1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. MF/012461/2014-11 10Sžo/230/2015 2 zo dňa 14.04.2014, ktorým ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva financií č. MF/008659/2014-243 zo dňa 05.02.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím bola ţalobcovi uloţená pokuta vo výške 3.319,- Eur za porušenie povinnosti
1 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 85/2005 Z. z.“). Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe preskúmavané rozhodnutie je vecne a právne správne a správny orgán rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom. Konštatoval, ţe z dikcie ustanovenia § 30 ods. l, ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. nesporne vyplýva, ţe taxatívne vymedzuje termín predloţenia výročnej správy, ako aj jej presné náleţitosti. Ţalobca nepochybne mal vedomosť o tom, ţe musí predloţiť výročnú správu za rok 2008, pričom tak nekonal, aj keď sa jedná o kaţdoročne opakujúcu sa povinnosť a túto správu nepredloţil ani v dodatočnej lehote, v ktorej mohol nedostatky odstrániť (do 30.06.2009). Predmetnú správu predloţil aţ cca 5 mesiacov po zákonom stanovenom termíne, neúplnú, čím nesplnil zákonom stanovenú povinnosť. Súd ďalej konštatoval, ţe pri ukladaní sankcií boli zohľadnené a splnené zákonné podmienky, pričom správny orgán dostatočným spôsobom posúdil, resp. prihliadol na závaţnosť porušenia povinnosti ţalobcu, ktorá spočívala v nepredloţení výročnej správy za rok 2008 najneskôr do 30.04.2009 v listinnej a elektronickej podobe, čo správne vyhodnotil ako porušenie opakujúcej sa povinnosti vyplývajúcej zo zákona. Túto zákonnú povinnosť ţalobca neodstránil ani po písomnej výzve Výboru Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „Výbor NR SR“) v určenom termíne. Ďalej ţalovaný správne zhodnotil pri ukladaní sankcií dĺţku trvania protiprávneho stavu, keď ţalobca predloţil Výboru NR SR predmetnú výročnú správu aţ dňa 22.09.2009 a to aţ po oznámení o začatí správneho konania zo dňa 04.08.2009. Z obsahu administratívneho spisu nesporne vyplynulo, ţe ţalobca mal moţnosť predloţiť predmetnú výročnú správu, resp. odstrániť protiprávny stav tým, ţe túto predmetnú výročnú správu predloţí v lehote, ktorá mu bola určená v písomnej výzve Výboru NR SR dňa 25.05.2009, na ktorú však ţalobca nereagoval. Súd konštatoval, ţe ţalovaný správne postupoval
ust. § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 85/2005 Z. z., keď ţalobcovi za vyššie uvedené protiprávne správanie uloţil pokutu vo výške 3.319,- Eur. K námietke ţalobcu o neprimeranej výške uloţenej sankcie súd uviedol, ţe s touto sa 10Sžo/230/2015 3 nestotoţnil. Je nesporné, ţe ţalovaný výšku uloţenej pokuty riadne odôvodnil a ţe pri jej určení vychádzal z úzkej súčinnosti s Výborom NR SR, ako aj zo skutočnosti, ţe ţalobca mal vedomosť o svojej zákonnej - opakujúcej sa povinnosti, ktorú napriek písomnej výzve Výboru NR SR zo dňa 25.05.2009 nesplnil. Pre úplnosť súd dodal, ţe rozhodovanie správnych orgánov vo veciach priestupkov má spĺňať nielen pravidlo správneho konania upravené v § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), ale tieţ pravidlo stanovené v § 3 ods. 3 Správneho poriadku. Pri určení výšky pokuty správny orgán prihliadol na skutočnosť, ţe napriek tomu, ţe ţalobca vedel o svojej kaţdoročnej povinnosti, nepredloţil výročnú správu za rok 2008 v zákonom stanovenej lehote, a to ani dodatočne. Ţalobca
názoru súdu nepreukázal, ţe by správne orgány nepostupovali v súlade so zákonom, a ţe by bol uloţením pokuty v uvedenej výške ukrátený na svojich právach. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného je vecne správne, preto ţalobu zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie. Dôvodil tým, ţe v ďalšom konaní potom, ako bolo skoršie rozhodnutie ţalovaného zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sţo/37/2012, tento nekonal v ďalšom v priebehu správneho konania v súlade s právnym názorom v ňom vyjadreným a svoje rozhodnutie vo vzťahu k uloţeniu sankcie v maximálnej výške opätovne riadne nezdôvodnil. Ak si potom pri preskúmaní rozhodnutia ţalovaného prvostupňový súd za daného stavu osvojil správnosť konania ţalovaného a podanú ţalobu zamietol, konal v rozpore so zásadou účastníka konania dovolať sa súdnej ochrany a jeho práva prístupu k spravodlivosti. Z rozhodnutia ţalovaného, ako aj prvostupňového súdu je moţné vnímať len ich opätovnú abstraktnosť vo vzťahu k dôvodom prečo mu bola za tvrdené porušenie povinnosti uloţená sankcia v maximálnej výške, a ak sa správne orgány odvolávajú na potrebu rovnakého prístupu k politickým stranám, nebol uvedený ţiadny obdobný prípad takéhoto postupu aj voči iným politickým stranám. S prihliadnutím na vyššie uvedené konštatoval, ţe ako prvostupňový súd, tak aj v správnom konaní ţalovaný sa pri rozhodovaní veci právnymi normami a teda ani zásadami 10Sžo/230/2015 4 konania dôsledne neriadili a aj keď sa vo svojich rozhodnutiach vo vzťahu k základu prejednávanej veci odvolali na správne právne normy, mal zato, ţe tieto nesprávne vyloţili, teda prejednávanú vec nesprávne právne posúdili a spôsobil tak nezákonnosť vydaných rozhodnutí. Spôsob a obsah rozhodnutia prejednávanej veci
ţalobcu nezodpovedá právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré citoval v texte odvolania (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn I. ÚS 114/08, sp. zn. III. ÚS 36/2010, sp. zn. I. ÚS 236/2006, sp. zn. IV. ÚS 434/2010, sp. zn. III. ÚS 72/2010, sp. zn. I. ÚS 241/2007). Ďalej uviedol, ţe štátne orgány ako orgány verejnej moci zásadne pochybili pri rozhodovacej činnosti práve v prípade, ak nedokonalosť legislatívy, na ktorú v podaniach poukázal, dáva moţnosť túto právnu normu (§ 30 zákona č. 85/2005 Z. z.) vykladať rôzne a kedy je preukázané, ţe zákon nedáva moţnosť práve vybratému - vylosovanému audítorovi nepodať správu, ak sa nedohodne s politickou stranou na podmienkach podania auditu. Práve na rozdiel od konštatovania súdu nie je zákonnou povinnosťou politickej strany zabezpečiť si audítora, túto povinnosť plní
zákona Slovenská komora audítorov (§ 30 ods. 2 písm. a)), preto aj vybratý audítor je
názoru ţalobcu v právnom vzťahu so Slovenskou komorou audítorov. V prejednávanej veci je preukázané, ţe uţ v čase konania pred správnym orgánom práve na nemoţnosť splnenia si povinnosti pre nekonanie vylosovaného audítora ţalobca poukázal a dovolával sa nápravy tohto stavu. Preto vo vzťahu k zdôvodneniu rozhodnutia ţalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňovému súdu moţno vytknúť vzhľadom na právnu úpravu a vykonané dokazovanie ich neprípustný formalizmus, pretoţe jeho argumentácii neposkytli ţiaden vecný argument a teda absolútne ignorovali jeho právny názor vo vzťahu k uplatnenému právu a právnemu základu prejednávanej veci. Mal za to, ţe preskúmavanými rozhodnutiami správnych orgánov, tak ako aj vydaným rozhodnutím prvostupňového súdu došlo k výkladu príslušných právnych noriem ústavne neprijateľným, arbitrárnym spôsobom, čoho dôsledkom je to, ţe prvostupňový súd mu neposkytol ústavou zaručené právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené ţiadal, aby odvolací súd podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovel. 10Sžo/230/2015 5 Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe podstatou sporu ostáva posúdenie dostatočnosti odôvodnenia uloţenej pokuty. Mal za to, ţe tento nedostatok bol v ďalšom konaní odstránený a ţalovaný rozhodol v súlade so zákonom, čo potvrdil aj krajský súd v napadnutom rozhodnutí. Dôvody ţalobcu nemajú opodstatnenie, keďţe odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok dôvodov, je zrozumiteľné a je z neho zrejmé, prečo správny orgán pristúpil k uloţeniu pokuty a to v maximálne moţnej výške. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.01.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
1 zákona č. 85/2005 Z. z., strana je povinná vyhotovovať výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok. Výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok predkladá strana Národnej rade Slovenskej republiky kaţdoročne najneskôr do
2 písm. a/ zákona č. 85/2005 Z. z., výročná správa obsahuje účtovnú závierku za účtovné obdobie overenú audítorom určeným Slovenskou komorou audítorov ţrebom zo zoznamu audítorov, ţrebovanie sa musí uskutočniť najneskôr 28. februára v príslušnom roku za účasti najmenej dvoch členov príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Komora týchto audítorov vylosuje z audítorov, ktorí pred losovaním prehlásia, ţe nemajú konflikt záujmov s vykonaním uvedeného auditu v politických stranách.
3 zákona č. 85/2005 Z. z., audítor okrem účtovnej závierky
10Sžo/230/2015 6 odseku 2 písm. a/ overuje aj súlad výročnej správy s účtovnou závierkou zostavenou za to isté účtovné obdobie a súlad hospodárenia strany s týmto zákonom. Správa audítora o výročnej správe je súčasťou výročnej správy predkladanej stranou Národnej rade Slovenskej republiky.
5 zákona č. 85/2005 Z. z., ak výročná správa neobsahuje údaje
odseku 2 a správu audítora
odseku 3, ak údaje nie sú úplné alebo pravdivé, alebo ak sa z výročnej správy zistí iné porušenie zákona, vyzve Národná rada Slovenskej republiky alebo jej poverený orgán stranu, aby odstránila nedostatky v určenom termíne, najneskôr do 30. júna kalendárneho roka.
2 písm. a/ bod 2 zákona č. 85/2005 Z. z., ministerstvo financií uloţí strane pokutu do 3 319 €, ak strana nepredloţila Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu
.
6 zákona č. 85/2005 Z. z., splnenie alebo nesplnenie povinnosti
odseku l v rozsahu odsekov 2 a 3 oznámi Národná rada SR alebo jej poverený orgán ministerstvu financií do 31.05. kalendárneho roka. Ak výročná správa
oznámenia Národnej rady SR alebo jej povereného orgánu neobsahuje všetky údaje, alebo ak údaje nie sú úplné alebo pravdivé, ministerstvo financií pozastaví vyplatenie príspevku na činnosť a príspevku na mandát aţ do oznámenia Národnej rady SR alebo jej povereného orgánu o odstránení nedostatkov v určenom termíne. Ak strana neodstráni nedostatky výročnej správy v určenom termíne, poukáţe ministerstvo financií strane príspevok na činnosť a príspevok na mandát dodatočne aj za obdobie pozastavenia jeho vyplácania. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým prvostupňový súd zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného, ktorým ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Prvostupňovým rozhodnutím bola ţalobcovi uloţená pokuta vo výške 3.319,- Eur za porušenie povinnosti
1 zákona č. 85/2005 Z.z. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uplatnenými v ţalobe 10Sžo/230/2015 7 a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis, má odvolací súd za preukázané, ţe ţalobca nepredloţil výročnú správu za rok 2008 najneskôr do 30.04.2009 v listinnej a elektronickej podobe. Túto zákonnú povinnosť ţalobca neodstránil ani po písomnej výzve Výboru NR SR zo dňa 25.05.2009 v určenom termíne, t.j. do 30.06.
zákona obsahovať. Pri určovaní výšky pokuty prihliadol správny orgán na skutočnosť, ţe napriek tomu, ţe ţalobca vedel o kaţdoročnej povinnosti
ust. § 31 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z., ani v zákonom stanovenej lehote výročnú správu nepredloţil. Záverom konštatoval, ţe: „po posúdení závažnosti- nepredloženie výročnej správy za rok 2008 NS SR najneskôr do 30.04.2009 v listinnej a elektronickej podobe, t. j. porušenie 10Sžo/230/2015 8 opakujúcej sa povinnosti vyplývajúcej priamo zo zákona(§ 30 ods. 1), neodstránenie vedeného nedostatku ani po písomnej výzve Výboru NS SR (listom zo dňa 25.05.2009) v určenom termíne do 30.06.2009, a dĺžky protiprávneho stavu (od 01.05.2009 do 21.09.2009) - účastník konania predložil NR SR výročnú správu za rok 2008 až dňa 22.09.2009, pričom mal možnosť skrátiť dĺžku trvania protiprávneho stavu a predložiť predmetnú výročnú správu už po písomnej výzve Výboru NR SR zo dňa 25.05.2009, resp. po oznámení o začatí právneho konania zo dňa 04.08.2009, ktoré prevzal dňa 09.08.2009, uložil pokutu vo výške 3319 Eur.“ Vzhľadom na uvedené odvolací súd uvádza, ţe v otázke odôvodnenia výšky pokuty sa stotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe výška uloţenej sankcie bola dostatočne odôvodnená. Je nepochybné, ţe ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom pouţitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvaţovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváţenia) musí byť aj náleţite zdôvodnené. Ţalovaný postupoval v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v rozhodnutí sp. zn. 8Sţo/37/2012 zo dňa 22.08.2013, a výšku uloţenej pokuty riadne zdôvodnil. Proti tomuto rozhodnutiu ţalobca podal rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím ţalovaného zo dňa 14.04.2014. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalovaný správny orgán sa v celom rozsahu stotoţnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu. Odvolací súd poukazuje na to, ţe správne delikty právnických osôb sú postihované bez ohľadu na zavinenie, nakoľko zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo, alebo nie. Subjektom deliktu je právnická osoba spôsobilá na protiprávne konanie (tzv. deliktuálna spôsobilosť, ktorá je spojená s jej vznikom a existenciou). Z toho vyplýva záver, ţe ţalobca zodpovedá za porušenie povinnosti zaloţenej na objektívnej zodpovednosti za správny delikt. Okolnosti ospravedlňujúce resp. vysvetľujúce nesplnenie povinnosti nemajú právny význam pri otázke zodpovednosti za toto porušenie, teda ani ţalobcom namietané nekonanie audítora v predmetnej veci. K tomu odvolací súd dodáva, ţe k uzatvoreniu zmluvy s vyţrebovaným 10Sžo/230/2015 9 audítorom nedošlo zo strany ţalobcu z dôvodu, ţe povaţoval odmenu za vykonanie auditu určenú audítorom za neprimeranú. Nakoľko je však ţalobca v Registri politických strán a politických hnutí zapísaný a nie je v likvidácii, vzťahuje sa naňho povinnosť dodrţiavať ustanovenia zákona, bez ohľadu na jeho majetkovú a finančnú situáciu. Rovnaký prístup k politickým stranám vyplýva priamo zo znenia jednotlivých ustanovení zákona č. 85/2005 Z.z. Predmetný zákon ustanovuje práva a povinnosti pre všetky politické strany zapísané v Registri politických strán a politických hnutí vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Všetky zaregistrované politické strany a hnutia majú povinnosť dodrţiavať platné zákony, bez ohľadu na to, akou výškou finančných prostriedkov disponujú, v akom rozsahu vedú účtovníctvo, či vyvíjajú činnosť a či disponujú hnuteľným majetkom alebo nehnuteľným majetkom Z § 31 predmetného zákona vyplýva obligatórna povinnosť uloţiť pokutu za porušenie povinností uvedených pod písmenom a) a b) kaţdej politickej strane, a teda aj za porušenie povinnosti predloţiť výročnú správu NR SR. Uloţenú pokutu nemoţno odpustiť. Námietku, ţe krajský súd vec nesprávne právne posúdil z dôvodu, ţe správne právne normy nesprávne vyloţil, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Odvolací súd nezistil taký výklad a aplikáciu ustanovení zákona č. 85/2005 Z.z., ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné so základným právom
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti musí odvolací súd zdôrazniť, ţe doterajšia ustálená judikatúra chápe nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k meritu veci, t. j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy na riadne zistené skutočnosti vyplývajúce z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Navyše právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu súd nezistil tak závaţné nedostatky právneho posúdenia v merite veci, aby z tohto dôvodu zrušil alebo zmenil napadnutý rozsudok. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil, ţe prvostupňový súd rozhodol správne, keď ţalobu zamietol. Ţalobca neuviedol v odvolaní ţiadne nové skutočnosti, 10Sžo/230/2015 10 ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov vyvrátili, odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil
ako vecne správny. Záverom odvolací súd dodáva, ţe z aktuálneho výpisu z Registra politických strán a politických hnutí vyplynulo, ţe ţalobca zmenil svoj názov a sídlo. Aktuálny názov a sídlo ţalobcu preto súd uviedol uţ aj v záhlaví rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ţalovanému zákon priznanie trov konania neumoţňuje. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. januára 2017 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.