Najvyšší súd 2 Sžo 59/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne : H. H., zastúpenej advokátom JUDr. J. H., proti ţalovanému : Krajský stavebný úrad v Bratislave, za účasti: Ing. I. V., PhD., zastúpenej JUDr. E. B., advokátkou, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. A/2007/1583-HRL zo dňa
- októbra 2007, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 2/2008-31 zo dňa
- novembra 2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 2/2008-31 zo dňa
- novembra 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom č.k. 3 S 2/2008-31 zo dňa
- novembra 2009 Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. A/2007/1583-HRL zo dňa
- októbra 2007, ktorým bolo čiastočne zmenené a vo zvyšku potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, a to Mestskej časti Bratislava – R. č. SU/2007/5306-5/AZA zo dňa 15.januára 2007 o umiestnení stavby č. X. rodinný dom. Po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe správny orgán dostatočne zistil skutkový stav a tento aj po právnej stránke riadne odôvodnil. Napadnuté rozhodnutie i postup ţalovaného bol z pohľadu ţalobných dôvodov v súlade so zákonom. Námietky ţalobkyne neodôvodňovali zrušenie nepadnutého rozhodnutia. 2 2 Sžo 59/2010 Krajský súd v Bratislave v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ţe z obsahu pripojeného administratívneho spisu ţalovaných zistil, ţe ţalovaný Mestská časť Bratislava R., ako príslušný stavebný úrad prvého stupňa rozhodnutím č. SU/2007/5306-5/AZA zo dňa 15.januára 2007 vydal rozhodnutie o umiestnení stavby č. X. rodinný dom na pozemku parc. č. X. a X. prípojky inţinierskych sietí na pozemku parc. č. X. k.ú. R. podľa situačného plánu. Druhostupňový správny orgán potvrdil uvedené rozhodnutie. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe ďalej sa v administratívnom spise nachádza kompletná projektová dokumentácia, ţiadosti, vyjadrenia rôznych organizácií, stanoviská, oznámenie o začatí konania a ďalšie doklady a poukázal na znenie ustanovenia § 244 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Proti tomuto rozsudku podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmeniť, ţalobu zamietnu a zrušiť ako nezákonné rozhodnutia správnych orgánov a vec im vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zrušiť rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozsudkom súdu prvého stupňa bol porušený zákon a bol vydaný v rozpore so skutočným stavom veci a platnou úpravou. V odvolaní sa plne pridrţala skutkovej a právnej argumentácie obsiahnutej v podanej ţalobe v predmetnej veci. Dôvodila tým, ţe doposiaľ nebolo v konaní jednoznačne preukázané, ţe umiestnenie stavby rodinného domu na pozemku parc. č. X. kat. územie R. je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, konkrétne so záväznou časťou schváleného Územného plánu hl. mesta Bratislavy, schváleným VZN č. 4/2007 zo dňa 31.mája 2007, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.septembra 2007, resp. VZN platným v čase vydania prvostupňového rozhodnutia. Predovšetkým nebol rešpektovaný záväzný regulatív tohto VZN o indexe zastavanosti plochy platný pre územie, na ktorom sa umiestňovala dotknutá stavba, a ktorý tak v čase vydania prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu ako aj v čase vydania odvolacieho rozhodnutia bol pre danú lokalitu maximálne 0,
- Pozemok parc. č. X. kat. územie R. má výmeru 237m2 a umiestňovaná stavba rodinného domu predstavuje zastavanú plochu 125,88m2, takţe index zastavanosti tohto pozemku je 0,53 a nie 0,35 ako stanovuje záväzná časť vyššie 3 2 Sžo 59/2010 spomenutého VZN. Ak sa za stavebný pozemok povaţovala aj plocha pozemku parc. č. X. vo výmere 48m2 a plocha pozemku parc. č. X. vo výmere 23m2, a z obsahu rozhodnutia takýto záver moţno vyvodiť, teda spolu 308m2, tak aj index zastavanej plochy takéhoto stavebného pozemku by bol 0,408m2 a nie 0,35 ako stanovuje záväzná časť VZN. Do tejto miery zastavanosti neboli započítané objekty a garáţe rodinného domu. Poukázala na to, ţe napadnuté rozhodnutie ako i rozhodnutie súdu prvého stupňa boli vydané v rozpore s platnými právnymi predpismi, vrátane záväzných regulatívov vyplývajúcich z VZN č. 4/2007 zo dňa 31.mája 2007, ktorým bola schválená záväzná časť Územného plánu hl. mesta Bratislavy. Uviedla, ţe pred vydaním napadnutých rozhodnutí nebolo ničím preukázané, ţe v danej lokalite ide o stiesnené podmienky, pričom ide čo do výmery o klasický pozemok, ktorý umoţňuje realizáciu menšieho teda primerane veľkého rodinného domu a nie rodinného domu v navrhovanom rozsahu. Podľa jej názoru tak neboli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 6 ods. 4 vyhl. č. 532/2002 Z.z. v platnom znení. Podľa názoru ţalobkyne neboli dodrţané podmienky ustanovenia § 6 ods. 3 vyhl. č. 532/2002 Z.z. v platnom znení. Ďalej uviedla, ţe v prípade realizácie takto umiestnenej stavby rodinného domu podľa predloţenej a nateraz schválenej dokumentácie dôjde nepochybne zo strany stavebníčky k zásahom do jej vlastníckych práv, keďţe stavba má byť z oboch strán realizovaná na hranici pozemku. Tým dôjde aj k značnému zníţeniu hodnoty rodinného domu ako i podstatnému a trvalému obmedzeniu pohody bývania, a to aj z dôvodu zachovania primeranej intimity. V predloţených dokumentoch nie je tieţ doklad o vykonaní hydrogeologického prieskumu ani odborný posudok o tom, či existencia termálneho vrtu (studne) nemôţe spôsobiť podmývanie rodinného domu alebo ohroziť jeho statiku. Chýba tieţ doklad alebo dôkaz o tom, ţe osadenie stavby nového rodinného domu nebude ohrozovať statiku rodinného domu a to nielen pri jeho výstavbe ale aj následne jeho sadaním pri jeho uţívaní. 4 2 Sžo 59/2010 Ţalovaný správny orgán navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Účastníčka konania navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Podľa jej názoru ţalovaný správny orgán ako i súd prvého stupňa sa námietkami ţalobkyne dôsledne zaoberali, dostatočne zistili skutkový stav a vyvodili správny právny záver. Rozhodnutie ţalovaného je v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, a ţe rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie pre procesné pochybenia. V predmetnej veci krajský súd ako súd prvého stupňa konal a rozhodoval o ţalobe, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu č. A/2007/1583-HRL zo dňa 18.októbra
- Rozhodnutím č. A/2007/1583-HRL zo dňa 18.októbra 2007 ţalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodol o odvolaní účastníčky konania H. H tak, ţe v časti zmenil rozhodnutie Mestskej časti R. č.j. SÚ/2007/5306-/AZA zo dňa 15.januára 2007, ktorým bola umiestnená stavba „Rodinného domu“, a vo zvyšnej časti toto rozhodnutie potvrdil Proti tomuto rozhodnutiu ţalovaného v zákonom stanovenej lehote podala ţalobkyňa ţalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia ţalovaného ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe krajský súd sa dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkou, ktorú uplatnila ţalobkyňa v ţalobe a to pokiaľ sa jedná o umiestnenie stavby. Podľa názoru ţalobkyne totiţ 5 2 Sžo 59/2010 v konaní nebolo jednoznačne preukázané, ţe umiestnenie stavby rodinného domu na pozemku parc. č. X. kat. územie R. je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, konkrétne so záväznou časťou schváleného Územného plánu hl. mesta SR Bratislavy, schváleným VZN č. 4/2007 zo dňa 31.mája 2007, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.septembra 2007, resp. VZN platným v čase vydania prvostupňového rozhodnutia. Taktieţ podľa názoru odvolacieho súdu Krajský súd v Bratislave ţiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo povaţoval námietku