3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) zastavil. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým ţalobca nebol v cenovom konaní, v ktorom ţalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, opomenutý, nakoľko zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 250/2012 Z.z.“) mu postavenie účastníka cenového konania nepriznáva. 2. Ţalobca podal proti tomuto uzneseniu krajského súdu odvolanie z 13.08.2015, v ktorom namietal, ţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
názoru ţalobcu sa súd nedostatočne vysporiadal so zásadami a relevantnými aspektmi argumentácie ţalobcu týkajúcej sa vymedzenia účastníkov cenového konania a nevysporiadal sa s ústavnou 1Sţf/93/2015 2 konformitou svojho výkladu. Súd prvého stupňa vymedzil
názoru ţalobcu okruh účastníkov nesprávne, keď neaplikoval všeobecnú úpravu účastníkov
zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Ţalobca poukázal na materiálne poňatie účastníctva a vyjadril poţiadavku dostatočnej kvality osobitného zákona, teda zák. č. 250/2012 Z.z. a tým súvisiacu legitímnu ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov a všetkých dotknutých osôb, ktorá je zúţením okruhu účastníkov dotknutá, nakoľko bol rozhodnutím ţalovaného dotknutý na svojich právach. Ţalobca taktieţ zdôraznil princíp ochrany jednotlivca pred konaním orgánu verejnej správy. Záverom namietal, ţe dôvodová správa, na ktorú odkázal krajský súd vo svojom rozhodnutí, netvorí sama o sebe prameň práva a je nutné uprednostniť jazykový výklad. Na základe vyššie uvedeného ţiadal odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného a navrhol, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. 3. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu z 09.09.2015 ţalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu potvrdil, nakoľko konanie krajského súdu povaţuje za zákonné a vecne správne a plne sa s ním stotoţňuje. Poukázal na nedostatok aktívnej legitimácie ţalobcu na podanie ţaloby, nakoľko nemá právo byť účastníkom cenového konania, v ktorom došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia.
ţalovaného má zúţenie okruhu účastníkov cenového konania svoje racionálne opodstatnenie a okruh účastníkov stanovený zák. č. 250/2012 Z.z. nemoţno rozširovať Správnym poriadkom, a to s ohľadom na účel regulácie a vôbec moţnosti vykonávať cenovú reguláciu v sieťových odvetviach. V opačnom prípade by malo cenové konanie niekoľko stotisíc účastníkov konania – ad absurdum by bol účastníkom kaţdý odberateľ elektriny, pretoţe to má vplyv aj na výšku jeho sadzby odbernej tarify a následne aj na výšku jeho faktúry, a teda sa týka aj jeho práv a chránených záujmov, čo ale nie je objektívne realizovateľné a nebolo to účelom. V prípade napadnutého rozhodnutia ţalovaného ide o rozhodnutie, ktoré práve pre skutočnosť, ţe ţalobca nebol účastníkom cenového konania, v ktorom došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia a nešlo o prípad, ţe sa s ním malo konať ako s účastníkom cenového konania (nepodal návrh ceny v cenovom konaní), nemôţe byť predmetom súdneho prieskumu na základe ţalobcom podanej ţaloby. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) dospel k záveru, ţe odvolaniu nie je moţné vyhovieť. 1Sţf/93/2015 3
3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 5. Najvyšší súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Nitre po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého uznesenia, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozhodnutia, a preto sa vo svojom odôvodnení obmedzil na zhrnutie skutkových okolností, zhodnotenie právnych záverov a námietok ţalobcu, pričom na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledovné.
3 zákona č. 250/2012 Z.z. účastníkom cenového konania je regulovaný subjekt, ktorý predložil návrh ceny. Ak sa začalo cenové konanie na podnet úradu, je účastníkom konania regulovaný subjekt, ktorého má úrad v úmysle cenovo regulovať.
zákona 250/2012 Z. z. tejto situácii predísť, osobitnou právnou úpravou v tomto špeciálnom predpise, v súlade so zásadou lex specialis derogat legi generali. 8. Najvyšší súd nevidí dôvod, aby sa odchýlil od svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti vo veci účastníctva konania o cenovej regulácii a v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci sp. zn. 1Sţf/15/2015 z 09.11.2015: „Správny poriadok výslovne zakotvuje tzv. subsidiárny charakter vo vzťahu k osobitným zákonom, ktoré upravujú rozhodovanie správnych orgánov. To znamená, že vo veciach upravených osobitnými zákonmi je potrebné v konaní postupovať prednostne
týchto osobitných predpisov a len vtedy, ak osobitné predpisy neobsahujú potrebnú úpravu na riešenie určitej procesnej otázky, možno použiť príslušné ustanovenie Správneho poriadku. Ak by mohla byť účastníkom konania
zákona č. 250/2012 Z. z. každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá spĺňa znaky uvedené v § 14 ods. 1 Správneho poriadku, spôsobilo by to extrémny nárast počtu účastníkov konania o cenovej regulácii. Dôsledkom toho by bola faktická nemožnosť dosiahnuť účel konania o cenovej regulácii.“ 9. Otázkou okruhu účastníkov v konaní o cenovej regulácii sa Najvyšší súd zaoberal aj v konaní sp. zn. 4Sţf/47/2015, pričom odvolací súd v danej veci dospel k záveru, ţe: „zákonodarca špeciálne v zákone č. 250/2012 Z. z. upravil status účastníctva v konaní o cenovej regulácii, ako aj podmienky na vydanie cenového rozhodnutia, ktorého doručenia sa žalobca domáhal. V zmysle účastníctva upraveného v § 14 zákona č. 250/2012 Z. z. (ods. 3), je účastníkom cenového konania regulovaný subjekt, ktorý predložil návrh ceny, teda Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., Žilina (pozn. v prejednávanej veci Západoslovenská distribučná, a. s.), pričom zákonodarca v § 14 ods. 3 účastníctvo inému subjektu ako regulovanému subjektu v konaní o cenovej regulácii nepriznáva. Z tohto dôvodu nie je možné rozšíriť zákonnú úpravu účastníctva v konaní o cenovej regulácii
250/2012 Z. z. nad rámec zákona o cenovej regulácii, keďže v tomto prípade ide o prípad stanovenia okruhu účastníkov správneho konania priamo zo zákona. Zákon o správnom konaní je všeobecnou normou verejného práva, ktorá v § 14 upravuje status účastníka správneho konania. Tento všeobecný predpis verejného práva 1Sţf/93/2015 5 o účastníctve v konaní, je možno aplikovať iba v prípade, ak v osobitných právnych predpisoch nie je status účastníctva pre určitý druh správneho konania špeciálne zákonodarcom upravený. Pri opačnom výklade by sa negoval účinok špeciálneho právneho predpisu, ktorým je zákon č. 250/2012 Z. z. a ktorý má prioritu a prednosť pred úpravou všeobecnou, ktorá sa použije iba v prípade, ak špeciálny - osobitný zákon takúto úpravu nemá. Pri ponímaní a výklade účastníctva tak, ako uviedli žalobcovia, by potom v konečnom dôsledku nebolo potrebné osobitne upravovať okruh účastníkov konkrétneho správneho konania (v osobitnom predpise), pretože existuje všeobecný predpis, ktorý účastníctvo upravuje, ktorým je zákon o správnom konaní (správny poriadok) a poprel by sa akýkoľvek špeciálny - osobitný účinok právnej úpravy.“ 10. K námietke ţalobcu o pouţití dôvodovej správy v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu odvolací súd uvádza, ţe dôvodová správa síce nie je záväzným prameňom práva, avšak je významným výkladovým prameňom, nakoľko je v nej premietnutý účel a cieľ navrhovanej právnej úpravy. Odvolací súd preto nevidí pochybenie krajského súdu v jej pouţití pri argumentácii o výklade právneho predpisu, a preto povaţuje túto námietku ţalobcu za nedôvodnú. Navyše dôvodová správa nebola jediným podkladom vydania rozhodnutia krajského súdu. 11. Najvyšší súd sa stotoţňuje aj s odôvodnením krajského súdu v tom, ţe posúdenie, či ţalobca mal alebo nemal byť účastníkom cenového konania u ţalovaného sa nemôţe vykonávať
subjektívneho kritéria a ţelania ţalobcu a na daný prípad nemoţno aplikovať tú právnu normu, v zmysle ktorej by sa dalo vyvodiť právo ţalobcu byť účastníkom cenového konania. Právne posúdenie oprávnenosti nároku ţalobcu byť účastníkom konania sa musí posúdiť len
všeobecne platných právnych predpisov, z ktorých je moţné vyvodiť jednoznačný záver, ţe cenové konanie ako jeden zo špecializovaných procesov v štátnej správe má svoj zákonom stanovený účel a vlastné zákonné pravidlá,
ktorých ţalobca nemôţe byť jeho účastníkom. 12. Z uvedených dôvodov je argument ţalobcu, ţe krajský súd nesprávne posúdil zámer zákonodarcu pri kreovaní okruhu účastníkov konania o cenovej regulácii
3 zákona č. 250/2012 Z. z. irelevantný. Zámerom zákonodarcu, vzhľadom na povahu konania o cenovej regulácii, bolo práve pozitívnym vymedzením určiť uţší okruh účastníkov tohto konania.
názoru ústavného súdu bola všeobecnými súdmi prejednávaná vec z hľadiska zmyslu a účelu právnej úpravy, ako aj z hľadiska legislatívnej techniky (resp. tvorby práva v širšom kontexte) vyhodnotená ústavne konformne.
názoru všeobecných súdov ustanovenie § 14 ods. 3 zákona o regulácii v sieťových odvetviach upravuje účastníctvo v cenovom konaní reštriktívne voči § 14 Správneho poriadku. Uvedené podopreli úvahou o zmysle naplnenia postavenia účastníka v cenovom konaní,
ktorej nie je účelné do cenového konania priberať de facto neobmedzený, a tým aj neurčitý (v zmysle objektívnej neurčiteľnosti) počet subjektov, s ktorou sa sťažovateľ nestotožnil. Z uvedeného dôvodu a aj kvôli prednosti aplikácie špeciálnej právnej úpravy aplikovali všeobecné súdy na prejednávanú vec ustanovenia rýdzo lex specialis. Sťažovateľovi je nutné vytknúť nesprávne pochopenie subsidiárneho charakteru Správneho poriadku vo vzťahu k osobitným zákonom. Subsidiárne použitie Správneho poriadku nemá ani
názoru ústavného súdu za cieľ dopĺňať úpravu lex specialis v tom smere, že výkladom začne spätne pôsobiť proti zúžene upravenému okruhu účastníkov konania v špeciálnom zákone tak, že znova bezvýnimočne rozšíri v špeciálnom zákone zužujúco upravený okruh účastníkov konania na úroveň lex generalis. Z tohto pohľadu by úprava špeciálneho zákona stratila opodstatnenie a vôbec by ju nebolo potrebné vydať. Za ďalšie názor ústavného súdu podporuje aj koncepcia úpravy účastníkov cenového konania v § 14 ods. 3 zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Okruh účastníkov cenového konania je v predmetnom ustanovení upravený taxatívnou enumeráciou. Navyše, z hľadiska legislatívnej techniky nejde o vymedzenie „niektorých ustanovení o účastníkoch (cenového) konania“, ale o prostý výpočet účastníkov konania. Na prvý pohľad preto nič nesignalizuje potrebu dopĺňať „niektoré ustanovenia o účastníkoch (cenového) konania“ subsidiárnou aplikáciou Správneho poriadku. Na predostretej veci nič nemení ani ustanovenie § 41 ods. 1 zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý vylučuje subsidiárne použitie taxatívne určených ustanovení Správneho poriadku vo vzťahu k cenovému konaniu (
logiky sťažovateľa z dôvodu, že § 14 Správneho poriadku sa v ustanovení § 41 ods. 1 zákona o regulácii v sieťových odvetviach nenachádza, je plne aplikovateľný na cenové konanie). Čisto z formálneho uhla pohľadu sa totiž subsidiárna aplikácia Správneho poriadku nejaví byť žiaducou v prípade úplnej (komplexnej) úpravy určitej procesnej otázky v osobitnom (špeciálnom) predpise, naopak, môže byť žiaducou v prípade úpravy neúplnej (úpravy „niektorých ustanovení o...“) počítajúcej s jej doplnením. Z hľadiska odopretia zjavnej nespravodlivosti však nie je vylúčené aj príliš formalistický prístup materiálne korigovať, čo však všeobecné súdy v posudzovanom 1Sţf/93/2015 7 prípade neopomenuli a sťažovateľovi vysvetlili, že výklad, ktorý od nich požaduje, by aplikačne dospel k zrejmej absurdnosti a z akého dôvodu by k takej situácii došlo, a preto na posudzovanú vec subsidiárne Správny poriadok aplikovať odmietli. Všeobecné súdy, ako je už uvedené, sťažovateľovi zdôvodnili, z akých dôvodov považovali subsidiárnu aplikáciu ustanovení Správneho poriadku o účastníkoch konania za neprípustnú.“
3 O.s.p.
O.s.p., keďţe ţalobca nebol a ani nemal byť účastníkom konania o cenovej regulácii, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa
3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. 20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 veta prvá v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a analogicky
1 písm. c) O.s.p., keďţe výsledok konania je obdobný ako pri zastavení konania a nemoţno hovoriť o procesnom úspechu, resp. neúspechu v spore ani o procesnom zavinení skončenia konania, preto odvolací súd vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 21. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 14. februára 2017 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD. v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Smolinská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.