Obsah (9)

§ 82§ 190§ 492§ 88§ 89§ 90§ 32§ 47§ 467

Najvyšší súd 10Szak/2/2017 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,

ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 404/2011 Z.z.“) rozhodol o zaistení sťaţovateľa (v prvostupňovom konaní ţalobca) na účel výkonu administratívneho vyhostenia s uloţením zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 2 roky (rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA6-311-008/2016-AV zo dňa 19.10.2016 – ďalej len „rozhodnutie o administratívnom vyhostení“) tak, ţe zaistil sťaţovateľa so stanovením dĺţky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac na dobu do 19.04.2017 v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej na účely rozsudku len „ÚPZC Medveďov“).

1. Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, ţe sťaţovateľ sa dňa 19.10.2016 v čase o 14.40 hod. dostavil na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava za účelom predĺţenia cudzineckého pasu. Vykonanými lustráciami bolo zistené, ţe sťaţovateľovi bola poskytnutá doplnková ochrana dňa 02.09.2015 na dobu jedného roka, t. j. do 02.09.
2. Z uvedeného vyplynulo podozrenie, ţe sťaţovateľ má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.
3. Dňa 19.10.2016 začal ţalovaný konanie vo veci administratívneho vyhostenia sťaţovateľa a toho istého dňa bolo sťaţovateľovi

§ 82ods.

1 písm.

1. b)zákona č. 404/2011 Z.z. vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA6-311- 008/2016-AV z dôvodu, ţe sťaţovateľ má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, pričom v predmetnom rozhodnutí nebola účastníkovi konania určená lehota na vycestovanie. 3 10Szak/2/2017 4. Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov ţalovaný konštatoval, ţe vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je zaistenie sťaţovateľa v súlade s článkom 5 ods. 1 písm.
2. f)Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Zaistenie účastníka konania pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v zmysle článku 5 ods. 1 písm.
3. f)Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. Ţalovaný povaţuje túto podmienku za splnenú, čoho dôkazom je existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení vedeného pod číslom PPZ-HCP-BA6-311-008/2016-AV zo dňa 19.10.2016 vydaného Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, v ktorom bol sťaţovateľovi určený zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov na dobu 2 roky. K výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúţi inštitút zaistenie cudzinca. II. Konanie na krajskom súde 5. Sťaţovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu ţalobu vo veci zaistenia

Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) s nasledujúcimi ţalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.): - došlo k porušeniu princípu právnej istoty a predvídateľností práva, nakoľko ţalovaný vypočul sťaţovateľa dňa 19.10.2016 v jednej spoločnej zápisnici evidovanej pod č. PPZ-HCP-BA6-311-007/2016-AV ako ku konaniu o administratívnom vyhostení, tak ku konaniu o zaistení v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z., - ţalovaný uviedol sťaţovateľa do omylu tým, ţe mu vydal doklad o pobyte s platnosťou na dva roky, - ţalovaný začal vypočúvať sťaţovateľa ku konaniu o zaistení za účelom výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení bez toho, aby takéto rozhodnutie ţalobcovi vydal, - ţalovaný dospel k záveru, ţe v prípade sťaţovateľa moţno predpokladať, ţe ujde alebo bude mariť či sťaţovať výkon rozhodnutia bez akéhokoľvek predpokladu, - nedostatočné zistenie skutkového stavu vo vzťahu k uplatneniu alternatív k zaisteniu, 4 10Szak/2/2017 - nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v časti týkajúcej sa stanovenej dĺţky doby zaistenia, - nedostatočné zistenie skutkového stavu vo vzťahu k prekáţkam vyhostenia a absentujúce odôvodnenie v rozhodnutí o zaistení, - sťaţovateľ poţiadal dňa 21.10.2016 o azyl, a tak sa nachádza na území Slovenskej republiky oprávnene. 6. Krajský súd v Bratislave v konaní

ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní ţaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, ţe jej nebolo moţné vyhovieť. Konštatoval, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom č. 404/2011 Z.z., ako aj so správnym poriadkom. Ţalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom poţadované náleţitosti s uvedením skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa ţalovaný viedol pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a tieţ to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami ţalobcu, a preto krajský súd

§ 190S. s.

p. ţalobu zamietol. III. Konanie na kasačnom súde A) 7. Proti rozsudku krajského súdu sťaţovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťaţnosť z dôvodov uvedených v - § 440 ods. 1 písm.

1. g)S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, - § 440 ods. 1 písm.
2. h)S.s.p., t.j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 8. Sťaţovateľ v nasledujúcich sťaţnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm.
3. c)S.s.p. najmä uviedol, ţe krajský súd: - nesprávne právne posúdil postup ţalovaného v konaní so sťaţovateľom, ktorý porušil viaceré základné zásady správneho konania, čím sťaţovateľ utrpel v konaní ujmu, 5 10Szak/2/2017 - nesprávne právne posúdil porušenie princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva v konaní a rozhodovaní ţalovaného v prípade sťaţovateľa, - nesprávne právne posúdil moţnosť uloţenia alternatívy k zaisteniu v prípade sťaţovateľa, pričom sa vo svojom rozhodnutí odklonil od ustálenej praxe kasačného súdu a toto svoje rozhodnutie dôsledným spôsobom v napadnutom rozsudku neodôvodnil, - nesprávne právne posúdil povinnosť ţalovaného riadnym spôsobom odôvodniť stanovenú dĺţku doby zaistenia v prípade sťaţovateľa, pričom sa vo svojom rozhodnutí odklonil od ustálenej praxe kasačného súdu a toto svoje rozhodnutie dôsledným spôsobom v napadnutom rozsudku neodôvodnil, - nesprávne právne posúdil povinnosť ţalovaného skúmať prekáţky vyhostenia aj v rámci konania o zaistení, pričom sa vo svojom rozhodnutí odklonil od ustálenej praxe kasačného súdu ako aj právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky a toto svoje rozhodnutie dôsledným spôsobom v napadnutom rozsudku neodôvodnil, - nesprávne právne posúdil zmenu skutkových okolností v prípade sťaţovateľa po jeho zaistení (podanie ţiadosti o azyl), pričom sa znova vo svojom rozhodnutí odklonil od ustálenej praxe kasačného súdu a toto svoje rozhodnutie dôsledným spôsobom v napadnutom rozsudku neodôvodnil. 9. Navrhol, aby kasačný súd rozhodol tak, ţe rozsudok krajského súdu mení tak, ţe rozhodnutie ţalovaného v celom rozsahu zrušuje a vec vracia ţalovanému na ďalšie konanie. B) 10. Ţalovaný sa ku kasačnej sťaţnosti sťaţovateľa nevyjadril. IV. Právny názor Najvyššieho súdu 11. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) postupom

§ 492ods.

1 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského 6 10Szak/2/2017 súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rozhodol bez nariadenia pojednávania

ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 01.02.2017 (§ 137 ods. 2 S.s.p.). 12. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, ţe predmetom kasačnej sťaţnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol ţalobu, ktorou sa sťaţovateľ domáhal ochrany svojich práv proti rozhodnutiu ţalovaného o zaistení

§ 88ods.

1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z., a preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťaţovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

§ 88ods.

1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

§ 88ods.

2 zákona č. 404/2011 Z.z. rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby moţno predpokladať, ţe štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemoţno jeho totoţnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt

tohto zákona alebo ak mu hrozí uloţenie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

§ 88ods.

4 veta prvá zákona č. 404/2011 Z.z. štátny príslušník tretej krajiny môţe byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

§ 89ods.

1 zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môţe štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uloţiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zloţiť peňaţnú záruku. 7 10Szak/2/2017

§ 90ods.

1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

§ 32ods.

1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

§ 47ods.

3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 13. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis ţalovaného dospel k záveru, ţe kasačné námietky ţalobcu sú dôvodné. 14. V prejednávanom prípade ţalovaný zaistil sťaţovateľa

§ 88ods.

1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z., na účel výkonu administratívneho vyhostenia, nakoľko rozhodnutím ţalovaného č. p.: PPZ-HCP-BA6-311-008/2016-AV zo dňa 19.10.2016 bol sťaţovateľ administratívne vyhostení na územie Afganskej islamskej republiky a bol mu udelený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu dva roky.

1. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe sťaţovateľ po vydaní napadnutého rozhodnutia ţalovaného a po prevezení do ÚPZC Medveďov dňa 21.10.2016 poţiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. S poukazom na ustanovenie § 22 ods. 1 zákona o azyle tak vyplýva, ţe ţiadateľ o azyl je počas konania o udelenie azylu oprávnený zdrţiavať sa na území Slovenskej republiky. V danom prípade tak došlo k zmene skutkových okolností prípadu sťaţovateľa a ţalovaný mal povinnosť sa s týmito novými skutočnosťami zaoberať a v prípade, ţe sa rozhodol ponechať sťaţovateľa v zaistení (pôvodne za účelom výkonu administratívneho vyhostenia) aj po podaní ţiadosti o azyl, mal ţalovaný vydať nové rozhodnutie o zaistení ţiadateľa o azyl, v ktorom by bol presne špecifikovaný dôvod 8 10Szak/2/2017 zaistenia, resp. ponechania v zaistení cudzinca v zmysle § 88a zákona č. 404/2011 Z.z. a článku 8 ods. 3 Smernice č. 2013/33/EÚ, čo však ţalovaný neurobil.
2. Kasačný súd uvádza, ţe správny orgán má povinnosť sa zaoberať nielen otázkou legálnosti vstupu a pobytu na území SR z pohľadu postavenia cudzinca, ktorý je ţiadateľom o azyl najmä v kontexte Dohovoru o postavení utečencov, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, návratovej smernice, ale aj zákona o azyle, ale aj moţnými prekáţkami výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení, v danom prípade prebiehajúcim konaním o azyle. V takejto situácii je správny orgán povinný moţné prekáţky zaistenia cudzinca ako aj moţnosť jeho administratívneho vyhostenia predbeţne posúdiť a učiniť o tom úsudok. Kasačný súd dodáva, ţe výkon administratívneho vyhostenia ešte nezačal.
3. Vo svetle uvedeného poukazuje kasačný súd na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sza/6/2013 zo dňa 24.09.2013: „Ak zaistený cudzinec požiada o medzinárodnú ochranu, spravidla to bude mať za následok ukončenie zaistenia

čl. 15 Návratovej smernice č. 2008/115/ES, ako konštatoval Súdny dvor Európskej únie vo veci A., a policajný útvar bude povinný cudzinca bez zbytočného odkladu zo zaistenia prepustiť; dôvody pre pôvodné zaistenie cudzinca tak automaticky pominú. Ak však policajný útvar dospeje k záveru, že žiadosť cudzinca o medzinárodnú ochranu je účelová, podaná iba za účelom pozdržať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia o vyhostení cudzinca, môže znova rozhodnúť

§ 90ods.

1 písm.

