Obsah (12)

§ 27a§ 250j§ 212§ 15§ 248§ 269§ 26§ 221§ 250d§ 250a§ 246c§ 146

Najvyšší súd 1Sžf/95/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v právnej veci ţalobcu: Mesto Vranov nad Topľou, s doručovacou adresou Dr. C. Daxner

ţalovaného nasledujúce: - Smernica 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na sluţby, a ďalej - § 46 ods.2 a 3, § 9 ods.4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej na účely uznesenia len „zák. č. 25/2006 Z.z.“). 3. Prostredníctvom napadnutého úradného listu ţalovaný tieţ poučil ţalobcu, ţe ak uvedené finančné prostriedky neobdrţí v stanovenej lehote, bude ďalej postupovať v zmysle § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších prepisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 528/2008 Z.z.“), t.j. oznámi podnet Úradu pre verejné obstarávanie.

§ 27aods.

2 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení platí, že ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe výzvy

odseku 1, riadiaci orgán oznámi podnet orgánu

osobitného predpisu [poznámka č. 66a pod čiarou usmerňujúca k zákonu č. 25/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov]. II. Konanie na prvostupňovom správnom súde A)

1. Proti tomuto úradnému listu podal ţalobca prostredníctvom právneho zástupcu ţalobu z 30.07.2014 na Krajský súd v Bratislave.
2. Po opise skutkového stavu ţalobca odôvodňoval s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) sp.zn. 5Sţf/31/2011 3 1Sţf/95/2015 splnenie zákonných podmienok na preskúmanie napadnutého úradného listu najmä tým (viď str. 5 a 6 ţaloby), ţe: „Na základe vyššie uvedeného žalobca má jednoznačne za to, že Správa o zistenej nezrovnalosti má charakter individuálneho rozhodnutia správneho orgánu – žalovaného, pretože je adresovaný konkrétnemu subjektu – žalobcovi, vzťahuje sa na konkrétne určený skutkový stav (Záznam z AK) a rozhoduje o individuálnych právach a povinnostiach konkrétne určených osôb – žalobcu (kvalifikuje nezrovnalosti a výšku finančnej opravy, ukladá povinnosť vrátenia príspevku vo výške finančnej opravy zo strany žalobcu). Hoci teda Správa o zistenej nezrovnalosti sama o sebe nemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní a nemá formálne náležitosti takýchto rozhodnutí, je nevyhnutné s ohľadom na jej účinky vo vzťahu k právnemu postaveniu žalobcu považovať za rozhodnutie správneho orgánu, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátovi (žalobcovi), a správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci (riadiaceho orgánu pre OP ŽP), nie iba v pozícii oznamovateľa“.
3. Tieţ sa ţalobca vyjadril k tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu ţalovaného a poţiadal o priznanie odkladu vykonateľnosti napadnutého úradného listu (viď bod V. ţaloby). B)
4. Na základe ţiadosti ţalobcu o povolenie odkladu vykonateľnosti napadnutého úradného listu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.09.2014 č.k. 1S/158/2014-173 odloţil vykonateľnosť napadnutého úradného listu.
5. Následne Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa po preskúmaní ţalobou napadnutého úradného listu a nariadení pojednávania dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná. Na uvedenom právnom základe preto rozhodol o zrušení napadnutého úradného listu

ust. § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. 4 1Sţf/95/2015 9. Po rekapitulácii skutkových zistení a postupov, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého úradného listu, s poukazom na relevantné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ústavy Slovenskej republiky ako aj zák. č. 528/2008 Z.z. s citáciou názorov Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovených prostredníctvom vecí vedených pod sp. zn. II. ÚS 50/01 zo dňa 08.11.2001 a I. ÚS 52/02 zo dňa 28.05.2003 ustálil krajský súd právny názor, ţe takýmto rozhodnutím môţe byť ţalobca ukrátený na svojich právach, preto

názoru súdu neobstojí dôvod

ust. § 248 písm. d) O.s.p. na vylúčenie takéhoto rozhodnutia (správy) zo súdneho prieskumu. Naopak v danom prípade je

krajského súdu daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie v tejto veci.

1. Ďalej sa krajský súd zaoberal s argumentáciou ţalovaného, ţe v zmysle ustanovenia § 12 ods. 6 zák. č. 528/2008 Z.z. sa na konanie o ţiadosti nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ale najmä zák. č. 528/2008 Z.z., zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Nariadenie Rady (ES) č. 184/2006 a Nariadenie Rady (ES) č. 183/
2. Z citovaných právnych predpisov potom krajský súd ustálil názor, ţe nakoľko „zákon [zák. č. 528/2008 Z.z. – poznámka odvolacieho súdu] výslovne neobsahuje ustanovenia o vrátení podpory, resp. jej časti, je potrebné analogicky vychádzať z ustanovení konania o žiadosti, ktoré nesporne upravuje postup riadiaceho orgánu pri zisťovaní podmienok poskytnutia pomoci a podpory, pričom o schválení takejto žiadosti, resp. neschválení rozhoduje vo forme písomného rozhodnutia, ktorého náležitosti upravuje taxatívnym spôsobom vyššie uvedené ust. § 14 ods.
3. Súd má za to, že rozhodnutie o určení povinnosti vrátiť vzniknutú hodnotu nezrovnalosti musí analogicky vychádzať z toho istého ustanovenia a obsahovať tam vymedzené náležitosti“.
4. Preto krajský súd správanie ţalovaného, t.j. ţe v danom prípade ide o obchodno- právny vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý je zaloţený zmluvou o NFP uzatvorenou medzi ţalobcom a ţalovaným, a preto poţiadavku vyslovil vo forme listu, ktorého časti, ţiadosť na dobrovoľné vrátenie časti NFP ako aj „Správa o zistenej nezrovnalosti“, nemajú

ţalovaného charakter individuálneho správneho aktu, vyhodnotil ako protiprávne, 5 1Sţf/95/2015 nakoľko z ust. § 16 zákona č. 575/2001 Z.z. organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy mu vyplýva, ţe ţalovaný je ústredným orgánom štátnej správy a ako taký musí svoje rozhodnutia vydávať v zákonom predpísanej forme so zákonom predpísanými náleţitosťami. V uvedenom postupe ţalovaného videl krajský súd naplnenie zrušujúcich dôvodov

§ 250jods.2 písm.

1. a)a
2. d)O.s.p. III. Odvolanie žalovaného/stanoviská A) 13. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 14.07.2015 (č.l. 198) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalovaný prostredníctvom právneho zástupcu zmienil príkladmo nasledujúce dôvody odvolania: - v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. [§ 205 ods. 2 písm.
3. a)O.s.p.], t.j. krajský súd rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci správnych súdov, - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 205 ods. 2 písm.
4. d)O.s.p.] a - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm.
5. f)O.s.p.]. 14. Následne odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolacie dôvody ţalovaného: - právnym základom vzťahu medzi ţalobcom a ţalovaným a s tým súvisiacim uplatnením korekcie 25% bola Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 028/4.2MP/2009 (na účely uznesenia len „zmluva o NFP“, resp. v skratke „NFP“), vrátanie jej čl. 3 ods. 3.3, - ţalovaný postupoval pri vykonávaní administratívnej kontroly verejného obstarávania v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999, ako aj v súlade so zák. č. 528/2008 Z.z.), - nesprávne skutkové zistenia ţalovaný vidí v tom, ţe 6 1Sţf/95/2015 o samotnú výzvu na dobrovoľné vrátenie finančných prostriedkov obsahovala iba časť napadnutého úradného listu označená ako Ţiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, a nie Správa, o ktorá bola vypracovaná na štandardizovanom formulári hlásenia predpísanom Európskou komisiou, - neexistenciu právomoci správneho súdu na preskúmanie napadnutého úradného listu odvíja ţalovaný z ustanovenia § 27a zák. č. 528/2008 Z.z. v spojení s uznesením Najvyššieho súdu sp.zn. 8Sţf/4/2012 z 29. novembra 2012 (argumentum a simili s protokolom z daňovej kontroly), lebo o aţ v prípade nevrátenia poskytnutého NFP alebo jeho časti je ţalovaný oprávnený obrátiť sa s podnetom na Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej na účely uznesenia len „ÚVO“), o aţ na základe negatívneho zistení ÚVO je ţalovaný oprávnený viesť správne konanie a vydať rozhodnutie o vrátení poskytnutého NFP alebo jeho časti v zmysle všeobecného predpisu o správnom konaní, - z ust. § 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. vyplýva, ţe vyzýva ţalobcu ako prijímateľa na dobrovoľné vrátenie poskytnutého NFP o viď aj v čl. 11 ods. 1 písm.
6. d)Všeobecných zmluvných podmienok, o nepriamo potvrdzuje zámer zákonodarcu nevztiahnuť na konanie

odseku 1 (dobrovoľné vrátenie NFP) všeobecný predpis o správnom konaní, o iba v prípade nevrátenia poskytnutého NFP je ţalovaný oprávnený obrátiť sa s podnetom na ÚVO, ktorý o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania rozhodne, - správa je štandardizovaný formulár, ktorý ţalovaný nemôţe meniť.

1. Záverom ţalovaný poţadoval zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu a konanie zastaviť. Vo vzťahu k uloţeniu povinnosti zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania sa v podanom odvolaní ţalovaný nevyjadril. B)
2. Opravným uznesením zo dňa 23.07.2015 č.k. 1S 158/2014-209 Krajský súd v Bratislave opravil existujúcu pisársku chybu, keď v záhlaví písomného vyhotovenia rozsudku nebol uvedený právny zástupca ţalovaného. 7 1Sţf/95/2015 C)
3. Z vyjadrenia ţalobcu zo dňa 08.10.2015 dodatočne právnym zástupcom doručeným do súdneho spisu vyplýva, ţe - ţalovaný v podstatnej miere len opakuje a podrobnejšie rozvádza svoju právnu argumentáciu, ktorú predloţil v rámci svojho vyjadrenia k ţalobe, - Správa o zistenej nezrovnalosti je rozhodnutím ţalovaného o tom, ţe na základe vykonanej kontroly boli zistené nedostatky, na podklade ktorých je zaloţené autoritatívne rozhodnutie ţalovaného o povinnosti ţalobcu vrátiť NFP, - tvrdenie ţalovaného, ţe - správa je vydávaná na štandardizovanom formulári schvaľovanom vládou sa nezakladá na pravde, - ţiadosť o vrátenie finančných prostriedkov je výzvou na údajné dobrovoľné plnenie, je neudrţateľné, - ţalovaný je v pozícii riadiaceho orgánu - ide o orgán štátnej správy v zmysle ustanovenia zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, - ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v Správnom poriadku sa aj v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu musia primerane aplikovať a pouţiť aj pri vydávam týchto aktov, - krajský súd postupoval správne a zákonne, keď aj v súlade s čl. 46 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy Slovenskej republiky neodoprel napadnutému úradnému listu súdny prieskum, - napadnutý rozsudok krajského súdu je zákonný a nie sú dané dôvody na jeho zrušenie alebo zmenu.
4. Záverom ţalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. D)
5. Prostredníctvom doplnenia z 21.06.2016 vyjadrenia k odvolaniu právny zástupca ţalobcu okrem iného poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 5Sţf/26/2014 zo dňa 28.04.2016, prostredníctvom ktorého bol vyslovený nasledujúci záver: „Zásadnou právnou otázkou v tejto veci bolo, či Správa o zistenej nezrovnalosti opísaná vyššie (ďalej len „Správa“) je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Túto právnu otázku presvedčivo vyriešil krajský 8 1Sţf/95/2015 súd, pričom najvyšší súd sa s dôvodmi jeho rozsudku v tejto časti plne stotožňuje. Nemožno akceptovať postup žalovaného, kedy žalobcovi poslal list z 19.09.2012 č. 430/2012-5J, prílohou ktorého bola Správa. K forme rozhodnutia – oznámenia, sa najvyšší súd už vo svojej judikatúre vyjadroval a dospel k záveru, že predmetom súdneho preskúmavania môžu byť aj rozhodnutia, ktoré nemajú formálne náležitosti (sp.zn. 5SŽI/20/2012 zo dňa 28.02.2013). Nemožno akceptovať takýto postup krajského súdu, pretože by sa tým formálne zopakoval proces pred správnym orgánom, pričom najvyšší súd má za to, že Správa obsahovala dostatočné odôvodnenie na vecný prieskum zo strany krajského súdu.“
6. Súčasne vyjadril svoje pochybnosti nad tým, či je moţné v preskúmavanej veci aplikovať ustanovenie § 14 ods. 18 zák. č. 528/2008 Z.z.,

ktorého rozhodnutia vydané v konaní

tejto časti zákona nie sú preskúmateľné súdom s odkazom na § 248 písm. d) O.s.p. E) 21. Prostredníctvom vyjadrenia z 19.08.2016 k doplneniu vyjadrenia ţalobcu k odvolaniu substitučný právny zástupca ţalovaného vyjadril nesúhlas s aplikáciou hore citovaného uznesenia Najvyššieho súdu sp.zn. 5Sţf/26/2014 zo dňa 28.04.2016 a prejednávanú vec.

ţalovaného citované uznesenie nepredstavuje ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu a naopak, iné uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 4Sţf/56/2015 zo dňa 08.06.2016 prezentuje celkom odlišné právne názory: „V priebehu kontroly boli zistené určité nezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené formou Správy o zistenej nezrovnalosti, tak ako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej druhej časti. Predmetnú správu je možné považovať

názoru senátu najvyššieho súdu za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona.“

1. V súvislosti s uvedeným ţalovaný ďalej poukázal na rovnaké právne závery, ktoré sú obsiahnuté v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa v spojených spisových značkách 5S 107/2016 a 5S 141-142/
2. 9 1Sţf/95/2015 IV. Právne názory odvolacieho súdu
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte uznesenia tieţ „O.s.p.“) a s prihliadnutím na § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe na súdny prieskum napadnutého úradného listu chýba správnym súdom právomoc. 24. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej slobode účastníka (ţalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si

Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy.

1. Ţalovaný vo svojom odvolaní na prvom mieste uvádza odvolací dôvod formulovaný tak, ţe v súdnom konaní pred krajským súdom došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. [§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.], konkrétne ţe v preskúmavanej veci nie je daná právomoc na konanie správneho súdu.
2. Najvyšší súd, ako správne tak ţalobca (viď bod č. 19) ako ţalovaný (viď bod č. 21) zdôraznili, prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti uţ riešil spor týkajúci sa právomoci správneho súdu vykonať súdny prieskum napadnutého úradného listu, t.j. výzvy na vrátenie finančných prostriedkov. Tieţ vo svojej rozhodovacej činnosti neustále poukazuje na nutnosť dodrţiavať zásadu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky), t.j. ţe v obdobných 10 1Sţf/95/2015 veciach je moţné sa od predchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu meritórne odchýliť iba, ak sa podstatne zmenili skutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie súdneho rozhodnutia. Navyše s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov súdov na riešenie obdobných vecí.
3. S prihliadnutím na relevantnú judikatúru Ústavného súdu (najmä sp.zn. PL. ÚS 16/95) ktorá konštatuje, ţe súčasťou princípu právnej istoty je tieţ poţiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, pre všeobecné súdy vyplýva povinnosť, aby obdobné spory boli rovnakým spôsobom právne posudzované. Avšak v preskúmavanej veci z doteraz citovanej judikatúry Najvyššieho súdu vyplýva, ţe je odlišná, a preto od konajúceho senátu účastníci legitímne očakávajú, ţe ak sa rovnaké alebo analogické situácie riešia odchýlnym spôsobom, potom tento prístup je nutné objektívne a rozumne odôvodniť, inak by došlo k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania.
4. Konajúci senát Najvyššieho súdu sa v preskúmavanej veci stotoţňuje na základe niţšie uvedených záverov s časťou právneho názoru, ktorý bol vyslovený iným senátom v obdobnej veci, a to prostredníctvom zastavujúceho uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa
5. júna 2016 sp.zn. 4Sţf/56/2015,

ktorého (konajúci senát cituje v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p. v rozsahu relevantnom pre odôvodnenie svojich niţšie vyslovených záverov, v podrobnostiach je celý text rozhodnutia zverejnený na internetovej stránke Najvyššieho súdu): „Odvolací súd skôr, ako podrobil prejednávanú vec meritórnemu prieskumu, zisťoval, či v prejednávanom prípade je daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, ktorá je formulovaná tak, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. 11 1Sţf/95/2015 Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 248 O.s.p.. Predmetné ustanovenie v písmene a/ až c/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. V písmene d/ Občiansky súdny poriadok odkazuje na osobitné zákony, ktoré vylučujú právomoc správnych súdov na preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy. V prejednávanej veci uzatvoril žalobca zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, a to

§ 15ods.

ods. 1 zákona o pomoci a podpore. Na základe uvedenej zmluvy boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na účel uvedený v predmetnej zmluve na základe uskutočneného verejného obstarávania. Následne ministerstvo životného prostredia vykonalo administratívnu kontrolu verejného obstarávania, ktoré sa vykonalo v nadväznosti na uzatvorenú zmluvu, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o pomoci a podpore. V priebehu kontroly boli zistené určité nezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené formou Správy o zistenej nezrovnalosti, tak ako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej druhej časti. Predmetnú správu je možné považovať

názoru senátu najvyššieho súdu za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona. Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná o konanie

druhej časti zákona o pomoci a podpore, keďže predmetom preskúmavanej veci je eventuálne vrátenie prostriedkov z kohézneho fondu, prioritne poskytnutých na účely odpadového hospodárstva. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje na čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,

ktorého, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Na základe uvedeného krajský súd vyvodil, že napadnutým rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach 12 1Sţf/95/2015 Najvyšší súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie patrí k základným právam a slobodám. Výpočet základných ľudských práv a slobôd obsahuje Ústava Slovenskej republiky vo svojej druhej hlave ako aj Dohovor o ochrane základných práv a ľudských slobôd. Odvolací súd má za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré by korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa domáha žalobca. Prejednávanú vec teda nemožno posudzovať

čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“ 29. Konajúci senát Najvyššieho súdu sa stotoţňuje s vyššie uvedeným záverom, ţe na prvom mieste sa musí správny súd vysporiadať s otázkou svojej právomoci, a to najmä s prihliadnutím na ustanovenie § 248 O.s.p., nakoľko, ako správne konštatoval senát 4S Najvyššieho súdu, nie je moţné si osvojiť záver, ţe právo ţalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie patrí k základným právam a slobodám v zmysle niţšie citovaného čl. 46 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky.

§ 248O.s.p.

v citovanom znení súdy nepreskúmavajú

1. a)rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania,
2. b)rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,
3. c)rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,
4. d)rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.

čl. 46 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky v citovanom znení kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby 13 1Sţf/95/2015 preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 30. Na rozdiel však od zastavujúceho dôvodu vysloveného v hore citovanom uznesení, t.j. ţe aplikácia § 14 ods. 18 zák. č. 528/2008 Z.z. v spojení s § 248 písm.

1. d)O.s.p. je zastavujúcim dôvodom, spresnil konajúci senát Najvyššieho súdu na základe niţšie vyslovených právnych názorov záver senátu 4S, ţe zastavujúcim dôvodom je aplikácia § 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. v spojení s § 248 písm.
2. a)O.s.p. 31. Je nepochybné, ţe v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. úspešnému predkladateľovi ţiadosti, a v preskúmavanej veci aj ţalobcovi, sa pomoc, resp. podpora poskytuje na základe súkromnoprávneho vzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej

§ 269ods.

2 Obchodného zákonníka. Ďalej však uţ, ako správne konštatoval ţalobca, ţalovaný vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, t.j. ako riadiaci orgán mu do pôsobnosti zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským oprávnením, ktoré mu najmä vyplýva z ustanovení - § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z.z. (výkon dohľadu nad plnením podmienok poskytnutia pomoci a podpory, súlad platby a súvisiacej dokumentácie so záväznými predpismi, či hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pouţitia pomoci a podpory), resp. - § 26 zák. č. 528/2008 Z.z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí). 32. Pokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení ţalovaný z pozície riadiaceho orgánu zistí existenciu nezrovnalosti, je povinný túto skutočnosť oznámiť ţalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z.) prostredníctvom tzv. správy o zistenej nezrovnalosti ako jednej časti napadnutého úradného listu. Zákon oprávňuje ţalovaného v prípade tvrdeného porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol ţalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z.), resp. pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť (§ 7 ods. 6 zák. č. 528/2008 14 1Sţf/95/2015 Z.z.). Zákonodarcom pouţité oprávnenie „možnosť vyzvať“ je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny výklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z.z. ţalovaným v tom zmysle, ţe ide o uplatnenie notifikačného (oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení, avšak v ţiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci ako sa domnieva ţalobca.

§ 26ods.

3 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.

1. Celé štádium výkonu dohľadových oprávnení ţalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v okamihu, kedy ţalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa potvrdené tvrdené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloţenia pokuty, resp. v osobitných situáciách len zachyteného v protokole ÚVO. Aţ na uvedenom základe vzniká ţalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť o vrátení dvojnásobku sumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom limitovaná 100% výškou poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.
2. Nakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbeţnej povahy (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 4Sţf/56/2015), Najvyšší súd musel vyhodnotiť napadnutý úradný list ako správny akt, ktorý nie je moţné v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve. Nakoľko pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých

zák. č. 528/2008 Z.z. nemohol ţalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, Najvyšší súd pripúšťa zhodu s označujúcim názorom ţalovaného, ţe išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje donucovacia zloţka výkonu verejnej moci, t.j. ide slovami ţalovaného o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie oznámenej (nie uloţenej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností. 15 1Sţf/95/2015

1. S uvedenou námietkou Najvyšší súd zdôrazňuje osobitný charakter právneho vzťahu medzi ţalobcom ako prijímateľom a ţalovaným ako riadiacim orgánom, ktorý je oveľa komplikovanejší, tak ako ţalovaný tvrdí, a pre tradičné právne prostredie slovenského práva predstavuje osobitný právny vzťah tak s prvkami súkromného práva ako aj práva verejného, t.j. s vloţením najmä administratívnych postupov kontroly, auditu pouţitia, vymáhania resp. zadrţania v zmysle nielen zmluvy o NFP (napríklad čl. 3 ods. 3.3) ale aj dotknutej právnej úpravy. Pritom je nutné vychádzať z premisy, ţe uvedená zmluva je vymedzená zákonom ako podklad pre poskytnutie a realizáciu pomoci a podpory (§ 12 ods. 1 a 15 ods. 1 a 4 zák. č. 528/2008 Z.z.).
2. Zvyšné odvolacie námietky ţalovaného v spojení s argumentáciou ţalobcu Najvyšší súd nepreskúmal, nakoľko išlo o námietky, resp. ţalobnú argumentáciu, ktorá smerovala k meritu preskúmavanej veci, kde však, ako bolo vyššie odôvodnené, dotknutému správnemu súdu chýba právomoc.
3. Záverom musí Najvyšší súd zdôrazniť, ţe sa principiálne nemohol zaoberať ani odvolacím dôvodom ţalovaného v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t.j. ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tento odvolací dôvod uvedený v § 205 O.s.p., ktorý je uplatniteľný pre nachádzajúce súdnictvo konajúce najmä v intenciách
4. aţ
5. časti Občianskeho súdneho poriadku, je pre výkon správneho súdnictva v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. takmer neaplikovateľný, lebo správny súd vedený príkazom zákonodarcu

ustanovenia § 250i ods. 1 O.s.p. iba výnimočne na základe svojho uváţenia uplatňuje súdnu právomoc doplniť dokazovanie vykonané nedostatočne pred správnym orgánom pre účely súdneho prieskumu (m.m. uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 1Sţf /87/2015).

§ 221ods.

1 písm. a) O.s.p. v citovanom znení súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

§ 250dods.

3 veta prvá O.s.p. v citovanom znení súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu 16 1Sţf/95/2015 žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený

§ 250aaleo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods.

2).

§ 246cods.

1 O.s.p. v citovanom znení pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. 38. V súlade s citovanými ustanoveniami i vyššie uvedenými úvahami si Najvyšší súd osvojil záver, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné postupom

§ 221ods.1 písm.

a) O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. zrušiť a konanie

§ 221ods.

2 v spojení s § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť. V.

1. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení ţalobných bodov ţalobcu a odvolania ţalovaného, ako aj s prihliadnutím na hore vyslovené závery, pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od ich obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A- 24846/94, 34165/96 aţ 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A- 48554/10 z 25.11.2014), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.
2. O trovách súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 146ods.

1 písm. c) v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. 17 1Sţf/95/2015

1. Nakoľko Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa odloţil uznesením vykonateľnosť napadnutého úradného listu, procesný účinok odkladného uznesenia krajského súdu analogicky zaniká zo zákona právoplatnosťou uznesenia vydaného v odvolacom konaní Najvyšším súdom (argumentum per analogia § 77 ods. 1 O.s.p.). Preto sa Najvyšší súd nebude k nemu osobitne vo výroku vyjadrovať. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave, dňa
2. februára 2017 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Michaela Smolinská