6 písm.
názoru krajského súdu dodanie tohto tovaru bolo potrebné povaţovať za dodanie tovaru
zákona o DPH a daň z neho vyplývajúcu k celkovej dani zo zdaniteľných obchodov daňového priznania pripočítať. Krajský súd poukázal na to, ţe JCD, v ktorom je potvrdený colným orgánom výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev (ďalej len „ES“) musí mať platiteľ v súlade s platným článkom 131 Smernice rady č. 2006/112/ES, ktorá upravuje oslobodenie od dane vyvezeného tovaru do tretích štátov, teda mimo územia ES v spojitosti s ust. § 47 ods. 1, 3 zákona o DPH platného v čase posudzovanej veci, k dispozícii najneskôr do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane pri vývoze tovaru.
názoru krajského súdu ide o jednu z hmotnoprávnych podmienok na oslobodenie od dane
tohto ustanovenia (druhou je doklad o odoslaní alebo preprave tovaru) a neobstojí argumentácia ţalobcu, ţe colné orgány akceptujú alternatívny doklad preukazujúci vývoz dodaného tovaru do tretej krajiny, a to faktúru potvrdenú príjemcom v tretej krajine, keďţe daňové konanie je špecifické administratívne konanie upravené procesným predpisom, a to zákonom o správe daní a hmotnoprávnym predpisom, pokiaľ ide o zákon o DPH, ktorý jasne formuluje podmienky pri oslobodení dane v súvislosti s vývozom tovaru do tretích štátov. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, ţe odoslanie alebo preprava tovaru do tretieho štátu podlieha oslobodeniu od dane len vtedy, ak sú preukázané obe tieto podmienky súčasne. Z predloţených dokladov však vyplýva, ţe sa neuskutočnilo colné konanie o vývoze tovaru z colného územia Slovenska, a preto je
názoru krajského súdu správny záver oboch daňových orgánov, ţe dodanie tovaru
faktúr špecifikovaných 4 2 Sžf 16/2010 v rozhodnutí, treba povaţovať za dodanie tovaru
Pokiaľ ţalobca v ţalobe poukazoval na Šiestu smernicu Rady č.77/388/EHS o spoločnom systéme DPH (ďalej len „Šiesta smernica“), krajský súd poukázal na to, ţe dňom
názoru krajského súdu zohľadniť ani námietku ţalobcu, pokiaľ ide o výklad ust. § 47 zákona o DPH v spojitosti s Metodickým pokynom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „DR SR“) k vývozu tovaru a sluţieb vypracovaného pre daňové orgány v súvislosti s uplatňovaním DPH
tohto ustanovenia, nakoľko ide o právny predpis niţšej právnej účinnosti a zákon má vţdy prednosť pred interným predpisom správneho orgánu. V
2 písm.
8 písm. b) zákona o DPH, teda sluţby dodané osobou, ktorá podniká v členskom štáte inom, ako je členský štát dodávateľa sluţby a táto sluţba je spojená s poradenskými sluţbami. Z tohto ustanovenia vyplýva, ţe miesto dodania sluţby sa bude určovať
8.
názoru krajského súdu nie je sporné, ţe uvedená švajčiarska spoločnosť je osobou v rámci Spoločenstva a sluţba bola dodaná ţalobcovi ako zdaniteľnej osobe v tuzemsku, a preto miesto dodania tejto sluţby bude tieţ v tuzemsku. Ţalobca bol preto povinný túto dodanú sluţbu zdaniť
3 zákona o DPH, pretoţe išlo o sluţbu vymedzenú v § 15 ods. 8, teda nehmotné sluţby a miestom dodania je tam, kde podniká osoba, ktorej sú takéto poradenské (reklamné) sluţby dodané. Z hľadiska správnej aplikácie dane na sluţby vţdy treba vychádzať z konkrétneho druhu poskytovanej sluţby. Aj pri tejto námietke ţalobcu sa krajský súd stotoţnil so záverom daňového orgánu, aj keď ţalobca predmetnú sluţbu
uvedenej faktúry od zahraničného dodávateľa uviedol do záznamu o DPH
zákona o DPH počas kontroly, nebolo moţné mu uznať právo na odpočítanie dane počas kontroly za kontrolované daňové obdobie, pretoţe ţalobca ako platiteľ dane nespĺňal podmienky
1 písm. b) v spojení s § 49 ods. 2 písm. b), t.j. ţe tento záznam neurobil v čase, keď mal faktúru od dodávateľa, kedy si mohol uplatniť právo na odpočítanie dane. Krajský súd zdôraznil, ţe nie je správny názor ţalobcu, ţe správca dane svojím postupom vytvoril absurdnú situáciu a ak by postupoval
jeho výkladu, došlo by k zdaneniu dvakrát. Krajský súd povaţoval za správny záver ţalovaného, ţe uplatnenie práva na odpočítanie dane
tejto faktúry je moţné uplatniť aţ po kontrole v zmysle vyššie citovaných ustanovení lebo z dikcie ust. § 51 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne 6 2 Sžf 16/2010 vyplýva, ţe platiteľ dane vykoná odpočítanie dane
2 písm. b) zákona o DPH v zdaňovacom období, v ktorom daň uviedol do záznamu
Zákon o DPH nepripúšťa uvedenie predmetnej dane do záznamu so spätnými účinkami tak ako si to vysvetľuje ţalobca. Zákon o DPH mu iba umoţňuje, ak spĺňa všetky podmienky, uplatniť si odpočet tejto dane následne, po jej zaevidovaní v zázname
V tejto súvislosti krajský súd poznamenal, ţe úlohou daňových orgánov v daňovom konaní nie je vykonávať rekonštrukciu účtovnej evidencie daňovníka (evidencia dokladov, ktoré
zákona má povinnosť viesť daňovník) a taktieţ správca dane nemá povinnosť umoţniť daňovníkovi rekonštrukciu vykonať a vyhotoviť novú evidenciu alebo doplniť neúplnú evidenciu
dokladov so zreteľom na čiastkové kontrolné zistenia. Taktieţ nie je povinnosťou daňových orgánov pri kontrole vyhľadávať dôkazy, ktoré by mohli nasvedčovať v prospech daňového subjektu, alebo ţe by mal čakať na dôkazy, ktoré si daňovník dodatočne zabezpečí. V daňovom konaní platí procesná zásada voľného hodnotenia dôkazov vykonávaných v príslušnom konaní kompetentnými orgánmi a uplatňuje sa i zásada prejednávacia. S poukazom na ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní ţalobca preto má povinnosť preukázať relevantnými listinami skutočnosti osvedčené v podanom daňovom priznaní. Ţalovaný na druhej strane má právo si preveriť predloţené dôkazy ale aj povinnosť zabezpečiť si dôkazy pre svoje rozhodnutie, najmä ak účastníkovi daňového konania ukladá povinnosť, spočívajúcu v dorubení (zaplatení) rozdielu dane. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca a ţiadal, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o 1. prípad dodatočného vyrubenia DPH poukázal na to, ţe napriek nahradeniu Šiestej Smernice Smernicou, sa právna argumentácia uvedená v rozsudku ESD „Colleé“ vzťahuje i na prípad rozhodnutia napadnutého ţalobou, nakoľko znenie článkov Šiestej Smernice, z ktorých vychádza rozsudok Colleé, je obsahovo rovnaké, ako znenie článkov Smernice. Preto
jeho názoru nie je ţiaden dôvod, 7 2 Sžf 16/2010 aby sa výklad uplatnený v rozsudku Colleé neaplikoval i na prípad oslobodenia od dane uvedený v napadnutom rozhodnutí ţalovaného, ako i Daňového úradu Vráble.
názoru ţalobcu, krajský súd pochybil, keď sa v napadnutom rozsudku stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe rozsudok Colleé rieši inú problematiku spornú medzi účastníkmi, pretoţe meritom veci v rozsudku Collée bolo to, či si členské štáty EU môţu v rámci stanovenia podmienok pre uplatňovanie oslobodenia, stanoviť formálne podmienky, pri nesplnení ktorých môţu odmietnuť oslobodenie pri dodávke, ktorá splnila materiálne podmienky pre oslobodenie. Z rozhodnutia ESD vyplýva, ţe takáto vnútroštátna úprava ide nad rámec toho, čo členským štátom Smernica umoţňuje. To ţe sa v danom prípade jednalo o oslobodenie intrakomunitárneho dodania a nie vývozu tovaru, bolo pre meritum veci
názoru ţalobcu irelevantné. Podstatnou časťou citovaného rozhodnutia pre tento prípad je totiţ to, ţe plnenia majú byť zdanené s ohľadom na ich objektívne charakteristiky, teda keď je nesporné, ţe dodávka bola skutočne vykonaná. Túto svoju argumentáciu doplnil aj odvolaním sa na rozsudok nemeckého „Bundesfinanzhof“ (Spolkový finančný dvor, ďalej len „SFD“) z 28. mája 2009 č. v R 23/08, v ktorom SFD dospel k záveru, ţe tak intrakomunitárne dodania, ako aj vývozy tovaru, sú na základe prepravy alebo zaslania tohto tovaru pri dodaní z tuzemska do zahraničia (územie ES alebo tretích krajín) oslobodené. Reţim oslobodenia pri intrakomunitárnom dodaní nahradil systém dovozov a vývozov medzi štátmi spoločenstva, t.j. ide o ten istý reţim, ale v rámci štátov ES, a tak pri intrakomunitárnych dodaniach, ako aj pri vývoze tovaru sa oslobodenie od dane uplatňuje preukázaním splnenia podmienok pre oslobodenie.
názoru ţalobcu, ţalovaný v daňovom konaní nespochybnil uskutočnenie vývozu tovaru ţalobcom do tretej krajiny, a preto poţadovanie predloţenia JCD ţalovaným v zmysle § 47 ods. 3 zákona o DPH, ako jediného dôkazu splnenia hmotnoprávnej podmienky na oslobodenie od DPH, t. j. dodania tovaru na územie tretieho štátu, je obmedzujúcim spôsobom preukazovania splnenia tejto podmienky a v tejto časti ide zákon o DPH nad rámec Šiestej Smernice, ako aj Smernice, a zabraňuje oslobodeniu od DPH napriek splneniu zákonných predpokladov, keď preukázanie splnenia hmotnoprávnej podmienky povyšuje nad jej skutočné 8 2 Sžf 16/2010 splnenie. Ţalobca tieţ uviedol, ţe v danom prípade bol tovar dodávaný s podmienkou EX- WORKS (Incoterms), teda závodu (tovar je dodaný v závode predávajúceho – ţalobcu dopravcovi /špeditérovi odberateľa). Export je teda v tomto prípade zabezpečovaný kupujúcim, konkrétne špedičnou firmou zabezpečenou odberateľom (kupujúcim). Medzi touto špedičnou firmou a predávajúcim (ţalobcom) nie je ţiaden zmluvný vzťah, a je preto ťaţké získať späť akékoľvek doklady a potvrdenia, a to nielen z dôvodu neochoty alebo zanedbania povinností niektorej zo strán, ale väčšinou z dôvodu ich straty, ako to bolo i v prípade, na ktorý sa vzťahuje táto ţaloba. V 2. prípade videl ţalobca nesprávnosť rozsudku krajského súdu v tom, ţe súd sa opätovne bez ďalšieho stotoţnil s argumentáciou ţalobcu, ktorá vyplýva len z gramatického výkladu znenia zákona, bez ohľadu na skutočný stav veci, ako i na eurokonformný výklad ustanovení zákona o DPH. Poukázal na to, ţe platiteľ DPH vo všeobecnosti odvádza DPH do štátneho rozpočtu zo svojich dodávok tovarov a sluţieb. Príjemca týchto tovarov a sluţieb má vo všeobecnosti právo si túto daň odpočítať, a teda nárokovať voči štátnemu rozpočtu. Existujú však situácie, kedy z jednej dodávky má povinnosť platiť daň príjemca, a tento má zároveň právo túto daň si odpočítať, výsledkom čoho sa povinnosť odvodu DPH a nárok na odpočet DPH spoja u jednej osoby. Pri sluţbách dodaných zo zahraničia zákon o DPH prenáša povinnosť platiť daň (odvod dane do štátneho rozpočtu) na príjemcu sluţby tak, ako je to vyššie uvedené. Formálnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu tejto dane príjemcom sluţby je
