Obsah (11)

§ 175§ 21§ 193§ 18§ 412§ 178§ 357§ 279§ 56§ 17§ 413

N a j v y š š í s ú d 6 Tost 4/2017 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Viliama Dohňansk

§ 175ods.

1. ods. 2 písm. a/. písm. c/, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. Českej republiky v štádiu pokusu

§ 21ods.

1 Tr. zák. Českej republiky a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z

1. mája 2016, sp. zn. Ntc 34/2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Ţiline z
2. januára 2017, sp. zn. Ntc 34/2015, takto r o z h o d o l :

§ 193ods.

1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť odsúdeného V. H. sa z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e Uznesením uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z

1. mája 2016, sp. zn. Ntc 34/2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Ţiline z
2. januára 2017, sp. zn. Ntc 34/2015, bol

§ 18ods.

1 zákona č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v EÚ v aktuálnom znení s pouţitím § 412 ods. 1 Tr. por. zamietnutý návrh odsúdeného V. H. na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si podal odsúdený zo zdravotných dôvodov prostredníctvom svojho obhajcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe v prípade odsúdeného V. H. neboli splnené zákonné podmienky na postup

§ 412ods.

1 Trestného poriadku, nakoľko jeho zdravotný stav nevyţaduje také opatrenia, ktoré by vylučovali výkon trestu odňatia slobody a keďţe nehrozí ani bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia ţivota odsúdeného a jeho zdravotný stav je liečiteľný v podmienkach ÚVTOS, resp. v nemocnici pre obvinených odsúdených. 2 6 Tost 4/2017 Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený V. H. prostredníctvom svojho obhajcu sťaţnosť po vyhlásení uznesenia priamo do zápisnice, ktorú však písomne neodôvodnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na podklade riadne a včas podanej sťaţnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovateľ podal sťaţnosť ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, ţe sťaţnosť odsúdeného nie je dôvodná. Odvolací súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloţeného spisového materiálu zistil, ţe V. H. bol rozsudkom Krajského súdu v Brne, sp. zn. 61 T 7/2013, z 26.11.2013 v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci, sp. zn. 2To 59/2014, z 23.6.2014 uznaný za vinného zo zločinu vydierania

§ 175ods.

1, ods. 2 písm. a/ písm. c/, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. Českej republiky v štádiu pokusu

§ 21ods.

1 Tr. zák. Českej republiky, z prečinu porušovania domovej slobody

§ 178ods.

1, ods. 3 Trestného zákonníka Českej republiky, z prečinu šírenia poplašnej správy

§ 357ods.

1, ods. 2 Trestného zákonníka Českej republiky a z prečinu nedovoleného ozbrojovania

§ 279ods.

1 Trestného zákonníka Českej republiky. Za to bol

§ 175ods.

3 Trestného zákonníka Českej republiky, za pouţitia § 43 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody na 8 rokov a 6 mesiacov. Na výkon uloţeného trestu bol

§ 56ods.

2 písm. b/ Trestného zákonníka Českej republiky zaradený pre výkon trestu do väznice so zvýšenou ostrahou. Krajský súd v Ţiline rozsudkom, spisová značka Ntc/46/2015, z 5.1.2016 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Urto 1/2016, z 19.2.2016

§ 17ods.

1 zákona číslo 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, rozhodol tak, ţe rozsudok Krajského súdu Brno - pobočka Zlín, sp. zn. 61 T 7/2013 z

1. novembra 2013 v spojení s rozsudkom Vrchného súdu Olomouc, spisová značka 2 To 59/2014, z
2. júna 2014, ktorým bol V. H. odsúdený v Českej republike sa uznáva a vo výroku o vine a vo výroku o treste odňatia slobody a uloţený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov odsúdený V. H. vykoná na území Slovenskej republiky.

§ 18ods.

1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, § 48 ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 17 ods. 2 zákona o uznávaní výkone rozhodnutí zaradil odsúdeného pre výkon uloţeného a uznaného trestu odňatia slobody bez jeho premeny do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia. 3 6 Tost 4/2017 Rozsudok nadobudol právoplatnosť

1. februára
2. Uvedeného dňa bol predsedom senátu najvyššieho súdu nariadený výkon trestu odňatia slobody a vydaný príkaz na dodanie do výkonu trestu. Odsúdený podal
3. októbra 2015 ţiadosť o prerušenie výkonu trestu odňatia slobody zo zdravotných dôvodov, pričom k ţiadosti priloţil prepúšťaciu správu ošetrujúceho lekára (č.l. 3-5 spisu). Z vyjadrenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Ruţomberku (č.l. 9) vyplýva, ţe v súčasnosti je zdravotný stav odsúdeného na symptomatickej liečbe doporučenej odborníkom stabilizovaný a výkon trestu odňatia slobody v ústave neohrozuje zdravie odsúdeného a v prípade potreby mu bude poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť, resp. hospitalizácia v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. Vzhľadom na takto zistený stav veci súd prvého stupňa uznesením z
4. mája 2016 v spojení s uznesením z
5. januára 2017

§ 412ods.

2 Tr. por. jeho ţiadosť zamietol.

§ 412ods.

1 Tr. por. ak odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest odňatia slobody, ochorie na ťaţkú chorobu, môţe predseda senátu výkon trestu na potrebný čas prerušiť; vţdy však preruší výkon trestu na tehotnej ţene alebo matke dieťaťa mladšieho ako jeden rok. Z uvedeného vyplýva, ţe toto rozhodnutie súdu má fakultatívnu povahu, čo vyplýva zo slovného spojenia „môţe“. Jedná sa o výnimku zo zásady neodkladnosti trestov, t.j. ţe výkon trestu má nasledovať čo najskôr po spáchaní trestného činu, resp. uloţení trestu ako aj zo zásady neprerušenia výkonu trestu, t.j. ţe po začatí výkonu trestu má tento prebiehať bez prerušenia aţ do jeho ukončenia. Práve preto je potrebné pri rozhodovaní o prerušení výkonu trestu odňatia slobody postupovať veľmi dôsledne. Musí sa veľmi starostlivo brať v úvahu predovšetkým závaţnosť choroby, o ktorú sa v prejednávanej veci jedná, jej konkrétne štádium a priebeh ako aj reálne moţnosti ústavu na výkon trestu, zaistiť zodpovedajúcu zdravotnú starostlivosť. Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe v zmysle ustálenej judikatúry ide o ťaţkú chorobu spravidla vtedy, ak odsúdenému buď hrozí bezprostredné nebezpečenstvo smrti, alebo ide o chorobu, ktorej liečenie nemoţno odloţiť na dobu po skončení výkonu trestu odňatia slobody bez nebezpečenstva pre zdravie odsúdeného, pričom zároveň takú chorobu nemoţno 4 6 Tost 4/2017 liečiť v podmienkach zdravotnej starostlivosti poskytovanej Zborom väzenskej a justičnej stráţe počas výkonu odňatia slobody, ani ju nie je moţné krátkodobo zabezpečiť prerušením výkonu trestu v zdravotníckom zariadení mimo ústavu. Zároveň však musí ísť o vyliečiteľnú chorobu, pri ktorej moţno predpokladať, ţe po vyliečení odsúdený vykoná zvyšok trestu (ak by išlo o nevyliečiteľnú chorobu, vtedy treba postupovať

§ 413ods.

2 Tr. por. a upustiť od výkonu trestu odňatia slobody, resp. od jeho zvyšku). Za danej situácie v prípade odsúdeného, súd prvého stupňa správne vychádzal z vyjadrenia riaditeľa ÚVTOS Ruţomberok. Niet sporu o tom, ţe odsúdený podstúpil operáciu chrbtice v júli 2014 a v novembri 2014, kde mu bola vykonaná koblačná nukleoplastika stavca L4/5 vpravo a fixácia interspinalis L4/5 percutanea. Jeho stav je stabilizovaný, má sa podrobovať stálej lekárskej kontrole, ktorú je moţné zabezpečiť aj v podmienkach výkonu trestu. V tejto súvislosti treba pripomenúť, ţe ak by sa zdravotný stav odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody podstatne zhoršil, t.j. ak by si vyţadoval ústavnú liečbu, túto je moţné poskytnúť odsúdenému v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď vzhľadom na zistené skutočnosti zamietol ţiadosť odsúdeného o prerušenie výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 193ods.

1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť odsúdeného V. H. ako nedôvodnú zamietol. Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave 29. marca 2017 JUDr. Štefan M i ch á l i k , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová