1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 18.08.2014, č. UPS/US1/SSVODPC/BEZ/2014/23852, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Bratislava 2 9Sžso/38/2015 zo dňa 02.05.2011 č. BA/2011/83672/PPP/29/La o nevyhovení ţiadosti o vydanie parkovacieho preukazu. Neúspešnému ţalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ţalovaného, ako i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, ţe zodpovedá zákonu, lebo je doloţené dostatočne zisteným skutkovým stavom, zistené skutočnosti boli správne právne posúdené a je dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené. Krajský súd vychádzajúc z § 2 ods. 3 a 4, § 11 ods. 9, § 14 ods. 6 písm. c/, § 17 ods. 1 a zákona č. 447/2008 Z.z. o peňaţných príspevkoch na kompenzáciu ťaţkého zdravotného postihnutia (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) a lekárskeho posudku vypracovaného dňa 06.08.2014, dospel k názoru, ţe hoci ţalobca bol uznaný za osobu s ťaţkým zdravotným postihnutím („ŤZP“) so 70% mierou funkčnej poruchy (
prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., kapitola III., bod 10, písm. c/), keďţe trpí cystickou fibrózou s pľúcnymi prejavmi, črevnými prejavmi ťaţkého stupňa, s výrazne oneskoreným telesným vývojom, avšak z citovaných lekárskych posudkov nemal verifikované tvrdenie ţalobcu, ţe by v jeho prípade šlo o jednoznačnú odkázanosť na individuálnu prepravu v dôsledku zdravotného postihnutia cystickou fibrózou. Krajský súd zistil aj po opakovanom a doplnenom medicínskom posúdení (postupujúc v intenciách rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Sţso/32/2013 z 15.04.2014), ţe ţalobca je odkázaný na špecifickú diétu, pričom chodí do školy, je začlenený do kolektívu detí, nemá individuálnu výuku. V oblasti mobility a orientácie je spôsobilý sa samostatne premiestňovať, nepouţíva kompenzačné pomôcky pri chôdzi. Nemá kardiopulmonálnu nedostatočnosť ani ťaţké závraty, nemá poruchy sfinktérov, je plne orientovaný a nie je odkázaný na individuálnu prepravu
6, písm. c/ zákona č. 447/2008 Z.z. Preto posudok posudkového lekára, ktorý tvoril podklad rozhodnutia správneho orgánu, nebol dôvodom pochybností o správnosti právneho posúdenia ţalovaného, ţe ţalobca nespĺňa podmienky
1 zákona č. 447/2008 Z.z., na vyhotovenie parkovacieho preukazu. Vo včas podanom odvolaní ţalobca navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a ţiadal ţalobe vyhovieť. Krajskému súdu vytýkal najmä: - ţe nezistil úplne skutkový stav, keď nevykonal dokazovanie výsluchom lekárov (posudkového a lekára z Centra pre liečbu cystickej fibrózy) za účelom zistenia moţných rizík pri pouţití hromadnej dopravy; 3 9Sžso/38/2015 - na základe nesprávneho zistenia skutkového stavu tento aj nesprávne právne vyhodnotil, keď nepriznal ţalobcovi parkovací preukaz a preto nezrušil rozhodnutie ţalovaného a vec mu nevrátil na ďalšie konanie; - rozhodol v rozpore s predloţenými dôkazmi a nerešpektoval ani rozhodnutie najvyššieho súdu z 15.04.2015; - ţalobca nemal moţnosť oboznámiť sa s posudkom, ani doplniť ďalšie dôkazy. Odvolanie doplnil dňa 03.08.2015 o námietku vznesenú voči MUDr. J. T., posudkovej lekárke, ktorá vypracovala posudok dňa 06.08.2014, z dôvodu pochybností o jej odbornosti. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu zotrval na svojom stanovisku k podanej ţalobe. Zdôraznil, ţe tvrdenia ţalobcu nezodpovedajú objektívne zisteným skutočnostiam. Ţalobca nepredloţil, ani po troch rokoch od vydania prvostupňového správneho rozhodnutia, ţiadnu zdravotnú dokumentáciu okrem záznamu z ambulancie cystickej fibrózy pre deti, ktorý nebol datovaný, na predvolaný pohovor sa bez uvedenia dôvodov nedostavil a ţiadne ďalšie návrhy nepodával. Preto nepovaţuje za dôvodné tvrdenie ţalobcu o nedostatočnej spolupráci v danom správnom konaní. Ţiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len “SSP”).
