2 predmetného zákona, pričom za uvedené konanie mala od spoločnosti L. W. L., s.r.o. L. prijať úplatok v podobe dodávok prác a materiálov na rekonštrukciu rodinného domu a prístavby garáţe v L. najmenej vo výške 38 584 €. Špecializovaný súd na verejnom zasadnutí uznesením obţalobu Úradu Špeciálnej prokuratúry odmietol a vec vrátil prokurátorovi pre závaţné procesné chyby, najmä pre porušenie ustanovení zabezpečujúcich právo obhajoby. Argumentoval, ţe podstata obţalobných skutkov úmyselného zneuţitia správneho uváţenia obvinenou je preukazovaná nepriamymi dôkazmi. Tieto musia súhrne viesť k jedinému záveru a vylučovať iný záver. Skutková i právna zloţitosť sa musí objektívne a jednoznačne definovať. Je potrebné v opise skutku uviesť, z čoho OČTK vyvodzujú záver, ţe obvinená si bola vedomá správneho výkladu daňových predpisov a porušila ich s úmyslom zabezpečiť neoprávnený prospech tretej osobe. Ani nejednoznačnosť obsahu ustanovení daňových predpisov v otázke správneho uváţenia nesmie viesť k ľubovôli orgánov činných v daňovom, resp. správnom konaní pri rozhodovaní. V rámci výkladu správne uváţenie prebieha v medziach právnej normy, podľa základných zásad rozhodovania správnych orgánov (§ 2 zák. č. 511/1992 Zb. i nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. Pl. ÚS 31/08 z
zásady kontradiktórnosti predkladá tie dôkazy, ktoré si bez problémov môţe zabezpečiť. Poukazuje na ne aj súd, ale určuje pritom povinnosť ich zadováţenia prokurátorovi. Súd nemôţe zaväzovať prokurátora na vykonanie dôkazov, ktorými disponuje obhajoba, pokiaľ prokurátor alebo vyšetrovateľ nerozhodne o ich dôleţitosti. Obhajoba sa nemôţe dovolávať výlučnej povinnosti OČTK na postup vyplývajúci z § 2 ods. 10 Tr. por. Povinnosťou OČTK je zabezpečovať dôkazy a zisťovať skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie súdu. Súd nemá vnášať do sporu nové skutočnosti alebo dôkazy, ak pred ich vykonaním je pravdepodobné, ţe môţu prospieť jednej procesnej strane. Medzi spravodlivé rozhodnutie sa povaţuje aj oslobodenie obvineného spod obţaloby, ak prokurátor nepredloţí zásadné dôkazy na uznanie viny obvineného a neunesie tak bremeno dokazovania. Pohľad súdu na činnosť vyšetrovateľa resp. prokurátora je limitovaná poţiadavkou na objasnenie výlučne základných skutkových okolností, bez ktorých by nebolo moţné vo veci rozhodnúť. Prípravné konanie má zabezpečiť dostatok informácií potrebných pre prerokovanie veci pred súdom a nesústreďuje sa len na ich procesné zafixovanie. Na podanie obţaloby postačí iba dôvodne predpokladať, ţe svedecké výpovede pred súdom, obvineného usvedčia. Súd musí zabezpečovať spravodlivý proces tak, aby sa strany konania mohli v rámci vzájomného súperenia podľa zásady kontradiktórnosti konania podieľať na predkladaní a vyvracaní dôkazov. Navrhol, aby sťaţnostný súd zrušil napadnuté rozhodnutie a uloţil súdu prvého stupňa, aby vo veci znova konal a rozhodol za súčasného nariadenia bezodkladného termínu konania predbeţného prejednania obţaloby. Obvinená JUDr. S. K. uznesenie špecializovaného súdu povaţuje za zákonné. Pri dlho trvajúcom trestnom konaní sú náklady na zvoleného obhajcu enormne vysoké. Dostala sa do finančnej tiesne, ukončila zastúpenie zvoleným obhajcom a poţiadala o ustanovenie obhajcu z nedostatku financií na úhradu trov obhajoby. Navrhla, aby najvyšší súd sťaţnosť zamietol. 6 4 Tost 44/2016 Najvyšší súd na podklade sťaţnosti špeciálneho prokurátora (podanej včas a oprávnenou osobou) preskúmal v intenciách § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie mu predchádzajúce a zistil, ţe nie je dôvodná. Špeciálny súd správne, detailne a výstiţným spôsobom poukázal, prečo vrátil vec prokurátorovi na došetrenie, s ktorými dôvodmi sa najvyšší súd stotoţnil a ako na súladné so zákonom v celom rozsahu na ne odkazuje. Sťaţnostný súd nad rámec dôvodov uvedených v napadnutom uvádza nasledovné.
por. ods. 1 ak sa rozhodne prokurátor vo veci, ktorá bola odmietnutá, opäť pre podanie obţaloby, tá sa za podmienok uvedených v § 241 znovu preskúma alebo za podmienok § 243 znovu predbeţne prejedná, ods. 2 za podmienok uvedených v § 241 alebo § 243 sa obţaloba znovu preskúma alebo predbeţne prejedná aj na súde, ktorému bola vec postúpená podľa § 241 ods. 1 písm. a) alebo § 244 ods. 1 písm. a). Prokurátor po odstránení závaţných procesných chýb, pre ktoré bola pôvodná obţaloba odmietnutá, ak nezmení nič na závere, ţe je dôvodné postavenie obvineného pred súd, musí podať novú obţalobu a nestačí súdu predloţiť pôvodnú obţalobu, s poukazom na to, ţe na nej trvá. Nová obţaloba má totiţ byť zaloţená na dôkazoch zadováţených procesne bezchybným spôsobom, v novej fáze prípravného konania, do ktorého sa vec vrátila, za dodrţania všetkých zákonných práv obvineného na obhajobu. Po podaní novej obţaloby sa táto musí znovu súdom preskúmať (§ 241), ak pôjde o prečin alebo o zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov, o ktorých má konať samosudca, alebo v ostatných prípadoch, po posúdení predsedom senátu sa rozhodne, za splnenia podmienok § 244 ods. 2, či sa o nej nariadi predbeţné prejednanie obţaloby alebo sa nariadi hlavné pojednávanie. Obligatórne sa nariaďuje len v prípadoch uvedených v § 243 ods. 2. To isté platí i v prípadoch, keď bola podaná nová obžaloba 7 4 Tost 44/2016 po tom, čo vec bola vrátená prokurátorovi na došetrenie alebo po tom, čo pôvodnú obţalobu vzal prokurátor späť. Argumentačná oponentúra špeciálneho prokurátora prezentovaná v sťažnosti proti uzneseniu prvostupňovému súdu je odborne neprofesionálna, nemá oporu v Trestnom poriadku a je minimálne dôvodom na disciplinárne stíhanie dozorujúceho prokurátora. Vychádza z ničím nepodložených faktov a tvrdení, na ktoré reálnym, detailným a analytickým spôsobom odpovedal už samotný špeciálny súd v bodoch 23-218 napadnutého rozhodnutia. Nerešpektovanie nariadených pokynov ešte Krajského súdu v Prešove, ako na to zákonným spôsobom upozornil a vytkol prvostupňový súd, znamená, nie rozklad právneho štátu, ale destabilizáciu justičného systému a neplnenie základných ústavno-štátnych funkcii samotnou Slovenskou republikou. Tvrdenie sťažovateľa, ţe nemoţno nútiť, resp. zaväzovať prokurátora, aby rešpektoval všetky pokyny Krajského súdu v Prešove, ktoré uloţil vo vracajúcom uznesení a určil mu povinnosť zadováţenia aj dôkazov, ktoré si môţe obhajoba zabezpečiť, ak nimi disponuje, lebo iba prokurátor alebo vyšetrovateľ rozhoduje o ich dôleţitosti, je svojvoľné. Odmietnutie zaoberať sa podstatnými argumentmi i v procese rozhodovania prokurátora o podaní obţaloby je nezlučiteľné s ideou spravodlivého procesu. Ak súd zistí po podaní novej obţaloby, ţe jeho jasné pokyny na došetrenie uvedené vo vracajúcom rozhodnutí neboli dodrţané a ţe vec zostala aj naďalej neobjasnená, je nielen oprávnený, ale aj povinný znovu vec vrátiť na došetrenie. Sťaţnostný súd má povinnosť poukázať na to, ţe aj v tejto etape konania došlo k porušeniu zásad spravodlivého procesu, lebo špeciálny prokurátor sa nevysporiadal so skutočnosťou, ţe v spise sa nenachádzajú dôkazy, ktoré nariadil vykonať krajský súd a neboli splnené jeho právne záväzné pokyny. 8 4 Tost 44/2016 Ústavný súd priznáva judikatúre ESĽP normatívne pôsobenie. Ak orgány činné v trestnom konaní a súdy Slovenskej republiky nepoznajú alebo ignorujú judikatúru ESĽP, tým nielenže negujú aplikáciu jednotlivých článkov Dohovoru (čl. 13), ale tiež vydávajú Slovenskú republiku riziku nastúpenia jej medzinárodnej zodpovednosti za porušenie záväzkov vyplývajúcich z čl. 46 Dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2 a čl. 7 ods. 5 Ústavy. ESĽP vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, ţe obvinený má práva konkrétne a účinné a nie teoretické a iluzórne. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru kaţdý má minimálne právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne okrem iného i o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. V tejto spojitosti je nutné dodať, ţe pod obsah výrazu „rozhodnutie o obvinení“ treba zahrnúť aj „uznesenie o začatí trestného stíhania a rozhodnutie prokurátora o podaní obţaloby“, obsah ktorej bez najmenších pochybností bezprostredne vychádza z rozhodnutí o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zmyslom čl. 6 ods. 1 Dohovoru je imperatív na to, že musí byť k dispozícii určitá forma súdnej kontroly, a to aj tam, kde majú dôležitú úlohu zohrávať orgány polície, resp. prokuratúry. Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt (§ 10 ods. 1 Tr. por.). Hoci je trestné konanie, ktorého základné zásady sú uvedené v § 2 Tr. por., členené do niekoľkých fáz, nemôţe byť ţiadna z týchto fáz posudzovaná izolovane. Ak trpí prípravné konanie nezahojiteľnými nedostatkami, nemôţe ani konanie pred súdom, pokiaľ sa týmito nedostatkami buď vôbec alebo náleţitým spôsobom nevysporiadalo, spĺňať podmienky nestranného a spravodlivého procesu
čl. 6 Dohovoru. Ak vyšetrovateľ, resp. prokurátor v odôvodnení rozhodnutia, ktorým je aj obţaloba, reaguje iba na dôkazy usvedčujúce, bez toho, aby prihliadol aj na skutočnosti svedčiace 9 4 Tost 44/2016 v prospech obvineného, len preto, ţe obvinená odmietla vypovedať, takýto postup nesvedčí o spravodlivom procese v štádiu rozhodovania o podaní obţaloby. Sťaţnosť v tejto spojitosti bez zjavnej objektívnej racionality je nepreskúmateľná, pretoţe obvinená nemá povinnosť seba usvedčovať (čl. 6 ods. 1 Dohovoru). Špecializovaný súd správne a opodstatnene vytkol obţalobe Úradu Špeciálnej prokuratúry, ţe nepreukázala u obţalobných skutkov úmyselné zneuţitie správneho uváţenia obvinenou, t.j. ţe si bola vedomá správneho výkladu daňových predpisov a porušila ich s úmyslom zabezpečiť neoprávnený prospech tretej osobe. Nejednoznačnosť obsahu ustanovení daňových predpisov v otázke správneho uváţenia nesmie viesť k ľubovôli orgánov činných v daňovom, resp. správnom konaní pri rozhodovaní. Základnou poţiadavkou spravodlivého procesu vyplývajúcou z prezumpcie neviny je, aby vina obvineného bola preukázaná, pokiaľ ide o kaţdý znak trestného činu, vrátane subjektívnej stránky trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa („úmyselné zneuţitie správneho uváţenia“) bez rozumných pochybností, či mimo rozumnú pochybnosť. Za rozumnú pochybnosť je potom povaţovaná taká pochybnosť, ktorá by spôsobila, ţe súd po starostlivom, objektívnom a nestrannom zhodnotení všetkých dôkazov by bol tak nerozhodný, ţe by nemohol povedať, ţe získal ustálené presvedčenie o vine obvineného. Je to taká pochybnosť, ktorá by u rozumnej osoby zapríčinila, ţe by zaváhala alebo zastavila sa pri vybavovaní dôleţitejšej ţivotnej udalosti. Nemôţe ísť len o imaginárnu pochybnosť, ani pochybnosť zaloţenú iba na rozmare alebo určitej nálade, či na domnienke alebo dohade. Nie je moţné poprieť, ţe trestný súdny proces je úzko zameraný na zisťovanie skutočnosti a hľadanie pravdy, ale skutočnosť a pravda musia byť hľadané správnym a zákonným spôsobom v súvislosti so širším záujmom na výkone spravodlivosti. Domnienka a špekulácia sú v trestnom súdnom procese rigorózne neprípustné a sú posudzované ako „zlé slúžky“ vo veci spravodlivosti. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj rovnosť zbraní či príleţitostí tak, aby kaţdá zo strán mohla obhajovať svoju vec za podmienok, ktoré ju z pohľadu konania ako celku podstatným spôsobom neznevýhodňujú vo vzťahu s protistranou. Cieľom zásady 10 4 Tost 44/2016 rovnosti zbraní je potom dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi stranami sporu (ESĽP vo veci MetalcoBt. v. Maďarsko, rozsudok z 1. februára 2011, č. 34976/05).
1 Tr. por. nikto nemôţe byť stíhaný ako obvinený inak neţ zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Ide o zásadu stíhania iba zo zákonných dôvodov a táto vyplýva z dikcie čl. 17 Ústavy. Skutkový stav nie je moţné zisťovať takým spôsobom, ktorý by odporoval zákonu. Je nutné skonštatovať, ţe záujem na zistení skutkového stavu nie je moţné nadradiť nad zásadu zákonného procesu, nakoľko takýto postup by mohol vyústiť do snahy usvedčenia páchateľa trestného činu za kaţdú cenu. To znamená aj za cenu porušenia zákona, čo by bolo v rozpore so samotnou spravodlivosťou.
1 Tr. por. súd je povinný preskúmať, okrem iného aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výrokom napadnutého rozsudku, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru kaţdý, kto je obvinený z trestného činu má minimálne právo obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyţadujú. OČTK a súd sú povinné obvinenému jeho práva nielen formálne priznať, ale poskytnúť mu plnú a reálnu moţnosť na ich uplatnenie podľa § 34 ods. 4 Tr. por.
judikatúry ESĽP je nutné pristupovať k ustanoveniu obhajcu ex offo nielen pri splnení podmienok povinnej obhajoby podľa vnútroštátneho práva, ale kedykoľvek, keď si to vyţadujú záujmy spravodlivosti podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru. Pri posudzovaní otázky, či je nevyhnutné, aby bol akémukoľvek obvinenému ustanovený obhajca, je potrebné zohľadniť konkrétne okolnosti jednotlivého prípadu a priebehu trestného konania ako celku, a to najmä zloţitosť veci z právneho hľadiska, závaţnosť trestného činu a hroziaceho trestu pre obvineného. Súdy ako aj OČTK sú povinné k podaniam subjektov trestného konania pristupovať bez zbytočného formalizmu a skutočnosť, ţe obvinený ţiadosť o ustanovenie obhajcu vyjadril 11 4 Tost 44/2016 iným, neţ zákonom predpísaným spôsobom alebo neobsahujúcim všetky náleţitosti zákonom pre takýto návrh predpokladané, nezbavuje príslušný orgán povinnosti podniknúť ďalšie kroky k zabezpečeniu účinného práva obvineného na obhajobu (Rozsudok vo veci Sakhnovski proti Rusku z 2. novembra 2010, č. 21 272/03, § 92-93). Ústavný súd viackrát v judikatúre zdôraznil povinnosť orgánov verejnej moci, vrátane OČTK a súdov, interpretovať a aplikovať právo z pohľadu ochrany základných práv a slobôd, z čoho pre ne vyplýva povinnosť interpretovať jednotlivé ustanovenia podústavného práva z pohľadu účelu a zmyslu ochrany Ústavou zaručených práv a slobôd. Ústavný súd zasahuje do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a chráni základné práva aţ vtedy, keď tieto práva nechránia všeobecné súdy. Súdy poskytujú všeobecne ochranu ústavnosti a zákonnosti tým, ţe v konaní postupujú a rozhodujú v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi normami trestných kódexov, dodrţiavanie ktorých je garanciou práva na ochranu nezávislým a nestranným súdom. Dôvodne moţno mať pochybnosti o nezaujatosti pre pomer k veci, ak konanie evidentne prebieha za okolností, ktoré opodstatnene vyvolávajú podloţené pochybnosti o správnosti a zákonnosti procesného postupu, ktorým sa garantuje právo na obhajobu a navonok sa prejavuje objektívnosť a nestrannosť. Podľa sťaţovateľa súd nemôţe zaväzovať prokurátora na vykonanie dôkazov, ak nimi disponuje i obhajoba a ktoré si bez problémov môţe zabezpečiť. Podľa § 2 Tr. por. ods. 10 orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umoţnili súdu spravodlivé rozhodnutie, ods. 12 orgány činné v trestnom konania súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, zaloţeného na starostlivom uváţení 12 4 Tost 44/2016 všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
základných zásad Trestného poriadku predpokladaných v § 2 ods. 9-12 postupuje prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena, v konaní tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, pričom dôkazy tak v prospech, ako aj neprospech obvineného obstaráva z úradnej povinnosti v záujme umoţniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Trestný poriadok nedáva OČTK procesný základ na selektívny spôsob jednostranného vykonávania dôkazov iba v neprospech obvineného, lebo tým sa nerešpektuje právo obvineného na obhajobu a porušujú sa zároveň i princípy spravodlivého procesu predpokladaného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Sťaţovateľovi treba pripomenúť, ţe je právom, nie povinnosťou, strán zabezpečovať dôkazy. Súd môţe v záujme spravodlivého rozhodnutia vo veci samej, vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. V konaní získané dôkazy hodnotí súd podľa svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Podľa § 89 ods. 2 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb.) ako dôkaz môţe poslúţiť všetko, čo môţe prispieť k náleţitému objasneniu veci a čo bolo získané zákonným spôsobom, najmä výpovede obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, rekognícia, ohliadka, zvukový a obrazový záznam, veci a listiny dôleţité pre trestné konanie. Obdobná je úprava i v § 119 ods. 2 Tr. por. zák. č. 301/2005 Z. z. Pokiaľ o skutku, pre ktorý bola podaná obţaloba, sa realizovali dôkazy tvoriace inak obsah prípravného konania bez toho, aby bolo účinne začaté trestné stíhanie, potom ide o podstatnú chybu konania, ktorá predchádzala podaniu obţaloby. Dôkazy, ktoré sú týmto nedostatkom postihnuté, sú procesne nepouţiteľné pred súdom. 13 4 Tost 44/2016 Ide o dôkazy vykonané nezákonným spôsobom, a preto sa nesmú v spise ani nachádzať. Právo nesmie byť zaloţené na nepráve. I tu platí zásada otrávených plodov z otráveného stromu. Obvinená podaniami doručenými Prezídiu policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúra východ
por. Ţiadosť nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval § 40 ods 2 Tr. por. Vyšetrovateľ svojvoľne suploval právomoci sudcu 14 4 Tost 44/2016 pre prípravné konanie. Vedel, ţe v dlhotrvajúcom trestnom konaní nejde o prípad povinnej obhajoby
1 Tr. por. Vyšetrovateľ mal ţiadosť o ustanovenie obhajcu v súlade s § 40 ods 2 Tr. por. prostredníctvom dozorujúceho prokurátora predloţiť súdu na rozhodnutie. Ak obvinený poţiada o ustanovenie obhajcu ex offo, prokurátor ju bezodkladne predloţí sudcovi pre prípravné konanie, ktorý najneskôr v lehote 3 dní ustanoví obvinenému obhajcu a vráti spis prokurátorovi, ktorý zabezpečí doručenie ustanovenia obhajcu príslušným subjektom trestného konania a vyzve obvineného, aby najneskôr v lehote 30 dní preukázal svoje majetkové pomery. V prípade nevyhnutnosti pre zabezpečenie práv obvineného na obhajobu obhajca vykonáva úkony uţ pred rozhodnutím súdu o ustanovení obhajcu, najčastejšie na základe telefonickej poţiadavky zo strany OČTK, a aţ následne sa predloţí ţiadosť obvineného o ustanovenie obhajcu uţ spolu s návrhom konkrétneho obhajcu, ktorý má byť obvinenému ustanovený z dôvodu poţiadavky na kontinuitu právneho zastúpenia obvineného v trestnom konaní. Ak by vyšetrovateľ konal zákonne, podanie ţiadosti o ustanovenie obhajcu spolu so ţiadosťou o posun termínov záverečného preštudovania spisu by spôsobilo predĺţenie vyšetrovania najviac o tri týţdne, čo je v porovnaní s postupom OČTK po vrátení veci Krajským súdom v Prešove zanedbateľná doba. V intenciách spravodlivého procesu je neprípustné, aby predlţenie vyšetrovania o tri týţdne bolo pre vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora dôleţitejšie ako právo obvineného na obhajobu. Listom z 22. novembra 2015, doručeným OČTK 23. novembra 2015, obvinená opakovane ţiadala o ustanovenie obhajcu ex offo. V ţiadosti nad zákonný rámec výslovne uviedla, ţe ustanovenie obhajcu ţiada práve z nedostatku financií. Vyšetrovateľ túto ţiadosť nezákonne ignoroval s tým, ţe je zapísaná v zozname Slovenskej advokátskej komory ako advokátka a nie je potrebné jej ustanoviť obhajcu podľa § 40 ods. 2 Tr. por. Konštatovanie vyšetrovateľa nezodpovedalo komplexnému posúdeniu majetkových pomerov, pri ktorom je nutné zohľadniť nielen príjmy, ale aj výdavky potrebné pre zabezpečenie ľudsky dôstojného ţivota. 15 4 Tost 44/2016
4 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vţdy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú moţnosť na ich uplatnenie. Táto povinnosť nezaniká tým, ţe obvinený je advokátom. Ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. por. pritom jednoznačne stanovuje, ţe obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníţenú odmenu; nárok na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníţenú odmenu musí obvinený preukázať najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov trestného konania a ak ide o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2, najneskôr do 30 dní po tom, čo mu bolo doručené opatrenie o ustanovení obhajcu. Vyšetrovateľ konal nezákonne, čím pokračoval v porušovaní práva obvinenej na obhajobu, ktoré jej prislúchajú i napriek tomu, ţe je advokátka. Je nepochybné, ţe OČTK závaţným spôsobom pochybili, keď ignorovali ţiadosti o ustanovenie obhajcu. Uţ prvú, aj keď v nej výslovne neuvádzala ustanovenie obhajcu z dôvodu nedostatku prostriedkov na náhradu trov obhajoby, mali v súlade s § 62 ods. 1 Tr. por. posúdiť ako ţiadosť podľa § 40 ods. 2 Tr. por., pretoţe bolo nesporné, ţe nejde o povinnú obhajobu podľa § 37 ods. 1, 2, 3 Tr. por. Obvinená konala včas pri podaní ţiadostí. Bezodkladne potom, čo došlo k ukončeniu splnomocnenia zvoleného obhajcu, o tom informovala OČTK. Zároveň poţiadala o ustanovenie obhajcu štyri dni pred určeným termínom preštudovania spisu. Vzhľadom na procesné lehoty to postačovalo na ustanovenie obhajcu súdom a jeho telefonické informovanie o termíne preštudovania spisu. OČTK pri zabezpečení práva na efektívnu obhajobu dali prednosť formálnemu a striktnému uplatňovaniu zákonných dôsledkov jej žiadosti doručenej štyri dni pred stanoveným termínom záverečného preštudovania spisu vyplývajúcich z § 36 ods. 4 Tr. por. namiesto zmeny termínu a poskytnutiu obvinenej a už ustanovenému obhajcovi, dlhšej lehoty na preštudovanie spisu vzhľadom na rozsah (niekoľko tisíc strán) a právnu zložitosť v danej veci. Obţaloba bola podaná na súd aţ o päť mesiacov neskôr a za šesť rokov od vrátenia spisu Krajským súdom v Prešove. Predĺţenie konania spôsobené ţiadosťou o ustanovenie obhajcu maximálne v trvaní tri týţdne v porovnaní s prieťahmi v konaní zavinenými výlučne OČTK, sú zanedbateľné, ak ide o výkon práva na obhajobu prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu. 16 4 Tost 44/2016 Samotný sťaţovateľ súhlasil s právnymi úvahami a závermi súdu pokiaľ ide o materiálne a formálne chápanie obsahu a poţiadaviek na kvalitu právneho zastupovania, vrátane zistených záverov o posúdení majetkových pomerov obvinenej. Na tomto závere nič nemení fakt, ţe len od 2. mája 2016. OČTK nesprávne vyhodnotili žiadosť o ustanovenie obhajcu, ktorá sa následne v konaní pred súdom preukázala ako opodstatnená, čím zásadne porušili jej právo na obhajobu prostredníctvom ustanoveného obhajcu podľa § 40 Tr. por., čl. 47 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 3 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.