2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí konanom
1, ods. 2 Tr. por. a
1 Tr. por. takto r o z h o d o l : I. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. januára 2015, sp. zn. 3To/141/2014, b o l z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.
2 Tr. por. s a obvinený J. B. n e b e r i e d o v ä z b y . O d ô v o d n e n i e Okresný súd B. (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 20. októbra 2014, sp. zn. 3T/77/2014, uznal obvineného J. B. vinným v bode 7) z prečinu krádeže
2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody
1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., ktoré
prvostupňového súdu spáchal tak, že
2 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva
zák. Za to, ako aj za pokračovací prečin krádeže
2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. spáchaný sčasti formou spolupáchateľstva
zák. a sčasti v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody [body 1), 2), 8), 9) rozsudku 3 2 Tdo 62/2016 okresného súdu], prečin nebezpečného vyhrážania
1 Tr. zák. [bod 3) rozsudku okresného súdu], prečiny krádeže
2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a porušovania domovej slobody
1 Tr. zák. [bod 4) rozsudku okresného súdu] a prečin poškodzovania cudzej veci
1 Tr. zák. [bod 5) rozsudku okresného súdu] uložil okresný súd obvinenému
2 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. úhrnný spoločný trest odňatia slobody vo výmere tri roky a osem mesiacov, na ktorého výkon ho
2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň
3 Tr. zák. zrušil rozsudok Okresného súdu B. z
2 písm. d) Tr. zák. ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a zaviazal ho k nahradeniu škody jednotlivým poškodeným. Rozsudku okresného súdu predchádzalo prijatie vyhlásenia obvineného o tom, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v bodoch 1) až 5) obžaloby. Na podklade odvolania prokurátora podaného v neprospech obvineného Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 28. januára 2015, sp. zn. 3To/141/2014,
1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o vine vo vzťahu ku skutku pod bodom 7) napadnutého rozsudku, ako aj vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že na rovnakom skutkovom základe ako je uvedený vyššie, uznal obvineného vinným z prečinu krádeže
2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a zo zločinu porušovania domovej slobody
1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a za to ako i za skutky v bodoch 1), 2), 3), 4), 5), 8) a 9) obvinenému uložil
3 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov, na ktorého výkon ho zaradil od ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň
por. odvolanie obvineného smerujúce proti výroku o treste ako nedôvodné zamietol. 4 2 Tdo 62/2016 Proti rozsudku krajského súdu, ktorý bol obvinenému doručený 12. februára 2015 a jeho obhajcovi 19. februára 2015, podal obvinený 10. februára 2016 dovolanie z dôvodov
1 písm. g), písm. h), písm. i) Tr. por., ktoré argumentačne doplnila pre dovolacie konanie ustanovená obhajkyňa. V odôvodnení tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinený namieta, že rozhodnutie krajského súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, ako aj na nesprávnom právnom posúdení skutku. V tejto súvislosti krajskému súdu predovšetkým vytýka, že ak zmenil právnu kvalifikáciu skutku pod bodom 7), mal vykonať dokazovanie nad rámec okresným súdom vykonaného dokazovania v tom smere, či je vek u poškodenej poznateľný a či v danom prípade nie je namieste použitie ustanovenia § 139 ods. 2 Tr. zák., ktoré rieši situácie, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vekom chránenej osoby, ale v súvislosti s tým, že daná osoba sa vo svojom byte nenachádzala. Spochybňuje pritom argumentáciu krajského súdu, ktorá ho k z mene právneho posúdenia predmetného skutku viedla, tvrdiac, že okresný súd zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie a správne použil aj hmotnoprávnu úpravu. Naproti tomu krajský súd zistený stav
dovolateľa nesprávne právne posúdil a použil nesprávne hmotnoprávne ustanovenia. Okrem toho považuje obvinený uložený trest za neprimerane prísny. V podstate z týchto dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom krajského súdu z 28. januára 2015, sp. zn. 3To/141/2014, bol porušený zákon v jeho neprospech,
2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a
1 Tr. por. prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol. Prokurátorka príslušnej okresnej prokuratúry v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedla, že skutkový stav bol okresným súdom správne zistený a nebol dôvod, aby odvolací súd vykonával ďalšie dôkazy. S poukazom na výpovede obvineného, ktoré rekapituluje, tvrdí, že obvinený vedel do koho bytu sa ide vlámať a vedel, že MUDr. K. je staršia pani, keďže s ňou nejaký čas býval v tom istom dome. Prokurátorka ďalej zdôraznila, že v čase predmetného skutku mala poškodená 75 rokov a vyslovila názor, že už pri pohľade na 75-ročného človeka je zrejmé, že sa jedná o osobu vyššieho veku. Preto tvrdenie obvineného, že nevedel koľko rokov má MUDr. K. je účelové a to aj vzhľadom na 5 2 Tdo 62/2016 ich niekoľkoročné susedské spolužitie v jednom bytovom dome. Na základe uvedeného má prokurátorka za to, že obvinený konal voči poškodenej minimálne v nepriamom úmysle, keďže vedel, že poškodená je staršia pani, napriek tomu sa rozhodol vykradnúť jej byt, teda vedel, komu ide byt vykradnúť a bol s tým uzrozumený. Z týchto dôvodov prokurátorka navrhla, aby dovolací súd
c) Tr. por. dovolanie obvineného odmietol, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Tr. por. a zistil, že dovolanie bolo podané obvineným ako oprávnenou osobou
2 písm.
1 Tr. por. a s uvedením dôvodu dovolania
odseku 2 tohto ustanovenia. Nezistiac dôvody pre odmietnutie dovolania
por. najvyšší súd viazaný dôvodmi dovolania (§ 385 ods. 1 Tr. por.) následne preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým podal obvinený dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, a dospel k záveru, že uplatnený dôvod dovolania
1 písm. i) Tr. por. je v posudzovanej veci zjavne preukázaný (§ 382a Tr. por.). Úvodom považuje najvyšší súd za potrebné uviesť, že pri zisťovaní dôvodov dovolania je rozhodujúca ich vecná špecifikácia dovolateľom a nie ich označenie
por. V posudzovanej veci tak bolo pre dovolací súd podstatné, že hoci obvinený prostredníctvom obhajkyne oprel podané dovolanie aj o dôvod
1 písm. g) Tr. por., v zásade namieta to, že jeho konanie nemalo byť posúdené ako zločin porušovania domovej slobody spáchaný voči chránenej osobe
3 písm. a) Tr. zák., pretože čin nespáchal v súvislosti s vekom poškodenej. Takáto námietka (v prípade jej preukázania) vecne zodpovedá iba dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) 6 2 Tdo 62/2016 Tr. por., ktorý je daný vtedy, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom dovolací súd nemôže správnosť a úplnosť zisteného skutku skúmať ani meniť. Pri rozhodovaní, ktoré sa opiera o tento dôvod dovolania, preto dovolací súd hodnotí skutkový stav len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu potom hodnotí aj to, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu [pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 47/2008]. So zreteľom na dovolateľom uplatnenú námietku treba k veci ďalej uviesť, že
1 písm. e), ods. 2 Tr. zák. (a contrario) možno spáchanie činu voči (
odôvodnenia rozsudku okresného súdu v čase jej neprítomnosti) vnikol vlámaním a ktorej ukradol veci v hodnote 695,92 eura, sa narodila X.. 7 2 Tdo 62/2016 Dovolací súd pritom neposudzoval správnosť úvah krajského súdu, ktoré ho viedli k záveru, že trestný čin porušovania domovej slobody bol spáchaný voči chránenej osobe
3 písm. a) Tr. zák., a ktoré sú rozvedené na 7. strane napadnutého rozsudku, keďže tieto sa nijak neodrazili v popise skutku. Treba pritom zdôrazniť, že z hľadiska dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. je rozhodujúce vymedzenie skutku v tzv. skutkovej vete rozsudku, ktorej správnosť a úplnosť nemôže dovolací súd skúmať ani meniť. Na základe uvedeného najvyšší súd uzatvára, že napadnutým rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon v neprospech obvineného J. B., keďže je založený na nesprávnom právnom posúdení skutku, v ktorého popise nie sú uvedené žiadne skutočnosti odôvodňujúce, že trestný čin bol spáchaný v súvislosti s vyšším vekom poškodenej a teda jeho právne posúdenie aj ako zločinu porušovania domovej slobody v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate
3 písm. a) Tr. zák. Zistené porušenie zákona pritom zásadne ovplyvnilo postavenie dovolateľa, keďže v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia skutku mu bol ukladaný trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby tri roky až osem rokov, hoci pri správnom použití zákona mu mal byť ukladaný trest v rámci trestnej sadzby jeden rok až päť rokov (§ 194 ods. 2 Tr. zák.). Najvyšší súd preto zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a odvolaciemu súdu, ktorý je viazaný právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v tomto rozsudku, prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Treba pritom dodať, že
2 Tr. por. nemôže v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v neprospech obvineného a to ani pokiaľ ide o ustálené skutkové zistenia (v smere ich prípadného doplnenia v neprospech obvineného). Vo vzťahu k námietke obvineného, že krajským súdom uložený trest je neprimerane prísny, najvyšší súd len pre úplnosť dodáva, že táto vecne nezodpovedá žiadnemu dôvodu dovolania. V dovolacom konaní totižto možno namietať (a z pohľadu dovolacieho súdu skúmať) len to, že trest bol uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol 8 2 Tdo 62/2016 uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, nie však (ne)primeranosť v rámci týchto kritérií uloženého trestu [§ 371 ods. 1 písm. h) Tr. por.]. Napriek tomu bude v ďalšom konaní úlohou krajského súdu sa s touto námietkou vysporiadať, pretože v dôsledku zrušenia napadnutého rozsudku bude musieť rozhodnúť aj o odvolaní obvineného. Napokon, keďže obvinený aktuálne vykonával trest odňatia slobody, ktorý bol týmto rozsudkom zrušený, musel najvyšší súd v súlade s § 380 ods. 2 Tr. por. súčasne rozhodnúť o jeho väzbe. V rámci tohto rozhodovania dovolací súd zistil, že obvinený má nariadený výkon ďalšieho trestu odňatia slobody vo výmere osem mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu B. z 25. januára 2012, sp. zn. 3T/7/2012, v spojení s uznesením tohto súdu z 20. októbra 2014 vydaným pod tou istou spisovou značkou. Vzhľadom na to, že výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody má prednosť pred väzbou, rozhodol najvyšší súd o nevzatí obvineného do väzby. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. januára 2017 JUDr. Peter P a l u d a, v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. František Mozner Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.