2 SSP odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku („O.s.p.”) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s citovaným ustanovením sa toto odvolacie konanie riadi ustanoveniami O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 v spojení s § 246c a § 250ja O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. 4 9Sžso/38/2015 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, sa stotoţnil s preskúmavaným rozsudkom krajského súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje.
6 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňaţných príspevkoch na kompenzáciu ťaţkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov fyzická osoba s ťaţkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti:
3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Príspevok na kompenzáciu ŤZP súvisiacu s vyhotovením parkovacieho preukazu moţno poskytnúť len ťaţko zdravotne postihnutej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom 5 9Sžso/38/2015 stanovené podmienky. Odvolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe právny nárok na vyhotovenie parkovacieho preukazu ako jedného z príspevkov na kompenzáciu ŤZP neexistuje, ide o fakultatívnu dávku, a preto pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia ţalovaného odvolací súd skúmal len to, či ţalovaný pred svojím rozhodnutím dostatočne zistil skutočný stav veci, či rozhodnutie zodpovedá obsahu spisov a zásadám logického myslenia. Nové posúdenie odkázanosti ţalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
zákona č. 447/2008 Z.z. vykonal ţalovaný na podnet rozhodnutia najvyššieho súdu a z administratívneho spisu vyplýva, ţe záverečnému hodnoteniu predchádzalo riadne zistenie skutočného stavu veci. V priebehu ďalšieho konania správne orgány postupovali v konaní v úzkej súčinnosti so ţalobcom (zákonným zástupcom ţalobcu, ktorý
úradných záznamov z 01.08. a 04.08.2014 beţne s pracovníčkou oddelenia posudkových činností komunikoval) a dali mu príleţitosť (výzva na doloţenie lekárskeho nálezu a predvolanie na posúdenie zdravotného stavu doručená ţalobcovi dňa 01.08.2014), aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať (napr. 06.08.2014), najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia vrátane moţnosti uplatnenia práva namietať odbornosť posudkového lekára. Zákonný zástupca ţalobcu však práva ţalobcu dostatočne nevyuţil, keď nielenţe konajúcemu posudkovému lekárovi nepredviedol ţalobcu, čím sám neumoţnil (maril) riadny vyšetrovací proces z medicínskeho a tým aj skutkového hľadiska, predloţil listinu bez uvedenia dátumu vyhotovenia, čiţe predloţil dôkaz s nedostatočnou právnou silou, (keď zvyčajne sa v danej oblasti predkladá zdravotný nález nie starší ako 6 mesiacov), ktorú však konajúci posudkový lekár napriek tomu vzal do úvahy. Navyše všetky výhrady k odbornosti posudkovej lekárky mal ţalobca vzniesť logicky v priebehu správneho konania, čo však tieţ neurobil. Z doloţených listinných dôkazov totiţ takéto prejavy alebo úkony ţalobcu (jeho zástupcu) absentujú, preto
názoru odvolacieho súdu nemoţno vytýkať správnemu orgánu pochybenia vyvolané samotným ţalobcom. Pokiaľ ţalobca namietal spôsobilosť posudkového lekára na daný výkon funkcie z hľadiska jeho odbornosti, je treba pripomenúť, ţe túto námietku mohol (mal) ţalobca predniesť v správnom konaní, resp. najneskôr v ţalobe, čo však neurobil a preto k tejto námietke v odvolacom konaní uţ nemoţno prihliadnuť. Rozhodnutie ţalovaného musí byť podmienené správnou úvahou, ktorá vyplýva zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Do takéhoto hodnotenia dôkazov súd zasahuje 6 9Sžso/38/2015 v prípade, keď rozhodnutie ţalovaného odporuje obsahu spisov, alebo zásadám logického myslenia. K takémuto pochybeniu ţalovaného ani
názoru odvolacieho súdu nedošlo. Z vyššie uvedených dôvodov povaţoval Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu za súladný so zákonom, a preto ho
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd rozhodol o trovách konania
1 tak, ţe neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal a ţalovaný nemá právo na náhradu trov konania zo zákona. O tomto rozsudku rozhodol senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.