N a j v y š š í s ú d 6Sžh/1/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov senátu J
§ 205ods.
2 písm. a/, b/ a f/ v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. h/ OSP. II. Prvostupňový súd nesprávne právne posúdil skutkový stav, keď ako skutočné pouţívanie ochrannej známky vyhodnotil pouţívanie, ktoré nebolo skutočným pouţívaním v zmysle platných právnych predpisov. Prvostupňový súd navyše nedokázal odlíšiť skutkové zistenia od ich právnej kvalifikácie, a tieto dve hľadiská zmiešal, čo tieţ spôsobilo nesprávne právne posúdenie skutkového stavu. Tým má
§ 205ods.
2 písm. b/, d/ a f/ OSP. Prvostupňový súd spôsobil v konaní vadu, ktorá v zmysle § 205 ods. 1 písm. b/ OSP mala za následok nesprávne rozhodnutie. III. Prvostupňový súd nesprávne právne posúdil procesné pochybenie ţalovaného - 5 6Sžh/1/2015 keď nesprávne určil rozsah rozkladu, o ktorom sa malo v rozkladovom konaní konať - a teda nesprávne rozhodol, ţe takýto postup ţalovaného bol v súlade so zákonom. Tým má
§ 205ods.
2 písm. b/ a f/ OSP.“ K bodu „I. Identifikácia dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia -formalizmus v rozhodnutí prvostupňového súdu“ poukázal na to, ţe „z celkového textu ţaloby jednoznačne vyplýva, ţe namietal, ţe rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v nadväznosti § 250j ods. 2 písm. a/ OSP. Zároveň je z textu ţaloby jasné, čo - resp. aká „vec“ - bola nesprávne právne posúdená. Prvostupňový súd však postupoval formalisticky: nakoľko ţalobca neuviedol v ţalobe expressis verbis, ţe namieta, ţe rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v nadväznosti § 250j ods. 2 písm. a/ OSP, ale iba uviedol, ţe ţalovaný nesprávne právne posúdil skutkový stav a podrobne opísal, čo ţalovaný nesprávne právne posúdil, ako ho nesprávne právne posúdil a v rozpore s ktorými konkrétnymi hmotnoprávnymi predpismi bolo jeho právne posúdenie skutkového stavu, tak prvostupňový súd ţalobu zamietol, pretoţe údajne nevedel identifikovať konkrétny dôvod ţaloby. Je zjavné, ţe takýto formalistický prístup prvostupňového súdu je v rozpore s právom na súdnu ochranu definovanú v Listine základných práv a slobôd a v Ústave SR, a je príkladom denegatio iustitiae v zmysle nálezu Ústavného súdu Českej republiky č. III. ÚS 80/96 zo dňa 04.07.1996 citovaného vyššie. Týmto v konaní pred prvostupňovým súdom došlo k vadám, keďţe prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. h/ OSP. Zároveň tým prvostupňový súd spôsobil v konaní vadu, ktorá v zmysle § 205 ods. 1 písm. b/ OSP mala za následok nesprávne rozhodnutie. Zároveň tým prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ OSP.“ K bodu „II. Nesprávne právne posúdenie veci ţalovaným a prvostupňovým súdom“ uviedol, ţe „výraz „skutočné pouţívanie“ v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zákona o ochranných známkach treba vykladať aj v zmysle článku 12
(1)Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (ďalej len „Smernica“) a v zmysle konkrétnej judikatúry Európskeho súdneho dvora, pričom 6 6Sžh/1/2015 za dôleţitý v tomto prípade ţalobca povaţoval rozsudok zo dňa 11.03.2003 vo veci C-40/01 Ansul BV v Ajax Brandbeveiliging BV (ďalej len „Ansul“) a rozsudok zo dňa 15.01.2009 vo veci C-495/07 Silberquelle GmbH v Maselli-Strickmode GmbH (ďalej len „Silberquelle“).“ Poukázal tieţ na to, ţe „hraničný prípad v zmysle Ansul, kedy síce pouţívanie nastalo, ale nebolo „skutočným pouţívaním“, sa bude dať vyjadriť iba kvantitatívne. Ţalobca pouţívanie napadnutej ochrannej známky takto kvantifikoval. Na strane 5 ţaloby uviedol podiel na relevantnom trhu 0,000001% pre hardvér a 0,0000001% pre softvér (vo vzťahu k sluţbám v triede 35), pričom pre komplexný výpočet odkázal „na ţalobcovo vyjadrenie zo dňa 07.04.2014, najmä na strany 3 a 4.“ Ţalovaný svojim správnym uváţením dospel k tomu, ţe aj takýto mizivý podiel na trhu je prejavom skutočného pouţívania. Rozsudok Silberquelle ţalovanému ukladá pri posudzovaní toho, či ide o skutočné pouţívanie, povinnosť vylúčiť ako dôkazy skutočného pouţívania dôkazy, „keď majiteľ ochrannej známky umiestni ochrannú známku na predmety, ktoré ponúka zadarmo osobám kupujúcim jeho výrobky, nedochádza k riadnemu pouţívaniu tejto známky pre triedu, do ktorej patria tieto predmety“. Na základe Silberquelle mal ţalovaný pri posudzovaní skutočného pouţívania povinnosť vylúčiť dôkazy č. 5, 14 a 15 ako irelevantné pre posudzovanie pouţívania napadnutej ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zákona o ochranných známkach. Ţalovaný dospel k opačnému názoru - t.j. nesprávne právne posúdil vec - na základe správneho uváţenia, ktoré je v rozpore s platnými právnymi predpismi. Ţalovaný teda v napadnutom rozhodnutí nesprávne právne posúdil vec, keď ako skutočné pouţívanie v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zákona o ochranných známkach v nadväznosti na článok 12
(1)Smernice a právne vety Ansul a Silberquelle vyhodnotil pouţívanie, ktoré nie je „skutočným pouţívaním“ v zmysle uvedených právnych predpisov. 7 6Sžh/1/2015 V bode „III. Procesné pochybenie ţalovaného“ ţalobca poukázal na to, ţe „prvostupňový súd na strane 14 napadnutého rozsudku k tomuto poznamenal, ţe je nepodstatné ako argumentoval ţalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 07.04.2014“. Ţalovaný sám nepovaţoval túto argumentáciu za nepodstatnú a toto ani vo svojom vyjadrení k ţalobe a v priebehu pojednávania netvrdil. Naopak, ţalovaný sám vyzval ţalobcu dňa 10.12.2013, aby toto vyjadrenie podal. Rozsudok prvostupňového súdu je teda v tomto ohľade zmätočný, pretoţe rozhodol o niečom, čo nebolo predmetom sporu.“ Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. POZ 1219-2003/OZ 207721 II/86-2014 zo dňa 30.05.2014 a vec mu vráti na ďalšie konanie, alternatívne, aby zrušil prvostupňový rozsudok a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ţalovaný, ako aj účastník konania VNET, a.s., vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhli napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) upravujúci v zmysle § 1
- a)právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve,
- b)konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§156 ods. 1 a ods. 3 OSP 8 6Sžh/1/2015 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je nedôvodné. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie ţalovaného č. POZ 1219-2003/OZ 207721 II/86-2014 zo dňa 30.05.2014, ktorým rozhodnutím ţalovaný rozklad ţalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Prvostupňový správny orgán o návrhu ţalobcu rozhodol tak, ţe ochrannú známku majiteľa VNET, a.s., č. 207721 čiastočne zrušil pre sluţby v triede 35 a pre sluţby v triede 42 Medzinárodného triedenia tovarov a sluţieb a zároveň rozhodol, ţe táto ochranná známka zostáva v platnosti pre sluţby „maloobchodné sluţby v oblasti výpočtovej techniky; maloobchodné sluţby v oblasti počítačového softvéru“ v triede 35 pre všetky sluţby v triedach 37, 38 a pre sluţby „hosťovanie na webových stránkach; hosťovanie počítačových serverov; správa počítačových serverov a počítačových sietí; inštalácia počítačových programov; obnovovanie počítačových databáz; počítačové programovanie; poradenské sluţby v oblasti počítačového hardvéru; servis počítačových programov; tvorba softvéru; analýza počítačového hardvéru; projektovanie dočasných a trvalých počítačových sietí; v triede 42 Medzinárodného triedenia tovarov a sluţieb. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP). Súdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9 6Sžh/1/2015 Súd v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmava zákonnosť právoplatných správnych rozhodnutí a o to išlo aj v predmetnej veci, tzn., ţe súdne konanie nepredstavuje „predĺţenie“, resp. „pokračovanie“ správneho konania. Aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR je v správnom súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce z postavenia právomoci všeobecných súdov, ktoré nie sú pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale súdmi, do právomoci ktorých patrí predovšetkým preskúmanie právnych otázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu (I. ÚS 217/2015). Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloţeného súdneho spisu a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré povaţuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne výstiţné sa stotoţňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva: Odvolací súd z obsahu súdneho a administratívneho spisu zistil, ţe krajský súd sa náleţite a v súlade so zákonom vyporiadal so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. (Pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júna 2007, sp. zn. 2SŢ-O-KS/92/2006). Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov § 247 a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda 10 6Sžh/1/2015 či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Ţalobca v odvolaní namietal, ţe prvostupňový súd postupoval formalisticky, keď povaţoval ţalobu za nejasnú, resp. nekonkrétnu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu však prvostupňový súd nekonštatoval nekonkrétnosť ţalobcom v ţalobe uplatnených dôvodov v dôsledku toho, ţe ţalobca „v ţalobe expressis verbis neuviedol, ţe namieta, ţe rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v nadväznosti na § 250j ods. 2 písm. a/ OSP“, ako v odvolaní mylne uvádza ţalobca. Z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, ţe ţalobnými námietkami spadajúcimi pod nesprávne právne posúdenie veci (ţalobcom tvrdený rozpor s judikatúrou Súdneho dvora EÚ) ako aj pod nedostatok dôvodov (ţalobcom tvrdené nevysporiadanie sa ţalovaného s argumentáciou uvedenou vo vyjadrení zo 07.04.2014) sa prvostupňový súd náleţité zaoberal. Nekonkrétnosť prvostupňový súd konštatoval vo vzťahu k všeobecne uplatnenému dôvodu ţalobcu, „ţe rozhodnutie ţalovaného sa vyznačuje nízkou úrovňou odôvodnenia a snahou zahmlievať a vyhnúť sa podrobnej argumentácii, odbiť argumenty ţalobcu a potvrdiť prvostupňové rozhodnutie“. Prvostupňový súd teda nevidel nedostatok takto uplatneného ţalobného dôvodu v absencii jeho výslovného označenia podľa príslušného ustanovenia zákona (tzn. nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ OSP), ale v tom, ţe ţalobca vôbec nekonkretizoval, v čom by mala byť nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného v rámci tohto uplatneného dôvodu, resp. s ktorým argumentom ţalobcu uvedeným v jeho rozklade sa ţalovaný nevysporiadal. Ţalobca v odvolaní opätovne poukázal na potrebu eurokonformného výkladu pojmu „skutočné pouţívanie“; za ťaţiskové v preskúmavanom prípade povaţuje ţalobca rozsudky Súdneho dvora EÚ C-40/01 Ansul a C-495/07 Silberquelle. Pokiaľ ide o kvantitu pouţívania, a teda o posúdenie, či pouţívanie napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k sluţbám v triedach 35 a 42 medzinárodného triedenia tovarov a sluţieb bolo skutočné v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ C-40/01 Ansul, odvolací súd poukazuje na to, ţe ţalovaný na účel skutočného pouţívania nie je povinný zisťovať 11 6Sžh/1/2015 a vyčíslovať percentuálny podiel na príslušnom trhu. V tejto súvislosti ţalovaný vo svojom ţalobou napadnutom rozhodnutí správne poukázal na rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. februára 2006 vo veci T-194/03 II Ponte Finanziaria/OHIM, bod 32, z ktorého vyplýva, ţe „aj keď pojem skutočné pouţívanie bráni tomu, aby sa akékoľvek minimálne a nedostatočné pouţívanie povaţovalo za skutočné a efektívne pouţívanie ochrannej známky na určenom trhu, skutočnosťou zostáva, ţe poţiadavka riadneho pouţívania nesmeruje ani k hodnoteniu obchodnej úspešnosti, ani k vyhradeniu ochrany ochranných známok iba pre ich kvantitatívne významné obchodné vyuţitie. Zároveň aj odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-259/02 La Mer Technology (bod 21 aţ 25), najmä „Za týchto okolností nie je moţné ustanoviť a priori, a abstraktne, aké kvantitatívne prahové úrovne by mali byť vybrané na to, aby sa stanovilo, či pouţívanie je skutočné alebo nie. Pravidlo de minimis, ktoré by neumoţnilo vnútroštátnemu súdu zhodnotiť všetky okolnosti sporu, preto nemôţe byť ustanovené“. Nepochybil preto krajský súd, keď konštatoval, ţe „nie je úlohou majiteľa ochrannej známky preukazovať, aký podiel na trhu jeho činnosť predstavuje a odkryť rozsah svojej obchodnej činnosti“. Vo vzťahu k rozsudku C-495/07 Silberquelle a ţalobcovým námietkam o povinnosti na základe uvedeného rozsudku vylúčiť niektoré dôkazy ako irelevantné, ţalovaný povaţuje za potrebné zdôrazniť, aj odvolací súd poukazuje na to, ţe v rámci portfólia komplexných sluţieb týkajúcich sa telekomunikácií a informačných technológií, ktoré majiteľ ochrannej známky č. 207721 v rozhodujúcom období ponúkal, tieto sluţby navzájom súvisia a dopĺňajú sa. Tieto sluţby, resp. ich relevantné trhy, nie je moţné od seba umelo oddeľovať. Odvolací súd sa stotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe balík sluţieb je hodnotený ako taký, obsahuje viaceré sluţby, za ktoré sa uhrádza jedna cena. Potom ponuka bezplatného softvéru, ktorý je nevyhnutný pre fungovanie ponúkaných sluţieb je len reklamným ťahom. Neznamená to, ţe ide o rozdávanie artiklu zadarmo v zmysle rozsudku Silberquelle. To znamená rozdávať reklamné predmety s cieľom zavďačiť sa za nákup iných výrobkov a podporiť ich predaj. Neopodstatnená je aj námietka ţalobcu, ţe by sa prvostupňový súd mýlil v tom, čo je právny a čo skutkový záver. V odôvodnení svojho rozsudku síce prvostupňový súd 12 6Sžh/1/2015 konštatoval, ţe „skutkový záver ţalovaného, ţe majiteľ ochrannú známku pouţíval je úplne v súlade s dôkazmi, ktoré majiteľ ţalovanému predloţil“, avšak uvedené prvostupňový súd konštatoval v reakcii na námietku ţalobcu o nesprávnom vyhodnotení dôkazov predloţených majiteľom ochrannej známky zo strany ţalovaného. Ide o skutkový záver o pouţívaní ochrannej známky, ktorý vzišiel z vykonaného dokazovania a hodnotenia dôkazov ţalovaným, pričom tento skutkový zámer nie je moţné stotoţniť s právnym záverom o skutočnom pouţívaní ochrannej známky, ktorý bol vyvodený práve z príslušných skutkových záverov. Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu dospel odvolací súd k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa s relevantnými námietkami ţalobcu. Z dôvodu, ţe odvolanie ţalobcu neobsahuje ţiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250ja ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP a s § 219 ods. 1, ods. 2 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Preto najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal a ţalovanému zo zákona náhrada trov konania neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 22. februára 2017 JUDr. Jozef H a r g a š, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová