N a j v y š š í s ú d 4 Tdo 44/2016 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov J

§ 212ods.

2 písm. c/ Tr. zák., o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. Z. L., proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. apríla 2015, sp. zn. 1 To 31/2015,

§ 382aTr.

por., takto r o z h o d o l :

§ 386ods.

1 Tr. por. uznesením Krajského súdu v Nitre z 28. apríla 2015, sp. zn. 1 To 31/2015, a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. p o r u š e n ý z á k o n v ustanovení § 319, § 37 ods. 2 Tr. por. v neprospech obvineného M. L.. 4 Tdo 44/2016 2

§ 386ods.

2 Tr. por. napadnuté uznesenie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, s a z r u š u j e.

§ 386ods.

2 Tr. por. s a z r u š u j e aj rozsudok Okresného súdu Nitra z 27. januára 2015, sp. zn. 4 T 111/2014, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

§ 388ods.

1 Tr. por. Okresnému súdu Nitra s a p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Nitra rozsudkom z 27. januára 2015, sp. zn. 4 T 111/2014, uznal obvineného za vinného z prečinu krádeţe

§ 212ods.

2 písm. c/ Tr. zák., na skutkovom základe, ţe dňa 29.6.2014 v čase okolo 16.10 hod. v N. na F. ulici v priestoroch kláštorného kostola s úmyslom obohatiť sa odcudzil J. Č. z kabelky, ktorú mala prevesenú cez plece, pánsku peňaţenku s hotovosťou 420 Eur a osobné doklady na meno Ing. L. Č. tým spôsobom, ţe v záujme odvedenia jej pozornosti sa na ňu zozadu natlačil a z kabelky jej následne vybral pánsku peňaţenku, čím poškodenému Ing. L. Č. spôsobil škodu najmenej vo výške 420 Eur. Okresný súd za to obvinenému uloţil

§ 212ods.

2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere jeden rok.

§ 48ods.

2 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený na výkon uloţeného trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráţenia.

§ 287ods.

1 Tr. por. bola obvinenému uloţená povinnosť nahradiť poškodenému Ing. L. Č. škodu vo výške 420 Eur. Na základe odvolania podaného obvineným Krajský súd v Nitre uznesením z 28. apríla 2015, sp. zn. 1 To 31/2015, odvolanie obvineného

§ 319Tr.

por. ako 4 Tdo 44/2016 3 nedôvodné zamietol (písomné vyhotovenie uznesenia bolo opravené v časti dátumu jeho vydania uznesením Krajského súdu v Nitre z 2. augusta 2016, sp. zn. 1 To 31/2015). Proti rozhodnutiu krajského súdu podal dovolanie obvinený, ktorý namietal dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. c/ Tr. por., teda ţe bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. V bliţšom odôvodnení dovolacieho dôvodu dovolateľ uviedol, ţe v konaní došlo k porušeniu ustanovení o povinnej obhajobe

§ 37ods.

2 Tr. por. a k porušeniu zásady rovnosti zbraní tým, ţe v konaní nebol zastúpený obhajcom napriek tomu, ţe je osobou so stredne ťaţkou mentálnou retardáciou, v dôsledku ktorej je invalidným dôchodcom. Nebol preto spôsobilý sám sa náleţite obhajovať a bolo povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní zabezpečiť, aby mal obhajcu. K dovolaniu pripojil aj lekárske správy z psychologických vyšetrení a potvrdenie o výplate dávok invalidného dôchodku zo Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na uvedené potom navrhol zrušiť rozhodnutie súdu prvého i druhého stupňa a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Rovnopis dovolania obvineného bol v zmysle § 376 Tr. por. doručený na vyjadrenie ostatným stranám konania. K dovolaniu obvineného sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra, ktorý uviedol, ţe skutkový stav bol súdom prvého stupňa zistený správne, spoľahlivo a v rozsahu postačujúcom na objektívne rozhodnutie veci a dovolací dôvod uplatnený obvineným nebol naplnený. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd dovolanie

§ 382písm.

c/ Tr. por. odmietol. Poškodený Ing. L. Č. sa k dovolaniu vyjadril, ţe obvineného v podstate nepozná a trvá na úhrade škody, ktorú spôsobil. Vyjadrenie prokurátora a poškodeného bolo doručované obvinenému a jeho obhajkyni (I. ÚS 355/2015). Obvinený prostredníctvom svojej obhajkyne k vyjadreniam podal stanovisko, v ktorom zotrval na svojom dovolaní a jeho dôvodoch. 4 Tdo 44/2016 4 K vyjadreniu prokurátora podal vyjadrenie poškodený. Plne sa stotoţnil s jeho stanoviskom a zotrval na svojom finančnom odškodnení. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, ţe dovolanie proti napadnutému právoplatnému rozhodnutiu je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/, § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky

§ 373ods.

1, ods. 2 Tr. por., ako aj obsahové náleţitosti uvedené v § 374 Tr. por. Pokiaľ ide o § 371 ods. 4 (veta prvá) Tr. por.,

ktorého dôvody

odseku 1 písm. a/ aţ g/ nemoţno pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom, dovolací súd pri skúmaní splnenia tejto podmienky zistil, ţe obvinený, vzhľadom na úroveň svojich duševných schopností, porušenie práva na obhajobu tak, ako bolo v dovolaní vymedzené, nemohol ako námietku v základnom konaní uplatniť, resp. táto skutočnosť mu nemusela byť v pôvodnom konaní vôbec zrejmá, a teda ani známa. Dovolací súd napriek doposiaľ prezentovanému rigoróznemu prístupu k predmetnej otázke (viď stanovisko trestnoprávneho kolégia sp. zn. Tpj 74/2015 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. júna 2016, sp. zn. II. ÚS 499/2016), prihliadnuc na zásadu ústavne konformného výkladu právnych noriem (II. ÚS 148/2006 a iné), zastáva názor, ţe striktné trvanie na splnení uvedenej poţiadavky by v tomto prípade viedlo k prílišnému formalizmu pri posudzovaní podmienok prístupu k spravodlivosti, k porušovaniu práv obvineného a v konečnom dôsledku aj k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). S ohľadom na to dovolací súd na jej nesplnenie v tomto konaní neprihliadal. Najvyšší súd po vykonaní prvotného prieskumu dospel na neverejnom zasadnutí vykonanom v zmysle § 382a Tr. por. k záveru, ţe je dôvod na postup

§ 386ods.

1, ods. 2, § 388 ods. 1 Tr. por., a ţe dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. c/ Tr. por. tak, ako je obsahovo vymedzený dovolateľom, je naplnený.

čl. 6 ods. 1 (veta prvá) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) kaţdý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne 4 Tdo 44/2016 5 a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

čl. 6 ods. 3 Dohovoru kaţdý, kto je obvinený z trestného činu, má okrem iných aj tieto minimálne práva : ...

1. b)mať primeraný čas a moţnosti na prípravu svojej obhajoby;
2. c)obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu

vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá dostatok prostriedkov na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyţadujú; ....

čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a moţnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

§ 2ods.

7 Tr. por. kaţdý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 2ods.

9 Tr. por. kaţdý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.

§ 371ods.

1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu je základným právom obvineného a zároveň esenciálnym prvkom práva na spravodlivé súdne konanie. Je garantované Ústavou a Dohovorom, ale aj Trestným poriadkom, v rámci ktorého je zaradené medzi základné zásady trestného konania a jeho porušenie je zároveň dovolacím dôvodom. V zmysle dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. c/ Tr. por. je potrebné právo na obhajobu chápať ako vytvorenie podmienok (predpokladov) pre riadne uplatnenie procesných práv, ktoré obvinenému dáva k dispozícii procesný predpis a ktoré vedú k ovplyvneniu výsledku konania v jeho prospech či neprospech. Jeho porušenie preto môţe znamenať zároveň porušenie zásad trestného konania (predovšetkým zásadu kontradiktórnosti či rovnosti zbraní ako myšlienku, ţe ţiadna strana v konaní by nemala mať neprimerané výhody vo vzťahu k svojmu protivníkovi, 4 Tdo 44/2016 6 a ţe obe strany sú oprávnené mať prístup k informáciám o argumentoch druhej strany a musia mať rovnocennú moţnosť vznášať námietky proti argumentom druhého [Feldbrugge v. Holandsko

§ 37ods.

2 Tr. por. obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to povaţuje súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, ţe majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného náleţite sa obhajovať. Pochybnosť týkajúca sa spôsobilosti náležite sa obhajovať môže súvisieť nielen s určitou indispozíciou obvineného ako osoby (a táto je najvýraznejšia), ale aj s právnou zložitosťou veci alebo inou objektívnou okolnosťou, ktorá má výrazný vplyv na riadnu realizáciu obhajovacích práv obvineného a na zachovanie rovnosti zbraní v konaní (napr. spoluobvinený, ktorého záujmy sú protichodné, má obhajcu). Dôvod pochybnosti nemusí byť vždy zjavný, preto riadnej aplikácii inštitútu povinnej obhajoby

§ 37ods.

2 Tr. por. zodpovedá povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov ex offo prihliadať na informácie, okolnosti a tiež spôsob, akým obvinený (pri samoobhajobe) uplatňuje a využíva svoje práva, a to v každom štádiu konania. Opomenutie tejto povinnosti potom nutne vedie k svojvoľnosti (arbitrárnosti) úvahy orgánov činných v trestnom konaní a súdu o nevyhnutnosti využitia inštitútu § 37 ods. 2 Tr. por. a k porušeniu práv obvineného i zásad trestného konania. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe do zápisnice o výsluchu uskutočnenom v rámci prípravného konania

1. júla 2014 obvinený uviedol, ţe navštevoval osobitnú školu v N. a v súčasnosti je invalidný dôchodca. Tejto skutočnosti orgány činné v trestnom konaní 4 Tdo 44/2016 7 nevenovali ţiadnu pozornosť, hoci táto sama o sebe je spôsobilá vyvolať pochybnosť o tom, či je obvinený skutočne schopný obhajovať sa v konaní sám. Uvedenému záveru svedčí aj to, ţe v inom konaní (z ktorého spisový materiál si dovolací súd zabezpečil) vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 1 T 140/2002, táto bola jedným z dôvodov pre vydanie príkazu na vyšetrenie duševného stavu obvineného M. L. (príkaz z
2. augusta 2002, sp. zn. 3 Tp 247/02) a vypracovanie znaleckého posudku z odboru psychiatrie v prípravnom konaní. Rovnako túto skutočnosť prehliadol súd prvého stupňa, vychádzajúc z generálií obvineného z výsluchu z
3. júla 2014 na hlavnom pojednávaní konanom
4. januára 2015 a majúc k dispozícii pripojené spisy z iných konaní sp. zn. 11 T 105/2012 vedené Okresným súdom Komárno a sp. zn. 3 T 190/2007 vedené Okresným súdom Nové Zámky, z ktorých vyplývajú rovnaké skutočnosti. Pochybnosti o spôsobilosti obvineného samostatne sa obhajovať nadobudol dovolací súd po preštudovaní spisového materiálu aj z reakcií obvineného v konaní pred súdom, ktoré sa javia ako minimálne rozporuplné a svedčia o určitej dezorientovanosti v danej problematike a v spôsobe vedenia vlastnej obhajoby. Na hlavnom pojednávaní
5. januára 2015 obvinený na otázku týkajúcu sa uzavretia dohody o vine a treste uvádza „...ja som neni vinný..., ja by som aj súhlasil s dohodou, ale som nevinný“ (č. l. 80). Ďalej v rámci toho istého pojednávania uvádza, ţe „áno, súhlasím s týmto nárokom (poškodeného) s tým, ţe by som mu škodu splatil“ (č. l. 81), vzápätí dodáva : „...áno, som vinný z tých peňazí, ale ja som nič nespáchal, všetko na mňa našili tí policajti, zbili ma“ (č. l. 81). Inde zase „...zrazu prišli policajti a chytili ma. Mňa chytili aj 5.7....a vtedy ma bitím týrali s tým, ţe som mal niečo ukradnúť,...“ (č. l. 81), na inom mieste v rámci rovnakého pojednávania „bol na mňa robený nátlak, a to tak, ţe traja policajti mi povedali, ţe dostanem bitku, ak nepoviem, čo som spravil... . Na otázku samosudkyne, či ho aj fyzicky napadli, udáva – „nie, lebo som sa priznal“ (č. l. 82). Následne udáva „...ja som hovoril pravdu, keď som vypovedal na polícii“ (č. l. 82). Právom záverečnej reči udáva „...ja som vinný“ (č. l. 85). Obvinený nemal ţiadne otázky na svedkov a poškodeného, ţiadne námietky ani návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolanie podal voči nepodmienečnému trestu (bez písomného zdôvodnenia), pričom na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu napadol prvostupňové rozhodnutie aj do viny, tvrdil, ţe svedok klamal, a ţiadal nové vyšetrenie veci. Napriek tomu ani v odvolacom konaní nemal návrhy na doplnenie dokazovania. 4 Tdo 44/2016 8 Uvedené informácie a reakcie obvineného mali objektívne viesť orgány činné v trestnom konaní a súdy k pochybnostiam o schopnosti obvineného obhajovať sa a k skúmaniu potreby ustanoviť mu obhajcu v konaní

§ 37ods.

2 Tr. por. Obvinený v dovolacom konaní predloţil Správu o psychologickom vyšetrení od psychologičky Mgr. K. M., Lekársku správu od posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia MUDr. I. S. a Ing. A. B. z

1. februára 2011 a Lekársku správu od posudkovej lekárky sociálneho zabezpečenia MUDr. I. S. z
2. februára
3. Z nich vyplýva, ţe obvinenému bola diagnostikovaná stredne ťaţká mentálna retardácia s poruchami osobnosti a s nedostatočnými regulačnými mechanizmami emócií a motivačných tendencií (vôľovo – regulačnými mechanizmami). Zo Správy o psychologickom vyšetrení od Mgr. K. M., je zrejmé, ţe obvinený „nie je časom a miestom orientovaný, vnímanie tvarov a priestoru je poškodené, pozornosť dekoncentrovaná, aktuálny intelektový výkon v pásme poškodenia,...IQ osciluje okolo 35, ....pacient rozlišuje niektoré zo základných farieb, nezvláda ani jednoduché aritmetické úkony na konkrétnej úrovni do 5, nevie sa správne podpísať, nevie prečítať ani jednoduché slová, ....jeho kresby zodpovedajú mentálnemu veku 5 rokov“. V lekárskej správe od MUDr. I. S. a Ing. A. B. z
4. februára 2011 sa uvádza, ţe obvinený „časom a miestom čiastočne orientovaný, na otázky odpovedá jednoslovne, aţ po upozornení mamou, aby odpovedal, rozumie po slovensky, ale len jednoduchým vetám a slovám, je nepokojný – hryzie si nechty...., dať sa vyšetriť odmieta, schováva sa za mamu,...správanie je infantilné, počíta do päť, pričom sa opravuje (zamieňa 2 a 3), potom dáva ľubovoľné čísla.. . Celkový posudok: ....muţ s neukončeným základným vzdelaním v špeciálnej škole, čiastočne negramotný... . Posudzovaný bol opakovane vyšetrený psychológom a psychiatrom, ktorí potvrdili, ţe u posudzovaného sa jedná o stredne ťaţkú mentálu retardáciu s poruchami správania, s maladaptívnymi, infantilnými a sociopatickými štruktúrami, so sociálnou insuficienciou s impulzívnym a skratkovým konaním so sklonom i k brachiálnej agresivite, ak nie sú uspokojené jeho potreby. Ţivotný priestor je zúţený prakticky len na uspokojovanie svojich potrieb. Posudzovaný je naďalej invalidný.“ Z Lekárskej správy od MUDr. I. S. z
5. februára 2009 : „správanie obvineného je infantilné, vzhľad a hygienický štandard zanedbaný,...na otázky odpovedá jednoslovne po opakovanej výzve,...správne počíta do 5, potom dopĺňa ľubovoľné čísla. Celkový posudok: muţ s neukončeným základným vzdelaním v špeciálnej škole, čiastočne negramotný (pozná iba niektoré hlásky zo svojho mena), počíta iba do päť, ...Vôľové konanie je na úrovni uspokojovania základných fyziologických potrieb. Má sklony k častému túlaniu, potrebuje 4 Tdo 44/2016 9 dohľad inou osobou.....Je invalidný...Pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Invalidita vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka....“. Závery všetkých troch správ sú jednoznačné, stanovená diagnóza má vplyv na zaradenie obvineného do pracovného procesu, na základe čoho bol uznaný za invalidného a poberá invalidný dôchodok, o čom predloţil potvrdenie o výplate dôchodkových dávok Sociálnou poisťovňou z
6. júla
7. Fakt, ţe obvinený trpí duševnou poruchou, vyplýva aj zo znaleckého posudku znalcov z odboru psychiatrie MUDr. L. K. a MUDr. V. Š. z
8. septembra 2002, vyhotoveného v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 1 T 140/2002.

posudku obvinený (v tom čase 17 - ročný) trpí ľahkou mentálnou retardáciou a v jeho prípade sa jedná o sociálne hendikepovanú osobnosť, ktorá sa do stavu núdze nedostala vlastným pričinením. Skonštatovali, ţe stav obvineného mal v čase skutkov prejednávaných v uvedenom konaní vplyv na jeho ovládacie schopnosti. Mentálna retardácia je duševná zaostalosť, resp. porucha, a je charakterizovaná ako zastavenie alebo nedokončenie vývinu intelektu, teda poškodenie schopností patriacich k celkovej úrovni inteligencie, t.j. poznávacích, jazykových, pohybových a sociálnych schopností. Delí sa na ľahkú duševnú zaostalosť (IQ od 50 do 69), stredný stupeň duševnej zaostalosti (IQ od 49 do 35), ťaţkú (IQ od 34 do 20) a hlbokú (IQ pod 20) duševnú zaostalosť, pričom obvinený patrí na dolnú hranicu stredného stupňa duševnej zaostalosti, ktorá

odborných publikácií spadá do veku 6 aţ 9 rokov. Dovolací súd vyslovuje názor, ţe osoba s uvedenou diagnózou, charakteristikami a prejavmi nemôţe byť v ţiadnom prípade povaţovaná za schopnú samostatne sa brániť a adekvátne viesť obhajobu vo vlastnej veci. Trestný proces ako taký je náročný aj pre obvineného s priemerným intelektom bez duševnej poruchy a aj pri priemerných schopnostiach nemusí byť bez pomoci kvalifikovanej osoby pre kaţdého riadne zvládnuteľný. O to viac je táto pomoc potrebná, ak ide o osobu trpiacu duševnou zaostalosťou – mentálnou retardáciou, čiastočne negramotnú, ktorá potrebuje dohľad inej osoby aj na vykonávanie beţných ţivotných činností. Napokon, takýto záver vyplýva i z ustálenej judikatúry (R 27/1977, R 66/1978, R 7/1963, m.m. aj R 65/1978). Len na doplnenie dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutia súdov Českej republiky (ktorá sa nám svojími právnymi predpismi a judikatúrou vzhľadom k spoločnej minulosti najviac pribliţuje), 4 Tdo 44/2016 10 z ktorých vyplýva, ţe skutočná realizácia práva na obhajobu je jednou z kľúčových podmienok spravodlivosti trestného konania; tomuto právu musí byť daný priechod vo všetkých fázach trestného konania a bez ohľadu na to, či ich uplatňuje osoba prvotrestaná či recidivista a bez ohľadu na to, či svedčí osobe s intelektuálnymi a ďalšími duševnými schopnosťami priemernými či nadpriemernými alebo naopak osobe, u ktorej sú tieto schopnosti zníţené. Ba práve pri ich zníţení musia byť obhajovacie práva posilnené, pretoţe len touto posilou moţno dosiahnuť, ţe sa trestne stíhanej osobe schopnej len obmedzene chápať zmysel trestného konania dostane porovnateľne spravodlivého procesu v porovnaní s osobami, ktoré ţiadnym deficitom duševných schopností netrpia. Je vylúčené, aby súd eliminoval právo na obhajobu akceptáciou procesných úkonov, ku ktorým osoba, ktorá ich urobila, nemá kvôli svojim nedostatočne vyvinutým mentálnym schopnostiam spôsobilosť, a to dokonca aj keby jej spôsobilosť na právne úkony nebola autoritatívnym výrokom súdu obmedzená či úplne vylúčená (rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. IV. ÚS 188/04, 28/2005 USn.). Najvyšší súd Českej republiky šiel dokonca tak ďaleko, ţe vyslovil, ţe pochybnosti o tom, či obvinený je spôsobilý sám sa obhajovať, môţu vyvstať aj u osoby, ktorá je veľmi vysokého veku a je trvalo umiestnená v domove dôchodcov, pretoţe vysoký vek a nutnosť starostlivosti zo strany inej osoby či istá odlišnosť od obvyklého samostatného spôsobu vedenia ţivota sú výraznými obmedzeniami, ktoré vedú k oslabeniu racionálneho úsudku a k podstatnému zníţeniu schopnosti uplatniť vlastné obhajovacie práva bez pomoci obhajcu (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 8 Tdo 713/2011, R 28/2012 tr.). Najvyšší súd dospel k záveru, ţe indispozíciu obvineného, ktorá mohla byť zrejmá aj z ďalších jeho prejavov (napr. z jazykového), bolo moţné zistiť uţ v priebehu prípravného konania a v konaní pred súdmi niţších stupňov, a táto mala byť dôvodom pre aplikáciu § 37 ods. 2 Tr. por. s povinnosťou ustanoviť obvinenému obhajcu (prípadne i dôvodom pre znalecké skúmanie duševného stavu obvineného). Keďţe sa obvinený aj napriek svojej poruche v konaní obhajoval sám, pričom zo spôsobu vedenia tejto obhajoby je zrejmá jej neadekvátnosť, došlo nielen k porušeniu jeho práva na obhajobu (a to zásadným spôsobom), ale aj k porušeniu práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivé súdne konanie, k porušeniu zásady rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania, a dokonca aj zásady nemo tenetur se ipsum accusare (zákaz neobviňovať seba samého). Porušenie poslednej uvedenej zásady dovolací súd vidí v tom, ţe obvinený pod vplyvom svojej nedostatočnej duševnej spôsobilosti a obmedzenom chápaní zmyslu trestného konania v situácii, kedy bol pri svojej obhajobe 4 Tdo 44/2016 11 odkázaný len sám na seba bez pomoci (akejkoľvek) inej osoby, mohol

hnúť psychickému tlaku a urobiť priznanie, ku ktorému by v prípade, ţe by mal k dispozícii obhajcu, nemuselo dôjsť. Vzhľadom na uvedené postup súdov niţších stupňov, keď akceptovali, ţe obvinený v priebehu celého konania nebol zastúpený obhajcom, hoci nebol schopný sa sám obhajovať, a túto vadu nenapravil ani krajský súd, nebol správny a v súlade so zákonom. Krajský súd porušil zákon v ustanoveniach § 319, § 37 ods. 2 Tr. por. v neprospech obvineného, preto bolo potrebné jeho rozhodnutie a konanie tomuto nesprávnemu rozhodnutiu predchádzajúce zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie, rovnako ako rozhodnutie okresného súdu, i ďalšie naň nadväzujúce rozhodnutia.

§ 382aTr.

por.,

ktorého dovolací súd môţe rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, ţe dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, ţe vytýkané nedostatky povedú k postupu

§ 386a § 388 ods.

1. Z uvedených dôvodov najvyšší súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku

§ 382aTr.

por. na neverejnom zasadnutí s verejným vyhlásením rozhodnutia.

§ 391ods.

1 Tr. por. orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil.

§ 391ods.

2 Tr. por. ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech obvineného, nemôţe v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech. Úlohou okresného súdu bude zabezpečiť, aby obvinený bol v konaní pred súdom zastúpený obhajcom, ktorý bude mať moţnosť byť prítomný pri všetkých procesných úkonoch. 4 Tdo 44/2016 12 Rovnako, s ohľadom na uvedené závery dovolacieho súdu, bude potrebné prehodnotiť zákonnosť dôkazov získaných v priebehu prípravného konania a ich pouţiteľnosť v konaní pred súdom. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. marca 2017 JUDr. Martin P i o v a r t s y , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová