Stredného občianskeho zákonníka (ďalej len „zák. č. 141/1950 Zb.“), a ţe po smrti J. T. bola parcela uţívaná naďalej ţalovanými, ktorí však boli v jej uţívaní navzájom rušení, a teda ani jeden z nich nemohol parcelu nadobudnúť do svojho vlastníctva vydrţaním. Neprihliadol na tvrdenie ţalovaných 1/ a 2/ o výmene pozemkov ich otca J. T. s jeho bratom, keďţe toto tvrdenie súdu nepreukázali (tvrdenie svedkyne, ţe o výmene počula nepovaţoval za dôkaz, ktorý by preukazoval túto tvrdenú skutočnosť). Právne svoje rozhodnutie neodôvodnil ustanoveniami ţiadneho právneho predpisu. Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/ rozsudkom z 31. marca 2009 sp. zn. 6 Co 340/2007 rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením z 12. septembra 2007 č.k. 7 C 287/1999-281 a dopĺňacím rozsudkom z 12. septembra 2007 č.k. 7 C 287/1999-283 zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
jeho názoru ţalované 1/ a 2/ dostali v roku 1958 od svojho otca J. T. (súd mal zrejme na mysli darom) nehnuteľnosť v hone K. (zrejme parcelu v hone K. súd povaţoval za spornú parcelu), ktorú mal vo svojom vlastníctve. Svoje zmeňujúce rozhodnutie neodôvodnil právne ustanoveniami ţiadneho právneho predpisu. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodov
2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala nesprávne právne posúdenie otázky vydrţania vlastníckeho práva jej otca k parcele. Odvolaciemu súdu ďalej vytýkala, ţe neodôvodnil na základe čoho „podmienky“ na č.l. 32 povaţoval za prejav vôle jej otca usporiadať vlastnícke vzťahy k parcele a poukázala na to, ţe z jeho prejavu ani nevyplýva okamih, kedy k prevodu vlastníckeho práva malo dôjsť a ţe tento prejav nemá náleţitosti darovacej zmluvy
zák. č. 141/1950 Zb. ani v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka, pričom podpis otca na tomto vyhlásení v konaní spochybňovala, s ktorou námietkou sa odvolací súd nevyporiadal. Tieţ namietala, ţe odvolací súd sa nevyporiadal ani s tým, prečo, pokiaľ bola parcela v čase smrti jej 3 4 Cdo 23/2010 otca v jeho vlastníctve a kaţdý dedič mal nadobudnúť rovnaký podiel, keďţe išlo o majetok, ktorý nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, nepatrí do dedičstva. Ţalobkyňa poukázala na to, ţe odvolací súd
jej názoru bez akéhokoľvek dokazovania, so súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu vyvodil, ţe parcelu uţívala so súhlasom matky ţalovaných 1/ a 2/, hoci ona vlastníkom parcely ani nebola a bol ním jej otec, ktorý ţil do r.
1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd je
ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom podaného dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne 4 4 Cdo 23/2010 rozhodnutie vo veci. Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolateľka nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd však zistil, ţe v prejednávanej veci je konanie postihnuté vadou
f/ O.s.p. Odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
2 O.s.p.(pozn. dovolacieho súdu - príslušné ustanovenie i nasledujúce, účinné v čase rozhodovania odvolacieho súdu), ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 5 4 Cdo 23/2010 V preskúmavanej veci súd prvého stupňa mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, ţe parcela bola nerušene uţívaná nebohým J. T. spoločne s jeho manţelkou a jeho dcérami - ţalobkyňou a ţalovanými 1/ a 2/, a teda ju mohol nadobudnúť v celosti vydrţaním
zák. č. 141/1950 Zb., a ţe po jeho smrti bola uţívaná naďalej ţalovanými, ktorí však boli v jej uţívaní navzájom rušení, a teda ani jeden z nich nemohol parcelu nadobudnúť do svojho vlastníctva vydrţaním. Neprihliadol na tvrdenie ţalovaných 1/ a 2/ o výmene pozemkov ich otca J. T. s jeho bratom, keďţe toto tvrdenie súdu nepreukázali. Naproti tomu, odvolací súd po doplnení dokazovania vyjadrením Správy katastra Košice - okolie a vypočutím právnych nástupcov pôvodných účastníkov, na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k odlišnému skutkovému a právnemu záveru, preto rozsudok okresného súdu, ktorým tento súd ţalobe vyhovel, zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzil iba na konštatovanie, ţe parcelu mpč. X. v podiele tak, ako to vyplýva z dedičského rozhodnutia po nebohej matke ţalobkyne, zdedil J. T., ţe ţalované 1/ a 2/ popreli, ţe by ţalobkyňa od roku 1956 parcelu uţívala, pretoţe ju uţívali oni spolu s rodičmi, resp. pokiaľ ju uţívala i ţalobkyňa, stalo sa tak s ich súhlasom, resp. súhlasom ich matky, ktorá jej ju prenechala do dočasného uţívania za odmenu, keďţe manţel ţalobkyne pomáhal ich otcovi pri výstavbe rodinného domu. Ďalej uviedol, ţe mal preukázanú skutočnosť, ţe nebohý J. T. usporiadal pomery k parcele ešte za svojho ţivota, za ktoré usporiadanie pomerov povaţoval odvolací súd „podmienky pri podpísaní prihlášky“ J. T. do Jednotného roľníckeho druţstva v M. V. zo 17. mája 1958 (č.l. 32), z ktorých je zrejmé, ţe roľu v hone K. (zrejme za túto roľu odvolací súd povaţoval spornú parcelu) dal ţalovaným 1/ a 2/, o čom
názoru odvolacieho súdu svedčí aj rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru zo 17. apríla 1998, č. R., ktorým potvrdil nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele ţalovaným 1/ a 2/, kaţdej v ½ titulom vydrţania. Odvolací súd neuviedol, prečo neprihliadol na dôkazy, na základe ktorých mal súd prvého stupňa za preukázané, ţe parcelu uţíval J. T. so svojou rodinou a po jeho smrti ju uţívala nielen ţalobkyňa ale i ţalovaní, takţe boli v jej uţívaní navzájom rušení, a teda ani jeden z nich ju nemohol nadobudnúť do svojho vlastníctva vydrţaním a vôbec neuviedol,
akých právnych ustanovení vec právne posúdil. V preskúmavanej veci bolo v konaní zisťované, či parcela patrí do dedičstva preto, ţe ju J. T. nadobudol titulom dedenia po svojej druhej manţelke, výmenou od svojho brata, alebo 6 4 Cdo 23/2010 vydrţaním, resp. do dedičstva nepatrí. Zo spisu vyplýva, ţe J. T. zdedil po svojej druhej manţelke podiel 840/5040 (1/6) na dvoch parcelách – nielen na č. X., ale i č. X., kaţdá o výmere X. štvorcových siah (X. m2), ktorý podiel predstavuje X. m2 (1/6 zo X.) na parcele č. X. i X., teda spolu X. m2, ktorú výmeru spolu predstavuje výmera parcely č. X. (X. m2) a výmera parcely č. X. (X. m2), ktoré boli predmetom dedičského konania v ½ (č.l. 10). Novovytvorená parcela č. X. z parcely č. X. má výmeru X. m2. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vôbec nevyplýva, k akému záveru dospel ohľadom titulu nadobudnutia parcely J. T., na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, ţe ju získal titulom vydrţania
zák. č. 141/1950 Zb. a ţe jeho dediči boli navzájom rušení v uţívaní parcely po jeho smrti, z ktorého dôvodu bol toho názoru, ţe patrí do dedičstva. Odvolací súd len konštatoval, ţe J. T. zdedil po svojej druhej manţelke parcelu č. X. v podiele tak, ako to vyplýva z dedičského rozhodnutia po nebohej matke ţalobkyne a ţe parcelu po smrti J. T. uţívali ţalované 1/ a 2/ so svojou matkou, a ţe ju získali od svojho otca ešte za jeho ţivota a
rozhodnutia Okresného úradu Košice - okolie vydrţaním. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu tak neobsahuje vysvetlenie, na základe čoho dospel odvolací súd k odlišnému skutkovému a právnemu záveru, z ktorého dôvodu je preto nepreskúmateľné. Pokiaľ odvolací súd poukázal na „podmienky“ z č.l. 32, ktoré povaţoval za usporiadanie pomerov bez toho, aby aj tento svoj právny záver, odlišný od záveru súdu prvého stupňa právne odôvodnil a vôbec neodôvodnil z čoho vychádzal, ţe parcela je práve roľa v hone K., rozhodnutie je i z uvedeného dôvodu nepreskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd mení rozhodnutie súdu niţšieho stupňa musí
názoru dovolacieho súdu obsahovať zákonné náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.), pretoţe pri zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom, tento súd svojim rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia preto musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na niektoré výsledky vykonaného dokazovania a zistené niektoré rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery a zároveň musí odôvodniť, prečo neprihliadol na ostatné skutočnosti a dôkazy, ktoré počas konania vyšli najavo. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup 7 4 Cdo 23/2010 súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, ţe rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých skutkových záverov súd vychádzal, ktoré dôkazy mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých výpovedi svedkov vychádzal, z ktorých vyvodil skutkové zistenia odlišné od zistení, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa a vôbec nie je právne odôvodnené, ide o procesne nesprávne rozhodnutie. Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nemá náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je potom nepreskúmateľný a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko nemá moţnosť v dovolacom konaní náleţite argumentovať. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť postupu odvolacieho súdu. Jeho rozhodnutie neobsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré dospel k danému právnemu záveru. Dovolací súd tak nemá moţnosť posúdiť opodstatnenosť a dôvodnosť zmeny prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom, a teda ani preskúmať, či zmeňujúci rozsudok spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne 8 4 Cdo 23/2010 a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako uţ bolo vyššie uvedené, je viazaný rozsahom podaného dovolania a uplatnenými dovolacími dôvodmi, ktorými bolo dovolanie odôvodnené, pričom tieto dôvody neposudzuje
toho, ako boli v dovolaní označené, ale
obsahu tohto opravného prostriedku, pričom sa zaoberá aj inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté tieţ takou (inou) vadou. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Dovolací súd z odôvodnenia rozhodnutia zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery ako súd prvého stupňa bez toho, aby sám vykonal (zopakoval) dokazovanie. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe parcela bola nerušene uţívaná nebohým J. T. spoločne s jeho manţelkou a jeho dcérami - ţalobkyňou a ţalovanými 1/ a 2/, a teda ju mohol nadobudnúť v celosti vydrţaním
Stredného občianskeho zákonníka a ţe po jeho smrti bola uţívaná naďalej ţalovanými, ktorí však boli v jej uţívaní navzájom rušení, a teda ani jeden z nich nemohol parcelu nadobudnúť do svojho vlastníctva vydrţaním. Naproti tomu odvolací súd, bez toho, aby sám vykonal, resp. zopakoval dokazovanie, len na základe doplnenia dokazovania vyjadrením Správy katastra Košice - okolie a vypočutím právnych nástupcov pôvodných účastníkov, na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k odlišnému skutkovému a právnemu záveru, preto rozsudok okresného súdu, ktorým tento súd ţalobe vyhovel, zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Odvolací súd tak mal len na základe dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa za to, ţe parcelu uţívali ţalované 1/ a 2/, ţe ju dostali od svojho otca, pričom zároveň uviedol, ţe uvedené potvrdzuje i rozhodnutie o vydrţaní,
ktorého ju mali nadobudnúť vydrţaním. 9 4 Cdo 23/2010 Znaky tzv. inej vady konania má tieţ procesný postup odvolacieho súdu, ktorý sa prieči ustanoveniu § 213 O.s.p. Medzi tzv. iné vady konania, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, patrí aj skutočnosť, ţe odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu neţ súd prvého stupňa bez toho, ţe by postupoval
3 O.s.p. a zopakoval dôkazy, na ktorých zaloţil svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa, resp. sám doplnil dokazovanie.
1 O.s.p., dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Z ustanovenia § 220 O.s.p. vyplýva, ţe odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7. Ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili (§ 213 ods. 2 O.s.p.). Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim v konečnom dôsledku k záveru o zmene rozsudku súdu prvého stupňa dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Ak odvolací súd v prejednávanej veci tento zákonný postup nedodrţal, potom pri hodnotení dôkazov zaťaţil svoje rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo vadou 10 4 Cdo 23/2010 a konal s rozpore s princípmi spravodlivého procesu chránenými Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvého stupňa dokazovaním, ktoré bolo vykonané aj výpoveďami svedkov dospel k záveru, ţe parcela patrí do dedičstva po J. T., keďţe ju nadobudol v celosti vydrţaním
zák. č. 141/1950 Zb. a po jeho smrti ju ani jeden z účastníkov, ktorý ju uţívali nemohol nadobudnúť do svojho vlastníctva vydrţaním, keďţe boli v jej uţívaní navzájom rušení. Odvolací súd nezopakoval dôkazy vykonané súdom prvého stupňa, napriek tomu, ţe z nich vyvodil iné závery ako súd prvého stupňa. Bez toho, aby v odvolacom konaní sám podrobne vypočul účastníkov a svedkov, a tým zabezpečil bezprostrednosť vykonania týchto dôkazov pred svojím rozhodnutím k skutočnostiam, ktoré inak hodnotil, vychádzal len z výpovedí pred súdom prvého stupňa, na základe ktorých dospel k záveru, ţe parcelu nerušene uţívali ţalované 1/ a 2/, ktoré ju nadobudli od svojho otca ešte za jeho ţivota a súčasne svoje rozhodnutie odôvodnil i tým, ţe parcelu nadobudli titulom vydrţania o čom svedčí rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, dovolací súd si v prejednávanej veci nezadováţil rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Na základe uvedeného sú potom skutkové a na ne nadväzujúce právne závery odvolacieho súdu zatiaľ predčasné. Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade
f/ O.s.p. a tzv. inej vade
2 písm. b/ O.s.p., je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnými procesnými vadami, nemôţe byť povaţované za správne. Pokiaľ dovolateľka ako dovolací dôvod uvádzal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom na uţ spomenuté vady, z dôvodu ktorých rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie dostatočným podkladom. 11 4 Cdo 23/2010 Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.) bez toho, aby pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti námietky dovolateľky, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. augusta 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková 12 4 Cdo 23/2010
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.