o vydanie bezdôvodného obohatenia

Najvyšší súd 6 Cdo 468/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Daniely Švecovej a JUDr. Ivana Machyniaka vo veci ţalobcov 1/ M., 2/ M. a 3/ E., všetkých bývajúcich v B., Č., proti ţalovaným 1/ M., bývajúcemu v Bratislave, R., zastúpenému JUDr. Petrom Tóthom, advokátom so sídlom v Bratislave, Bartošková 7, 2/ J., naposledy bývajúcej v Bratislave, B., zastúpenej opatrovníčkou T., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava II a 3/ R., bývajúcemu v Bratislave, W., o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 17C/141/1994, o dovolaní ţalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

1. augusta 2014 sp. zn. 2Co/163/2013, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovaného 1/ z a m i e t a. Ţalobcom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
2. Ţalobou podanou na bývalom Obvodnom súde Bratislava II dňa
3. júna 1994 sa ţalobcovia domáhali voči ţalovaným 1/ a 3/ a voči právnemu predchodcovi ţalovanej 2/ V. (ako pôvodne ţalovanému 2/, ktorý v priebehu konania zomrel) zaplatenia sumy 57 547,- Sk (1 910,21 eur), predstavujúcej hodnotu investícií vynaloţených ţalobkyňou 3/ a jej nebohým manţelom (otcom ţalobcov 1/ a 2/) do rodinného domu ţalovaných vo viere, ţe tento dom sa 2 6 Cdo 468/2015 na základe kúpnej zmluvy stane ich vlastníctvom, k čomu však napokon nedošlo. Okrem toho si uplatnili aj nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla v súvislosti s vysťahovaním sa z rodinného domu, a tieţ nárok na poskytnutie náhradného dvojizbového bytu.
4. Ţalovaní 1/ a 3/ vyjadrili so ţalobou svoj nesúhlas poukazujúc na to, ţe opravy a úpravy v dome (prestavbu) vykonali ţalobcovia (resp. právny predchodca ţalobcov 1/ a 2/ a ţalobkyňa 3/) bez ich súhlasu.
5. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) v poradí prvým rozsudkom z
6. apríla 2008 č. k. 17C/141/1994 - 224 uloţil ţalovaným povinnosť zaplatiť ţalobcom spoločne a nerozdielne sumu 57 547,- Sk a vo zvyšku ţalobu zamietol. Takto rozhodol povaţujúc uplatnený nárok na zaplatenie peňaţnej náhrady za zhodnotenie domu za dôvodný a vyplývajúci z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.
7. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie ţalovaného 1/ uznesením z
8. marca 2010 sp. zn. 2Co/281/09 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku zrušil a vec vrátil v tejto časti prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
9. Okresný súd Bratislava II v poradí druhým rozsudkom zo
10. novembra 2012 č. k. 17C/141/1994-382 rozhodol o uplatnenom nároku tak, ţe uloţil ţalovanému 1/ povinnosť zaplatiť ţalobcom oprávneným spoločne a nerozdielne sumu 91,80 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti a voči ţalovaným 2/ a 3/ ţalobu zamietol. Zároveň rozhodol aj o trovách konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe vynaloţením investícií do rodinného domu, pôvodne v spoluvlastníctve ţalovaných, vzniklo na strane ţalovaného 1/ ako súčasného výlučného vlastníka domu bezdôvodné obohatenie, spočívajúce v zhodnotení domu v preukázanej výške 91,80 eur.
11. Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcov rozsudkom z
12. augusta 2014 sp. zn. 2Co/163/2013 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ţe uloţil ţalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcom oprávneným spoločne a nerozdielne sumu 1 910,20 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň im uloţil aj povinnosť zaplatiť ţalobcom náhradu trov konania a povinnosť zaplatiť i náhradu trov štátu. Na rozdiel od súdu prvej inštancie po zopakovaní celého dokazovania, vychádzajúc zo skutkových 3 6 Cdo 468/2015 zistení z neho vyplývajúcich, dospel k záveru, ţe stavebnými úpravami a rekonštrukciou rodinného domu, vykonaných ţalobkyňou 3/ a jej nebohým manţelom Ing. M. vo viere, ţe im dom bude patriť, došlo k zhodnoteniu tejto nehnuteľnosti, ţe výška tohto zhodnotenia je 1910,21 eur, a ţe tým vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane vtedajších spoluvlastníkov domu, t. j. ţalovaných.
13. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný 1/ (ďalej aj „dovolateľ“). V dovolaní vyjadril nesúhlas s rozsudkom odvolaciemu súdu, teda s jeho právnymi závermi. Namietal tieţ, ţe sa nemohol zúčastniť odvolacieho pojednávania pre náhle ochorenie, a vyčítal odvolaciemu súdu, ţe nevzal do úvahy znalecký posudok znalca Ing. Petra Skákalu z
14. apríla 2012, ale sám sa povýšil na odborníka v stavebníctve.
15. Ţalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu navrhli tento mimoriadny opravný prostriedok ako nedôvodný zamietnuť.
16. Dňa
17. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
18. júli 2016, postupoval na základe úpravy vyplývajúcej z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) uţ podľa tohto zákona. Keďţe však dovolanie bolo podané ešte pred
19. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“). Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
20. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tieţ § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. i nedostatok 4 6 Cdo 468/2015 osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je prípustné (§ 238 ods. 1 O. s. p.), preskúmal tento rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného 1/ nie je dôvodné.
21. Predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p. a iných vád, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ţiadne takéto vady však nezistil. Za nedôvodnú povaţoval námietku dovolateľa smerujúcu v podstate k tomu, ţe odvolací súd uskutočnil pojednávanie v jeho neprítomnosti. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe dovolateľ sa na pojednávanie určené odvolacím súdom na deň
22. augusta 2014 nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil a nepoţiadal o odročenie pojednávania. Odvolací súd bol preto oprávnený v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. pojednávať v jeho neprítomnosti. Na správnosti postupu odvolacieho súdu nič nemení to, ţe ţalovaný 3/, prítomný na odvolacom pojednávaní, zaloţil bez ďalšieho do spisu výmenný list z
23. augusta 2014, vystavený všeobecným lekárom ţalovaného 1/, v ktorom bolo uvedené, ţe ţalovaný 1/ pre akútne ochorenie nie je spôsobilý zúčastniť sa pojednávania.
24. Následne sa zaoberal správnosťou napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, a to správneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť nesprávnu aplikáciu hmotného práva na zistený skutkový stav alebo jeho nesprávny výklad, ktorý má za následok nesprávne rozhodnutie. V rámci dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, dovolací súd skúma, či zistený skutkový stav umoţňoval, resp. neumoţňoval právny záver, ku ktorému dospel odvolací súd.
25. V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska (okrem iného) zistené, ţe ţalobkyňa 3/ a jej nebohý manţel sa v roku 1989 so súhlasom ţalovaného 1/ nasťahovali do rodinného domu (ďalej len „dom“), patriaceho v tej dobe do spoluvlastníctva ţalovaných, v úmysle nadobudnúť tento dom do svojho vlastníctva kúpnou zmluvou, ţe na dome vykonali rekonštrukčné práce a stavebné úpravy, ţe vynaloţenými investíciami došlo k zhodnoteniu domu o 1 910,21 eur, ţe k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy napokon nedošlo a ţe ţalobkyňa 3/ sa po smrti manţela spolu s deťmi z domu odsťahovala. 5 6 Cdo 468/2015
26. Podľa názoru dovolacieho súdu právny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého vynaloţenými investíciami vzniklo ţalovaným bezdôvodné obohatenie spočívajúce v zhodnotení ich rodinného domu o 1 910,21 eur, zodpovedal zistenému skutkovému stavu a bol správny. Podané dovolanie, vychádzajúc z jeho obsahu, prakticky ani nebolo spôsobilé spochybniť správnosť právneho záveru odvolacieho súdu, keďţe sa vecne obmedzilo na námietku týkajúcu sa skutkových záverov odvolacieho súdu o výške zhodnotenia domu. Dovolací súd však nemohol prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu, a teda hodnotiť ním vykonané dôkazy, pretoţe sám dokazovanie nemohol vykonať (§ 243a ods. 2 veta druhá O. s. p.), ale bol viazaný skutkovým stavom, tak ako bol tento zistený odvolacím súdom. Ako uţ bolo uvedené vyššie, mohol sa zaoberať len tým, či zistený skutkový stav umoţňoval, resp. neumoţňoval právny záver, ku ktorému dospel odvolací súd.
27. Napriek tomu sa dovolací súd zaoberal správnosťou právnych záverov odvolacieho súdu, pričom dospel k záveru, ţe všetky právne otázky dôleţité pre rozhodnutie vo veci posúdil odvolací súd správne. Správny bol jeho právny záver o aktívnej vecnej legitimácii ţalobcov 1/ a 2/ ako univerzálnych právnych nástupcov po svojom otcovi Ing. M. – nebohom manţelovi ţalobkyne 3/, a rovnako správny bol aj jeho záver o pasívnej vecnej legitimácii ţalovaných z dôvodu, ţe v čase zhodnotenia domu investíciami boli jeho spoluvlastníkmi. Odvolací súd správne interpretoval a aplikoval na daný prípad ustanovenia §§ 451 a 456 Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, ţe vynaloţením investícii došlo k zhodnoteniu domu ţalovaných a ţe toto zhodnotenie vo výške 1910,21 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane ţalovaných, ktorým preto vznikla povinnosť ho vydať v peňaţnej náhrade. Otázku existencie či neexistencie súhlasu spoluvlastníkov domu s vynaloţenými investíciami správne nepovaţoval, vzhľadom na obsah uvedených ustanovení, za právne významnú pre posúdenie uplatneného nároku. Dovolací súd sa odôvodnením právnych záverov odvolacieho súdu stotoţňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje.
28. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalovaného 1/ smerujúce proti správnemu rozsudku odvolacieho súdu zamietol.
29. Ţalobcom úspešným v dovolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretoţe im v súvislosti s ním ţiadne preukázané výdavky nevznikli. 6 6 Cdo 468/2015
30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
31. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
32. februára 2017 JUDr. Rudolf Č i r č, v. r. predseda senátu JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r. členka senátu JUDr. Ivan M a c h y n i a k, v. r. člen senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.