ust. § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie, nakoľko dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného trpí vadou po hmotnoprávnej stránke v absencii ust. § 48 ods. 3 písm. t/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) vo výroku napadnutého rozhodnutia ako aj nesprávnym výkladom uvedeného ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. Ţalovaný označeným rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté, ţe ţalobkyni za čas neplatného skončenia sluţobného pomeru od 27.01.2009 do 22.10.2013 patrí sluţobný príjem
2 písm. a/ aţ m/ zákona č. 73/1998 Z. z. a za obdobie od 23.10.2013 do 27.02.2014 jej sluţobný príjem nepatrí. V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, ţe ţalobkyni bolo dňa 23.01.2009 na základe Personálneho rozkazu Riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach č. 22 zo dňa 23.01.2009 oznámené skončenie sluţobného pomeru príslušníka policajného zboru z dôvodu uloţenia trestu straty hodnosti rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. p. 6To 34/08-456 zo dňa 09.12.2008, ktorý bol na základe dovolania ţalobkyne rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo 49/2013 zo dňa 22.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 22.10.2013, zrušený a súčasne boli zrušené aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, na základe čoho ţalobkyňa dňa 27.02.2014 o 15.00 hod. poţiadala o zaradenie do výkonu štátnej sluţby. Krajský súd uviedol, ţe operatívnym šetrením na Špeciálnom súde v Pezinku, kde sa v tom čase nachádzal predmetný trestný spis ţalobkyne, zistil, ţe ţalobkyňa prevzala rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 4.3.2014. Nepovaţoval za sporné, ţe ţalobkyňa bola na základe prvostupňového rozhodnutia ustanovená do funkcie referent Obvodného oddelenia PZ Košice – Staré mesto dňom 28.02.2014
ust. § 33 ods. 1 a § 196 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., pričom za obdobie neplatného skončenia sluţobného pomeru od 27.01.2009 do 22.10.2013 jej bol priznaný sluţobný príjem, no za obdobie od 23.10.2013 do 27.02.2014 jej priznaný nebol, pričom dôvody nepriznania spočívali v ust. § 48 ods. 3 písm. t/ zákona č. 73/1998 Z. z.. Krajský súd mal za to, ţe z ust. § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, ţe sluţobný príjem nemôţe byť priznávaný alikvotnou čiastkou, ako to uviedli správne orgány v napadnutých rozhodnutiach, za celý čas neplatného skončenia sluţobného pomeru, odvolávajúc sa na ust. § 48 ods. 3 písm. t/ zákona č. 73/1998 Z. z. Vyjadril názor, ţe tým, ţe sa zrušilo rozhodnutie o skončení sluţobného pomeru ţalobkyne, nastal právny stav,
ktorého patrí policajtovi od skončenia sluţobného pomeru aţ do jeho nástupu 3 8Sžo/207/2015 sluţobný príjem ako keby sluţobný pomer trval, čo odôvodňuje ust. § 196 ods. 1 prvá veta zákona č. 73/1998 Z. z..
názoru krajského súdu ust. § 48 ods. 3 písm. t/ zákona č. 73/1998 Z. z.,
ktorého policajt je povinný nastúpiť do výkonu štátnej sluţby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení sluţobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného, by malo význam iba vtedy, ak by súdy konali o neplatnosti takéhoto právneho aktu, kde sa rozhoduje na verejnom zasadnutí, avšak v danom prípade sa v trestnej veci konalo tak, ţe predmetný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo 49/2013 bol vynesený na neverejnom zasadnutí, preto notifikačná povinnosť policajta v uvedenom prípade prichádzala do úvahy aţ po doručení rozsudku, čo sa preukázateľne stalo aţ dňa 03.02.2014, čo je aj obsahom administratívneho spisu preukázané. Bezodkladnosť oznámenia takejto právnej skutočnosti, bez ohľadu na absenciu primeranej lehoty v zákone č. 73/1998 Z. z., má za následok, ţe ak účastník takýto právny úkon učiní, je povinnosťou zamestnávateľa príslušného policajta zaradiť do štátnej sluţby, čo sa v danom prípade stalo dňom 28.02.2014. Krajský súd uviedol, ţe bezodkladné oznámenie je
jeho názoru na úvahe správneho orgánu, pričom táto lehota sa obvykle povaţuje od 8 do 15 dní
situácie, ktorá sa po obdrţaní rozsudku vyskytla na strane prijímateľa rozsudku, v danom prípade bol ţalobkyni rozsudok doručený dňa 05.03.2014, teda uţ v čase, keď bola prijatá do sluţobného pomeru. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd povaţoval právny záver ţalovaného v otázke notifikačnej povinnosti ţalobkyne za nesprávny, preto s odkazom na ust. § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. povaţuje obdobie od 23.10.2013 do času, keď mohla ţalobkyňa po prvý krát oznámiť bezodkladne právnu skutočnosť o zrušení rozhodnutia o skončení sluţobného pomeru za obdobie, za ktoré patrí ţalobkyni sluţobný príjem ako pred neplatným skončením sluţobného pomeru. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ich náhradu ţalobkyni v sume 438,48 € na účet jej právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a to zohľadniac zásadu úspechu ţalobkyne v konaní v zmysle § 250k ods. 1 OSP. Trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia právnej zástupkyni ţalobkyne, ktoré tvorí odmena za zastupovanie advokátkou za 3 úkony právnej sluţby: prevzatie zastúpenia, podanie ţaloby a účasť na pojednávaní spolu s paušálnou náhradou. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný povaţujúc ho za nesprávny z dôvodu, ţe vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP) navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, ţalobu 4 8Sžo/207/2015 v celom rozsahu zamietol a ţalobkyni nepriznal náhradu trov konania. Ţalovaný zdôraznil, ţe obdobie neplatného skončenia sluţobného pomeru ţalobkyne bolo ukončené dňom 22.10.2013, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo 49/2013 zo dňa 22.10.2013, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6To 34/2008 a ktorým zároveň boli zrušené aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce. Uviedol, ţe z formulácie ust. § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. vyvodzuje, ţe zákon neohraničuje dobu neplatného skončenia sluţobného pomeru dňom oboznámenia sa policajta s rozsudkom resp. dňom jeho doručenia, ale dňom, kedy nadobudol takýto rozsudok právoplatnosť, a preto ţalovaný má jednoznačne za to, ţe posledným dňom, za ktorý ţalobkyni patril sluţobný príjem, je deň 22.10.2013, kedy sa stal rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky právoplatný.
názoru ţalovaného je preto uplatňovaný nárok na sluţobný príjem za obdobie po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neopodstatnený a nemá oporu v zákone. Ţalovaný ďalej poukázal na to, ţe nevyhnutnou podmienkou pre ustanovenie policajta do funkcie a priznanie sluţobného príjmu po zrušení rozhodnutia o skončení sluţobného pomeru je splnenie povinnosti policajta
3 písm. t/ zákona č. 7/1998 Z. z., t. j. povinnosti nastúpiť do výkonu štátnej sluţby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení sluţobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného. Ţalobkyňa však preukázateľne po zrušení rozhodnutia o skončení sluţobného pomeru v období od 23.10.2013 do 27.02.2014 úlohy policajného zboru neplnila, preto jej za toto obdobie sluţobný príjem nepatrí. Ţalovaný mal za to, ţe prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, keďţe
názoru ţalovaného ust. § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. neohraničuje dobu neplatného skončenia sluţobného pomeru dňom oboznámenia sa policajta s rozsudkom, resp. dňom jeho doručenia, ale ţalovaný je presvedčený, ţe právne významnou skutočnosťou ohraničujúcou dané obdobie je nadobudnutie právoplatnosti tohto rozsudku. Mohlo by totiţ dôjsť k tomu, ţe doručovanie rozsudku bude, a to uţ z akéhokoľvek dôvodu, trvať dlhšie časové obdobie, a od ţalovaného nemoţno spravodlivo poţadovať, aby znášal náklady spojené s postupom pri doručovaní rozsudku, ktorý ani sám nemôţe ovplyvniť. Preto je ţalovaný presvedčený, ţe vyplatenie sluţobného príjmu za sporné obdobie nemá oporu v zákone č. 73/1998 Z. z.. Ţalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného navrhla rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť a zároveň uplatnila náhradu trov odvolacieho konania vo výške 148,22 €, ktoré tvorí odmena za jeden úkon - vyjadrenie 5 8Sžo/207/2015 k odvolaniu - 139,83 € a paušálna náhrada v sume 8,39 €. Uviedla, ţe výklad ust. § 48 ods. 3 písm. t/ zákona č. 73/1998 Z. z. ţalovaným,
ktorého mala ţalobkyňa povinnosť nastúpiť do výkonu štátnej sluţby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení sluţobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného, bez ohľadu na jej vedomosť o takomto rozhodnutí, je neprijateľný. Ţalobkyňa mala za to, ţe do doby, kým sa takáto informácia nedostala do jej dispozície, nemohla ju ani postúpiť svojmu nadriadenému. Poukázala na to, ţe po oboznámení sa s existenciou zrušujúceho rozhodnutia splnila svoju zákonnú povinnosť a neodkladne oboznámila svojho nadriadeného s týmto rozhodnutím, pričom zároveň ţiadala o pokyny na nastúpenie výkonu sluţby, preto má ţalobkyňa za to, ţe si riadne splnila všetky od nej vyţadované zákonné povinnosti v súvislosti s trvaním jej sluţobného pomeru. Ţalovaný ani v prvostupňovom konaní ani v odvolacom konaní neuviedol ţiadne ustanovenie zákona, ktoré ţalobkyňa porušila, a teda pre ktoré by jej nemal byť priznaný sluţobný príjem. Ţalobkyňa povaţovala za plne legitímny a dostatočne odôvodnený rozsudok aj v časti, ţe nie je moţné priznať náhradu sluţobného príjmu alikvotnou čiastkou, pričom ţalovaný ani sám necituje ani iným spôsobom neodkazuje na ustanovenie zákona,
ktorého by sa mal priznať sluţobný príjem za dobu, po ktorú bol neplatne skončený sluţobný pomer nejakým podielom, či špecifikáciou determinujúcich skutočností. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým boli
2 písm. a/ OSP zrušené preskúmavané rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátená ţalovanému na ďalšie konanie, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto rozhodnutiam prechádzali. 6 8Sžo/207/2015 Preskúmavaným rozhodnutím ţalovaný zamietol odvolanie ţalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu
4 zákona č. 73/1998 Z. z. a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach rozhodlo, ţe ţalobkyni ustanovenej dňa 28.02.2014 do funkcie referent Obvodného oddelenia PZ Košice Staré Mesto odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach za čas neplatného skončenia sluţobného pomeru od 27.01.2009 do 22.10.2013 patrí sluţobný príjem
2 písm. a/ aţ m/ zákona č. 73/1998 Z. z. a za obdobie od 23.10.2013 do 27.02.2014 jej sluţobný príjem nepatrí z dôvodu, ţe ţalobkyňa začala vykonávať štátnu sluţbu aţ dňa 28.02.2014 a v období od 23.10.2013 do 27.02.2014 nenastúpila do výkonu štátnej sluţby a
3 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. nevykonávala štátnu sluţbu osobne, nepatrí jej za uvedené obdobie sluţobný príjem. Ţalovaný povaţoval za posledný deň, za ktorý ţalobkyni patrí sluţobný príjem
1 zákona č. 73/1998 Z. z. deň právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým bolo okrem iných zrušené aj rozhodnutie o skončení sluţobného pomeru ţalobkyne, t. j. deň 22.10.2013.
2 zákona č. 73/1998 Z. z. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu,
ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. Aj
názoru odvolacieho súdu výrok prvostupňového rozhodnutia „za obdobie od 23.10.2013 do 27.02.2014 jej sluţobný príjem nepatrí“ trpí formálnou vadou spôsobujúcou jeho neúplnosť a neurčitosť, keďţe neobsahuje ustanovenie právneho predpisu,
ktorého bolo rozhodnuté v zmysle vyššie citovaného § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.. V prejednávanom prípade ani odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu v zmysle zákonného rámca nedáva zrozumiteľný a presvedčivý podklad pre preskúmanie správnosti rozhodnutia. Jeho nejednoznačnosť ako i absenciu právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností je nutné povaţovať za dôvod, ktorý zakladá jeho nezrozumiteľnosť pre nedostatok dôvodov.
1 zákona č. 73/1998 Z. z. ak sa rozhodnutie o skončení sluţobného pomeru zruší, sluţobný pomer trvá. Za čas neplatného skončenia sluţobného pomeru patrí policajtovi sluţobný príjem
1 písm. a/ aţ m/ a písm. s/ a ak ide o príslušníka 7 8Sžo/207/2015 Policajného zboru
2 písm. a/ aţ m/, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením sluţobného pomeru.
názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem a ich rozhodnutia moţno nepovaţovať za súladné so zákonom, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa rozhodol v danej veci po právnej stránke správne, keď ich
2 písm. a/ OSP pre nesprávne právne posúdenie zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.
OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov ţalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu, povaţujúc za nadbytočné opakovať pre účastníkov známe fakty a skutkové okolnosti prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu. Odvolací súd povaţuje za správny právny názor krajského súdu, ţe v zmysle ustanovenia § 196 ods. 1 prvá veta zákona č. 73/1998 Z. z. zrušením rozhodnutia o skončení sluţobného pomeru ţalobkyne nastal právny stav,
ktorého patrí policajtovi od skončenia sluţobného pomeru aţ do jeho nástupu sluţobný príjem ako keby sluţobný pomer trval. Záver ţalovaného,
ktorého posledným dňom, za ktorý ţalobkyni patrí sluţobný príjem
1 zákona č. 73/1998 Z. z. je potrebné povaţovať deň právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o skončení sluţobného pomeru ţalobkyne, preto neobstojí. Pokiaľ ide 8 8Sžo/207/2015 o bezodkladné splnenie povinností ustanovených v § 48 ods. 3 písm. t/ zákona č. 73/1998 Z. z., tieto ţalobkyňa mohla splniť aţ po tom, ako sa objektívne dozvedela o predmetnom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo v prejednávanom prípade bolo dňom jeho doručenia ţalobkyni resp. jej obhajkyni s ohľadom na to, ţe rozsudok bol vyhlásený na neverejnom zasadnutí a ţalobkyňa nebola
jej tvrdenia na tomto vyhlásení prítomná (tieto skutočnosti však ţalované správne orgány neoverovali v príslušnom súdnom spise). V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, ţe nesplnenie povinností policajta ustanovených v § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. zakladá jeho zodpovednosť za disciplinárne previnenie. S ohľadom na to, ţe odvolanie ţalovaného neobsahuje ţiadne nové tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
1, 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej OSP potvrdil, stotoţniac sa s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tieţ rozsahom a dôvodmi odvolania ako aj rozsahom a dôvodmi podanej ţaloby. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, ţe priznal ich náhradu v sume 148,22 €, ţalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní úspech. Jej trovy pozostávali z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej sluţby (vyjadrenie k odvolaniu ţalovaného zo dňa 06.10.2017) vo výške 139,83 € s paušálnou náhradou 8,39 €. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, ţe ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9 8Sžo/207/2015
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.