Najvyšší súd 2Obdo/4/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. Ľ., nar. X., bytom J., zastúpeného JUDr. Ľ., advokátom, so sídlom N., proti ţalovanému: J., nar. X., bytom R.R., v konaní o zaplatenie 400 eur zo zmenky s príslušenstvom, v konaní o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z
- júla 2015, č. k. 5CoZm/17/2014-78, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
- júla 2015, č. k. 5CoZm/17/2014-78 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e
- Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie, rozsudkom z
- 2014, č. k. 22CbZm/248/2013-34 v celom rozsahu zrušil zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa
- 2013, č. k. 22Zm/123/2013-5 a zaviazal ţalobcu nahradiť ţalovanému trovy konania vo výške 24 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa
- 2013 doručeným súdu dňa
- 2013 sa ţalobca proti ţalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 400 eur so 6 % ročnými úrokmi z omeškania od
- 2013 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1,33 eur. Súd prvej inštancie dňa
- 2013 vydal zmenkový platobný rozkaz č. k. 22Zm/123/2013-5, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Proti zmenkovému platobnému rozkazu podal ţalovaný námietky.
- Súd prvej inštancie zistil, ţe sa jedná o vlastnú zmenku opatrenú doloţkou „bez protestu“, ktorou sa J. (ţalovaný), trvale bytom R., r. č. X., č. OP E., zaviazal zaplatiť sumu 400 eur Ing. Ľ. (ţalobca), trvale bytom J., č. OP S., a to do
- 2013 v mieste jeho 2 2Obdo/4/2016 trvalého bydliska. Zmenka bola vystavená v H. dňa
- 2013, podpísaná J..
- Po prejednaní veci dospel k záveru, ţe vlastná zmenka, ktorú vypísal a podpísal ţalovaný, nie je zmenkou perfektnou tak, ako to vyţaduje ust. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch (ďalej len „ZoZŠ“), pretoţe údaj zročnosti, splatnosti zmenky „a to do“ nie je údajom presným. Aby bola zmenka obsahovo náleţitá a perfektná, musí sa jednať o presný dátum splatnosti, a ak takýto dátum nie je presný, jedná sa o neplatnú zmenku práve v súvislosti s dodatkom „a to do“. V tomto prípade nejde o zmenku splatnú v určitý deň. Ide o typickú lehotu v prospech dlţníka, ktorý môţe plniť kedykoľvek od vzniku záväzku, teda od vystavenia zmenky aţ do určeného dátumu. Platnosť by teda určoval dlţník sám, čo má za následok neplatnosť takejto zmenky (Z. Kovařík – Zákon směnečný a šekový komentár,
- vyd., Beckova edice komentovné zákony). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie v zmysle ust. § 175 ods. 5 O. s. p. zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
- Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, na odvolanie ţalobcu napadnutým rozsudkom z
- júla 2015, č. k. 5CoZm/17/2014-78, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil a ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Podľa odvolacieho súdu rozhodol súd prvej inštancie správne, keď zrušil vydaný zmenkový platobný rozkaz. Zmenkový platobný rozkaz bolo potrebné zrušiť pre neexistenciu právneho dôvodu vystavenia tejto zmenky, neexistenciu dlhu. Práve tento dôvod ţalovaný v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu uvádzal, teda v takomto prípade bolo povinnosťou ţalobcu v námietkovom konaní existenciu právneho dôvodu zmenky preukázať. Ak ţalobca zostal nečinný a nebránil sa voči tvrdeniu neexistencie dôvodu vystavenia zmenky (zabezpečenie práce pre ţalovaného v zahraničí), a neexistencie dlhu zo zmenky v námietkach ţalovaného, potom súdu nezostávalo nič iné, len zmenkový platobný rozkaz aj z tohto dôvodu zrušiť. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôraznil, ţe námietky zaloţené na čl. I § 17 ZoZŠ, i keď sú dôvodné, sú len obranou ţalovaného proti povinnosti zmenku zaplatiť. Treba súhlasiť s tým, ţe takéto námietky nevedú k neplatnosti zmenky. Tu však je potrebné uviesť, ţe podľa čl. I § 7 ZoZŠ, sú medzi prvým majiteľom zmenky a vystavcom prípustné námietky vyplývajúce z mimozmenkových vzťahov súvisiacich s danou zmenkou (tzv. kauzálne námietky). Tzv. relatívne námietky môţu byť vo vzťahu k veriteľovi, voči ktorému vznikli, uplatnené, pričom jednou z týchto 3 2Obdo/4/2016 námietok je aj námietka neexistencie dlhu alebo dôvodu vystavenia zmenky. Podľa tvrdenia ţalovaného totiţ dôvodom vystavenia zmenky na zaplatenie sumy 400 eur mala byť skutočnosť, ţe ţalobca vybaví pre neho v zahraničí pracovné miesto a zároveň všetky náleţitosti, ktoré s týmto súvisia. Tento dôvod sa však nenaplnil, a preto je dôvodná námietka ţalovaného súvisiaca s uvedenou zmenkou, a to námietka jednak neexistencie dôvodu vystavenia zmenky a neexistencie dlhu. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa
- 2001, sp. zn. 9Cmo/533/00, podľa ktorého námietka proti zmenkovému platobnému rozkazu, ţe ţalovaný nič ţalobcovi nedlhuje, nie je námietkou, ktorá by v zmysle čl. I § 17 ZoZŠ zbavovala zmenkového dlţníka jeho povinnosti zaplatiť zmenku. Tvrdenie, ţe ţalovaný ţalobcovi nič nedlhuje, môţe byť relevantné len v spojení s tvrdeným zánikom dohodnutého dôvodu vystavenia zmenky, ktorý musí byť obsiahnutý tieţ v námietkach podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu. Takýto dôvod jednak neexistencie dlhu, ale aj zánik dohodnutého dôvodu vystavenia zmenky, bol v námietkach ţalovaného tvrdený, a ţalobca v námietkovom konaní práve pre svoju nečinnosť toto tvrdenie ţalovaného nevyvrátil. Pre úplnosť však odvolací súd povaţoval za potrebné zdôrazniť, i keď to pre samostatné rozhodnutie nie je rozhodujúce, ţe námietka neplatnosti zmenky je podriadená koncentračnej zásade, a ak nie je včas splnená, nemôţe k nej prihliadať súd prvého stupňa a ani odvolací súd (viď rozsudok Vrchného súdu v Prahe
- 1997, sp. zn. 5Cmo/593/96). Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak označený zmenkový platobný rozkaz zrušil a zaviazal ţalobcu na náhradu trov konania ţalovanému.
- Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 písm. f/ O. s. p, teda mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil a v plnom rozsahu potvrdil zmenkový platobný rozkaz. Alternatívne ţiadal rozsudok súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Okrem argumentov, na ktoré poukazoval v konaní pred súdmi niţších stupňov uviedol, ţe v predmetnom konaní nesprávnym postupom súdu mu bolo znemoţnené zúčastniť sa konania a realizovať ďalšie procesné práva, ktoré mu O. s. p. priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Poukázal na skutočnosť, ţe odvolací súd pojednával bez jeho prítomnosti napriek tomu, ţe sa ospravedlnil. 4 2Obdo/4/2016
- Podľa dovolateľa odvolací súd postupoval v rozpore s ust. § 167 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., nakoľko v rozhodnutí neuviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých je rozhodnutie zaloţené, tak po skutkovej, ako i právnej stránke veci. Poukázal na prekrúcanie a zľahčovanie tvrdení ţalobcu, resp. právneho zástupcu odvolacím súdom, keďţe ţalobca, resp. jeho právny zástupca počas celého konania aj pred odvolacím súdom viacnásobne, či uţ do zápisnice, alebo písomne zaujímal jednoznačné stanovisko o abstraktnosti zmenky a neprípustnosti kauzálnych námietok v predmetnom konkrétnom vzťahu medzi stranami.
- Tvrdil, ţe odvolací súd sa rozhodol na kauzálne námietky dlţníka nesprávne aplikovať § 17 ZoZŠ z dôvodu neurčeného vzťahu dlţníka a vlastníka zmenky (v tomto prípade obaja originálni), poukazujúc na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe zo dňa
- 2001 (sp. zn. 9Cmo/533/00), ktorý si odvolací súd mal nesprávne právne vyloţiť. Podľa dovolateľa bol zo strany odvolacieho súdu porušený aj princíp prezumpcie neviny.
- Ţalovaný vyjadrenie k dovolaniu nepodal.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, ţe dovolanie podal včas ţalobca, zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je dôvodné.
- Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred
- 2016 (
- 2015), t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1, § 238 O. s. p.
- V danom prípade dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. 5 2Obdo/4/2016 Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je podľa ust. § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. procesne prípustné.
- Podľa § 238 ods. 5 O. s. p. dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.
- Konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu sa začalo na súde prvej inštancie
- Výšku minimálnej mzdy v deň podania návrhu na súde prvej inštancie upravoval zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného zákona nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanoví na príslušný kalendárny rok sumu minimálnej mzdy. Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 326/2012 Z. z. bola na rok 2013 stanovená minimálna mzda vo výške 337,70 eur. Desaťnásobok tejto mzdy predstavuje 3 370 eur. Predmet dovolacieho konania tvorí suma 400 eur, ktorá neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy. Z tohto dôvodu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je ani podľa § 238 ods. 5 O. s. p. procesne prípustné.
- Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné i podľa § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát).
- Ţalobca procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/, g/ O. s. p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. 6 2Obdo/4/2016
- S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či v konaní odvolacieho súdu nedošlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ţe ţalobcovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.
- Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemoţní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).
- O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane sporu jej procesné práva, ktoré jej právny poriadok priznáva.
- Z obsahu spisu dovolací zistil, ţe odvolací súd vykonal dňa
- 2015 pojednávanie bez účasti ţalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil podaním (čl. 75 spisu) doručeným odvolaciemu súdu
- 2015 z dôvodu obchodných rokovaní v zahraničí. Túto skutočnosť odvolací súd konštatoval aj v zápisnici o pojednávaní.
- Súd v zásade koná v prítomnosti účastníkov konania. Procesný predpis umoţňuje súdu konať v ich neprítomnosti, ak sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 101 ods. 2 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia, ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepoţiada z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Z uvedeného zákonného znenia vyplýva, ţe ak účastník poţiada z dôleţitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd nemôţe konať v jeho neprítomnosti a pojednávanie musí odročiť. Súd pojednávanie môţe odročiť len z dôleţitých dôvodov (§ 119 ods. 1 O. s. p.). Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel, alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať podľa 7 2Obdo/4/2016 § 119 ods. 2 O. s. p., návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to moţné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Zo spisu jednoznačne vyplýva, ţe odvolací súd bezodkladne neoznámil ţalobcovi ako rozhodol o jeho návrhu na odročenie pojednávania určeného na
- Z tohto dôvodu dospel dovolací súd k záveru, ţe v posudzovanej veci postup mal za následok znemoţnenie realizácie procesných práv ţalovaného podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, § 450 C. s. p.).
- V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).
- Odvolací súd je právnym názorom dovolacieho súdu viazaný (§ 455 C. s. p.).
- Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- februára 2017 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová