1,2 O.s.p.), uloţil ţalobkyni povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 1 546 233,-- Sk (51 325 532 Eur) do 15 dní a na účet súdu v rovnakej lehote zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 205 820,-- Sk (6 831 972 Eur). V písomnom odôvodnení uznesenia uviedol, ţe ţalobkyňa zobrala ţalobu v celom rozsahu späť, čo je potrebné hodnotiť ako jej procesný neúspech v konaní, preto
2 O.s.p. má ţalovaný právo na náhradu trov konania. Ţalovanému vznikli trovy konania na právnom zastúpení za tri úkony právnej pomoci, pričom ţalovaný vychádzal pri vyčíslení náhrady trov konania z hodnoty sporu vo výške 250 939 115,70 Sk, ktorú hodnotu si súd osvojil a celkové trovy konania vychádzajúc z ustanovenia § 13 ods. 1 a § 19 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z.z., § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., tak predstavujú sumu 1 546 233,-- Sk. 2 4 M Cdo 18/2010 Výrok o náhrade trov konania štátu odôvodnil ustanovením § 148 ods. 1 O.s.p. a vznikom trov na znalečnom spolu vo výške 205 820,-- Sk. Toto uznesenie napadla odvolaním ţalobkyňa. Krajský súd v Košiciach uznesením zo 6. októbra 2009 sp. zn. 11 Co 43/2009 uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania účastníkov zmenil tak, ţe ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania vo výške 217 Eur do 3 dní, v časti týkajúcej sa trov konania štátu napadnuté uznesenie potvrdil a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, ţe súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách konania účastníkov
2 vety prvej O.s.p., nesprávne však postupoval pri určení výšky trov konania, lebo nevychádzal z ustanovenia § 13 ods. 6 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a z § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pretoţe v danom prípade sa ţalobkyňa domáhala vydania nehnuteľností voči ţalovanému ako povinnej osobe
ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 282/1993 Z.z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboţenským spoločnostiam, a teda ide o tzv. reštitučný spor, ktorého hodnotu nemoţno vyjadriť v peniazoch. Výšku tarifnej odmeny právneho zástupcu ţalovaného preto nemoţno vypočítať z hodnoty nehnuteľností, ale ju treba určiť
6 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Námietku ţalobkyne o trovách konania štátu nepovaţoval za opodstatnenú. Na podnet ţalovaného podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu do výroku, ktorým Krajský súd v Košiciach zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania účastníkov. Ţiadal toto uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie s poukazom na ustanovenie § 243e ods. 1 a § 243f písm. c/ O.s.p. (právne § 243f ods. 1 písm. c/). Namietal, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, pretoţe v prejednávanej veci hodnota vecí, ktoré boli predmetom sporu je vyjadriteľná v peniazoch, pričom hodnota pozemkov bola preukázaná znaleckým dokazovaním. Uviedol, ţe sporom, ktorý je
svojej povahy najbliţší reštitučnému sporu o vydanie nehnuteľností, je spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V konaní o ţalobe na vydanie nehnuteľností je predmetom konania ochrana vlastníckeho práva, včítane jeho predmetu, ktorého hodnotu moţno vyjadriť v peniazoch. Cena tejto nehnuteľnosti je rozhodujúca pre účely určenia sadzby tarifnej odmeny tak, ako to správne urobil súd prvého stupňa. 3 4 M Cdo 18/2010 Ţalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, ţe nie sú dané podmienky prípustnosti mimoriadneho dovolania
1 O.s.p. a to, ţe ochranu práva nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, keď podávateľ podnetu nevyuţil zákonom prípustné opravné prostriedky a to dovolanie proti napadnutému uzneseniu. Ďalej uviedol, ţe predmetom konania bol nárok na vydanie nehnuteľnosti a nie určenie vlastníctva, teda predmetom konania nebolo priznanie, resp. nepriznanie plnenia, preto hodnotu predmetu konania nemoţno vyjadriť v peniazoch, alebo je moţno zistiť ju len s nepomernými ťaţkosťami. Navrhla preto mimoriadne dovolanie odmietnuť. Ţalovaný sa v písomnom vyjadrení s dovolaním generálneho prokurátora v plnom rozsahu stotoţnil a tieţ s jeho právnou argumentáciou. Navrhol generálnym prokurátorom napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na konanie o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe mimoriadne dovolanie podal na podnet ţalovaného generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, ţe nie je daná prípustnosť mimoriadneho dovolania, pretoţe bolo podané predčasne. Súd konajúci o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora musí v kaţdej veci posúdiť, či zákonom ustanovené podmienky na jeho podanie boli splnené. Pritom je aj viazaný dôvodmi uvedenými v mimoriadnom dovolaní.
1 O.s.p., ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
1 O.s.p., doručený rozsudok, ktorý uţ nemoţno napadnúť odvolaním, je právoplatný. 4 4 M Cdo 18/2010
2 O.s.p., rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.
1 O.s.p., ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.
2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
2 O.s.p., uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť.
Ak nejde o zastupovanie
V tej istej veci môţe mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie
.
1 O.s.p., ako zástupcu si účastník môţe zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemoţno obmedziť.
1 O.s.p., zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie, alebo len pre určité úkony.
1 O.s.p., do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
1 vety prvej O.s.p., ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. 5 4 M Cdo 18/2010 Ustanovenie § 243e ods. 1 O.s.p. vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom stupni, odvolacieho konania a tieţ konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podávaných účastníkmi konania) ďalšie tri podmienky konania, splnenie ktorých zákon vyţaduje práve v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Prvou z týchto podmienok je okolnosť porušenia zákona právoplatným rozhodnutím súdu, druhou poţiadavka na ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a treťou nemoţnosť dosiahnutia ochrany inými právnymi prostriedkami. Pretoţe všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní musia byť splnené súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania. V predmetnej veci rozhodli súdy niţších stupňov uznesením. Len uznesenie riadne doručené (v prípadoch pre ktoré Občiansky súdny poriadok ukladá povinnosť jeho doručenia) účastníkovi konania, respektíve jeho zástupcovi s plnou mocou pre celé konanie, môţe nadobudnúť právoplatnosť (§ 158 ods. 2, § 159 ods. 2 , v spojení s § 167 ods. 2 a § 168 ods. 2 O.s.p.). Pre riadne doručenie uznesenia sa vyţaduje, aby bolo adresované účastníkovi konania a doručované na adresu jeho bydliska, t.j. miesta, kde sa trvalo alebo pravidelne zdrţiava v takom rozsahu, ţe môţe zásielku prevziať. Z hľadiska doručovania, ak bola zásielka doručovaná zástupcovi, ktorý sa v konaní nepreukázal existenciou udelenia plnej moci na zastupovanie v konkrétnom konaní, nemoţno doručovanú zásielku povaţovať za riadne doručenú. V prípade, ak ide o rozhodnutie, ktoré malo momentom doručenia nadobudnúť právoplatnosť, chybné doručenie túto okolnosť vylučuje. Z obsahu spisu vyplýva, ţe všetky uznesenia súdu prvého stupňa a rovnako aj uznesenia súdu odvolacieho, v tomto konaní boli doručované do vlastných rúk JUDr. V. N., ktorú oba súdy aj v záhlaviach svojich rozhodnutí označovali ako právnu zástupkyňu ţalobkyne, ktorá aj v mene ţalobkyne podala na súd ţalobu zo
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.