ţalobkyne týkajúcu sa záväzného regulatívu VZN o indexe zastavanosti za nedôvodnú, pričom ţalobkyňa v ţalobe poukazovala na skutočnosť, ţe v čase vydania prvostupňového rozhodnutia ako i v čase vydania odvolacieho rozhodnutia bol pre danú lokalitu index zastavanosti maximálne 0,35, pričom pozemok parc. č. X. kat. územie R. mal výmeru 237m2 a umiestňovaná stavba rodinného domu predstavovala zastavanú plochu 125,88m2, takţe index zastavanosti tohto pozemku bol 0,53 a nie 0,35 ako stanovuje záväzná časť vyššie spomenutého VZN. Svoj názor krajský súd neodôvodnil . Rovnako krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku neviedol, prečo povaţoval námietku ţalobkyne týkajúcu sa nesplnenia zákonných podmienok ustanovenia § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v platnom znení ohľadne stiesnených podmienok v danej lokalite za právne irelevantnú a svoj názor nijakým spôsobom nezdôvodnil, pričom ţalobkyňa v ţalobe poukazovala na skutočnosť, ţe sa jedná o klasický pozemok, ktorý umoţňuje realizáciu menšieho teda primerane veľkého rodinného domu a nie rodinného domu v navrhovanom rozsahu. V ţalobe ţalobkyňa ďalej uviedla, ţe v dokumentácii nie je riešená podľa jej názoru ani otázka prístupu stavebníka do dvornej časti jeho pozemku a to minimálne v krízových situáciách, keďţe stavba má byť realizovaná na hranici pozemkov. Taktieţ poukazovala na zhoršenie intimity a pohody bývania, pretoţe v dokumentácii je smerom k domu ţalobkyne na prízemí naprojektované WC a na poschodí kúpeľňa bez toho, aby z dokumentácie vyplývalo, ţe tieto miestnosti majú zabezpečené denné osvetlenie , vetranie cez primerane veľké okienko, preto sa ţalobkyňa domnieva, ţe stavebníčka bude následne realizovať okienka smerom k jej domu. Následne tieţ poukázala na to, ţe v predloţených dokumentoch nie je doklad ani o vykonaní hydrogeologického 6 2 Sžo 59/2010 prieskumu ani odborný posudok o tom, či existencia dvoch studní nemôţe ohrozovať statiku jej rodinného domu. Napriek tomu bez akéhokoľvek bliţšieho zdôvodnenia krajský uviedol, ţe po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu dospel k záveru, ţe neboli zistené ţiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Ţalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami ţalobkyne, ktoré uviedla vo svojom odvolaní. Opravil chyby v písaní v odseku na strane 1 a 5 napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby rodinného domu, opravil chybu vo výmere pozemku. Taktieţ boli odstránené ďalšie chyby, ktoré sa vyskytli v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Ţalovaný vyhovel aj námietke ţalobkyne, čo sa týka umiestnenia nehnuteľnosti na pozemku , a to posunutím o 1m od hranice pozemku parc. č. X. Čo sa týka pohody bývania, súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe ţalovaný nezistil takú skutočnosť akou by sa plánovanou výstavbou znehodnotila kvalita bývania a uţívania a dospel k záveru, ţe navrhovaná stavba neovplyvní výkon vlastníckeho práva vlastníka pozemku a rodinného domu. Procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku totiţ znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma moţnosť náleţite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať kaţdý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 9.12.1994). 7 2 Sžo 59/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe takýmto postupom súdu, ktorý sa nevysporiadal so všetkými námietkami ţalobkyne – ako bolo vyššie uvedené, bola ţalobkyni odňatá moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a s § 250ja ods. 3 vetou druhou OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podanej ţaloby, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami ţalobkyne a znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa
- decembra 2010 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová