← Slovensko

určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky

Najvyšší súd 2Obdo/45/2016 Slovenskej republiky UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Z., so sídlom Š., zastúpeného S., so sídlom V., IČO: X., proti ţalovanému: J., so sídlom W., správca konkurznej podstaty úpadcu V., so sídlom L., IČO: X., zapísaná V., o určenie právneho dôvodu a výšky prihlásenej pohľadávky, vedenej na Okresnom súde Bratislava I, pod sp. zn. 1Cbi/62/2008, v konaní o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

  1. februára 2016, č. k. 3CoKR/30/2015-396, takto r o z h o d o l : I. Dovolanie ţalobcu o d m i e t a . II. Ţalovaný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
  2. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa
  4. 2015, č. k. 1Cbi/62/2008-348, zamietol návrh ţalobcu o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky 2 811 524,93 eur (84 700 000,- Sk) s tým odôvodnením, ţe po preskúmaní lehoty určenej na podanie incidenčnej ţaloby súd prvej inštancie dospel k záveru, ţe ţalobca podal ţalobu oneskorene, po uplynutí prekluzívnej lehoty určenej na jej podanie. 2 2Obdo/45/2016
  5. Podľa okresného súdu zo zákonných ustanovení § 28 ods. 1, 5, § 31 ods. 1, 2 v spojení s ustanoveniami § 32 ods. 6 a 8 ZKV bez akýchkoľvek pochybností vyplýva (a potvrdzuje to aj doktrinálny výklad zákona, napr. Ďurica, Konkurzné právo na Slovensku a v EÚ,
  6. Prepracované a doplnené vydanie, nov. 2010, str. 404), ţe v ustanoveniach § 32 ods. 6 v spojení ods. 8 ide o lehotu hmotnoprávnu, ktorá je prekluzívna. K jej zachovaniu je teda nepochybné, aby bolo právo uplatnené na súde – t. j., aby ţaloba došla na súd – najneskôr posledný deň lehoty. Zmeškanie hmotnoprávnej lehoty nie je moţné odpustiť. Ak pripadne koniec hmotnoprávnej lehoty na podanie ţaloby o určenie popretej pohľadávky na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbliţší pracovný deň. Vzhľadom na to, ţe ZKR ohľadom uplatnenia práv veriteľa z pohľadávky popretej správcom, zakotvuje vlastné procesné pravidlo, v prejednávanej veci neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 57 ods. 3 O. s. p., a to ani primerane (v zmysle § 196 ZKR).
  7. Podľa okresného súdu je nesporné, ţe uznesením o vyhlásení konkurzu zo dňa
  9. 2008, zverejnenom O.V. zo dňa
  11. 2008, súd prvej inštancie vyhlásil konkurz na majetok dlţníka V., so sídlom L., IČO: X., pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa
  14. Prvoinštančný súd mal za to, ţe vzhľadom na plynutie lehôt na uplatnenie popretých pohľadávok, ţalobca oneskorene podal ţalobu o určenie pravosti a výšky pohľadávky podľa § 32 ods. 6 ZKR (s účinnosťou do
  16. 2011), na základe čoho opakovane zamietol návrh ţalobcu na určenie pravosti a výšky uplatnenej pohľadávky. Vychádzajúc z § 28 ods. 5 ZKR (s účinnosťou do
  18. 2011) s prihliadnutím na lehotu na popretie pohľadávok podľa § 32 ods. 4 ZKV predĺţenú o 33 dní, dospel okresný súd k záveru, ţe lehota na podanie ţaloby o určenie pravosti a výšky popretej pohľadávky (30 dní) začala plynúť dňa
  20. 2008 a uplynula dňa
  22. 2008, pričom ţaloba mala byť uplatnená vzhľadom na charakter hmotnoprávnej povahy lehoty najneskôr v stredu dňa
  25. Ţaloba bola doručená okresnému súdu aţ
  27. 2008 (prezentačná pečiatka súdu). Po preskúmaní všetkých atribútov zachovania lehoty na uplatnenie práva ţalobcu, ktoré bolo podané oneskorene, súd prvej inštancie ţalobu zamietol.
  28. Súd prvej inštancie zdôraznil, ţe návrh ţalobcu na vykonanie dokazovania ohľadne doručenia zásielky omylom na Krajský súd v Bratislave zamietol, nakoľko mal za to, ţe z predloţeného spisu, pokiaľ by sa tak stalo, podaná ţaloba by bola opatrená prezentačnou pečiatkou Krajského súdu v Bratislave a pokynom na postúpenie veci okresnému súdu, čo 3 2Obdo/45/2016 však z predloţeného spisu jednoznačne preukázané nebolo.
  29. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, na odvolanie ţalobcu, napadnutým rozhodnutím zo dňa
  31. 2016, č. k. 3CoKR/30/2015-396, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
  32. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zdôraznil, ţe súd, ktorý v spore o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia a zabezpečenia zabezpečovacím právom zistí, ţe ţaloba bola podaná oneskorene, je povinný zamietnuť ju bez toho, aby vykonával dokazovanie o čomkoľvek inom, neţ o skutočnostiach, z ktorých vyplýva záver o oneskorenom podaní ţaloby.
  33. Podľa odvolacieho súdu zo zákonných ustanovení § 32 ods. 6 a 8 ZKR bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, čo potvrdzuje aj doktrinálny výklad zákona, ţe v týchto ustanoveniach ide o lehotu hmotnoprávnu, ktorá je prekluzívna.
  34. Odvolací súd vychádzal z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ako aj z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu. Podľa krajského súdu je nesporné, ţe uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlţníka zo dňa
  36. 2008, v ktorom je obsiahnutá aj výzva, aby veritelia prihlásili svoje pohľadávky v lehote 45 dní, bolo zverejnené O.V. z
  38. 2008, pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa
  41. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie - z podacej pečiatky na poštovej obálke - je podľa odvolacieho súdu zrejmé, ţe ţalobca podal incidenčnú ţalobu na poštu dňa
  43. 2008 ako obyčajnú zásielku a súdu bola preukázateľne doručená aţ
  46. Spôsobom doručovania, ako aj formou zápisov ohľadne doručovania ţalobného návrhu ako súdnej zásielky, sa podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie zaoberal (úradný záznam, obálka z prezentačnou pečiatkou pošty zo dňa
  48. 2008), pričom bolo jednoznačne zistené, ţe ţaloba bola uplatnená (došla) na súd dňa
  50. 2008, s tým označením, ţe totoţné konanie zásielke nepredchádza.
  51. Podľa § 32 ods. 6 ZKR v platnom znení (s účinnosťou do
  53. 2011) veriteľ popretej pohľadávky sa môţe v lehote 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok, ţalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva 4 2Obdo/45/2016 popretej pohľadávky, v ţalobe sa veriteľ môţe domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. V tejto zákonnej lehote podľa odvolacieho súdu musí byť ţaloba doručená na súd, pričom nie je rozhodujúce, či bola doručená na príslušný súd vo veci rozhodnúť, t. j. aj v prípade doručenia na nepríslušný súd zostáva lehota zachovaná, nepostačuje ţalobu v tejto lehote odoslať na poštovú prepravu. Súd prvej inštancie preto podľa odvolacieho súdu správne citoval a postupom podľa § 32 ods. 6, 8 ZKR ustálil záver, ţe ţalobca svoje právo z popretej pohľadávky uplatnil oneskorene. Odvolací súd sa stotoţnil so záverom súdu prvej inštancie, o charaktere plynutia lehoty ako lehoty hmotnoprávnej, ktorá je prekluzívna a k jej zachovaniu je nevyhnutné, aby právo účastníka bolo uplatnené na súde, najneskôr posledný deň lehoty.
  54. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.
  55. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, ktoré odôvodnil tým, ţe v konaní mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, keďţe odvolací súd svoje závery riadne neodôvodnil. Podľa ţalobcu je ďalej konanie postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalobca preto navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
  56. Ţalobca poukázal na to, ţe súd prvej inštancie jeho argumentáciu o zachovaní lehoty na podanie incidenčnej ţaloby, len sčasti zahrnul do odôvodnenia rozsudku, avšak ţiadnym spôsobom sa s ňou nevysporiadal. Obdobne postupoval odvolací súd, ktorý napadnutý rozsudok dostatočne právne neodôvodnil a obmedzil sa len na úpravu plynutia lehoty na podanie incidenčnej ţaloby. V danej veci išlo o námietku účastníka ku kľúčovej otázke a súd bol povinný sa s ňou vysporiadať. Z tohto dôvodu je podľa ţalobcu rozhodnutie súdu niţšieho stupňa, ako aj napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nepreskúmateľné. Podľa ţalobcu, toho času platná úprava ZKR ţiadnym spôsobom neurčovala charakter lehoty na uplatnenie incidenčnej ţaloby, nakoľko z právnej úpravy explicitne nevyplývalo, ţe sa jedná o lehotu hmotnoprávnu, alebo procesnú. Táto absencia právnej úpravy inštitútu incidenčnej ţaloby v otázke charakteru lehoty na jej uplatnenie bola odstránená aţ novelou ZKR vykonanou zákonom č. 348/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o konkurze 5 2Obdo/45/2016 a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinným dňom
  59. Ţalobca dodal, ţe v procese konkurzného konania ZKR ako procesný právny predpis upravuje osobitný a samostatný inštitút incidenčnej ţaloby, uplatniteľný výlučne len v procese konkurzného konania, ako de facto inštitút procesnej obrany účastníka konkurzného konania voči popretiu pohľadávky správcom. Nejedná sa preto o uplatnenie hmotného práva pred súdom, k jeho uplatneniu došlo podaním prihlášky a v prípade nepodania incidenčnej ţaloby pohľadávka z hľadiska hmotného práva nezaniká, len sa na ňu v konkurze neprihliada. Ţalobca má za to, ţe uplatnenie obrany voči popretiu pohľadávky správcom prostredníctvom incidenčnej ţaloby je len procesným inštitútom, na uplatnenie ktorého sa nevzťahujú hmotnoprávne lehoty, ale naopak lehoty procesné podľa § 57 ods. 3 O. s. p. Ţalobca má ďalej aj za to, ţe ak súd prvej inštancie dospel z dikcie ustanovení § 32 ods. 6 a ods. 8 ZKR k záveru, ţe lehota na podanie incidenčnej ţaloby je lehotou hmotnoprávnou, rozsudok okresného súdu a následne aj napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
  60. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, sa podľa ţalobcu nevysporiadal s jeho námietkou ani ohľadom aplikácie ustanovenia § 43c ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré z hľadiska hmotného práva upravuje včasnosť prijatia zmluvy pomocou analógie a je k danému prípadu po obsahovej stránke najbliţšie, a na základe ktorého je nutné dôjsť k záveru, ţe aj neskoré doručenie incidenčnej ţaloby musí mať účinky včasného doručenia, ak by preprava zásielky prebiehala obvyklým spôsobom, bola by súdu doručená včas. Incidenčná ţaloba bola podaná na poštovú prepravu dňa
  62. 2008, t. j. 5 kalendárnych dní pred uplynutím lehoty na podanie incidenčnej ţaloby v zmysle napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ţaloba však bola súdu doručená aţ dňa
  65. Ţalobca bez akýchkoľvek pochybností a oprávnene mohol predpokladať, ţe ţaloba bude súdu doručená v zmysle poštových podmienok určených pre listové zásielky, podľa ktorých list
  66. triedy, prostredníctvom ktorého bola podávaná na poštovú prepravu aj incidenčná ţaloba, je podávaná v lehote prepravy D+2 - dodanie na druhý pracovný deň po dni podania. Zásielka preto mala byť súdu doručená poštou dňa
  69. 6 2Obdo/45/2016
  70. Ţalobca má ďalej aj za to ţe súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie skutkových okolností, a to tým, ţe zamietol návrh ţalobcu na doplnenie dokazovania pripojením spisu v právnej veci vedenej, pod sp. zn. lCbi/63/2008 v rámci totoţného konkurzného konania, v rámci ktorej bola rovnako podaná ţaloba na poštovú prepravu dňa
  72. 2008 a doručená súdu podľa záznamov súdu dňa
  74. 2008, na podklade ktorej súd rozhodol, ţe pohľadávky ţalobcu (veriteľ Ing. J.), sú nesporné čo do dôvodu, aj výšky a sú zaradené do prvej triedy. Riadnym vykonaním tohto dôkazu mohli byť podľa ţalobcu zistené skutočnosti, ktoré by preukazovali zachovanie lehoty na podanie incidenčnej ţaloby, nakoľko doručenie dvoch podaní s odstupom 15 dní po podaní na poštovú prepravu sa javí byť málo pravdepodobné. Uvedený postup súdu môţe nasvedčovať práve pochybeniu na strane súdu, ktorého preskúmania sa ţalobca doţadoval, avšak súd sa s ním nevysporiadal.
  75. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, ţe s dovolaním ţalobcu a dôvodmi v ňom uvedenými nesúhlasí a navrhuje dovolanie zamietnuť (odmietnuť). Ţalovaný zdôraznil, ţe posúdenie lehoty na podanie incidenčnej ţaloby ako lehoty hmotnoprávnej a prekluzívnej vyplýva priamo zo znenia zákona, konkrétne z § 32 ods. 6 a 8 ZKR v znení účinnom do
  77. 2011 a je tieţ potvrdené dlhodobo ustálenou súdnou praxou. Ďalej ustanovenie § 43c ods. 4 Občianskeho zákonníka, je podľa ţalovaného pre posúdenie včasnosti podania incidenčnej ţaloby neaplikovateľné, a to tak z hľadiska systematického, logického i jazykového výkladu zákona. Uvedené ustanovenie je obsiahnuté v časti Občianskeho zákonníka upravujúcej zmluvy ako dvojstranné právne úkony, vzťah súdu a osoby, ktorá má záujem podať na súde ţalobu nie je analogický ku vzťahu dvoch súkromnoprávnych subjektov uzatvárajúcich zmluvu.
  78. Ţalovaný je ďalej toho názoru, ţe aj prípadný návrh ţalobcu na doplnenie dokazovania pripojením spisu lCbi/63/2008, pokiaľ by ho v konaní ţalobca podal (čo sa nestalo), by bol súdom zamietnutý z rovnakého dôvodu, t. j., ţe vykonanie takéhoto dôkazu vo vzťahu k prejednávanej veci bez právneho významu. V zmysle platnej právnej úpravy dokazovania v občianskom súdnom konaní (§ 120 a nasl. O. s. p.) súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, pričom zásadne nevykonáva dôkazy, ktoré nemajú význam pre vec samu. 7 2Obdo/45/2016
  79. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, ţe dovolanie podal včas ţalobca zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je potrebné odmietnuť, pretoţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
  80. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred
  82. 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 238 O. s. p.
  83. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú ustanovenia § 236 a nasl. O. s. p. (I. ÚS 4/2011).
  84. Dovolanie v občianskom súdnom konaní je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým môţe dovolací súd zasiahnuť do uţ odvolacím súdom právoplatne nastoleného stavu právnej istoty účastníkov konania o predmete konania. Preto dovolanie neslúţi na nápravu akýchkoľvek vád prvostupňovej, alebo druhostupňovej fázy základného konania, ale len vád, ktorých závaţnosť zákonodarca povýšil nad právnu istotu účastníkov konania (I. ÚS 35/2013).
  85. Dovolanie moţno podať iba ak to výslovne pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Občiansky súdny poriadok upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý moţno podať len proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne uvedeným 8 2Obdo/45/2016 v zákone [§ 238 O. s. p. (pokiaľ ide o rozsudok) a § 239 O. s. p. (pokiaľ ide o uznesenie)], alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných závaţných procesných vád (§ 237 ods. 1 O. s. p.). Dovolaním z dôvodov uvedených v ust. § 237 ods. 1 O. s. p. je moţné napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah, alebo na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 ods. 1 O. s. p. nie je daná tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ak sa stali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu. K tomu či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237 ods. 1 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (ust. § 242 O. s. p.).
  86. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenený podľa ods. 1, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. (odsek 3).
  87. Dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. uvádza, ţe dovolaním napadnutý rozsudok nevykazuje znaky ţiadneho z rozhodnutí podľa § 238 O. s. p., prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.
  88. Dovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/, g/ O. s. p. v dovolaní nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.
  89. Dovolateľ vo svojom dovolaní namietol vadu konania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. 9 2Obdo/45/2016
  90. Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. sa rozumie taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
  91. Podľa dovolateľa odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie, svoje rozhodnutia dostatočne neodôvodnili a obmedzili sa len na rozpísanie úpravy plynutia lehoty na podanie incidenčnej ţaloby. V danej veci pritom bola podľa ţalobcu otázka určenia plynutia lehoty kľúčová a súdy boli povinné sa s ňou vysporiadať.
  92. Právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej dohovor) a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (napr. II. ÚS 383/06).
  93. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
  94. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c. Švajčiarsko z
  95. apríla 1993, séria A. č. 254-B, s. 49, § 30).
  96. Štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstiţne vyloţí, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil. 10 2Obdo/45/2016
  97. Ust. § 157 ods. 2 O. s. p. sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku, alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Avšak aj odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí účastníkov konania jednoznačne presvedčiť o správnosti záverov súdu a rovnako v prípade kontroly správnosti rozhodnutia musí odôvodnenie rozhodnutia slúţiť na objasnenie dôvodov konkrétneho rozhodnutia súdu.
  98. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a pouţití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
  99. Dovolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (ako aj súdu prvej inštancie) zistil, ţe nedošlo k namietanej procesnej vade konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu spĺňa kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., tak z formálneho, ako aj obsahového hľadiska, a preto ho nemoţno povaţovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odvolací súd sa v priebehu konania a následne vo svojom rozhodnutí so všetkými k veci sa vzťahujúcimi námietkami ţalobcu dostatočne vyrovnal a otázku, ktorá mala pre jeho rozhodnutie zásadný význam, a to včasnosť podania ţaloby a charakter lehoty na podanie incidenčnej ţaloby, vyloţil v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona, rešpektujúc ustálený právny názor, v zmysle ktorého je lehota na podanie incidenčnej ţaloby hmotnoprávna, prekluzívna a k jej zachovaniu je nevyhnutné, aby právo účastníka bolo uplatnené na súde najneskôr posledný deň lehoty. Svoj názor oprel aj o doktrinálny výklad zákona. Odôvodnenie napadnutého rozsudku preto zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia, jednotlivé časti odôvodnenia a ich obsahová (materiálna) náplň zakladá v súhrne jeho zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. 11 2Obdo/45/2016
  100. Odvolací súd poukázal okrem iného na to, ţe lehota na prihlásenie pohľadávok uplynula v zmysle § 28 ods. 5 ZKR dňa
  103. Konečný zoznam pohľadávok mal správca predloţiť konkurznému súdu do 10 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok (§ 31 ods. 1 ZKR), t. j. do
  106. Uznesením zo dňa
  108. 2008 - zverejnené v Obchodnom vestníku č. 119/B z
  110. 2008 - súd predĺţil lehotu na vyhotovenie konečného zoznamu pohľadávok do
  112. 2008, teda o 32 dní. Lehota na popretie pohľadávok (§ 32 ods. 4 ZKR) začala plynúť
  114. 2008, (uplynula by
  116. 2008 - bola predĺţená o 32 dní), uplynula
  119. Lehota na podanie ţaloby - (§ 32 ods. 6 ZKR) - 30 dní - začala plynúť
  121. 2008- uplynula v nedeľu
  125. Odvolací súd mal pritom za preukázané, ţe ţaloba preto mala byť na súde najneskôr v pondelok
  128. Uviedol, ţe spôsobom doručovania, ako aj formou zápisov ohľadne doručovania ţalobného návrhu ako súdnej zásielky, sa súd prvej inštancie zaoberal (úradný záznam, obálka s prezentačnou pečiatkou pošty zo dňa
  130. 2008), pričom bolo jednoznačne zistené, ţe ţaloba bola uplatnená (došla) na súd dňa
  132. 2008, s tým označením, ţe totoţné konanie zásielke nepredchádza. Poukázal, ţe v zákonnej lehote podľa § 32 ods. 6 ZKR s účinnosťou do
  134. 2011 musí byť ţaloba doručená na súd, nepostačuje ţalobu v tejto lehote odoslať na poštovú prepravu. Stotoţnil sa so záverom súdu prvej inštancie o charaktere plynutia lehoty ako lehoty hmotnoprávnej, ktorá je prekluzívna, z ktorého dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd preto jasne a dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, alebo nejasnosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
  135. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalobcu. 12 2Obdo/45/2016
  136. Námietky ţalobcu, ktorými vytýka súdu existenciu tzv. inej vady, treba povaţovať za dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., ktoré však sami o sebe prípustnosť dovolania nezakladajú. Skutočnosť, ţe by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, môţe byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O. s. p.
  137. Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe konajúce súdy nesprávne posúdili preklúziu jeho nároku, týmto namieta nesprávne právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu. Právnym posúdením je totiţ činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 ods. 1 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)pouţili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.
  138. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie ţalobcu proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania.
  139. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 C. s. p). Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13 2Obdo/45/2016
  140. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  142. 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  143. februára 2017 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.