2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 35 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v nadväznosti na § 7 písm. f/ zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach rozhodol, ţe medzinárodná ochranná známka č. 702302 sa vyhlasuje za neplatnú pre územie Slovenskej republiky pre tovary „pharmaceutical, veterinary products, sanitary products, sanitary products for medical 2 3 Sţhuv/3/2011 use and for personal hygiene, dietetic substnaces for medical use“ v triede 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Medzinárodná ochranná známka č. 702302 zostáva v platnosti na území Slovenskej republiky pre tovary v triede 3 a pre tovary „medical or sanitary disinfectants (excluding soaps)“ v triede 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Kaucia sa
7 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach vracia navrhovateľovi. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe zo správneho spisu vyplýva, ţe dňa 12.12.2007 podala Ing. V. L. – L. D. návrh na výmaz medzinárodne zapísanej ochrannej známky č. 702302 „P.“ majiteľa – spoločnosti ţalobcu (zapísanej do registra medzinárodných ochranných známok s platnosťou na území Slovenskej republiky od 28.01.2005 pre uvedené tovary v triede 5 medzinárodného triedenia tovarov a sluţieb)
dôvodu na výmaz ochrannej známky uvedeného v § 16 ods. 8 zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach. Išlo o dôvody konfliktu zápisu medzinárodnej ochrannej známky „P.“ s nezapísaným označením navrhovateľky „F.“, ktoré malo
navrhovateľky nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť pred dňom podania návrhu na národný zápis napadnutej ochrannej známky „P.“ pre územie Slovenskej republiky. Ţalovaný vyhovel návrhu navrhovateľky, pričom na prvostupňovom správnom orgáne sa postupovalo
8 zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach a na druhostupňovom orgáne sa uţ postupovalo
nového zákona o ochranných známkach a to § 35 ods. 3 v spojení s § 7 písm. f/ zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach.
3 zák. č. 506/2009 Z.z. ak bol pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona podaný návrh na výmaz ochrannej známky
doterajšieho zákona, považuje sa za návrh na zrušenie ochrannej známky alebo za návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú
tohto zákona. Na posúdenie splnenia podmienok návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, na konanie o tomto návrhu a jeho účinkoch sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
3 zák. č. 506/2009 Z.z. úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú aj na návrh osoby uvedenej v § 7 z dôvodov
, ak sa v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú preukáže, že tento dôvod existuje.
f/ zák. č. 506/2009 Z.z. označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len „námietky“) podaných
užívateľom nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, ak je označenie zhodné alebo podobné s nezapísaným označením alebo iným označením používaným v obchodnom styku, ktoré týmto používaním na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby používateľa pred dňom podania prihlášky a takéto označenie nemá iba miestny obsah.
2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. 3 3 Sţhuv/3/2011 Krajský súd mal za to, ţe rozhodnutia ţalovaného a to prvostupňové, ako aj druhostupňové vychádzali zo zisteného skutkového stavu, najmä z dokladov a podaní, ktoré boli predloţené účastníkmi konania (§ 52 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z.z., § 42b zákona č. 55/1997 Z.z.).
názoru súdu správne orgány rozhodli vo veci v súlade s uvedenou právnou úpravou pri naplnení správneho procesného postupu. Dôkazy, ktoré boli predloţené účastníkmi ohľadom skutkových otázok boli logicky a správne vyhodnotené. Krajský súd nezistil ani rozpory v úsudku správneho orgánu, ktorý bol logickým záverom vychádzajúcim zo vstupov a premís, ktoré boli predmetom konania. V danom prípade išlo o rozhodnutie správnych orgánov vydané na základe povolenej správnej úvahy (správne uváţenie). Zákonom (§ 245 ods. 2 O.s.p.) je zaloţené voľné uváţenie správneho orgánu aj vo veciach rozhodovania o ochranných známkach a toto uváţenie nemôţe súd nahradiť vlastným rozhodnutím, ani skúmať účelnosť vydaného rozhodnutia. Súd preskúmava iba to, či skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe správny orgán vychádzal boli zistené správnym procesným postupom, a či právny následok zaloţený rozhodnutím nie je v rozpore so zákonom, a či rozhodnutie bolo z hľadiska aplikovanej právnej normy logické a úplné z hľadiska hodnotenia dôkazov. V danom prípade ţalobca v rozklade spochybnil posúdenie iba jednej z hmotnoprávnych podmienok potrebných pre úspešné uplatnenie návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, a to podmienku nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti nezapísaného označenia „F.“ v prospech navrhovateľky Ing. V. L.. Navrhovateľka výmazu aj
krajského súdu v konaní preukázala, ţe nezapísané označenie „F.“ pouţívala od roku 1998, k čomu predloţila v konaní mnoţstvo dôkazov, ktoré sú uvedené v rozhodnutí ţalovaného (nálepky, informačné letáky, objednávky produktov F., doklady o platbách, inzercie a reklamné články v časopisoch, faktúry a objednávky k inzerciám v časopisoch, ţiadosť na štátny zdravotný ústav z 23.11.1998 a ďalšie). V konaní nebolo preukázané, ţe by navrhovateľka bola iba sprostredkovateľkou v súvislosti s predajom a distribúciou výrobkov označených ochrannou známkou ţalobcu. Krajský súd neuznal za podstatnú námietku v ţalobe, ţe pokiaľ ţalovaný dôkazy predloţené ţalobcom v rozklade nepovaţoval za dostatočné na preukázanie tvrdení ţalobcu, mal ho vyzvať na predloţenie ďalších dokladov na preukazovanie výrobkov P. na trhoch v Slovenskej republike. Krajský súd k tejto námietke uviedol, ţe v zákone o ochranných známkach je právna úprava pre daný prípad koncipovaná tak, ţe dôkaznú povinnosť preukázať tvrdené skutočnosti ohľadne preukázania existencie, ako aj neexistencie uplatnených námietkových dôvodov má účastník konania, ktorý takéto námietky podáva. Úrad rozhoduje na základe podaní a dôkazov, ktoré boli predloţené účastníkmi (§ 52 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z.z.).
5 zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach aplikácia ustanovení §§ 32 aţ 34 Správneho poriadku, ktoré upravujú povinnosti pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie a dokazovanie sú pre účely konania vo veci ochranných známok vylúčené. Ustanovenie § 37 Správneho poriadku, na ktoré poukazoval ţalobca v ţalobe síce nie je citovaným ustanovením § 51 ods. 5 vylúčené z konania pred úradom ţalovaného, avšak toto ustanovenie neupravuje spôsob vykonávania dôkazov, ani neukladá správnemu orgánu povinnosť, aby vyzýval účastníkov konania na predloţenie listín (dôkazov). Krajský súd opätovne poukázal na špeciálne ustanovenie zákona o ochranných známkach, § 52 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z.z.,
ktorého úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predloţené. 4 3 Sţhuv/3/2011 Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zastúpení advokátkou včas odvolanie. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe rozhodnutia ţalovaného o rozklade č. MOZ 702302 II/104-2010 zo dňa 30.08.2010 zruší a vráti vec ţalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, ţe ak navrhovateľ výmazu dôkazy predloţené majiteľom známky spochybnil, majiteľ známky mal dostať moţnosť svoje tvrdenia preukázať ďalšími dôkazmi.
názoru ţalobcu správny orgán mohol a mal vyzvať ţalobcu na preukázanie pouţívania známky P. ďalšími dôkazmi, aby bol skutkový stav spoľahlivo zistený. Na pojednávaní konanom dňa 23.03.2011 ţalobca na podporu svojich tvrdení predloţil rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci 6 Sţh 1/2010 a poukazoval na právny názor, ţe „napriek tomu, že zákonodarca v zákone o ochranných známkach ustanovuje, že dôkazy predkladá žiadateľ a namietateľ, správne orgány oboch stupňov nezbavuje povinnosti náležite zistiť skutkový stav (§ 32 Správneho poriadku) a za tým účelom pokiaľ účastník správneho konania tvrdí, a to aj v odvolaní, že vo veci nebol zistený skutkový stav dostatočne, treba ho vyzvať na predloženie dôkazov preukazujúcich dôvodnosť jeho tvrdení“. Nezapísané označenie F. mohlo pouţívaním nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť pre určité výrobky jeho majiteľa, čo jeho majiteľ preukazoval v správnom konaní. Označenie však rozlišovaciu spôsobilosť môţe rovnako aj stratiť, a napríklad práve v prípade, ak sú na trhu súčasne prítomné zhodné výrobky označené podobnými označeniami, patriace odlišnému subjektu alebo subjektom. Ţalobca je presvedčený, ţe následkom skutočnosti, ţe na trhu Slovenskej republiky boli v čase pred začiatkom platnosti ochrannej známky P. súčasne prítomné zhodné výrobky P. a F. rôznych subjektov. Nezapísané označenie F. stratilo svoju rozlišovaciu spôsobilosť ešte pred začiatkom platnosti ochrannej známky P. Vôbec nebolo nevyhnutné, aby dôkazy boli za obdobie, keď navrhovateľ preukázal poţívanie nezapísaného označenia, t.j. ešte v období pred uzavretím distribučnej zmluvy (pred rokom 2004), ako to konštatuje krajský súd. Ţalovaný otázku moţnej straty rozlišovacej spôsobilosti nezapísaného označenia F. pred začiatkom platnosti ochrannej známky P. na území Slovenskej republiky vôbec nehodnotil. Rovnako súd nezhodnotil a nezobral do úvahy dôkaz predloţený ţalobcom, ţe ţalovaný v iných konaniach vyzýva účastníkov na vyjasnenie alebo preukázanie skutočností, o ktorých vznikla pochybnosť a takto zisťuje skutočný stav veci. Ţalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.06.2011 k odvolaniu ţalobcu navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedol, ţe uţ v konaní pred prvostupňovým orgánom zdôraznil, ţe konanie o vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú vedené pred ţalovaným je konaním sporovým, pre ktoré je príznačné, ţe majiteľ ochrannej známky a navrhovateľ vyhlásenia známky za neplatnú stoja v protichodnom postavení, obhajujú svoje protichodné záujmy a ich záujem na výsledku konania je protichodný. Sporové konanie pred ţalovaným má kontradiktórny charakter. Zásadu, ţe skutkový stav musí byť zistený spoľahlivo, je v predmetom konaní potrebné interpretovať s ohľadom na zásadu kontradiktórnosti a zásadu prejednávaciu, ktoré sú premietnuté aj do úpravy dokazovania v § 52 zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach. Ţalobcom citovaný právny názor Najvyššieho súdu SR bol nesprávne interpretovaný vo veci konania o vyhlásenie ochrannej známky „P.“ za neplatnú pre územie SR. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6 Sţh 1/2010 uvádza, ţe „...odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože žalovaný sa náležite 5 3 Sţhuv/3/2011 nevyporiadal s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci...“. Práve skutočnosť, ţe námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu bola v konaní vo veci námietok proti zápisu označenia „SecuriLas“ do registra ochranných známok uplatnená uţ v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu je tým detailom, ktorý spôsobuje neaplikovateľnosť ţalobcom citovaného právneho názoru Najvyššieho súdu SR v preskúmavanom prípade. Ţalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, ţe ţalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav prvýkrát aţ v ţalobe, podanej v zmysle druhej hlavy, piatej časti O.s.p. To znamená, ţe takáto námietka nebola počas správneho konania vedeného pred ţalovaným uplatnená. Námietku, ţe prvostupňový správny orgán ţalovaného nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, nemohol ţalobca v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu ţalovaného ani uplatniť, pretoţe v určitej fáze správneho konania pred ţalovaným bol ţalobca procesne pasívny. Ţalobca sa nevyjadril k návrhu na vyhlásenie neplatnosti medzinárodnej ochrannej známky č. 702302 „P.“ pre územie SR, ktorý mu bol preukázateľne doručený na vyjadrenie a preto prvostupňový orgán ţalovaného rozhodol
obsahu spisu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok
3, druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Najvyšší súd sa stotoţnil s právnym názorom krajského súdu, ţe aplikáciu ustanovenia § 35 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z.z. v spojení s § 7 písm. f/ zák. č. 506/2009 Z.z. ţalovaný uskutočňuje na základe správnej úvahy. Táto skutočnosť priamo vplýva na rozsah súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
3 zák. č. 506/2009 Z.z. úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú aj na návrh osoby uvedenej v § 7 z dôvodov
, ak sa v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú preukáže, že tento dôvod existuje.
f/ zák. č. 506/2009 Z.z. označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len „námietky“) podaných
užívateľom nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, ak je označenie zhodné alebo podobné s nezapísaným označením alebo iným označením 6 3 Sţhuv/3/2011 používaným v obchodnom styku, ktoré týmto používaním na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby používateľa pred dňom podania prihlášky a takéto označenie nemá iba miestny obsah.
správnej úvahy ţalovaného napadnutá ochranná známka „P.“ je jednoslovná, kde všetky písmená sú veľké. Nezapísané označenie takisto prestavuje jednoslovný výraz „F.“. Pri posudzovaní zameniteľnosti napadnutej ochrannej známky a nezapísaného označenia z vizuálneho hľadiska moţno konštatovať, ţe ide o takmer zhodné slová, ktoré sa odlišujú len na začiatku, kde v jednom prípade začína porovnávané označenie písmenom „F“ a v druhom „PH“ a v predposlednom písmene, kde v prípade napadnutej ochrannej známky sa vyskytuje písmeno „Y“, v nezapísanom označení písmeno „J“. P. vizuálnom vnímaní týchto slov však spotrebiteľ získa podobný vizuálny vnem, pretoţe ide o tie isté slová (len v prepise do iného jazyka, v ktorom sú tieţ veľmi podobné). Navyše spotrebiteľ nemá väčšinou v praxi moţnosť porovnávať označenia vedľa seba, spoliehať sa môţe len na pamäťový vizuálny vnem. Z fonetického hľadiska moţno konštatovať ich fonetickú zhodnosť. Obe porovnávané označenia budú foneticky reprodukované ako „F.“. Rovnako je daná aj ich sémantická zhodnosť. Tieto závery neboli spochybňované ţalobcom. Sporným bol skutkový stav týkajúci sa času nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti nezapísaného označenia „F.“ v prospech navrhovateľky Ing. V. L. v období pred dňom 28.01.2005. Išlo o identifikáciu tovarov označovaných ochrannou známkou “P.“ a nezapísaným onačením “F.“ na území Slovenskej republiky. Najvyšší súd poukazuje na to, ţe išlo v prvom rade o otázku skutkovú. Teda o otázku skutkových tvrdení a následného dokazovania ich pravdivosti. Ţalobca ako účastník konania má povinnosť tvrdenia a bremeno dokazovania (§ 52 ods. 1 zák. č. 506/2009 Z.z.).
3 zák. č. 506/2009 Z.z. úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva kontradiktórnosť konania. Ţalobca potvrdil, ţe návrh na výmaz za účelom vyjadrenia mu bol doručený dňa 15.07.
č. 506/2009 Z.z. V rámci správnej úvahy má ţalovaný moţnosť vytvárať si úsudok na vec v tolerančnom pásme. Pasivitu ţalobcu pri dokazovaní v konaní o výmaz ochrannej známky nemoţno povaţovať za dôvod pre vyhodnotenie správnej úvahy ţalovaného ako nezákonnej. 7 3 Sţhuv/3/2011 O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi , ktorý nemal úspech v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Ţalovaný mal v odvolacom konaní úspech a súčasne bol zastúpený advokátom. Ustanovenie § 250k ods.1 O.s.p. neupravuje nárok ţalovaného správneho orgánu na náhradu trov. Súd vychádza z toho, ţe procesná obrana zákonnosti napadnutého rozhodnutia je súčasťou plnenia úloh správneho orgánu v rámci jeho vecnej kompetencie. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 03. októbra 2011 JUDr. Ivan R U M A N A, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.