Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 117/2010 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. V. Š., zastúpeného JUDr. V. K., proti žalovaným 1/ PaeDr. J. S., zastúpenému JUDr. D. S., 2/ JUDr. D. S., o uloženie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 20 C 1340/1998, o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z
- januára 2010, sp.zn. 3 Co 359/2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z
- januára 2010 sp.zn. 3 Co 359/2009 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Košice I uznesením z
- júla 2009 sp.zn. 20 C 1340/1998-154 prerušil konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 24 C 151/
- Rozhodol tak o návrhu žalovanej 2/ podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. s odôvodnením, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 24 C 151/2009 sa rieši otázka významná pre rozhodnutie súdu, čiže určenie absolútnej neplatnosti listiny, ktorú žalobca predložil súdu ako dôkaz v právnej veci sp.zn. 20 C 1340/1998 na osvedčenie svojho právneho nároku o povinnosti žalovaných uzavrieť s ním kúpnu zmluvu o nehnuteľnostiach na LV č. 6006 katastrálneho územia H.. Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu uznesením z
- januára 2010 sp.zn. 3 Co 359/2009 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh žalovaných na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaní v priebehu celého konania, a to už pri svojom prvom úkone, ktorým bolo stanovisko k žalobe, namietali, okrem 4 Cdo 117/2010 2 iného, platnosť právneho úkonu, a to zmluvy o budúcej zmluve zo dňa
- marca
- Rovnako neplatnosť tohto právneho úkonu namietali žalovaní v písomnom podaní zo dňa
- marca
- Dôvodom návrhu žalovaných na prerušenie konania je skutočnosť, že dňa
- apríla 2009 na základe ich návrhu bolo začaté súdne konanie pod sp.zn. 24 C 151/2009 na Okresnom súde Košice I vo veci určenia absolútnej neplatnosti listiny, ktorá bola predložená ako dôkaz k právnej veci sp,zn. 20 C 1340/1998 na osvedčenie žalovaného právneho nároku. S poukazom na § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. potom odvolací súd uzavrel, že otázka platnosti zmluvy, ktorá bola ako listinný dôkaz predložená v konaní pod sp.zn. 20 C 1340/1998 je otázkou, ktorú konajúci súd nielenže je oprávnený, ale je ju povinný riešiť v rámci konania a dokazovania. To, ktoré skutočnosti konajúci súd nie je oprávnený riešiť ako otázky predbežné, je uvedené v ustanovení § 135 ods. 1 O.s.p. Hodnotenie listinného dôkazu, konkrétne zmluvy o budúcej zmluve z hľadiska jej platnosti, je oprávnením konajúceho súdu v sporovom konaní, v ktorom vykonáva dokazovanie v súlade s ustanovením § 122 a nasledujúcich O.s.p. a vykonané dôkazy hodnotí spôsobom uvedeným v ustanovení § 132 a nasledujúcich O.s.p., z čoho vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie o prerušení konania z dôvodu, že prebieha iné konanie, ktorého je predmetom konania zmluva, z ktorej vyplýva nárok žalobcu v tejto prejednávanej veci, je vecne nesprávne a návrh na prerušenie konania nie je dôvodný. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie obaja žalovaní, navrhovali ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Pomerne rozsiahle dovolanie, ktorého značná časť je venovaná skutkovým okolnostiam a zdôvodňovaniu naliehavého právneho záujmu žalovaných na určovacej žalobe podľa § 80 písm. c/ O.s.p. v konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp.zn. 24 C 151/2009, v ktorom sú v procesnom postavení žalobcov, odôvodnili tým, že postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu im bola odňatá možnosť konať pred Okresným súdom Košice I vo veci vedenej pod sp.zn. 24 C 151/
- Poukázali na to, že odvolací súd oprel svoje rozhodnutie o ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., avšak súd prvého stupňa rozhodol o prerušení konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Okrem toho odvolaciemu súdu vytkli, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia listinu predloženú žalobcom, z ktorej odvodzuje uplatnený nárok na uloženie povinnosti žalovaným uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu, označil za „zmluvu o budúcej zmluve“, pričom obsah tejto listiny doplnil o v nej neexistujúci text. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhol odmietnuť. 4 Cdo 117/2010 3 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243 ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, oproti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.)alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.)., alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Keďže dovolaním napadnutým uznesením odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, prípustnosť dovolania je daná v zmysle § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré dovolatelia v dovolaní namietali. 4 Cdo 117/2010 4 Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti uplatnenia ich práv [napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.). K prvému vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedenému tvrdeniu žalovaných, o ktoré opierajú prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., treba uviesť, že odňatie možnosti konať pred súdom, v zmysle znemožnenia účastníkovi realizácie procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, sa musí týkať konkrétneho konania, v ktorom bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie vydané. Preto tvrdenie dovolateľov, že napadnutým zmeňujúcim uznesením im bola odňatá možnosť konať pred súdom v inom konaní, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 24 C 151/2009, je v danej veci bezvýznamné. Iná je však situácia, pokiaľ dovolatelia namietajú obsahovú stránku odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Za vadu konania vymedzenú v § 237 písm. f/ O.s.p. sa považuje aj nedostatok jasného a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p. (ktorý v zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. primerane platí aj na uznesenie), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súdu uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 4 Cdo 117/2010 5 Výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia (rozsudku, uznesenia). Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozsudku (uznesenia). Ak súd svoj právny záver v rozhodnutí neodôvodní, jeho rozhodnutia tak zostáva nepreskúmateľné. V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že súd prvého stupňa vyhovel návrhu žalovaných a podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. prerušil konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 24 C 151/
- Odvolací súd však svoje zmeňujúce rozhodnutie oprel o ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., pričom vôbec nezdôvodnil, prečo vec posúdil podľa iného zákonného ustanovenia, ako súd prvého stupňa, v dôsledku čoho je rozhodnutie odvolacieho súdu prekvapivé a pre neexistenciu dôvodov nepreskúmateľné, čím odvolací súd zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2, 3 O.s.p. uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- septembra 2011 JUDr. Ľubor Šebo, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová 4 Cdo 117/2010 6