Obsah (9)

§ 4§ 492§ 178§ 3§ 5§ 24§ 25§ 11§ 219

N a j v y š š í s ú d 9Sžso/134/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a člen

§ 4ods.

2 zákona o sociálnom poistení. Postavenie zamestnanca vzniklo pánovi Ď. na základe zákona o sociálnom poistení, pričom poriadok odmeňovania len osvedčoval jeho právo na odmenu, t.j. nepravidelný príjem. K námietke dobrých mravov uvádza, ţe tento právny inštitút sa vyuţíva v súkromnom práve, avšak vo verejnom práve sa uplatňujú kogentné ustanovenia. Ţalovaná potom navrhuje rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť. K odvolaniu ţalobcu sa tieţ vyjadril účastník konania P. Ď., ktorý rovnako ako ţalobca má za to, ţe nie je moţné porovnávať mzdu za prácu zamestnanca s odmenou za výkon funkcie poslanca. Zdôrazňuje, ţe odmeny za funkciu sa vzdal slobodne, dobrovoľne a váţne vyhlásením z 02. marca 2011 a má za to, ţe na rozdiel od mzdy, odmeny poslanca je moţné sa účinne vzdať. Vzhľadom na uvedené potom navrhuje, aby odvolací súd rozsudok prvého stupňa zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec ţalovanej na ďalšie konanie. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

§ 492ods.

2 SSP odvolacie konania

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku („O.s.p.“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. V súlade s citovaným ustanovením sa odvolacie konanie riadi ustanoveniami O.s.p. Z administratívneho spisu ţalovanej odvolací súd zistil, ţe od 01. januára 2005 bol v Meste Trenčianske Teplice platný poriadok odmeňovania,

ktorého odmena za výkon poslaneckej funkcie sa stanovuje na 33,20 eur (1000 Sk) za účasť na zasadnutí Mestského zastupiteľstva. Pribratý účastník P. Ď. vykonával od

1. decembra 2010 funkciu poslanca Mestského zastupiteľstva Mesta Trenčianske Teplice, pričom vyhlásením z
2. marca 2011 o vzdaní sa odmeny za výkon poslaneckej funkcie, odmeny pre člena 4 9Sžso/134/2015 komisie pri MSZ a za výkon funkcie sobášiaceho sa vzdal odmeny počas poberania predčasného starobného dôchodku, t.j. od
3. marca
4. Dodatkom č. 1 k poriadku odmeňovania z
5. augusta 2011 bol poriadok odmeňovania doplnený o čl. 3,

ktorého odmena nepatrí poslancom, ktorí vyhlásili, ţe svoj mandát budú vykonávať bez nároku na odmenu. Rozhodnutím č. 37295-2/2012-TN zo

1. októbra 2012 Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín rozhodla, ţe P. Ď. ako zamestnancovi zamestnávateľa Mesto Trenčianske Teplice nezaniklo povinné dôchodkové poistenie
2. februára
3. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím ţalovanej č. 14193-2/2013-BA z
4. januára 2013.

§ 178ods.

1 písm. a/ bod 1 zákona o sociálnom poistení účinného 28. februára 2011 do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

§ 4ods.

2 zákona o sociálnom poistení účinného 28. februára 2011 zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem

§ 3ods.

1 písm. a/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ţiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe a člena volebnej komisie.

§ 3ods.

1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení zárobková činnosť

tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti

osobitného predpisu 5) okrem nepeňaţného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti

osobitného predpisu 5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu. Poznámka č. 5 k zákonu o sociálnom poistení odkazuje na § 5 ods. 1 písm. a/ aţ h/, ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) v znení neskorších predpisov.

§ 5ods.

1 písm. d/ zákona o dani z príjmov príjmami zo závislej činnosti sú odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev 10) ak nejde o príjmy

5 9Sžso/134/2015 písmena a/ alebo písmena b/, alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a/, b/ a g/.

§ 24ods.

1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) Mestské zastupiteľstvo je orgánom samosprávy mesta. Na jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o obecnom zastupiteľstve.

§ 25ods.

5 veta prvá a druhá zákona o obecnom zriadení funkcia poslanca sa zásadne vykonáva bez prerušenia pracovného alebo obdobného pomeru. Za jej výkon však môţe obec poskytnúť odmenu.

§ 25ods.

9 zákona o obecnom zriadení poslancovi moţno poskytnúť odmenu najmä vzhľadom na úlohy a časovú náročnosť výkonu funkcie

zásad odmeňovania poslancov.

§ 11ods.

4 písm. k/ zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach ţivota obce, najmä je mu vyhradené schvaľovať štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásady odmeňovania poslancov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu odvolania a v medziach ţaloby (§ 212 ods. 1 a § 250j ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie ţalovanej o tom, ţe P. Ď. ako zamestnancovi ţalobcu nezaniklo povinné dôchodkové poistenie

1. februára
2. Ţalobca vo svojom odvolaní namietal nesprávne posúdenie odmeny poslanca mestského zastupiteľstva ako zákonného nároku. Má za to, ţe zákonného nároku sa nemoţno vzdať bez ohľadu na znenie poriadku odmeňovania poslancov, pričom však ide o právny názor, s ktorým sa odvolací súd nemôţe stotoţniť. Zákon o obecnom zriadení vo svojom § 25 ods. 5 umoţňuje obci priznať poslancom obecného zastupiteľstva odmenu, pričom, ako následne vyplýva z § 11 ods. 4 písm. k zákona o obecnom zriadení, toto oprávnenie prináleţí obecnému zastupiteľstvu ako kolektívnemu orgánu obce. Totoţné ustanovenia sa aplikujú na mestské zastupiteľstvo. Zákon teda umoţňuje obci či mestu, s ohľadom 6 9Sžso/134/2015 na miestne pomery, upraviť odmeňovanie poslancov obecného a mestského zastupiteľstva. Mesto, konajúc mestským zastupiteľstvom, nemusí k takejto úprave pristúpiť, avšak pokiaľ tak urobí, je táto úprava záväzná, vzhľadom na zákonné zmocnenie. Preto je dôvodné tvrdiť, ţe poslanec mestského zastupiteľstva je povinný poberať odmenu za účasť na zasadnutí mestského zastupiteľstva, pokiaľ zastupiteľstvo schválilo poriadok odmeňovania upravujúci nárok na odmenu a zároveň neupravujúci moţnosť výnimky z tohto nároku. Pokiaľ však zastupiteľstvo schválilo poriadok odmeňovania umoţňujúci vzdať sa nároku na odmenu, bude vzdanie sa nároku procesne moţné a účinné. Keďţe ide o jedno zo samosprávnych oprávnení obcí a miest, zákon necháva otázku odmeňovania plne v ich právomoci, neupravuje bliţšie obsah zásad odmeňovania poslancov. Úmyslom zákonodarcu totiţ nebolo upravovať otázky obmedzeného územného dosahu a vyprázdňovať tak obsah ústavného samosprávneho princípu, ale umoţniť – v súlade s princípom zákonnosti - poskytovanie odmeny za činnosť v orgánoch územnej samosprávy. Pokiaľ ţalobca namieta formu Protokolu o odmeňovaní ako internej normy mesta, odvolací súd túto skutočnosť nepovaţuje za právne neakceptovateľnú, keďţe v tomto prípade ide o úpravu odmeňovania členov orgánu tohto mesta, teda o otázku týkajúcu sa jeho organizačnej štruktúry. Súd má preto za to, ţe na rozhodnutie o prijatí poriadku odmeňovania, resp. prijatí dodatku k poriadku odmeňovania postačuje forma uznesenia mestského zastupiteľstva. Čo sa týka tvrdenej nespravodlivosti rozhodnutia ţalovanej, keď P. Ď. poberaním odmeny poslanca príde o nárok na predčasný starobný dôchodok, odvolací súd poukazuje na právny názor Ústavného súdu SR vyjadrený v náleze č.k. PL. ÚS 96/2011-83 z
3. novembra
4. V konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 96/2011 ústavný súd rozhodoval o súlade ustanovenia § 67 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení (podmienky nevzniku a zániku nároku na predčasný starobný dôchodok), pričom k otázke odmien poslancov obecného zastupiteľstva a tvrdeniam, ţe za výkon svojej verejnej funkcie títo funkcionári poberajú často minimálnu odmenu, ktorá je však prekáţkou výplaty predčasného starobného dôchodku alebo prekáţkou výkonu ich funkcie v orgánoch miestnej samosprávy uviedol, ţe „ustanovenie podmienok na vznik nároku na výplatu dôchodkovej dávky nemôţe byť rozhodujúcou skutočnosťou na zamedzenie prístupu poberateľov tejto dávky k výkonu verejnej funkcie. Vznik nároku na výplatu dôchodkovej dávky nie je v príčinnej súvislosti so vznikom verejnej funkcie. Verejná funkcia je kreovaná na základe výsledku slobodnej súťaţe politických síl a je na rozhodnutí poberateľa dôchodkovej dávky, či sa zúčastní tejto 7 9Sžso/134/2015 súťaţe.“ S týmto názorom je potom potrebné stotoţniť sa a odmietnuť tak aj poukazovanie na ducha zákona, keď duch zákona nie je v ţiadnom rozpore s jeho výslovným znením. Za nedôvodné odvolací súd takisto povaţuje ţalobcovo tvrdenie, ţe funkcia poslanca nemôţe spĺňať definíciu závislej práce. Zákon o sociálnom poistení totiţ nevymedzuje závislú prácu prostredníctvom jej definície v zákonníku práce, ale prostredníctvom zákona o dani z príjmov,

ktorého príjmami zo závislej činnosti sú tieţ odmeny za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy. Na účely sociálneho poistenia sa za zamestnanca povaţuje kaţdá fyzická osoba, ktorej príjem zakladá právo na príjem zo závislej činnosti

zákona o dani z príjmov, a teda aj poslanec mestského zastupiteľstva. Pokiaľ ţalobca mal za to, ţe slovenská právna úprava je v rozpore s európskou legislatívou a judikatúrou, bolo jeho povinnosťou svoje tvrdenia bliţšie podloţiť, pokiaľ tak neurobil, musel odvolací súd dospieť k záveru, ţe v tejto časti neuniesol ţalobca dôkazné bremeno. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty dospel odvolací súd k záveru, ţe rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a ţalovaná pri rozhodnutí správne aplikovala právne normy a svoju správnu úvahu v rozhodnutí riadnym spôsobom odôvodnila. Vzhľadom na uvedené rozhodol odvolací súd tak, ţe rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 14. apríla 2015, č.k. 11S/22/2013-45 ako vecne správny

§ 219ods.

1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p., tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo ţalobca v tomto konaní nebol úspešný. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:

1. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. februára 2017 JUDr. Judita K o k o l e v s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová