1 písm.
2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Za tento priestupok bola ţalobcovi uloţená sankcia – pokuta vo výške 500,- eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 18 mesiacov. Zároveň bol zaviazaný nahradiť trovy konania vo výške 16,- eur. Voči tomuto rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Ţalovaný uviedol, ţe prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Ţalovaný zároveň uviedol, ţe priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaţdené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. II. Konanie na súde I. stupňa Krajský súd v Košiciach na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe a po vypočutí účastníkov konania, po oboznámení sa s obsahom administratívnoprávnych spisov prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu dospel k záveru, ţe ţalobe ţalobcu z dôvodov uvedených v ţalobe nemoţno priznať úspech. Krajský súd skonštatoval, 3 10Sžo/39/2016 ţe rozhodnutie ţalovaného bolo v súlade so zákonom a ţalobné námietky ţalobcu, ktoré boli v podstate zhodné s námietkami uvedenými v odvolaní ţalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu, neboli schopné privodiť iný záver ako ţalobu ţalobcu v súlade s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. v medziach ţaloby zamietnuť. III. Odvolanie žalobcu a vyjadrenie k nemu Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, ktorý sa nestotoţňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu, ktorým zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a postupu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 28. augusta 2015, a ktorým rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol ţalobca uznaný spoluvinným zo spáchania priestupku
1 písm.
ţalobcu pretrvávajú aj naďalej. Týmto ţalobca namieta dodrţanie jednej zo základných zásad správneho konania a to zásadu zákonnosti a zásadu materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (ustanovenia § 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku). Ţalobca v odvolaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sţo 87/2008 – „Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Ţalobca uviedol v odvolaní tieto náleţitosti kaţdého správneho konania preto, lebo
jeho názoru sa prvostupňový súd týmto nevyhnutným postupom nezaoberal pri svojom hodnotení postupu správneho orgánu, neprikladal u náleţitú dôleţitosť a takto vydal nesprávne rozhodnutie.
ţalobcu ostala otázka vzniknutej škody (jej výšky a vôbec jej existencie) po strete motorových vozidiel iba v predbeţnom posúdení príslušníkom policajného zboru a naďalej ostáva pretrvávajúcim rozporom. Ţalobca v odvolaní uviedol, ţe v predmetnej veci nedošlo k objasneniu viacerých skutočností, ktorými sú najmä kto reálne spôsobil stret 4 10Sžo/39/2016 vozidiel, či nastala skutočnosť, ţe s motorovým vozidlom Škoda Octavia bolo manipulované, či sa vodič vozidla Škoda Octavia na miesto stretu vozidiel len dodatočne nevrátil s vozidlom. Podstatnou skutočnosťou namietanou ţalobcom v odvolaní bolo to, ţe obvinený z priestupku nebol oboznámený so zisteniami v odbornom posudku znalca zo dňa
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 202 v spoj. s § 250s O.s.p. podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe podanie odvolania nebolo dôvodné a preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací 5 10Sžo/39/2016 súd nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. januára 2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). Predmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu, ktorým tento zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného. Odvolací súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súd ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom skúmal aj napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, či sa krajský súd vysporiadal s námietkami ţalobcu a z takto vymedzeného rozsahu, či bola dodrţaná zásada zákonnosti a materiálnej pravdy správneho konania a teda či došlo k presnosti zistenia podstatných skutočností a či konajúci súd správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd zo spisu prvostupňového súdu zistil, ţe správnymi orgánmi bolo zistené, ţe ţalobca sa mal dopustiť priestupku tým, ţe osobným motorovým vozidlom neprispôsobil rýchlosť a narazil prednou ľavou časťou vozidla do zadnej časti v tom čase uţ stojaceho vozidla, pričom ţalobca si nesplnil povinnosť účastníka škodovej udalosti a z miesta nehody odišiel, čím porušil ustanovenia § 16 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. a), d) a e) a § 66 ods. 6
2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len „ZCP“)
1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľných
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
ustanovenia § 3 ZP, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, ţe je potrebné úmyselné zavinenie.
ZP, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
1 písm.
ustanovenia § 16 ods. 1 ZCP je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré moţno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
ustanovenia § 64 ods. 2 písm. a) ZCP, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť
odseku 3, ak nie je splnená niektorá z povinností
6.
ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a),
ustanovenia § 66 ods. 6 ZCP je účastník škodovej udalosti povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totoţnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistní vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody
osobitného predpisu, zdrţať sa poţitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody
osobitného predpisu. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil so závermi správnych orgánov, ktorých rozhodnutie potvrdil aj súd prvého stupňa, ţe ţalobca si ako účastník dopravnej nehody nesplnil povinnosti ustanovené v § 16 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. a), d) a e), s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c) ZCP, na základe čoho bol uznaný vinným zo spáchania priestupku
1 písm. b), g) ZP. Ţalobcova námietka týkajúca sa zavinenia nehody, teda ţe svojím spôsobom jazdy nikoho neohrozoval, nepoškodil, nezrazil, nezranil, nespôsobil majetkovú či nemajetkovú ujmu, nemohla obstáť, nakoľko správnymi orgánmi bolo spoľahlivo zistené, ţe ţalobca spoluzavinil dopravnú nehodu, čo vyplýva zo záveru odborného vyjadrenia č. 29/2015, znalca Ing. Z. B.., znalca z odboru doprava cestná. Zo spisového materiálu taktieţ vyplýva, ţe ţalobca si nesplnil povinnosti účastníka škodovej udalosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 66 ods. 6 ZCP, čím sám povýšil škodovú udalosť na dopravnú nehodu. Námietka ţalobcu, ţe na úseku dopravnej nehody nebola obmedzená rýchlosť na 20 km/h, ale ţe je tam obmedzená rýchlosť na 50 km/h je
odvolacieho súdu neopodstatnená, pretoţe
ustanovenia § 16 ods. 1 ZCP je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré moţno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Tieto ustanovenia ţalobca porušil tým, ţe svoju jazdu neprispôsobil svojim schopnostiam. K námietke ţalobcu týkajúcej sa výšky škody, sa odvolací súd stotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe výška škody bola odhadnutá príslušníkom Policajného zboru, ktorý danú 8 10Sžo/39/2016 dopravnú nehodu dokumentoval. Keďţe v danom prípade náhrada škody nebola predmetom správneho konania, nakoľko si poškodený náhradu škody pred správnym orgánom neuplatňoval, postačoval na prejednanie priestupku odhad výšky škody, ktorá vznikla pri dopravnej nehode policajtom, ktorý vykonával obhliadku miesta dopravnej nehody. Po preskúmaní spisového materiálu a námietok ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe prvostupňový správny orgán pouţil na dokazovanie všetky prostriedky, ktorými bolo moţné zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
názoru najvyššieho súdu správne orgány konali tak, ţe priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaţdené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie rozhodnutia. Najvyšší súd ďalej po preskúmaní konania správnych orgánov dospel k záveru, ţe námietka ţalobcu, ţe došlo k porušeniu zásady zákonnosti a materiálnej pravdy nemohla obstáť. V ustanovení § 3 Správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Základnou zásadou je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4, ale je premietnutá aj v ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, ţe správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náleţite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôleţité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada zákonnosti (§ 3 ods.1 Správneho poriadku) je jednou z najdôleţitejších zásad nielen správneho konania. Je správnoprávnym vyjadrením ústavného princípu legality a jedným z prejavov princípu právneho štátu. V rámci hierarchie právnych predpisov poţaduje súlad zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov s ústavou SR, právom EÚ a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná a zároveň aj ich dodrţiavanie. Zásada zákonnosti má dva rozmery, hmotnoprávny a procesnoprávny. Procesnoprávny rozmer nemôţe byť naplnený bez dodrţania hmotnoprávneho, a to v zmysle zásady nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege, zásady materiálnej pravdy, spoľahlivo zisteného skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý stanovuje, ţe štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon vyplýva 9 10Sžo/39/2016 procesnoprávny rozmer preberanej zásady, ţe kaţdé konanie správneho orgánu je obmedzené a podmienené kompetenciami správneho orgánu stanoveným procesným postupom, v súlade s ktorým sa konanie uskutočňuje hmotnoprávnymi predpokladmi stanovenými zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi na realizáciu správneho konania Na základe čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky pre správny orgán platí, ţe je zakázané všetko čo nie je dovolené, kým pre adresátov správy platí, ţe je dovolené všetko čo nie je zakázané. Zákonom sú obmedzené oprávnenia správnych orgánov, ale aj povinnosti spravovaných subjektov (čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Ochrana verejných, všeobecných a individuálnych záujmov taktieţ prislúcha správnym orgánom, čo vyplýva z jeho nadriadeného (nezaujatého) postavenia v rámci správneho konania voči účastníkom konania a z ochrany zásady rovnosti medzi nimi. Správny orgán je povinný dôsledne vyţadovať plnenie zákonom stanovených povinností od všetkých spravovaných subjektov bez výnimky. Tým je vylúčená svojvôľa a podporuje nestrannosť pri rozhodovaní. Zásada zákonnosti sa vzťahuje nielen na správne orgány, aj na účastníkov konania a ostatné subjekty, ktoré v ňom vystupujú. Zákonnosť sa premieta zo základných pravidiel konania do celého správneho konania, napr. do ustanovení upravujúcich rozhodnutie a jeho náleţitosti. Taktieţ platí, ţe na dôkazy získané a vykonané nezákonným spôsobom sa neprihliada. Ţalobca síce namietal zo strany ţalovaného porušenie zásady zákonnosti, neponúkol však v súdnom konaní ţiadne tvrdenie o porušení konkrétnych ustanovení zákona, ktoré mal ţalovaný porušiť, preto túto námietku vyhodnotil najvyšší súd ako nedôvodnú. K zásade materiálnej pravdy povaţuje najvyšší súd na tomto mieste za dôleţité uviesť, ţe spoľahlivo zistený stav, má byť podmienkou kaţdého rozhodnutia vo veci. Ustanovenie § 32 ods. 1 Správnom poriadku o presnom a úplnom zistení skutočného stavu treba vykladať v súlade so súčasnými tendenciami procesného práva ako celku ale aj obmedzeniami, ktoré stanovujú ostatné, rovnocenné zásady ako napr. zásada rýchlosti, hospodárnosti, právnej istoty. Úplnosť zistenia treba vykladať ako vykonanie všetkých vyšetrení potrebných 10 10Sžo/39/2016 na objasnenie rozhodujúcich okolnosti dôleţitých pre posúdenie veci a presnosť ako potrebu zhody týchto zistení so skutočnosťou. Naplnenie tejto zásady napomáha presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. Na realizáciu tejto zásady v súlade s ostatnými zásadami správneho konania správny orgán vyberie optimálne prostriedky zisťovania a dokazovania
vlastnej úvahy. Všeobecne známe skutočnosti dôleţité pre rozhodnutie a tie, ktoré sú známe správnemu orgánu z jeho činnosti ako aj uverejnené všeobecne záväzné právne predpisy netreba dokazovať.
najvyššieho súdu nedošlo v danom prípade k porušeniu zásady zákonnosti ani zásady materiálnej pravdy správneho konania a teda námietku ţalobcu o presnosti zistenia okolností podstatných pre rozhodnutie vo veci samej, povaţuje za neopodstatnenú. Najvyšší súd záverom dodáva, ţe mal za preukázané, ţe priestupok sa stal tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí ţalovaného, a preto sa odvolací súd stotoţnil s právnym názorom krajského súdu, ktorý ţalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného ako nedôvodnú zamietol. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe
ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sţo 84/2007, sp. zn. 6Sţo 98/2008, sp. zn. 1Sţo 33/2008, sp. zn. 2Sţo 5/2009 či sp. zn. 8Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Ţalobca neuviedol v odvolaní ţiadne skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov a krajského súdu vyvrátili, odvolacie námietky ţalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
1 O.s.p. potvrdil. 11 10Sžo/39/2016 V. Trovy konania Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania
1 v spojení s § 246c ods.1 a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, keďţe ţalobca v konaní nemal úspech a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. januára 2017 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.