré pri riešení úlohy potrebovali, čím sa pre nich stáva takáto úloha neriešiteľná. Z toho vyplýva, že vysielateľ (žalobca) nezabezpečil, aby vysielaný telenákup bol čestný. Z uvedeného dôvodu považoval krajský súd celkový postup žalobcu za netransparentný, nečestný a zavádzajúci. Rada je v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z. oprávnená na to, aby dohliadala na dodržiavanie povinností
tohto zákona a s využitím vlastnej správnej úvahy, ktorú v rozhodnutí riadne odôvodní posudzovala odvysielané informácie a príspevky. Ak dospeje k záveru, že určitý program nebol v súlade so zákonom č. 308/2000 Z.z., je oprávnená skonštatovať jeho porušenie a vyvodiť z toho príslušné sankcie. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu o nedostatku právomoci žalovanej na vydanie predmetného rozhodnutia. Právomoc Rady rozhodovať o porušení povinnosti vysielateľa televíznej programovej služby je v tomto prípade daná ust. § 5 ods. 1 písm.
žalobcu príslušné ustanovenia zákona o vysielaní jednoznačne špecifikujú, čo je možné v zmysle platného a účinného právneho poriadku Slovenskej republiky považovať za telenákup a akú formu má telenákup. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí prijal právny názor žalovanej a posudzovaný predmetný komunikát - Eurovýhra - označil za telenákup. Žalobca opakovane namietal názor žalovanej, s ktorým sa stotožnil aj prvostupňový súd a naďalej trval na tom, že predmetný komunikát - Eurovýhra nie je telenákupom, ale vedomostnou súťažou. Svoje tvrdenie žalobca založil na skutočnosti, že s prihliadnutím na pravidlá vedomostnej súťaže Eurovýhra je nepochybné, že uvedený komunikát je 8 10Sžo/211/2015 interaktívna televízna vedomostná súťaž, v ktorej možnosť získania ceny závisí na preukázaní vedomostí a zručností účastníka. Pravidlá sú verejne dostupné na internetovej stránke žalobcu a každý účastník súťaže je s nimi riadne oboznámený a svojou účasťou v súťaži vyjadruje súhlas s ich znením a ich záväznosťou. Každý účastník vedomostnej súťaže musí preukázať na dosiahnutie výhry matematické a logické schopnosti, na základe ktorých rieši prezentované úlohy, za ktorých správne vyriešenie je odmenený finančnou výhrou. Mal za nesporné, že na správne vyriešenie úlohy je potrebné využiť matematické, ako aj logické zručnosti, a je absolútne neakceptovateľné tvrdenie súdu, že ide o hádanie! Uvedené je
žalobcu zrejmé aj zo spôsobu výpočtu predmetnej úlohy, ktorý bol poskytnutý správnemu orgánu a s ktorým sa oboznámil aj prvostupňový súd. S prihliadnutím na platnú a účinnú právnu úpravu Slovenskej republiky, pravidlá vedomostnej súťaže Eurovýhra, ako aj na skutočný obsah predmetného komunikátu je
názoru žalobcu nepochybné, že komunikát je vedomostnou súťažou, kde po preukázaní matematických a logických zručností účastník získava finančnú odmenu a nie je možné ju považovať za telenákup v zmysle platnej právnej úpravy Slovenskej republiky. Prvostupňový súd v Napadnutom rozhodnutí rovnako na predmetný komunikát aplikoval Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci sp. zn. C-195/06. Žalobca ďalej trval na tom, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci sp. zn. C-195/06 nie je možné aplikovať na komunikát Eurovýhra. Podriadenie komunikátu Eurovýhra pod uvedené rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie je nutné považovať rovnako za nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko predmetné rozhodnutie sa vzťahuje jednoznačne na iný typ programov ako je komunikát Eurovýhra a teda nie je možné ho na uvedený komunikát bez ďalšieho aplikovať. V ďalšom poznamenal, že prvostupňový súd jednoznačne vec nesprávne právne posúdil, keď síce použil správnu právnu normu, ale túto nesprávne aplikoval na posudzovaný prípad, keď absolútne nezohľadnil pravidlá komunikátu, jeho skutočný obsah, ale iba prevzal argumentáciu žalovanej a vzal za svoj jej nesprávny právny názor. 