1 Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom
1 písm. b/, písm. d/ Trestného poriadku sa rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 9. júna 2015, sp. zn. BB-4T/15/2015 z r u š u j e v celom rozsahu. S pouţitím § 322 ods. 3 Trestného poriadku,
b/ Trestného poriadku sa obţalovaní 1/ Ing. C. M., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom J., J. XXX, okr. Dunajská Streda, 2 2 To 11/2015 2/ Ing. E. L., nar. XX.XX.XXXX v G. R., trvale bytom L. XXX, okr. Dunajská Streda, 3/ Ing. V. F., nar. XX.XX.XXXX v G. R., trvale bytom G. R., F. ul. XXXX/XX spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 22. apríla 2015, sp. zn. VII/1 Gv 8/13/1000, podanej pre skutky, ktorých sa mali dopustiť tak, ţe 1) Ing. C. M. v bode 1: v presne nezistenom čase koncom roka 2012, na presne nezistenom mieste v meste Šamorín, si na osobnom stretnutí od Bc. Y. L. vyţiadal finančnú hotovosť vo výške 500 Eur ako úplatok za to, ţe vo veci ţiadateľa Bc. Y. L. o štátnu podporu v zmysle zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov č. 460/Ţ/2013 zabezpečí u kompetentných zamestnancov Štátneho fondu rozvoja bývania vybavujúcich podané ţiadosti zistenie prípadných nedostatkov v podanej ţiadosti ako aj jej prípadné doplnenie bez oficiálneho vrátenia ţiadateľovi a teda bezproblémové vybavenie podanej ţiadosti a schválenie podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania pre Bc. Y. L., pričom následne v presne nezistenom čase v mesiaci február roku 2013, v mieste svojho trvalého bydliska v rodinnom dome so sídlom J., J. č. XXX prevzal za týmto účelom od Bc. Y. L. poţadovanú finančnú hotovosť vo výške 500 Eur, v bode 2: v presne nezistenom čase, v priebehu roka 2012 na presne nezistenom mieste na území Slovenskej republiky si na osobnom stretnutí od Ing. E. L. vyţiadal finančnú hotovosť vo výške 700 Eur ako úplatok za to, ţe vo veci ţiadateľa Ing. E. L. o štátnu podporu v zmysle zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov č. 504/Ţ/2013 zabezpečí u kompetentných zamestnancov Štátneho fondu rozvoja bývania vybavujúcich podané ţiadosti zistenie prípadných nedostatkov v podanej ţiadosti ako aj jej prípadné doplnenie bez oficiálneho vrátenia ţiadateľovi a teda bezproblémové vybavenie podanej ţiadosti a schválenie podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania pre Ing. E. L., pričom následne v presne nezistenom čase v priebehu roku 2012, na presne nezistenom 3 2 To 11/2015 mieste, prevzal za týmto účelom od Ing. E. L. poţadovanú finančnú hotovosť vo výške 700 Eur, v bode 3: v presne nezistenom čase začiatkom roka 2013 na presne nezistenom mieste v obci J., si na osobnom stretnutí od Ing. V. F. vyţiadal finančnú hotovosť vo výške najmenej 200 Eur ako úplatok za to, ţe vo veci ţiadateľa Ing. V. F. o štátnu podporu v zmysle zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov č. 467/Ţ/2013 zabezpečí u kompetentných zamestnancov Štátneho fondu rozvoja bývania vybavujúcich podané ţiadosti zistenie prípadných nedostatkov v podanej ţiadosti ako aj jej prípadné doplnenie bez oficiálneho vrátenia ţiadateľovi a teda bezproblémové vybavenie podanej ţiadosti a schválenie podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania pre Ing. V. F., pričom presne nezisteného dňa vo februári roku 2013 v mieste svojho trvalého bydliska v rodinnom dome so sídlom J., J. č. XXX prevzal za týmto účelom od Ing. V. F. poţadovanú finančnú hotovosť vo výške najmenej 200 Eur, 2) Ing. E. L. v bode 4: v presne nezistenom čase v priebehu roka 2012 na presne nezistenom mieste na území Slovenskej republiky na osobnom stretnutí najprv Ing. C. M. prisľúbil finančnú hotovosť vo výške 700 Eur ako úplatok za to, ţe tento vo veci ţiadateľa Ing. E. L. o štátnu podporu v zmysle zákona č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov č. 504/Ţ/2013 zabezpečí u kompetentných zamestnancov Štátneho fondu rozvoja bývania vybavujúcich podané ţiadosti zistenie prípadných nedostatkov v podanej ţiadosti ako aj jej prípadné doplnenie bez oficiálneho vrátenia ţiadateľovi a teda bezproblémové vybavenie podanej ţiadosti a schválenie podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania pre Ing. E. L. a následne ešte v tom istom roku na presne nezistenom mieste v okrese Dunajská Streda, poskytol za týmto účelom pri osobnom stretnutí Ing. C. M. ako úplatok finančnú hotovosť najmenej vo výške 700 Eur, 3) Ing. V. F. v bode 5: v presne nezistenom čase začiatkom roka 2013 na presne nezistenom mieste v obci J., na osobnom stretnutí najprv Ing. C. M. prisľúbil finančnú hotovosť vo výške najmenej 200 4 2 To 11/2015 Eur ako úplatok za to, ţe vo veci ţiadateľa Ing. V. F. o štátnu podporu v zmysle zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov č. 467/Ţ/2013 zabezpečí u kompetentných zamestnancov Štátneho fondu rozvoja bývania vybavujúcich podané ţiadosti zistenie prípadných nedostatkov v podanej ţiadosti ako aj jej prípadné doplnenie bez oficiálneho vrátenia ţiadateľovi a teda bezproblémové vybavenie podanej ţiadosti a schválenie podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania pre Ing. V. F. a následne v presne nezistenom čase vo februári roku 2013 v rodinnom dome v mieste trvalého bydliska Ing. C. M. v J., J. č. XXX, poskytol za týmto účelom pri osobnom stretnutí Ing. C. M. ako úplatok finančnú hotovosť najmenej vo výške 200 Eur, čím mali spáchať Ing. C. M. v bodoch 1, 2, 3 pokračovací prečin nepriamej korupcie
1 Tr. zák., Ing. E. L. v bode 4 prečin nepriamej korupcie
2 Tr. zák., Ing. V. F. v bode 5 prečin nepriamej korupcie
2 Tr. zák., o s l o b o d z u j ú nakoľko skutky, pre ktoré sú obţalovaní stíhaní, nie sú trestným činom. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Špecializovaný trestný súd (ďalej aj „ŠTS“) rozhodol tak, ţe obţalovaní Ing. C. M., Ing. E. L., Ing. V. F., sa uznávajú za vinných, ţe 1) Ing. C. M. v bode 1: 5 2 To 11/2015 v presne nezistenom čase koncom roka 2012, na presne nezistenom mieste v meste Šamorín, si na osobnom stretnutí od Bc. Y. L. vyţiadal finančnú hotovosť vo výške 500,- Eur ako úplatok za to, ţe vo veci ţiadateľa Bc. Y. L. o štátnu podporu v zmysle zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov č. 460/Ţ/2013 zabezpečí u kompetentných zamestnancov Štátneho fondu rozvoja bývania bezproblémové vybavenie podanej ţiadosti a schválenie podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania pre Bc. Y. L., pričom následne v presne nezistenom čase v mesiaci február roku 2013, v mieste svojho trvalého bydliska v rodinnom dome so sídlom J., J. č. XXX prevzal za týmto účelom od Bc. Y. L. poţadovanú finančnú hotovosť vo výške 500,- Eur, v bode 2: v presne nezistenom čase, v priebehu roka 2012 na presne nezistenom mieste na území Slovenskej republiky si na osobnom stretnutí od Ing. E. L. vyţiadal finančnú hotovosť vo výške 700,- Eur ako úplatok za to, ţe vo veci ţiadateľa Ing. E. L. o štátnu podporu v zmysle zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov č. 504/Ţ/2013 zabezpečí u kompetentných zamestnancov Štátneho fondu rozvoja bývania bezproblémové vybavenie podanej ţiadosti a schválenie podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania pre Ing. E. L., pričom následne v presne nezistenom čase v priebehu roku 2012, na presne nezistenom mieste, prevzal za týmto účelom od Ing. E. L. poţadovanú finančnú hotovosť vo výške 700,- Eur, v bode 3: v presne nezistenom čase začiatkom roka 2013 na presne nezistenom mieste v obci J., si na osobnom stretnutí od Ing. V. F. vyţiadal finančnú hotovosť vo výške najmenej 200,- Eur ako úplatok za to, ţe vo veci ţiadateľa Ing. V. F. o štátnu podporu v zmysle zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov č. 467/Ţ/2013 zabezpečí u kompetentných zamestnancov Štátneho fondu rozvoja bývania bezproblémové vybavenie podanej ţiadosti a schválenie podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania pre Ing. V. F., pričom presne nezisteného dňa vo februári roku 2013 v mieste svojho trvalého bydliska v rodinnom dome so sídlom J., J. č. XXX prevzal za tým účelom od Ing. V. F. poţadovanú finančnú hotovosť vo výške najmenej 200,- Eur, 2) Ing. E. L. v bode 4: 6 2 To 11/2015 v presne nezistenom čase v priebehu roka 2012 na presne nezistenom mieste na území Slovenskej republiky na osobnom stretnutí najprv Ing. C. M. prisľúbil finančnú hotovosť vo výške 700,- Eur ako úplatok za to, ţe tento vo veci ţiadateľa Ing. E. L. o štátnu podporu v zmysle zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov č. 504/Ţ/2013 zabezpečí u kompetentných zamestnancov Štátneho fondu rozvoja bývania vybavujúcich podané ţiadosti bezproblémové vybavenie podanej ţiadosti a schválenie podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania pre Ing. E. L. a následne ešte v tom istom roku na presne nezistenom mieste v okrese Dunajská Streda, poskytol za týmto účelom pri osobnom stretnutí Ing. C. M. ako úplatok finančnú hotovosť najmenej vo výške 700,- Eur, 3) Ing. V. F. v bode 5: v presne nezistenom čase začiatkom roka 2013 na presne nezistenom mieste v obci J., na osobnom stretnutí najprv Ing. C. M. prisľúbil finančnú hotovosť vo výške najmenej 200,- Eur ako úplatok za to, ţe vo veci ţiadateľa Ing. V. F. o štátnu podporu v zmysle zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov č. 467/Ţ/2013 zabezpečí u kompetentných zamestnancov Štátneho fondu rozvoja bývania vybavujúcich podané ţiadosti, bezproblémové vybavenie podanej ţiadosti a schválenie podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania pre Ing. V. F. a následne v presne nezistenom čase vo februári roku 2013 v rodinnom dome v mieste trvalého bydliska Ing. C. M. v J., J. č. XXX, poskytol za týmto účelom pri osobnom stretnutí Ing. C. M. ako úplatok finančnú hotovosť najmenej vo výške 200,- Eur, t e d a Ing. C. M. v bode 1, 2, 3 priamo pre seba prijal a ţiadal úplatok za to, ţe bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 329 Trestného zákona (ďalej aj „Tr. zák.“), Ing. E. L. v bode 4 priamo inému sľúbil a poskytol úplatok za to, ţe bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 333 Tr. zák., Ing. V. F. v bode 5 7 2 To 11/2015 priamo inému sľúbil a poskytol úplatok za to, ţe bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 333 Tr. zák., čím spáchali Ing. C. M. v bode 1, 2, 3 pokračovací prečin nepriamej korupcie
1 Tr. zák., Ing. E. L. v bode 4 prečin nepriamej korupcie
2 Tr. zák., Ing. V. F. v bode 5 prečin nepriamej korupcie
2 Tr. zák. Výrok o treste ŠTS znel tak, ţe sa obţalovaní odsudzujú nasledovne: Obţalovaný Ing. C. M.:
1 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráţenia.
1 Tr. zák. na peňaţný trest vo výmere 2.000,- Eur (dvetisíc Eur).
3 Tr. zák. ustanovuje sa pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Obţalovaní Ing. E. L. a Ing. V. F.: 8 2 To 11/2015
2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace, kaţdý zvlášť.
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďujú do ústavu s minimálnym stupňom stráţenia, kaţdý zvlášť.
1 Tr. zák. na peňaţný trest vo výmere 3.000,- Eur (tritisíc Eur), kaţdý zvlášť.
3 Tr. zák. ustanovuje sa pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov, kaţdému zvlášť. Proti rozsudku ŠTS podali odvolanie všetci traja obţalovaní ústne do zápisnice po jeho vyhlásení, ktoré neskôr odôvodnili písomnými podaniami prostredníctvom svojich obhajcov. Okolnosti uvedené v podaných odvolaniach je potrebné v tejto časti odôvodnenia, vzhľadom aj na spôsob a obsah rozhodnutia odvolacieho súdu, charakterizovať a zhrnúť nasledovne: Odvolania majú výraznú spoločnú obsahovú črtu. Na jednej strane nepopierajú vzájomný kontakt obţalovaných, v jeho podstatných bodoch popísaný vo výroku napadnutého rozsudku, vrátane vyţiadania a vyplatenia dotknutých finančných súm, na strane druhej nastalé okolnosti interpretujú odlišne, a to z hľadiska aplikácie ustanovenia § 336 ods. 1 a 2 Tr. zák., teda z hľadiska trestnosti činu. Táto odlišnosť sa týka prezentovaného (dohodnutého a obţalovanými aj obojstranne zamýšľaného) dôvodu vyplatenia a prijatia sumy 700 a 200 Eur (Ing. M. od Ing. L. a od Ing. F.), resp. prijatia sumy 500 Eur (Ing. M. od Bc. L.). Uvedeným dôvodom bola
odvolateľov odmena za poskytnuté sluţby spočívajúce v zabezpečení postupu, súvisiaceho s uplatnením ţiadosti o príspevok zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len „fond“), vrátane zostavenia, resp. kompletizácie ţiadostí s potrebnými prílohami a poradenskej činnosti. Ing. M. bol ostatnými obţalovanými oslovený práve preto, ţe z predchádzajúcich skúseností poznal problematiku a prostredie. To sa týka aj pracovníkov fondu, avšak peniaze neboli pre nich ani určené, ani im poskytnuté a 9 2 To 11/2015 poskytnutie týchto prostriedkov Ing. M. bolo ním samým aj oboma poskytovateľmi vnímané ako odplata za činnosť, ktorá nemala v ţiadnom smere, teda ani pri kontakte s pracovníkmi fondu ani nelegálny, ale ani preferenčný (vo vzťahu k ţiadateľom) charakter. Ku takému pôsobeniu ani voči ţiadnej osobe nedošlo, osobný aj telefonický personálny kontakt Ing. M. vo vzťahu k fondu, súvisiaci s podanými ţiadosťami, bol zameraný na splnenie účelu príslušného konania, aj keď bol vykonávaný v situácii dlhodobej osobnej známosti a priateľstva s niektorými pracovníkmi fondu. Osobitne odvolatelia upozorňujú na okolnosť, ţe išlo o rozhovory Ing. M. s pracovníkmi fondu, ktorí sa podieľajú na posudzovaní ţiadostí o poskytnutie príspevku, avšak nie sú oprávnení schváliť poskytnutie príspevku, čo patrí výlučne do pôsobnosti riaditeľa fondu. Nešlo teda o „pôsobenie na výkon právomoci osoby uvedenej v § 329“ Tr. zák. (v zmysle § 336 ods. 1 Tr. zák.), resp. o „ pôsobenie na výkon právomoci osoby vedenej v § 333“ Tr. zák. (v zmysle § 336 ods. 2 Tr. zák.). Vo vzťahu k okolnosti zdôrazňovanej obţalobou, týkajúcej sa nemoţnosti dopĺňania ţiadostí alebo iného odstraňovania ich nedostatkov v priebehu konania, odvolania argumentujú, ţe na priebeh dotknutých konaní pouţitý zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania neustanovoval, ţe neúplné ţiadosti musia byť vrátené ţiadateľovi (s takým postupom počíta aţ neskoršia právna úprava), ani v tomto smere teda nebolo pôsobenie Ing. M. na pracovníkov fondu nelegálne, a teda nemôţe byť ani trestným činom. Tieto námietky sú z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu primárne podstatné, preto netlmočí obsah parciálne uplatnených ďalších (v nadväznosti na východisko riešenia otázky viny uţ sprostredkovane irelevantných) argumentov, týkajúcich sa postupu v konaní, zákonnosti vykonaných dôkazov a primeranosti uloţeného trestu. Reakcia na tieto námietky nie je pre rozhodnutie určujúca, nakoľko skutkové okolnosti, z ktorých odvolací súd vychádza, sú (a to vo svojej podstate aj napadnutým rozsudkom) zistené v podobe, ktorú prezentujú aj odvolaním nenapadnuté dôkazy, a to predovšetkým výpovede samotných obţalovaných. Najvyšší súd teda na základe podaných odvolaní, nezistiac (prevaţne) formálne okolnosti uvedené v § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku (ďalej aj „Tr. por.“), postupoval v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.,
ktorého: 10 2 To 11/2015 „Ak nezamietne odvolací súd odvolanie
1 alebo nezruší rozsudok
3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1.“ Takto najvyšší súd zistil, ţe predmetné skutky, popísané v bodoch 1 aţ 6 výroku napadnutého rozsudku sa objektívne stali (ako nezameniteľná udalosť vo vonkajšom svete v jej podstatných obsahových prvkoch) a ţe sa ich dopustili (nie spáchali) obţalovaní Ing. M., Ing. L. a Ing. F. (boli v ich rámci činní jednak ako prijímateľ a jednak ako dvaja poskytovatelia príslušných peňaţných poloţiek v súvislosti s konaním o poskytnutí príspevku z fondu). Súd prvého stupňa sa však dôsledne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), v dôsledku čoho bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona - v konkrétnej rovine posúdením ako trestného činu konania obţalovaných, ktoré trestným činom nie je. Okolnosť, prečo v ich konaní nejde o trestný čin (ako vyznel výrok tohto rozsudku), je potrebné vysvetliť v dvoch rovinách. Prvou z nich je podoba skutkovej vety napadnutého rozsudku, ktorá nemôţe byť (rovnako ako ostatné časti jeho výroku) nijako zmenená v neprospech obţalovaných, keďţe odvolanie podali len oni, nie v ich neprospech prokurátor (tzv. zákaz „reformatio in peius“ v zmysle § 322 ods. 3 veta druhá, § 327 ods. 2 Tr. por.). Druhou, ktorá však nemôţe prekročiť obmedzenie prvej z oboch rovín, je hodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odraz v právnej kvalifikácii, resp. absencii moţnosti jej pouţitia (najmä pokiaľ ide o subjektívnu stránku toho konania, ktoré výrok napadnutého rozsudku popisuje u jednotlivých obţalovaných). Podstatnými kvalifikačnými momentmi, ktoré sú v tomto smere relevantné, sú: 11 2 To 11/2015 V prvom rade ide o znak „úplatok“, ktorý je súčasťou popisu objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu
1 a
Občianskeho zákonníka - ďalej len „OZ“ (§ 724 - príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, ţe pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť), na uzavretie ktorej nie je
zákona potrebná písomná forma (§ 40 ods. 1 OZ), a ktorá zakladá záväzok príkazcu poskytnúť príkazníkovi dohodnutú odmenu (§ 730 OZ). Môţe však ísť aj o zmluvu o obstaraní veci (§§ 733 - 736 OZ), prípadne nepomenovanú zmluvu (§ 51 OZ). Nezáleţí pritom na okolnosti, či dotknuté osoby takto zmluvu ústne alebo písomne pomenovali, relevantné sú podstatné obsahové náleţitosti zmluvy ako právneho úkonu v zmysle vôle zmluvných strán. Taká vôľa je zrejmá, a to s tým obsahom, ktorý je uvedený v predchádzajúcom odseku. Výslovne a vopred bola dohodnutá i odmena pre Ing. M. (v oboch, resp. všetkých troch prípadoch, ktorých sa týka obţaloba). Z uhla pohľadu legálnej definície úplatku teda tento znak nie je naplnený v ţiadnom zo skúmaných prípadov (čo má, ako uţ bolo uvedené, súvis aj s nasledujúcou časťou odôvodnenia). K poskytnutiu predmetných súm teda nepochybne došlo, avšak nemoţno ich právne charakterizovať ako úplatok v zmysle § 131 ods. 3, a teda ani v zmysle § 336 ods. 1 a § 336 ods. 2 Tr. zák. 13 2 To 11/2015 Také pomenovanie je obsiahnuté v skutkových vetách výroku napadnutého rozsudku („ako úplatok“), ide však (správne) o terminológiu právnej vety (znenie pouţitej skutkovej podstaty trestného činu), ktorá nie je súčasťou vety skutkovej (nasleduje po nej, v kvalifikačnej časti výroku o vine). Nie je teda medzi stranami v konaní ani z pohľadu súdu prvého stupňa sporné, či peniaze boli ţiadané a poskytnuté, ale či sú úplatkom (ako odvolací súd uzavrel, v zmysle toho, čo bolo a ďalej bude uvedené, nie sú). Spojitou nádobou z hľadiska posúdenia trestnosti činu je potom naplnenie znaku „pôsobiť na výkon právomoci osoby“ uvedenej v § 328, 329 alebo 330 (§ 336 ods. 1 Tr. zák.), resp. v § 332, 333 alebo 334 (§ 336 ods. 2 Tr. zák.). Je evidentné, ţe z trestnoprávneho hľadiska nemôţe ísť o pôsobenie, ku ktorému fakticky dochádza (prakticky bezvýnimočne ide o konanie právomocou vybaveného orgánu vo vzťahu k účastníkovi alebo účastníkom takého konania), ktoré však nie je protiprávne, resp. jeho protiprávnosť je len úzko procedurálna, nepopierajúca podstatu, zmysel a význam právomoci dotknutého orgánu (v konečnom dôsledku fyzickej osoby, nakoľko kaţdý orgán verejnej moci sa rozhoduje a prejavuje vôľu, individuálne alebo kolegiálne, svojím ľudským reprezentantom - verejným činiteľom). Právomocou (pôsobnosťou), o ktorú v predmetnej veci ide, je priznávanie príspevkov na rozvoj bývania, inštitucionálne vykonávané fondom. Právna úprava tejto otázky bola v čase konania obţalovaných obsiahnutá v zákone č. 607/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, aktuálne (od 1. januára 2014) je dotknutá problematika upravená zákonom č. 150/2013 Z.z. v znení zákona č. 276/2015 Z. z. Tak ako v kaţdom konaní, aj v tomto prípade ţiadateľ prichádza do úradného kontaktu, v prvom rade s obcou (
súčasne účinnej právnej úpravy alternatívne s okresným úradom v sídle kraja), ktorej sa ţiadosť podáva, a následne s fondom, ktorý rozhoduje o poskytnutí podpory (pozitívne alebo negatívne) a v prípade poskytnutia podpory uzatvára so ţiadateľom zmluvu. Je v konaní o ţiadosti podanej ľubovoľnému orgánu beţné, ţe ţiadateľ vybavovanie svojej ţiadosti sleduje a aj mimo predpísanej formy úradného styku s dotknutým orgánom sa informuje, eventuálne vybavenie ţiadosti urguje a podobne. Taká aktivita nemusí byť spojená 14 2 To 11/2015 so snahou o ovplyvnenie osoby, ktorá rozhoduje, v smere deformácie rozhodovacej právomoci v rozpore s právom, na zvýhodnenie alebo uprednostnenie ţiadateľa. Nezáleţí pritom, či ţiadateľ koná („pôsobí“) osobne alebo prostredníctvom inej osoby (ak má táto osoba vykonať aj právny úkon, musí byť osobitne splnomocnená). V napadnutom rozsudku je účel, na ktorý (za čo) boli peniaze Ing M. vo všetkých prípadoch ţiadané, resp. mu odovzdané, vymedzený tak, ţe „zabezpečí u kompetentných zamestnancov Štátneho fondu rozvoja bývania bezproblémové vybavenie podanej ţiadosti a schválenie podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania pre ...“, pričom následne boli tieto prostriedky aj vyplatené. Také vymedzenie v skutkovej vete neposkytuje potrebný podklad pre kvalifikáciu konania poskytovateľa a prijímateľa prostriedkov ako nepriameho podplácania, resp. prijímania úplatku, a to subjektívne, z hľadiska zamerania úmyslu k ovplyvňovaniu konania, resp. rozhodovania v tom smere, ako je (v negatívnom, resp. konanie a rozhodovanie deformujúcom zmysle) uvedené vyššie. Naopak, dotknutá formulácia nevylučuje legálnu činnosť, pri ktorej (zjednodušene povedané) jedna osoba obstaráva vec (úradnú záleţitosť) inej osoby. Uţ tento moment je z hľadiska rozhodovania odvolacieho súdu rozhodujúci (ţalované skutky nie sú trestným činom), nakoľko, opäť v zmysle (uţ) vyššie uvedeného, podoba skutkovej vety napadnutého rozsudku nemôţe byť nijako zmenená v neprospech obţalovaných (procesný zákaz zmeny k horšiemu). K takej zmene nemôţe dôjsť ani na základe akýchkoľvek (eventuálne) v ďalšom priebehu konania vykonaných dôkazov. Ak by potom na základe nezmenenej skutkovej vety došlo k právoplatnému odsúdeniu, bol by z dôvodu nesprávnej právnej kvalifikácie splnený dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku a túto okolnosť musí brať odvolací súd do úvahy „ex offo“, bez ohľadu na odvolacie námietky (§ 317 ods. 1 veta druhá Tr. por.). Navyše, ani vo svetle vykonaných dôkazov nie je moţné vyvodiť záver o konaní obţalovaných, ktoré by bolo trestným činom, či uţ nepriamej korupcie alebo iným. To sa týka aj dôkazov, parciálne namietaných odvolaním Ing. F. ako nezákonných, vrátane obsahu odpočutých a zaznamenaných telefonických hovorov. 15 2 To 11/2015 Takému konštatovaniu zodpovedá aj okolnosť, ţe oproti pôsobeniu Ing. M. na pracovníkov fondu (v obojstranne potvrdenom priateľskom kontakte podfarbenom osobnou dôvernosťou) nebolo rozhodnuté o trestnom stíhaní týchto pracovníkov na podklade porušenia ich povinností v rámci prebehnuvších konaní o ţiadostiach, ani o inom ich právnom postihu. Zároveň, nebolo ambíciou prokurátora dokazovať akúkoľvek korupčnú aktivitu obţalovaných (finálne sprostredkovanú Ing. M.) voči fondu v predmetných súvislostiach. Dokonca, trestné stíhanie vo vzťahu k obvineniu týkajúcemu sa nepriamej korupcie v ďalších štyroch prípadoch (malo ísť o čiastkové útoky toho istého pokračovacieho trestného činu, vecne o ţiadosti o poskytnutie podpory z fondu pre iných „klientov“ Ing. M.) bolo prokurátorom 13. novembra 2014 zastavené (
1 písm. a/ Tr. por.). Tak ako namieta obhajoba, ide o skutkovo (v relevantných súvislostiach) rovnaké prípady, pričom odlišnosť nemoţno z hľadiska otázky viny nájsť v nevyhovení podaným ţiadostiam. Tá len odráţa okolnosť, ţe fond postupoval
zákonných kritérií a vecne správne, bez ohľadu na „zastupovanie“ ţiadateľov Ing. M.. Zároveň, ak by jeho (s poskytovateľom peňaţných prostriedkov dohodnuté a vykonané) pôsobenie na kompetentnú osobu spĺňalo vyššie popísané kritériá protiprávnosti, neúspech tejto aktivity (nepodľahnutie dotknutých osôb personálnej intervencii) by nič nemenil na spáchaní prečinu nepriamej korupcie, ako formou podplácania, tak aj prijímania úplatku (taký čin by bol dokonaný uţ dohodou o korupčnom plnení na predmetný účel). Je len potrebné (bez vplyvu na podstatu vyššie uvedených úvah) dodať, ţe
obsahu odôvodnenia uznesenia prokurátora malo ísť (rovnako ako v prípade tohto rozsudku) o zastavenie trestného stíhania pre absenciu trestnosti činu, ktorý sa stal a bol vykonaný obvineným (čomu v prípravnom konaní zodpovedá pouţitie ustanovenia § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por.). Nebolo totiţ sporné, ţe aj tu došlo k platbám voči Ing. M. na rovnaký účel, ako pri ţalovaných skutkoch. Len na dokreslenie moţno potom dodať, ţe aj v prípade Ing. L. ţiadosť, ktorej sa týka obţaloba, bola tieţ pôvodne (v r. 2012) neúspešná a schválená bola aţ v r.
tohto ustanovenia: „Verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v sluţobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráţe, vodnej stráţe, rybárskej stráţe, poľovníckej stráţe, stráţe prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráţe prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a pouţíva pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa
jednotlivých 17 2 To 11/2015 ustanovení tohto zákona vyţaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho ochranu sa
ustanovení tohto zákona vyţaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky.“ Osobou, ktorá je spôsobilá byť objektom pôsobenia v zmysle § 336 ods. 1 a 2 Tr. zák. môţe teda byť len verejný činiteľ ako jediná osoba, ktorá disponuje „právomocou“ (na účel rozhodovania v konkrétnej veci je nadbytočné rozoberať pojem a právomoc „zahraničného verejného činiteľa“). V konkrétnych súvislostiach a
časovo aktuálnej právnej úpravy (zákon č. 607/2003 Z. z. v príslušnom znení - ďalej len „zákon“) ide o právomoc (pôsobnosť) na priznanie podpory (§ 11 ods. 10 zákona), na základe čoho (priznania podpory) fond so ţiadateľom uzavrie zmluvu na uvedený účel (§ 12 zákona). Na čele fondu stojí v dotknutom právnom reţime riaditeľ (§ 2 ods. 2 zákona) ako štatutárny orgán, ktorý disponuje popísanou pôsobnosťou pri konaní v mene fondu (aj čl. 4 písm. b/, c/ štatútu fondu v aktuálne účinnom znení, teda štatút schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 233 zo 17. marca 2004 v znení uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 65 z 27. januára 2010). S riaditeľom fondu
obsahu vykonaných dôkazov Ing. M. nejednal (nepôsobil na neho), a to ani prostredníctvom iných pracovníkov fondu (pričom pre trestnosť činu by sa vyţadovalo priame pôsobenie, inou osobou sprostredkované pôsobenie by musel Trestný zákon pripúšťať tak, ako to činí v §§ 328 aţ 334). Osoby, s ktorými jednal, sa síce podieľali na príprave podkladov pre rozhodnutie o priznaní (nepriznaní) podpory, uvedené ale nestačí pre konštatáciu ich (Trestným zákonom predpokladanej) právomoci, a teda zahrnutie týchto osôb do vyššie popísanej, v predmetných súvislostiach relevantnej kategórie (verejný činiteľ). 18 2 To 11/2015 Taká (právomocou nevybavená) osoba nemôţe byť ani páchateľom niektorého z trestných činov verejných činiteľov (druhý diel ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona), keďţe v uvedených prípadoch musí ísť o špeciálny subjekt (§ 128 ods. 8 Tr. zák.) a také postavenie nemá fyzická osoba bez vlastnej právomoci, ani fyzická osoba, ktorá nekoná v mene dotknutej, právomocou disponujúcej právnickej osoby - v tomto prípade fondu (posledná veta naposledy označeného ustanovenia). Dotknutá osoba môţe byť len účastníkom na trestnom čine verejného činiteľa alebo v obdobnom postavení pri príprave na zločin, ktorý má byť spáchaný verejným činiteľom, čo v pretraktovaných súvislostiach nemá význam ďalej rozoberať, keďţe sa neposudzuje zneuţívanie právomoci osoby, ktorá právomocou disponovala. Samozrejme, nie je pre riadny chod úradných konaní ţiaduci nadštandardný prístup určitých osôb k pracovníkom konajúcej inštitúcie, ani keby nemal viesť k manipulácii rozhodovania, pretoţe také praktiky minimálne vzbudzujú v naznačenom smere podozrenie. Ich odstránenie je potrebné zabezpečiť predovšetkým dôslednou aplikáciou noriem upravujúcich postup v konaní, vrátane interných noriem, príp. ich doplnením, a v nadväznosti na to riadiacou a kontrolnou činnosťou príslušných funkcionárov. Pokiaľ by však také, podstatu určitej pôsobnosti nedeformujúce pôsobenie, resp. prijatie majetkového či iného plnenia zaň malo byť trestným činom, muselo by sa to odraziť v úprave skutkových podstát v osobitnej časti Trestného zákona, a to len s účinkami pre skutky po nadobudnutí účinnosti zákonnej zmeny (čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, § 2 ods. 1 Tr. zák.). Rovnaký záver (s výraznejšou potrebou legislatívnej zmeny) platí pre kriminalizáciu konania osôb, ktoré bez vedomia verejného činiteľa pri príprave podkladov pre jeho rozhodovanie úmyselne manipulujú príslušnými materiálmi a osobu disponujúcu rozhodovacou právomocou uvádzajú do omylu (nespĺňajú podmienky pre postih pre trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa
zák.). Trestnosť prijímania úplatku takto konajúcej osoby a poskytovanie úplatku voči nej je však aj „de lege lata“ daná, keďţe popísané konanie spadá do kategórie obstarávania vecí všeobecného záujmu v zmysle §§ 329 ods. 1, 333 ods. 1 Tr. zák., ktorá je širším pojmom, neţ výkon právomoci verejného činiteľa. V súvislostiach prejednávanej veci zase (ale) naopak, aj ak by bola naplnená okolnosť poskytnutia financií za „nekalé“ pôsobenie na pracovníkov fondu, ktorí nemajú rozhodovaciu „právomoc“, nemohlo by ísť o trestný čin nepriamej korupcie (prijímanie a 19 2 To 11/2015 poskytovanie úplatku), keďţe úplatok musí byť poskytnutý za pôsobenie na osobu, ktorá „právomoc“ má a vykonáva (§ 336 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák.). Zovšeobecnene teda moţno uzavrieť: I. Pri dodrţaní zásady nerozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona (vyplývajúcej z ustanovenia čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a § 8 Tr. zák.) nie je moţné ani vecnú medzeru v zákone (v zmysle nedostatku trestnosti určitého konania) riešiť extenzívnym výkladom zákona alebo pouţitím analógie, ale len „pro futuro“ prostredníctvom zákonodarcu (zmenou alebo doplnením zákona). II. Formuláciu „pôsobiť na výkon právomoci osoby“, uvedenú v § 336 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. je potrebné vyloţiť tak, ţe ide o uplatňovanie vplyvu páchateľa, zásadne smerujúce k inému neţ riadnemu výkonu právomoci osoby, ktorá je predmetom pôsobenia. Nejde teda o pôsobenie síce neformálne (nezodpovedajúce výslovnému popisu v norme upravujúcej postup v príslušnom konaní), avšak nevybočujúce z podstatného smerovania k legálnemu účelu právomoci osoby uvedenej v ustanoveniach §§ 328 aţ 330, resp. §§ 332 aţ 334 Tr. zák. Musí ísť pritom o pôsobenie priame, nie prostredníctvom sprostredkujúcej osoby, keďţe zákon také nepriame pôsobenie ako trestný čin nedefinuje (opačným prípadom je úprava §§ 328 aţ 334 v odsekoch 1 Tr. zák.). III. „Právomoc“ je kvalifikačným momentom, ktorý je legálnou definíciou spojený s výkonom tomu (právomoci) zodpovedajúcich oprávnení a povinností verejného činiteľa (§ 128 ods. 1 Tr. zák.). Osoba, ktorá pripravuje podklady pre rozhodovanie verejného činiteľa sama verejným činiteľom nie je, prijatie alebo poskytnutie plnenia uvedeného v § 131 ods. 3 Tr. zák. za pôsobenie (relevantné v zmysle bodu I.) na takú osobu teda nie je trestným činom
1 alebo
2 Tr. zák., a to pre absenciu zákonom poţadovaného atribútu - právomoci osoby, ktorá je (má byť) predmetom pôsobenia. Je potrebné ešte zvaţovať eventuálnu zodpovednosť za iný (inak kvalifikovaný) trestný čin, čo je aktuálne u Ing. C. M. (body 1 aţ 3 výroku napadnutého rozsudku, resp. obţaloby). 20 2 To 11/2015 Pri zachovaní totoţnosti skutku (§ 278 ods. 1 Tr. por.) by prichádzala do úvahy právna kvalifikácia prečinu neoprávneného podnikania
1 Tr. zák.
tohto ustanovenia: „Kto neoprávnene podniká v malom rozsahu, potrestá sa odňatím slobody aţ na jeden rok.“ Z dokazovania vyplýva, ţe vo vzťahu k vykonávaniu poradenskej a ďalších súvisiacich činností nemal Ing. M. ţiadne oprávnenie na podnikateľskú činnosť.
prijatých súm (1400 Eur) by bola splnená podmienka malého prospechu, t.j. suma prevyšujúca 266 Eur. Pri aplikácii citovanej skutkovej podstaty je však potrebné vychádzať z legálnej definície podnikania, uvedenej v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka.
tohto ustanovenia: „Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.“ Podstatným z hľadiska relevantného aplikačného záveru sa javí pojem „sústavnosti“ vykonávanej činnosti. V rozsahu podanej obţaloby a v nej uvedených troch prípadov, ktoré boli (s reduktívnou úpravou) pretransformované do výroku napadnutého rozsudku tento znak nie je naplnený. Nemoţno brať pritom do úvahy prípady vybavovania ţiadostí iných osôb o podporu z fondu, nakoľko - ako uţ bolo uvedené - trestné stíhania bolo v týchto prípadoch zastavené so záverom, ţe sa skutok nestal (nie je pritom podstatný dôvod zastavenia trestného stíhania). Nemoţno teda konštatovať naplnenie zákonných znakov podnikania a v nadväznosti na to ani neoprávneného podnikania ako trestného činu. Pokiaľ ide o druhú (zdanlivo) moţnú alternatívu, ktorou je trestný čin skrátenia dane a poistného
zák., tu primárne platí, ţe v prípade nepriznania príjmov v rozsahu prijatom v obţalobou a napadnutým rozsudkom dotknutých prípadoch na účel ich zdanenia 21 2 To 11/2015 by išlo o iné konanie (iný skutok), o ktorom by súd nemohol na podklade podanej obţaloby rozhodovať (iným konaním je prijatie peňaţného plnenia a iným konaním je podanie/nepodanie daňového priznania). Samozrejme, daň sa priznáva len pri legálnych príjmoch, príjmy z trestnej činnosti sa nezdaňujú, musia sa vyplatiť ako (z hľadiska súkromného práva) bezdôvodné obohatenie, alebo v rámci náhrady škody - konanie Ing. M. však trestným činom nie je. Nad rámec uvedeného, rozsah skrátenej dane (jej absolútna hodnota po príslušnom percentuálnom výpočte) musí zodpovedať minimálne hodnote väčšieho prospechu, teda 2660 Eur (§ 125 ods. 1 Tr. zák.). Rovnako, pri polemike o priznaní alebo nepriznaní dotknutých príjmov, je potrebné dať za pravdu obhajobe, ţe v príslušnej poloţke daňového priznania dane z príjmov fyzických osôb je príjem z príleţitostnej poľnohospodárskej výroby uvedený demonštratívne, nie výlučne (je nadbytočné sa tejto okolnosti bliţšie venovať). Finálny záver teda je, ţe ţalované skutky u ţiadneho z obţalovaných nie sú trestným činom. Vo výroku tohto rozsudku sú predmetné skutky uvedené v podobe skutkovej vety výroku obţaloby, nakoľko v zmysle § 285 Tr. por. súd oslobodzuje obţalovaného spod obţaloby. Pri rozhodovaní o odvolaniach (len) obţalovaných musel ale odvolací súd vychádzať z podoby skutkov tak, ako boli zistené v skutkovej vete výroku napadnutého rozsudku, nakoľko táto ich podoba nie je zmeniteľná v neprospech obţalovaných v dôsledku zákazu zmeny k horšiemu (viď vyššie). Uvedený zákaz by však bolo potrebné aplikovať len v prípade odsudzujúceho rozsudku odvolacieho súdu (poprípade súdu prvého stupňa v ďalšom priebehu konania), pri oslobodení spod obţaloby o porušenie zákazu zmeny k horšiemu nemôţe ísť. Neznamená to však, ţe ak by súd prvého stupňa zistil predmetné skutky bez zmeny oproti obţalobe, rozhodnutie odvolacieho súdu by vyznelo odlišne. Vypustenie popisu protisluţby Ing. M. za poskytnuté mu peňaţné plnenie (teda zistenie u dotknutých pracovníkov fondu nedostatkov v podanej ţiadosti a jej prípadné doplnenie bez oficiálneho vrátenia ţiadateľovi) by totiţ taktieţ nespĺňalo parametre „pôsobenia“ charakterizovaného v prvej časti bodu II. vyššie sformulovaných právnych viet, ktoré by mohlo (spolu s naplnením ďalších zákonných znakov) znamenať konštatáciu spáchania trestného činu (zohľadniac aj uţ 22 2 To 11/2015 uvedené okolnosti časovo aktuálnej právnej úpravy spôsobu konania o predmetných ţiadostiach - teda bez ich vracania ţiadateľovi, a zohľadniac aj ďalšie skôr uvedené okolnosti). Odvolací súd rozhodol priamo, bez vracania veci súdu prvého stupňa. Nie je totiţ ţiaden dôvod predpokladať (práve naopak), ţe by doplnenie dokazovania (vrátane eventuálneho dokazovania pred odvolacím súdom) mohlo viesť k inému neţ hore sformulovanému záveru, a to ţe predmetné skutky, popísané v bodoch 1 aţ 6 výroku napadnutého rozsudku, sa objektívne - pokiaľ ide o ich základnú obsahovú podstatu - stali, a ţe sa ich dopustili obţalovaní M., L. a F.. Menovaní boli v ich rámci činní jednak ako prijímateľ a jednak ako dvaja poskytovatelia príslušných peňaţných poloţiek v súvislosti s konaním o poskytnutí príspevku z fondu. Také závery vyplývajú aj zo samotných výpovedí obţalovaných, nie je teda daný predpoklad moţnosti dôkazne zistiť, ţe sa ţalované skutky nestali. V dôsledku uvedeného, neprichádza do úvahy eventuálne dôkazné skúmanie moţnosti výroku
a/ Tr. por. Dotknuté skutky však nie sú trestným činom, čo uţ odvolací súd dostatočne rozobral. Taký záver je podporovaný dokonca aj obsahom dôkazov, ktoré boli odvolateľmi označené za nezákonné, preto by bolo v nastalej procesnej situácii nadbytočné pristúpiť k analýze týchto (namietaných) okolností. Len na dokreslenie a parciálne, je potrebné konštatovať, ţe procesné námietky sú v ich výrazne prevyšujúcom obsahu nedôvodné. V dôsledku uvedeného, podkladom rozhodnutia odvolacieho súdu boli vyššie popísané kvalifikačné nedostatky napadnutého rozsudku, ktoré najvyšší súd zohľadnil, v zmysle § 317 ods. 1 veta druhá Tr. por. „ex offo“ (aj bez ohľadu na odvolacie námietky) - tieto nedostatky by totiţ odôvodňovali podanie dovolania
1 písm. i/ Tr. por. Jedinou alternatívou pre rozhodnutie bolo teda (po zrušení napadnutého rozsudku v celom rozsahu) oslobodenie všetkých troch obţalovaných spod obţaloby
b/ Tr. por. priamym rozhodnutím (rozsudkom) najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho. 23 2 To 11/2015 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 25. októbra 2016 JUDr. Libor D u ľ a, v. r. predseda senátu
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.