2 zákona o DPH uvedenie dane v záznamoch. Správca dane počas kontroly zistil, ţe ţalobca, ako príjemca sluţieb zo zahraničia mal povinnosť zaplatiť daň. Ţalobca akceptoval toto zistenie a ešte počas kontroly uviedol túto daň na výstupe a na vstupe dodatočne do záznamov za kontrolované zdaňovacie obdobie. Ţalobca v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru uviedol, ţe mal právo na odpočítanie tejto dane, nakoľko ju počas kontroly uviedol do záznamov za obdobie, v ktorom mal povinnosť daň platiť. Ţalovaný vo svojom rozhodnutí 9 2 Sžf 16/2010 o odvolaní odmietol právo na odpočítanie dane v kontrolovanom období, na základe názoru, ţe vzniká v období, v ktorom daň platiteľ fyzicky uviedol v záznamoch, t. j. nie za obdobie, za ktoré uvedie daň do záznamov dodatočne.
názoru ţalobcu, ustanovením § 51 ods. 2 bol do zákona o DPH zapracovaný rozsudok ESD „Bockemühl“ (ako priznáva aj ţalovaný vo svojom rozhodnutí). ESD vyjadril v tomto rozsudku názor, ţe síce Smernica umoţňuje členským štátom určiť určité formálne náleţitosti pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH, avšak toto oprávnenie musí byť vykonávané v súlade s cieľom tejto Smernice, ktorý spočíva v zabezpečení vyrubenia dane a jej kontroly zo strany správcu dane. ESD okrem iného dospel k záveru, ţe ak správca dane disponuje s údajmi potrebnými na zistenie, ţe zdaniteľná osoba je ako príjemca predmetných sluţieb povinná platiť DPH, nesmie tejto zdaniteľnej osobe v súvislosti s jej právom na odpočítanie dane určovať ďalšie podmienky, ktoré by jej zabraňovali uplatniť si právo na odpočet. Konaním daňového úradu v danom prípade však
názoru ţalobcu vznikla absurdná situácia, a to ţe daňový úrad dorubil ţalobcovi za kontrolované obdobie DPH na výstupe, ale zároveň mu neumoţnil odpočet DPH na vstupe v tom istom období, a to napriek tomu, ţe platiteľ daň uviedol v záznamoch za toto (kontrolované) obdobie. Interpretácia § 51 ods. 2 zákona o DPH zo strany ţalovaného nie je
názoru ţalobcu v súlade s ustanoveniami Smernice, predovšetkým so zásadou neutrality DPH a judikatúrou ESD, pretoţe
nej je uplatnenie práva na odpočítanie DPH moţné najskôr v neskoršom období, neţ v období, v ktorom daňová povinnosť vznikla. Eurokonformný výklad § 51 ods. 2 zákona o DPH umoţňuje uplatniť právo na odpočítanie dane v tom istom období, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Ak by bol totiţ prijatý výklad ţalovaného a daňového úradu, teda ţe je moţné uplatniť odpočet aţ v čase, keď bola vykonávaná kontrola (v čase dodatočného zanesenia dane do záznamov), musel by ţalobca uviesť túto daň v záznamoch dvakrát, a to v kontrolovanom období (daň na výstupe) a následne
tvrdenia daňového úradu a ţalovaného, ešte do obdobia v ktorom platiteľ fyzicky záznamy opravil. Pre doplnenie ďalej uviedol, ţe aj v inom rozsudku č. C-95/07 a 96/07 „Ecotrade“ zo dňa 08. mája 2008, ktorý sa týkal uplatnenia odpočtu DPH v prípade, 10 2 Sžf 16/2010 kedy bol príjemca sluţby povinný daň aj zaplatiť, ESD zdôraznil, ţe zdaniteľná osoba, ktorá je povinná zaplatiť DPH ako adresát sluţieb, má právo uplatniť právo na odpočítanie, pričom
ustálenej judikatúry je toto právo neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade ho nemoţno obmedziť.
ESD porušenie formálnych povinností v posudzovanom prípade nebolo dôsledkom zlého úmyslu alebo podvodu, a teda nebezpečenstvo straty daňových príjmov v štátnom rozpočte nehrozilo, pretoţe v prípade prenosu daňovej povinnosti na príjemcu sluţby je vplyv na štátny rozpočet pri tejto transakcii neutrálny, t.j. v zásade ţiadnu sumu nebolo potrebné zaplatiť do štátnej pokladnice. Ţalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním z 21. apríla 2010, v ktorom ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, ţe ţalobca v odvolaní uvádza totoţné dôvody aké boli uvedené v ţalobe, ku ktorým sa ţalovaný uţ podrobne vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
a ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu je potrebné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 15. decembra 2010
1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného, ako odvolacieho orgánu v daňovej veci, ktorý preskúmaval platobný výmer správcu dane, ktorým bol určený ţalobcovi ako platiteľovi dane rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie december 2007 vo výške 68 109,- Sk v tej časti, v ktorej 1. ţalobca dodal tovar do tretej krajiny a nepreukázal jednotným colným vyhlásením jeho oslobodenie od dane
3 zákona o DPH a v tej časti, v ktorej 2. ţalobca nepriznal daň zo sluţby dodanej zahraničnou osobou. 11 2 Sžf 16/2010
7 zákona o DPH miestom dodania sluţieb uvedených v odseku 8, ak sú tieto sluţby dodané osobe, ktorá podniká v členskom štáte inom, ako je členský štát dodávateľa sluţby, alebo zákazníkovi, ktorý má sídlo alebo bydlisko v treťom štáte, je miesto, kde má táto osoba sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, na ktorej spotrebu a vyuţitie sa sluţby dodávajú; ak táto osoba nemá takéto miesto, je miestom dodania sluţby jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdrţiava. Ak sú služby uvedené v odseku 8 dodané osobou z tretieho štátu zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava a služby sú určené na spotrebu a využitie v tuzemsku, miestom dodania služieb je tuzemsko.
ods. 8 písm. b) sluţbami, pri ktorých sa určí miesto dodania
odseku 7 vrátane ich sprostredkovania v mene a na účet inej osoby a prijatia záväzku zdrţať sa vykonávania týchto sluţieb, sú poradenské, inţinierske, technické, právne, účtovné, audítorské, prekladateľské, tlmočnícke a iné podobné sluţby vrátane sluţieb spracovania údajov a poskytovania informácií,
2 daňová povinnosť vzniká dňom dodania sluţby. Ak je sluţba dodaná zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a osobou povinnou platiť daň v tuzemsku je príjemca služby
2 až 4 , daňová povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry; ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola sluţba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola sluţba dodaná.
1 oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu.
ods. 3 odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu
odsekov 1 a 2 je platiteľ povinný preukázať písomným colným vyhlásením o prepustení tovaru do colného reţimu vývoz, v ktorom je potvrdený colným orgánom výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev, a dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru. Platiteľ musí mať k dispozícii písomné colné vyhlásenie o prepustení tovaru do colného reţimu vývoz najneskôr do konca šiesteho mesiaca 12 2 Sžf 16/2010 nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane pri vývoze tovaru.
1 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
ods. 2 písm. b) platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montáţou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň
2 až 4 a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň
7 a 9,
1 písm. b) právo na odpočítanie dane
môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch
,
ods. 2 posledná veta platiteľ vykoná odpočítanie dane
2 písm. b) v zdaňovacom období, v ktorom daň uviedol v záznamoch
.
3 zdaniteľná osoba je povinná platiť daň správcovi dane pri sluţbách
8, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu.
1 platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy
jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a sluţbách a o prijatých tovaroch a sluţbách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a sluţieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí sluţieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a sluţby s moţnosťou odpočítania dane, bez moţnosti odpočítania dane a s moţnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a sluţieb a o platbách 13 2 Sžf 16/2010 poskytnutých pred dodaním tovarov a sluţieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a sluţieb ostatným členom skupiny.
čl. 131 Smernice, oslobodenia od dane ustanovené v kapitolách 2 aţ 9 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia Spoločenstva a v súlade s podmienkami, ktoré členské štáty stanovia na účely zabezpečenia správneho a jednoznačného uplatňovania tohto oslobodenia od dane a na účely predchádzania akýmkoľvek moţným daňovým únikom, vyhýbaniu sa dani alebo zneuţitiu dane.
čl. 146, ktorý sa týka oslobodenie od dane pri vývoze, bod 1. písm. a) členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru, ktorý je zaslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia mimo Spoločenstva;
čl. 147 ods. 2 druhý pododsek vývoz sa preukazuje faktúrou alebo iným dokladom slúţiacim ako faktúra, ktorý potvrdí colný úrad, ktorým tovar opustil Spoločenstvo. Pokiaľ ide o 1. prípad, odvolací súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu vyjadrenom v napadnutom rozsudku v celom rozsahu, nakoľko krajský súd sa podrobne vysporiadal so všetkými námietkami uvádzanými ţalobcom v ţalobe a na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje za potrebné doplniť nasledovné: Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 47 ods.1 zákona o DPH, platného v rozhodnom zdaňovacom období, ustanovil hmotnoprávne podmienky, na základe ktorých priznáva oslobodenie od DPH tak, ţe oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu. Súčasne v právnej norme ustanovenej v § 47 ods. 3 ustanovuje podmienky, za splnenia ktorých daňovému subjektu vzniká právo na oslobodenie od dane. V tomto prípade je nevyhnutnou podmienkou oslobodenia od DPH preukázanie tej skutočnosti, ţe tovar bol vyvezený mimo územia Spoločenstva, nakoľko len a len vývoz tovaru mimo územia Spoločenstva je dôvodom na oslobodenie od DPH. 14 2 Sžf 16/2010 Zo samotnej Smernice vyplýva, ţe vývoz tovaru je potrebné určitým spôsobom preukázať, konkrétne potvrdením faktúry alebo iného relevantného dokladu colným úradom, ktorým tovar opustil Spoločenstvo. Preto ak zákonodarca priamo v skutkovej podstate právnej normy ustanovuje, ţe odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu
odsekov 1 a 2 je platiteľ povinný preukázať písomným colným vyhlásením o prepustení tovaru do colného reţimu vývoz, v ktorom je potvrdený colným orgánom výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev, tzv. dôkaz o vývoze, platiteľ musí mať k dispozícii písomné colné vyhlásenie o prepustení tovaru do colného reţimu vývoz. Z výsledkov vykonaného dokazovania v danej veci však vyplýva, ţe ţalobca správcovi dane nevedel predmetný doklad predloţiť a v priebehu daňovej kontroly a ani dodatočne v priebehu daňového konania poţadovaný doklad nepredloţil. Pokiaľ ţalobca v odvolaní tvrdil, ţe správny orgán nespochybňoval vývoz tovaru do tretej krajiny, toto tvrdenie nemá oporu v administratívnom spise, nakoľko z protokolu o miestnom zisťovaní vyplýva iba tá skutočnosť, ţe bola preukázaná preprava tovaru a úhrada týchto faktúr zahraničnými osobami, t. j. boli predloţené iba účtovné doklady. Vývoz tovaru zo Spoločenstva však preukázaný nebol , a to nielen tým, ţe nebol predloţený JCD, ale ani iný relevantný doklad o tom, ţe tovar bol vyvezený (napr. rozhodnutie z tretej krajiny, ţe tovar tam bol preclený, alebo iný vierohodný doklad o tom, ţe tovar vystúpil v tretej krajine). Odberateľom podpísaná faktúra spolu s výpisom z účtu dodávateľa na preukázanie týchto skutočností nemôţe postačovať, nakoľko ako bolo uvedené vyššie ide len o účtovné doklady platiteľa. Odvolací súd súhlasí s námietkami ţalobcu týkajúcimi sa rozsudku ESD č. C-146/05 „ Albert Colleé“ a jeho aktuálnosti v súvislosti s prijatím Smernice, a za určitých okolností aj s jeho aplikovateľnosťou na prípad ako je tento. Avšak je plne v súlade s týmto rozsudkom postup správnych orgánov v danom prípade, pretoţe tak rozsudok ESD ako aj rozhodnutie SFD vychádza z predpokladu, ţe predloţenie určitého konkrétneho formálneho dôkazu môţe byť opomenuté, pokiaľ 15 2 Sžf 16/2010 platiteľ iným relevantným spôsobom preukáţe, ţe skutočne došlo k naplneniu hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od DPH. V tejto súvislosti dáva odvolací súd ţalobcovi do pozornosti, ţe aj v rozsudku z
čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môţe medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky . Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyţadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády
čl. 120 ods. 2.
čl. 144 ods. 1 sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou
čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.
názoru odvolacieho súdu, uvedené ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky vytvárajú dostatočný právny rámec nielen, pokiaľ je to moţné, na eurokonformný výklad ustanovení vnútroštátneho právneho predpisu – v danom prípade § 51 zákona o DPH, ale aj pre rešpektovanie tých nárokov komunitárneho práva, ktoré vo svojich rozhodnutiach sformuloval ESD. A práve ESD vo svojej rozsiahlej judikatúre sformuloval aj pravidlo prednostnej 17 2 Sžf 16/2010 aplikácie priamo účinných ustanovení ZES, nariadení resp. smerníc , ako aj judikatúry ESD, aj orgánmi verejnej správy resp. samosprávy (pozri medzi inými rozsudky vo veciach Ciola, C-224/97 z 29. apríla 1999, §§ 30, 31; Costanzo SpA, C 103/88, z 22. júna 1989, §§ 30, 31; Melgar, C-438/99 zo 4. októbra 2001, §§ 31, 32). Správne orgány, rovnako ako aj krajský súd, sa stotoţnili v názore, ţe jediným ustanovením,
ktorého je moţné v danom prípade postupovať, je § 51 ods. 1 písm.
názoru odvolacieho súdu potrebné pri výklade § 51 ods. 1 písm.
2 písm. c) OSP. Napriek tomu, ţe pokiaľ ide o prvý bod rozhodnutia ţalovaného, ako aj napadnutého rozsudku krajského súdu v tejto časti, s týmto sa odvolací súd plne stotoţnil, postupoval odvolací súd
3 OSP tak, ţe rozhodnutie krajského súdu zmenil, keďţe neboli splnené podmienky na jeho zrušenie ani potvrdenie a zrušil rozhodnutie ţalovaného v celom rozsahu, pretoţe išlo o dodatočné vyrubenie DPH za jedno a to isté zdaňovacie obdobie. Vzhľadom na to, ţe
ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nie je úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nahrádzať ich činnosť , najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu, zrušil odvolací súd napadnuté rozhodnutie ţalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, ţe v ďalšom konaní bude správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, za účelom riadneho zistenia skutočného stavu doplní dokazovanie v naznačenom smere, zváţi proporcionalitu ochrany legitímneho cieľa a intenzity zásahu do ţalobcových práv garantovaných komunitárnym právom a na základe toho vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodní. 20 2 Sžf 16/2010 O trovách konania rozhodol súd
1 OSP a ţalobcovi priznal 132,-€ z titulu náhrady zaplateného súdneho poplatku. Náhradu trov právneho zastúpenia ţalobcovi nepriznal
2 OSP, nakoľko právny zástupca ţalobcu si tieto v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 15. decembra 2010 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.