1. d)zákona o pobyte cudzincov, že dôvody predchádzajúceho zaistenia trvajú, napriek tomu, že cudzinec požiadal o medzinárodnú ochranu. V takomto rozhodnutí policajný útvar vyloží, aké konkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie zaistenia cudzinca po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu.“ 18. Z uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil námietku sťaţovateľa, ţe krajský súd nesprávne právne posúdil zmenu skutkových okolností po zaistení sťaţovateľa za dôvodnú. 19. Kasačný súd sa stotoţnil aj s námietkou sťaţovateľa vytýkajúcou nepreskúmateľnosť rozhodnutia ţalovaného týkajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového stavu, keď z obsahu administratívneho spisu nevyplynulo, ţe by ţalovaný v súvislosti s krajinou pôvodu sťaţovateľa skúmal prekáţky vyhostenia, napriek tomu, ţe v zápisnici 9 10Szak/2/2017 o podaní vyjadrenia zo dňa 19.10.2016 na otázku, či mu hrozí v domovskej krajine prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo zastávania príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo či mu v tejto krajine hrozí mučenie, kruté, neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie alebo trest uviedol, ţe bol tlmočníkom Americkej armády ISAF a NATO a z toho dôvodu mal v domovskej krajine problém. Ak sa teda ţalovaný reálnosťou vyhostenia sťaţovateľa do krajiny pôvodu nezaoberal, aj napriek tomu, ţe ţalovaný vedel, ţe koná s osobou, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana, tak pochybil. 20. Povinnosťou ţalovaného je preto odôvodniť rozhodnutie o zaistení tieţ z hľadiska účelnosti zaistenia, uvedenej v § 90 ods. 1 písm.
2. d)zákona č. 404/2011 Z.z. Reálnosť vyhostiteľnosti je podmienkou zaistenia cudzinca, a to z toho dôvodu, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení. Preto ţalovaný musí s riadnou starostlivosťou pristupovať k prevereniu moţnosti vyhostenia cudzinca do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny. Ak nie je cudzinec vyhostiteľný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani účelné. 21. V súvislosti s uvedeným poukazuje kasačný súd na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010, z ktorého vyplynulo, ţe „konanie o zaistení a konanie o vyhostení sú síce dve odlišné konania, ale v žiadnom prípade nie sú úplne nezávislé či izolované. Uvedené konštatovanie

ústavného súdu vyplýva zo samotného účelu zaistenia, ktorým bol v danom prípade výkon administratívneho vyhostenia. Zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnutné tým spôsobom, ako je to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody...

ústavného súdu obmedzenie osobnej slobody je viazané na účel zaistenia. Medzi zaistením a jeho účelom je úzka súvislosť. I keď definitívny záver týkajúci sa vyhostenia padne v inom konaní, súd nemôže ani pri rozhodovaní o zaistení ignorovať zjavné fakty, ktoré bránia vyhosteniu. Pri osobnej slobode je veľmi bezprostredne, priam na nerozlíšenie, previazaný hmotnoprávny a procesnoprávny komponent. Nie je náhoda, že práve ochrana osobnej slobody je tak podrobne upravená v ústave a dohovore.

ústavného súdu najvyšší súd konštatovaním, že konanie o zaistení a konanie o vyhostení sú oddelené a neposúdením 10 10Szak/2/2017 vyhostiteľnosti ako podmienky zaistenia porušil procesný komponent osobnej slobody sťažovateľa.“ 22. Kasačný súd dodáva, ţe ţalovaný je tak povinný v rozhodnutí o zaistení zaoberať sa prípadnými prekáţkami, ktoré bránia vyhosteniu sťaţovateľa do krajiny, kam má byť sťaţovateľ vyhostený, vyhodnotiť účelnosť a efektívnosť zaistenia vo vzťahu k tej ktorej konkrétnej krajine a následne vyhodnotiť a riadne odôvodniť moţné prekáţky vyhostenia sťaţovateľa do tejto konkrétnej krajiny. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sţa/31/2014 zo dňa 02.09.2014,

ktorého „...Odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že správny orgán už v čase zaistenia navrhovateľa, tobôž v konaní o administratívnom vyhostení, mal mať k dispozícii aktuálne správy o krajine, do ktorej má byť štátny príslušník tretej krajiny vrátený...“ 23. Z domácej právnej úpravy, zo záväznej judikatúry ESĽP ale aj z komparatívnej judikatúry a vôbec z podstaty zaistenia za účelom vyhostenia

kasačného súdu vyplýva, ţe logickým predpokladom zaistenia cudzinca je, ţe jeho účel bude môcť byť naplnený, preto je potrebné pri rozhodovaní o zaistení cudzinca zváţiť, či je výkon správneho vyhostenia aspoň potenciálne moţný.

1. Kasačný súd vyhodnotil tieţ ako dôvodnú námietku sťaţovateľa týkajúcej sa porušenia princípu právnej istoty a predvídateľností práva v konaní ţalovaného, ktorý dňa 19.10.2016 vypočul sťaţovateľa spoločne v jednej zápisnici (zápisnica o podaní vysvetlenia č. PPZ-HCP-BA6-311-007/2016-AV) ku konaniu o administratívnom vyhostení (str. 2 predmetnej zápisnice), ako aj ku konaniu o zaistení (str. 3 predmetnej zápisnice). Ţalovaný tak vypočul sťaţovateľa ku konaniu o zaistení za účelom výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení ešte pred tým, ako ţalovaný vydal samotné rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Uvedený postup ţalovaného tak nezodpovedá časovej postupnosti v konaní, nakoľko pre začatie konania o zaistení a vydanie rozhodnutia o zaistení je práve potrebné predchádzajúce konanie o administratívnom vyhostení a vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ktoré je práve s poukazom na § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. právnym titulom pre začatie konania o zaistení.
2. Ako dôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku sťaţovateľa,

ktorej ţalovaný ako aj krajský súd nedostatočne odôvodnili moţné vyuţitie alternatívnych opatrení 11 10Szak/2/2017 k zaisteniu sťaţovateľa

§ 89ods.

1 zákona č. 404/2011 Z.z. Z vyjadrení sťaţovateľa v administratívnom, ako aj súdnom konaní vyplýva, ţe mal zabezpečené ubytovanie na D. a pred zaistením býval u svojho známeho na O.. Zároveň z jeho vyjadrení je zrejmé, ţe si vie sám zabezpečiť finančné prostriedky, a to buď ako tlmočník alebo pomocný kuchár. Kasačný súd povaţuje v tejto časti rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie krajského súdu za nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sţa/26/2015 zo dňa 26.5.2015,

ktorého „Vnútroštátne orgány aplikácie práva majú v rámci svojich právomocí vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho pravá, aby sa zabezpečila úplná účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa (Adeneler, C-212/04, 4.7.2006, Zb. s. I-6057, bod 111) bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok. S odkazom na uvedené bolo preto potrebné v danom prípade v konaní o zaistení resp. o predĺžení zaistenia navrhovateľa (policajný orgán skúma po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia v zmysle § 90 ods. 1) skúmať aj možnosť využitia prípadne „iných dostatočných, ale menej prísnych donucovacích opatrení“, tak ako to predpokladá čl. 15 ods. 1 citovane Návratovej smernice.“

1. S poukazom na § 135 ods. 2 v spojení s § 6 ods. 2 písm. d) S. s. p. kasačný súd uvádza, ţe pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu, bol postup krajského súdu, ktorý neprihliadol na dôkaz predloţený sťaţovateľom na pojednávaní, nesprávny.
2. Na základe uvedeného kasačný súd konštatuje, ţe krajský súd pochybil, ak sa nezaoberal vyššie spomínanými vadami rozhodnutia ţalovaného aj napriek tomu, ţe to sťaţovateľ uţ v podanej ţalobe namietal. Kasačný súd preto ustáli, ţe krajský súd postupoval v rozpore so zákonom, keď ţalobu sťaţovateľa zamietol. Kasačný súd preto

ustanovenia § 462 ods. 2 S.s.p. zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

1. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného kasačný súd rozhodol o bezodkladnom prepustení sťaţovateľa zo zaistenia v zmysle čl. 15 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady2008/115/ES zo
2. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa 12 10Szak/2/2017 neoprávnene zdrţiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“), ako aj čl. 5 ods. 4 Dohovoru, ktoré zakotvujú povinnosť nariadiť prepustenie osoby, ktorej zaistenie bolo nezákonné.
3. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd

§ 467ods.

1 a 2 S.s.p. v spojení s ustanovením § 175 ods. 1 a 2 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

1. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave
2. februára 2017 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. členka senátu členka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková