položky 302f – poúrazové ťažké obmedzenie pohybu), ktoré boli započítané znalcom M. K. dňa
žalobkyne výška náhrady mala byť určená v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v roku 2014 tak, že hodnota jedného bodu mala byť určená výškou 16,48 €, t.j. za 1075 bodov jej mala byť priznaná suma 17 716 €. Žalovaná potvrdila rozhodnutie pobočky sociálnej poisťovne lebo táto správne určila hodnotu
vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení vyhl. č. 19/1999 Zb. ako súčin 1075 bodov a sumy 2,00 € za jeden bod. Poukázala pritom na ustanovenie § 11 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení vyhl. č. 19/1999 Zb.,
ktorej pri odškodnení pracovného úrazu je zákonný postup prikázaný bez možnosti spätnej účinnosti. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/146/2011 z 03.októbra 2011, publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2012 ako judikát č. 42/2012, v ktorom sa uvádza „Pretože v prejednávanej veci došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu až počnúc aprílom 2005, riadi sa výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vyhláškou č. 32/1965 Zb. v znení novely vykonanej vyhláškou č. 19/1999 Z.z. To znamená, že výška tejto náhrady je 60 Sk za jeden bod“. Z toho dôvodu žalovaná pri určení hodnoty bodu nevzala do úvahy skorší judikát najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžso/23/2008 z
doterajších predpisov treba posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich ohodnotenie, ale výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi zákonom č. 437/2004 Z.z. Rozsudok krajského súdu napadla žalovaná včas podaným odvolaním. Nesúhlasila s právnym názorom krajského súdu a to z dôvodu, že najvyšší súd vydal po roku 2008 ďalšie rozhodnutia, v ktorých prijal opačný právny názor ako bol uvedený v rozsudku sp. zn. 4Sžso/23/2008, na ktorý poukazovala aj žalobkyňa a z obsahu ktorého vychádzal aj krajský súd. Poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/105/2011 a najmä rozhodnutie sp. zn. 6Cdo/146/2011 z 03. októbra 2011, ktoré v obdobnom prípade, kedy išlo o poistnú udalosť pred rokom 1999 a k ustáleniu zdravotného stavu došlo až v apríli 2005, vyslovil, že výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi vyhláškou č. 32/1965 Zb. v znení vyhlášky č. 19/1999 Zb. Namietla, že zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. nevyplýva a ani zo systematického usporiadania tohto zákona sa nedá vyvodiť záver, že všetky inštitúty upravené zákonom č. 437/2004 Z.z. pri poškodeniach zdravia vzniknutých pred jeho účinnosťou, upravuje vyhláška č. 32/1965 Zb., okrem výšky náhrady. Pokiaľ by to bolo tak, potom by sa logicky mal zákon č. 437/2004 Z.z. aplikovať aj na zásady hodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Ak by zákonodarca predpokladal, že sa toto ustanovenie nevzťahuje na niektorú z náhrad upravených v zákone č. 437/2004 Z.z., potom by také negatívne vymedzenie malo byť v tomto zákone jednoznačne uvedené. Právny poriadok Slovenskej republiky spätnú účinnosť právnej normy vylučuje, ak právny predpis výslovne neustanovuje inak. V danom prípade by sa preto mala uplatniť zásada „lex posterior derogat lex priori“, čo znamená, že neskoršie rozhodnutie súdu by malo mať prednosť pred riešením určitého typu situácií, vysloveným v skoršom súdnom rozhodnutí. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol. 4 9Sžso/184/2015 Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej vyjadrila, pričom sa pridržiavala obsahu svojej žaloby. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
2 SSP odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb.) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s citovaným ustanovením sa toto odvolacie konanie riadi ustanoveniami O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolania bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Spornou otázkou medzi účastníkmi je výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, teda suma odškodnenia patriaca za jeden bod.
2 zákona č. 437/2004 Z.z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).
2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a § 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
1 zákona č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred 5 9Sžso/184/2015 nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Odvolací súd sa v zásade stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu a obmedzuje sa len na zdôraznenie správnosti tohto rozsudku a uvádza: Vo vzťahu k výkladu pojmov „sťaženie spoločenského uplatnenia“ a „náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia“ ide o dva rozličné pojmy. Najvyšší súd v tomto zmysle vyložil ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. v rozsudku sp. zn. 4Sžso/23/2008 z 28. apríla 2009 tak, že toto ustanovenie predpokladá, že
doterajších predpisov sa bude posudzovať len bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj ich ohodnotenie
sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Takýto výklad ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. považuje odvolací súd za správny a stotožnil sa s názorom krajského súdu, že výšku náhrady za ďalšie sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné určiť sumou 16,48 € za jeden bod
2 zákona č. 437/2004 Z.z. Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku žalovanej, že neskoršími rozhodnutiami najvyšší súd prijal iný výklad tohto ustanovenia. Uznesením najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho sp. zn. 5Cdo/105/2011 z 21.09.2011 bolo odmietnuté dovolanie účastníka konania vo veci mimoriadneho odškodnenia pracovného úrazu. V rozsudku sp. zn. 6Cdo/146/2011 z 03.10.2011 dovolací súd taktiež neriešil otázku, či sa má výška náhrad za sťaženie spoločenského uplatnenia posudzovať
doterajších predpisov alebo
zákona č. 437/2004 Z.z. Dovolaním napadnutý rozsudok preskúmaval len v medziach dovolania. Z obsahu tohto rozsudku vyplýva, že okresný súd v danej veci priznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, vychádzajúc z výšky náhrady 60 Sk za jeden bod, pričom účastníci v časti priznanej náhrady odvolanie nepodali. V dovolacom konaní bola vznesená námietka, že výška tejto náhrady mala činiť iba 30 Sk, nie 60 Sk za jeden bod. Dovolací súd poukázal na to, že v tejto časti (v časti výšky náhrady za jeden 6 9Sžso/184/2015 bod) účastníci odvolanie nepodali a uviedol, že neexistuje rozumný dôvod, pre ktorý by výška náhrady mala byť posudzovaná
vyhlášky č. 32/1965 v znení platnom v čase, keď tieto nároky ešte nevznikli. V tomto kontexte treba chápať aj rozsudok dovolacieho súdu, ktorý de facto konštatoval, že okresný súd správne neurčil výšku náhrady za jeden bod iba v sume 30 Sk. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil
3 v spojení s § 219 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. lebo žalobkyňa trovy nevyčíslila v zákonnej lehote. Toto rozhodnutie senát najvyššieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.