Obsah (8)

§ 13a§ 9§ 190§ 452§ 440§ 8§ 2§ 467

Najvyšší súd 1Sžak/1/2017 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a

zák. č. 480/2002 Z.z. Zároveň poukázal na vyjadrenie sťaţovateľa o tom, ţe polícia jeho sťaţnosť na ním udané útoky vyšetrovala, avšak aj napriek tomu v krajine pôvodu nezotrval a nevyuţil ďalšie prostriedky ochrany zo strany štátu. Rovnako nevyuţil moţnosť vnútroštátneho presídlenia.

1. Zároveň ţalovaný poukázal na rozporuplnosť navrhovateľových tvrdení, ktoré predloţil ţalovanému ako v predchádzajúcich troch azylových konaniach, tak aj v tom súčasnom (tvrdenia o jeho činnosti počas pobytu na území Slovenskej republiky).
2. Ţalovaný po preskúmaní bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu s ohľadom na tvrdenia sťaţovateľa rozhodol, ţe v prípade návratu do krajiny pôvodu, tento nebude vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, preto mu nebolo moţné poskytnúť doplnkovú ochranu

§ 13azák.

č. 480/2002 Z.z. 3 1Sţak/1/2017 II. Konanie na krajskom súde 6. Sťaţovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu ţalobu vo veci azylu

Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) s nasledujúcimi ţalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.): - ţalovaný nedostatočne zistil stav veci; - ţalovaný nedostatočne posúdil bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu; - na základe zistených informácií sa domnieva, ţe v jeho prípade sú splnené zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie minimálne doplnkovej ochrany; - dôvody, ktoré uviedol pred ţalovaným moţno subsumovať pod humanitárne dôvody v zmysle ust. § 9 zák. č. 480/2002 Z.z. 7. Krajský súd v Bratislave v konaní

ust. § 207 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní ţaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, ţe jej nebolo moţné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov: - zdôraznil, ţe ţalovaný vyhľadal a do spisu zaloţil aktuálne správy o krajine pôvodu sťaţovateľa, obsahovo zamerané na bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu, ako aj na obsah sťaţovateľovej výpovede - osobitne aj na existenciu a postavenie otca sťaţovateľa; - zároveň poukázal na ţalovaným vykonaný doplňujúci pohovor, zameraný na odstránenie rozporov vo výpovedi sťaţovateľa a uzavrel, ţe takýmto postupom ţalovaný mohol kvalifikovane posúdiť a rozhodnúť o sťaţovateľovej ţiadosti o azyl; - sťaţovateľ nikdy v konaní pred ţalovaným nepoţiadal o azyl z humanitných dôvodov; - zdôraznil, ţe na udelenie azylu postupom

§ 9zák.

č. 480/2002 Z.z. niet právneho nároku, jeho udelenie závisí výlučne od správnej úvahy ţalovaného a preto tento nebol povinný odôvodňovať jeho neudelenie; 4 1Sţak/1/2017 - s poukazom na obsah vykonaných pohovorov, ako aj do spisu zaloţených informácií o krajine pôvodu konštatoval, ţe v prípade návratu sťaţovateľa do krajiny pôvodu mu nehrozí ţiadna z foriem váţneho bezprávia, ako ich formuluje § 2 písm. f) zák. č. 480/2002 Z.z. 8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave správnu ţalobu

§ 190v spojení s § 206 ods.

6 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol. III. Konanie na kasačnom súde A) Proti rozsudku krajského súdu sťaţovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťaţnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm.

1. g)S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. Sťaţovateľ v nasledujúcich sťaţnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm.
2. c)S.s.p. najmä uviedol, ţe krajský súd: - nesprávne vyhodnotil ţalobný bod sťaţovateľa o neaplikovaní ust. § 9 zák. č. 480/2002 Z.z., nakoľko ţalovaný bol povinný sťaţovateľom tvrdené skutočnosti podradiť pod príslušný dôvod pre udelenie azylu; - nesprávne posúdil ţalobný bod sťaţovateľa o neposkytnutí doplnkovej ochrany. 10. Sťaţovateľ pre podporu vyššie uvedených sťaţnostných bodov poukazoval na informácie o krajine pôvodu pod č. MU-OUZS.2016/000257-002, z ktorých vyplýva, ţe situácia v P. je poznačená komunitnými a náboţenskými nepokojmi ako aj hrozbou teroristických útokov. Polícia zostáva naďalej preťaţená, nedostatočne zaplatená a pod politickým tlakom. Súčasťou správy o krajine pôvodu je aj správa o postrelení syna vodcu Shiv Sena v meste Jalandhar v P.. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené by v prípade núteného návratu sťaţovateľa do krajiny pôvodu mohli byť jeho ţivot a osobná sloboda ohrozené z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie, 5 1Sţak/1/2017 beztrestnosti páchateľov násilných atakov, potenciálnej hrozby teroristických útokov v oblasti P. ako aj komunitných a náboţenských nepokojov. Sťaţovateľ sa po 12 rokoch od svojho odchodu z krajiny pôvodu v podstate nemá kam vrátiť. Navyše na území Slovenskej republiky sa nachádza jeho manţelka a dcéra, s ktorými sa snaţí zlepšiť svoje vzťahy narušené jeho pobytom vo väzení a v prípade núteného návratu do krajiny pôvodu by mu táto moţnosť bola odopretá. 12. Navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušuje a vec vracia ţalovanému na ďalšie konanie. B) 13. Ţalovaný vo svojom vyjadrení z 03.01.2017 k vyššie uvedeným sťaţnostným bodom uviedol, ţe sa s právnym názorom krajského súdu stotoţňuje a zároveň poukázal na to, ţe sťaţovateľ neuviedol, ktoré humanitné uvedené dôvody mal ţalovaný podradiť pod ust. § 9 zák. č. 480/2002 Z.z. V ďalšej časti odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 27.07.2016 k ţalobe sťaţovateľa. 14. Sťaţovateľ v priebehu konania pred ţalovaným neuviedol, ţe ţiada o azyl z humanitných dôvodov, ani neuviedol ţiadne dôvody, ktoré by samé o sebe zakladali dôvod na udelenie azylu z humanitných dôvodov. 15. Záverom navrhol, aby kasačný súd sťaţnosť proti rozsudku krajského súdu zamietol. IV. Právny názor kasačného súdu 16. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom

§ 452ods.

1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťaţnosti a z toho vyplývajúce moţné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, ţe kasačnú sťaţnosť podal sťaţovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťaţnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré 6 1Sţak/1/2017 predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe kasačná sťaţnosť nie je dôvodná a preto je napadnutý rozsudok krajského súdu je v zmysle § 461 S.s.p. potrebné potvrdiť. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

1. marca 2017 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
2. Kasačný súd v súvislosti so sťaţovateľom uplatneným kasačným dôvodom uvedeným pod § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. (t.j. nesprávne právne posúdenie veci /merita/) pripomína, ţe s týmto zákonodarca spája právnu situáciu, kedy krajský súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťaţujúcich jeho rozhodovanie (písmena a/ aţ f/) aplikuje právnu normu v merite veci bez moţnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.
3. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu kasačnej sťaţnosti, t.j. ţe krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod

§ 440ods.

1 písm. g/ S.s.p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, ţe doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťaţnostný dôvod (viď aj bod č. 13) zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu.

1. Navyše právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadne faktické zistenie skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom nielen situácia „res iudicata“ tvorí rozhodovaciu prekáţku, ale aj ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu prekáţku. 7 1Sţak/1/2017
2. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, ţe v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu v predmetnej veci nezistil ţiadne závaţné alebo hrubé nedostatky právneho posúdenia v merite veci, ktoré by odôvodňovali potrebu zrušiť alebo zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu. Preto tento dôvod kasačnej sťaţnosti vyhodnotil ako irelevantný.
3. K prvému sťaţnostnému bodu, t. j. k neaplikovaniu ust. § 9 zák. č. 480/2002 Z.z. navzdory povinnosti ţalovaného podradiť sťaţovateľom tvrdené skutočnosti pod príslušný dôvod pre udelenie azylu, ktorým má byť v zmysle argumentácie sťaţovateľa práve ust. § 9 zák. č. 480/2002 Z.z. (udelenie humanitárneho azylu), kasačný súd uvádza, ţe tento povaţuje za nedôvodný, prikláňa sa k argumentácii ţalovaného vyjadrenej v preskúmavanom rozhodnutí ako aj v ním predloţených vyjadreniach (č.l. 11 a 49) a navyše dodáva nasledovné.

§ 9zák.

č. 480/2002 Z.z. ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody

§ 8. 22.

Z dikcie zákona (vzhľadom na správne uváţenie) vyplýva, ţe na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok a správne súdy, ktoré preskúmavajú rozhodnutia Ministerstva vnútra - Migračného úradu (v texte aj „ţalovaný“), neurčujú ţalovanému, ktoré dôvody má povaţovať za dostatočné pre udelenie azylu z humanitných dôvodov a teda ani zrušovať jeho rozhodnutia preto, ţe nepovaţovalo za dostatočný dôvod niektorý, ktorý by z pohľadu správneho súdu takýmto mal byť. Súdny prieskum je obmedzený len na kontrolu toho, či je rozhodovanie ministerstva v danej veci logické a nediskriminačné, teda či nie je v rozpore so zákazom ľubovôle, vyplývajúceho pre orgány verejnej moci z ústavne zakotvených náleţitostí demokratického a právneho štátu.

1. Nenárokovateľnosť azylu z humanitných dôvodov a široké správne uváţenie obmedzujúce prípadný súdny prieskum súvisí so skutočnosťou, ţe túto formu medzinárodnej ochrany je moţné udeliť z dôvodov, ktoré platný zák. č. 480/2002 Z.z. zastrešuje pod jednotným pojmom ako humanitné, pričom bliţšie neupravuje, ktoré skutočnosti chápe ako humanitné dôvody. Špecifikom je práve jeho povaha ako medzinárodná ochrana sui generis. Nemoţno ju odvodiť od Ţenevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a jeho protokolu z roku 1967 ani z Ústavy Slovenskej republiky. 8 1Sţak/1/2017
2. Z obsahu dôvodovej správy k zák. č. 480/2002 Z.z., zauţívanej praxe ţalovaného ako aj z obsahu Koncepcie migračnej politiky Slovenskej republiky prijatej vládou SR dňa
3. januára 2005 vyplýva demonštratívny výpočet, ktorým skupinám ţiadateľov je potrebné udeliť azyl z humanitných dôvodov. Ide najmä o ţiadateľov z radov prestarnutých resp. zdravotne postihnutých osôb, maloleté deti bez sprievodu, osamelé ţeny a matky s malými deťmi, resp. osoby u ktorých by návrat do krajiny pôvodu vzhľadom na osobitosti ich osobnej situácie mohol predstavovať značné fyzické či psychické útrapy.
4. Kasačný súd sa stotoţňuje s názorom sťaţovateľa o tom, ţe nemoţno očakávať od ţiadateľa o azyl precíznu argumentáciu v priebehu administratívneho konania, ba dokonca aby tento ţiadal o udelenie azylu výslovne z humanitných dôvodov. Je však povinnosťou ţiadateľa uviesť všetky z pohľadu zák. č. 480/2002 Z.z. relevantné dôvody, ktoré sú mu v čase podania ţiadosti známe a následne je úlohou správneho orgánu tieto analyzovať a podradiť ich pod niektorý z azylových dôvodov

§ 8zák.

č. 480/2002 Z.z.

1. Keďţe nejde o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale o výsledok správneho uváţenia správneho orgánu, pričom samotné rozhodnutie je preskúmateľné súdom len v obmedzenom rozsahu a to z hľadiska dodrţania príslušných procesných ustanovení ( § 27 ods. 2 SSP t.j. či nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom), sťaţnostný bod sťaţovateľa, o tom ţe ţalovaný sa moţnosťou udelenia azylu z humanitných dôvodov nezaoberal neobstojí. Pokiaľ ţalovaný nezistil vzhľadom na chýbajúce predchádzajúce tvrdenie navrhovateľa o ich existencii ţiadnu subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama osebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, a z tohto dôvodu úvahu k takejto okolnosti ani nerozviedol, nepochybil.
2. K snahe sťaţovateľa o legalizáciu pobytu na území Slovenskej republiky formou udelenia azylu, pričom tento úmysel navrhovateľ prejavil počas jeho vstupného pohovoru so ţalovaným (č.l. 59 administratívneho spisu ţalovaného), teda snahe pouţiť konanie o udelenie azylu ako náhradu za iné konania umoţňujúce cudzincovi pobyt na území SR kasačný súd v medziach myšlienky vyjadrenej v bode 19 tohto rozsudku poukazuje na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, napr. rozhodnutiami sp. zn. 1 Sţa 84/2010 zo dňa 26.10.2010, sp. zn. 1 Sţa 30/2010 zo dňa 13.4.2010, v ktorých súd zaujal právny názor,

ktorého „pokiaľ o udelenie azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle, najmä na dôvodoch, ako je 9 1Sţak/1/2017 snaha o legalizáciu pobytu cudzinca na území SR, odporca žiadosť o udelenie azylu dôvodne zamietol ako zjavne neopodstatnenú“. Rovnako za relevantný dôvod pre udelenie azylu nemoţno povaţovať snahu ţiadateľa o zlepšenie vzťahov v rodine, resp. o jej nerozvrátenie v dôsledku prípadného núteného návratu do krajiny pôvodu. Sťaţovateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu za účelom zlúčenia rodiny v zmysle ust. § 10 zák. č. 480/2002 Z.z. 28. V súvislosti s výrokom o neposkytnutí doplnkovej ochrany kasačný súd zdôrazňuje, ţe zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu a moţnosť legálneho pobytu na území Slovenskej republiky tým ţiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo neúnosné (z dôvodov taxatívne uvedených v zák. č. 480/2002 Z.z.), neprimerané či inak neţiaduce poţadovať ich návrat do krajiny pôvodu.

§ 13azák.

č. 480/2002 Z.z. ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 2písm.

f) zák. č. 480/2002 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

1. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, ţe sťaţovateľ nikdy neprezentoval, ţe by mu bol uloţený trest smrti alebo ţe by mu hrozilo jeho vykonanie.
2. V súvislosti s hrozbou mučenia, neľudského alebo poniţujúceho zaobchádzania alebo trestu kasačný súd konštatuje, ţe sťaţovateľ v priebehu konania pred ţalovaným nikdy neuviedol, ţe by bol objektom takéhoto zaobchádzania a

správ o krajine pôvodu, ktoré sú obsahom spisu ţalovaného, navrátilci vrátane neúspešných ţiadateľov o azyl, nie sú objektom zlého zaobchádzania pri ich návrate do krajiny pôvodu. 31. Obdobne

názoru kasačného súdu nedošlo ani k naplneniu podmienky váţneho a individuálneho ohrozeniu ţivota alebo nedotknuteľnosti navrhovateľa z dôvodu 10 1Sţak/1/2017 svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. I keď zo správ zaloţených v spise vyplýva, ţe v provincii P., odkiaľ sťaţovateľ pochádza dochádza k násilnostiam počas protestov či demonštrácií, pričom situácia sa vyhrocuje v súvislosti s politickým súperením, rovnako sa v danej oblasti vyskytujú kriminálne aktivity a teroristické útoky, tieto incidenty nie je moţné označiť ako vnútroštátny či medzinárodný ozbrojený konflikt. 32. Zo správ o krajine pôvodu sťaţovateľa tieţ vyplýva, ţe hrozba teroristických útokov je spôsobená skupinami prenikajúcimi zo susedného Pakistanu, pričom hlava tohto štátu uvedené činy odsúdila a vyjadrila snahu o ďalšie pokračovanie v mierovom úsilí s Indiou (č.l. 100 administratívneho spisu). 33. V predmetnej veci neboli ani

kasačného súdu zistené závaţné a potvrdené dôvody objektívnych obáv z bezprostrednej reálnej hrozby váţneho bezprávia v zmysle definície uvedenej v ustanovení § 2 písm. f) zák. č. 480/2002 Z.z., pričom v podrobnostiach odkazuje na právny záver ţalovaného v jeho rozhodnutí, s ktorým sa stotoţnil aj krajský súd.

1. Za prenasledovanie v zmysle § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. moţno povaţovať len také ohrozenie ţivota či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôţu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom moţnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalovaný posudzoval aj mieru ochoty a schopnosti štátnych orgánov poskytnúť obyvateľom krajiny ochranu pred prípadnými kriminálnymi ţivlami, pričom kasačný súd sa stotoţnil so záverom ţalovaného, ţe v prípade sťaţovateľa nebolo preukázané, ţe by mu štátne orgány takúto ochranu odopreli a tolerovali ohrozenie jeho bezpečnosti. V.
2. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, ţe krajský súd neporušil zákon, keď správnu ţalobu zamietol, kasačná sťaţnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol. 11 1Sţak/1/2017
3. O trovách konania rozhodol kasačný súd

§ 467ods.

1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, ţe sťaţovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný právo na náhradu trov konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 14. marca 2017 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD., v. r. člen senátu JUDr. Marián Trenčan, v. r. člen senátu Za správnosť vyhotovenia : Michaela Smolinská