9 10Sžo/211/2015 K tomu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam: Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že aj napriek dôkazom predneseným žalobcom či už v správnom konaní, v žalobe podanej vo veci alebo na pojednávaní pred prvostupňovým súdom, preukazujúcim jednoznačne, že komunikát Eurovýhra je vedomostnou súťažou, súd prvého stupňa rovnako prevzal argumentáciu žalovanej a považoval komunikát za telenákup. Prvostupňový súd nebral do úvahy dôkazy ako pravidlá vedomostnej súťaže Eurovýhra poskytnuté v konaní, spôsob výpočtu vedomostnej úlohy posudzovanej v konaní a rovnako ostatné dôkazy predložené v konaní a bez ďalšieho sa priklonil k názoru žalovanej, že predmetný komunikát je telenákupom. Žalobca považoval za nesporné, že na základe predložených a vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď komunikát, ktorý je nepochybne vedomostnou súťažou posudzoval ako telenákup bez akejkoľvek opory v platnom a účinnom právnom poriadku Slovenskej republiky. K tomu, že postupom prvostupňového súdu sa odňala žalobcovi možnosť konať pred súdom:
žalobcu sa prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí stotožnil s argumentáciou žalovanej či už v posúdení predmetného komunikátu ako telenákupu alebo v aplikovaní uvedeného rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. Žalobca poznamenal, že prvostupňový súd žiadnym relevantným spôsobom neodpovedal na námietky žalobcu prednesené v žalobe a v priebehu súdneho konania, ktorými namieta posúdenie komunikátu ako telenákupu. Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal ani s jednou námietkou žalobcu, ktorou namietal v žalobe, že komunikát nie je telenákupom, iba bez ďalšieho uviedol, že v predmetnom prípade nejde o spestrenie obsahu vysielania programovej služby ako je to pri vedomostnej hre. Prvostupňový súd svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil a opieral sa o tvrdenie, že divákom neboli kladené otázky ako vo vedomostnom kvíze. V posudzovanom prípade však išlo o iný typ matematickej a logickej vedomostnej úlohy a je jednoznačne nesprávne posudzovať komunikát iba
toho, či sa podobá na iný, súdom žiadnym spôsobom nešpecifikovaný vedomostný kvíz. 10 10Sžo/211/2015 Žalobca konštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je jednoznačne nepostačujúce, súd prvého stupňa sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe, nezodpovedal relevantne jeho námietky a iba sa stotožnil bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia s argumentáciou žalovanej. Nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a tým, že sa prvostupňový súd nevysporiadal s námietkami žalobcu jednoznačne odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a riadne sa brániť a chrániť svoje práva. Žalobca opakovane zdôraznil, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy Slovenskej republiky nie je možné uvedený komunikát považovať za telenákup, tak ako ho definuje platný právny poriadok Slovenskej republiky. Zároveň poukázal na skutočnosť, že do pôsobnosti žalovanej v žiadnom prípade nespadá kontrola správnosti výpočtov vo vedomostných súťažiach a jednoznačne prišlo k prekročeniu právomoci žalovanej vyplývajúcej zo zákona o vysielaní. Dodal, že v prípade relácie Eurovýhra nejde o jednostrannú komunikáciu zo strany žalobcu, ale počas vysielania relácie Eurovýhra ide o komunikáciu, ktorá uvádza nejaké pravidlá vedomostnej súťaže a uvádza vedomostnú súťaž recipientom, ktorí sa do tejto vedomostnej súťaže chcú zapojiť. Relácia Eurovýhra nie je vysielanie, ktoré by jednostranne „robilo― alebo prezentovalo niečo nečestné alebo nekalé, ale ide o vedomostnú súťaž a žalobca si vie za každých okolností v každom jednom prípade obhájiť ako sa dopracoval k ním uvedenému výsledku. Skutočnosť, že dopracovanie sa k výsledku je zložité alebo že vyžaduje zvlášť logické uvažovanie
žalobcu ešte neznamená, že ide o niečo nečestné. Mal za to, že akákoľvek vedomostná súťaž má svoje vlastné pravidlá, v ktorých je popísané, že k výsledku daného príkladu alebo danej úlohy sa dá dopracovať. Keďže si žalobca vie logicky zdôvodniť, že je možné dopracovať sa k výsledku hoci aj inou úvahou ako je základná matematika, nemôže byť nič nečestné na tom, akým spôsobom sa dá k výsledku dopracovať, pretože sa jedná o vedomostnú súťaž, ktorá vyzýva recipientov, aby sa do nej zapojili. Recipienti sa do vedomostnej súťaže zapojiť nemusia, nakoľko sa majú možnosť vopred oboznámiť s jej pravidlami. To, že žalobca počas vysielania predmetnej vedomostnej súťaže neuvádza informácie typu „uvažujte nielen v základných matematických formuláciách― je podstatou každého inteligenčného testu. Vo vedomostných súťažiach alebo v testoch inteligencie nie je vopred recipientovi oznámená informácia typu „uvažujte aj iné 11 10Sžo/211/2015 ako arabské číslice― a podobne. Bol presvedčený o tom, že o nečestnosť vedomostnej súťaže by išlo jedine vtedy, ak by sa k výsledku, ktorý by vysielateľ uviedol, nedalo dopracovať prostredníctvom žiadnej matematickej formulácie. V programe Eurovýhra ide o špecifickú formu relácie, v ktorej ide o zapájania diváka do súťaže, ktoré vyžaduje logické myslenie. Žalobca mal teda stále jednoznačne za to, že v predmetnom prípade išlo nepochybne o vedomostnú súťaž a prvostupňový súd, ani žalovaná, s prihliadnutím na platný právny poriadok a skutočnú povahu vedomostnej súťaže relevantne nepreukázali, že táto napĺňa definíciu telenákupu. Prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí iba bez ďalšieho prebral argumentáciu žalovanej a riadnym spôsobom svoje rozhodnutie neodôvodnil, rovnako vec s prihliadnutím na uvedené nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z čoho je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, na základe ktorých musí byť zrušené. V zmysle uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaná sa k odvolaniu vyjadrila v podaní zo dňa 01.07.2015, v ktorom s poukazom na ust. § 4 zákona č. 308/2000 Z. z. uviedla, že Rada je orgánom verejnej správy, ktorého prvoradým poslaním je presadzovať záujmy verejnosti, pričom dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie v rozsahu vymedzenom cit. zákonom. Do pôsobnosti Rady patrí aj ukladanie sankcií vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Žalovaná sa zaoberala otázkou právneho posúdenia predmetného komunikátu ako telenákupu. S prihliadnutím na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-195/06 posudzovala vo vzťahu k predmetnému komunikátu nasledujúce kritériá: 1. skutočná ponuka služby s ohľadom na účel vysielania, ktorého je hra súčasťou 2. význam hry v rámci vysielania z hľadiska časového rozsahu a predpokladaného ekonomického prínosu 12 10Sžo/211/2015 3. typ otázok kladených účastníkovi hry. Po podrobnej analýze uvedených kritérií a posudzovaného komunikátu (ktorú nepovažuje za nutné opakovať aj vo vyjadrení k odvolaniu) dospela k záveru, že - predmetný komunikát obsahuje skutočnú ponuku služby (výzva na zavolanie na zverejnené telefónne číslo a možnosť zúčastniť sa hry o cenu po zavolaní na toto telefónne číslo, pričom samotná hra o cenu je ekonomickou aktivitou jej poskytovateľa), - z hľadiska časového ako aj ekonomického má vysielanie komunikátov obdobného charakteru významné miesto vo vysielaní žalobcu (v podstate ide o základný prvok jeho vysielania, z ktorého ekonomicky profituje), - recipienti sú v tomto komunikáte vyzývaní na využitie služby, ktorá je jednou z ekonomických aktivít žalobcu. Vzhľadom na tieto zistenia žalovaná dospela k záveru, že predmetný komunikát naplnil definíciu mediálnej komerčnej komunikácie, nakoľko bol zvukovo-obrazovou informáciou, ktorá priamo propagovala službu tretej osoby tým, že priamo vyzývala na jej využitie a poskytovala aj možnosť využiť ju. Z vyššie uvedeného
žalovanej vyplynulo, že bol odvysielaný za odplatu, ktorú účastníkovi konania prinieslo volanie recipientov na audiotexové číslo, ktoré bolo zverejnené počas vysielania predmetného komunikátu, telenákupu, nakoľko obsahoval priamu ponuku (zverejnenie audiotexového čísla a výzva na zavolanie) vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu (hru o cenu) za odplatu, v čoho dôsledku bol účastník konania povinný zabezpečiť, aby bol odvysielaný v súlade s § 32 ods. 4 písm.
žalovanej zrejmé, že záver o tom, že komunikát nebol zábavným programom ale telenákupom, krajský súd učinil na základe posúdenia obsahu tohto komunikátu a nie na základe absencie kladenia otázok v komunikáte, ako zavádzajúco uviedol žalobca. Práve dôsledná (vyššie priblížená) analýza obsahu komunikátu viedla krajský súd k záveru o tom, že odvysielaný komunikát je telenákupom. Taktiež žalovaná riadne zdôvodnila svoje závery. Dala do pozornosti, že v prípade zadania, ktoré je prezentované ako matematická úloha, je pre zabezpečenie čestnosti nevyhnutné, aby recipienti dostali všetky relevantné informácie pre jeho riešenie. V opačnom prípade nemožno uvažovať o počítaní (alebo o inom matematickom úkone), ale o hádaní. Takto však posudzované zadanie nebolo prezentované. Ďalej zdôraznila, že poskytovanie služby - hry o cenu, je ekonomická aktivita žalobcu, z ktorej profituje a je adresovaná recipientom. Je neprípustné, aby ich participácia na tejto súťaži bola dosahovaná prezentovaním úlohy ako jednoduchej, riešiteľnej matematickými postupmi, resp., vo všeobecnosti, riešiteľnej na základe logických postupov, avšak jej riešenie by bolo upravené tak, že pojmom s ustáleným významom je pripisovaný iný význam, že nie 16 10Sžo/211/2015 sú rešpektované matematické pravidlá, či pravidlá logiky, hoci zadanie úlohy na ich uplatnenie vyzýva atď. V danom prípade posudzovaný komunikát obsahoval priamu výzvu na využitie (zakúpenie si) služby, a preto ho v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou bolo nevyhnutné vyhodnotiť ako telenákup, na ktorý sa vzťahovala aj povinnosť zabezpečenia čestnosti. Pri posudzovaní naplnenia tejto povinnosti je prihliadnuté na špecifický charakter telenákupu - hra o cenu. Naplnenie tejto povinnosti sa neposudzuje vo vzťahu k predvídateľnosti správneho riešenia, ale vo vzťahu k zadaniu úlohy. Skutočnosť, či žalobca disponuje vlastným postupom, ktorým je možné sa dopracovať k výsledku, ktorý on považuje za správny, je irelevantná, nakoľko zadanie inštruovalo k inému postupu a výsledku, než aký si pre svoje potreby vymyslel on sám. Zadanie inštruovalo k inému postupu, než aký sa od recipientov v konečnom dôsledku vyžadoval. Na základe uvedeného dospela žalovaná k názoru, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona. Ďalej mala za to, že jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona č. 71/1967 Zb., nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení Správneho poriadku, a že žalobca nebol na svojich právach ukrátený rozhodnutím ani postupom správneho orgánu ani rozsudkom a postupom krajského súdu, a že napadnuté rozhodnutie a postup žalovanej a krajského súdu sú v súlade so zákonom a preto navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích dôvodov postupom
1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.01.2017 potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté 17 10Sžo/211/2015 rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu,
procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom prepísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej. Je nutné zdôrazniť, že
ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo 98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. 18 10Sžo/211/2015 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody). Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RL/021/2014 zo dňa 29.04.2014, ktorým žalovaná rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. zabezpečiť, aby bol vysielaný telenákup čestný tým, že na programovej službe RING TV bol dňa 23.08.2013 o cca 01:00 hod odvysielaný komunikát s názvom Eurovýhra, ktorý naplnil definíciu telenákupu, v časti, v ktorej mali diváci spočítať všetky čísla v každom trojuholníku, obsahoval nejednoznačné, nepresné a nesprávne inštruovanie o spôsobe riešenia zadanej úlohy, nakoľko odvysielané zadanie vzhľadom na jeho slovné vyjadrenie viedlo k inému postupu riešenia, než aký prezentoval účastník konania ako správny, v dôsledku čoho na jeho základe nebolo možné dospieť k výsledku, ktorý účastník konania označil za správny a nebolo odvysielané tak, aby bolo rozoznateľné, že číslice 1 a 5 sú usporiadané tak, že ich nie je možné považovať za jedno číslo, za čo bola žalobcovi uložená sankcia
ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. - upozornenie na porušenie zákona. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že toto a konanie správneho orgánu, ktoré predchádzalo jeho vydaniu sú v súlade so zákonom, preto odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovanej mal odvolací súd za zrejmé, že v prejednávanej veci skutkový stav sporný nebol. Žalobca v správnom konaní, ani v konaní pred súdom, nepoprel odvysielanie komunikátu na programovej službe RING TV s názvom Eurovýhra, ani jej obsah a znenie. 19 10Sžo/211/2015 Úlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok žalobcu obsiahnutých v opravnom prostriedku bolo posúdiť, či žalobca odvysielaním programu uvedenom v preskúmavanom rozhodnutí žalovanej č. RL/021/2014 zo dňa 29.04.2014 porušil zákonné ustanovenia špecifikované žalovanou v rozhodnutí. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal, či napadnuté rozhodnutie žalovanej nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.
4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby ním vysielaná reklama a telenákup boli čestné a slušné.
2 zákona č. 308/2000 Z. z. telenákup na účely tohto zákona je priama ponuka vysielaná verejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu. Telenákup môže mať formu a) telenákupného šotu, b) telenákupného pásma v trvaní aspoň 15 minút.
1 zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:
názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa s nimi v celom rozsahu vysporiadal. Odvolací súd nemohol považovať za odňatie možnosti konať pred súdom skutočnosť, že krajský súd sa nestotožnil ani s jedným žalobným dôvodom, pretože objasnil podrobnou a vecne správnou argumentáciou prečo nepovažoval námietky žalobcu za dôvodné. Podrobná argumentácia krajského súdu k jednotlivým námietkam žalobcu, ktorou krajský súd objasnil z akého dôvodu nepovažoval žalobcom uplatnené námietky za spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovanej sa premietli do jeho právneho záveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, na základe čoho zamietol žalobu. Odvolací súd na základe uvedeného vyhodnotil námietky žalobcu za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Vo svetle uvedeného najvyšší súd konštatuje, že krajský súd dospel k správnemu záveru, keď žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami žalobcu a dospel k správnemu záveru, že rozhodnutie žalovanej bolo vydané v súlade so zákonom, je riadne odôvodnené a žalovaná v ňom dostatočným spôsobom vyjadrila svoje úvahy relevantné pre rozhodnutie o tom, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v§ 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. za čo mu bola uložená sankcia – upozornenie na porušenie zákona. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny
3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. 21 10Sžo/211/2015 v spojení s § 246c O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovanej zákon priznanie trov konania neumožňuje. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. januára 2017 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.