← Slovensko

§11 ods. 2 písm. a zákona 106/2004 Z.z.

Obsah (8)§ 74§ 11§ 156§ 250j§ 212§ 250i§ 219§ 224

Najvyšší súd 1Sžf/84/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu In

§ 74ods.

1 a 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „Daňový poriadok“) odvolaniu ţalobcu proti rozhodnutiu Colného úradu Trnava zn. 1095862/1/441859/2013 z 13.09.2013 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie“, resp. „colný úrad“) vo veci vyrubenia spotrebnej dane z tabaku v celom rozsahu

§ 74

Daňového poriadku nevyhovel a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

§ 74ods.

4 Daňového poriadku v znení relevantnom na prejednávanú vec odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. 2. Prvostupňovým rozhodnutím bol ţalobcovi v zmysle ustanovenia § 68 ods. 5 Daňového poriadku dodatočne určený základ spotrebnej dane z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 14.12.2010 v tam stanovenom mnoţstve kusov cigariet a na tom základe s poukazom na § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 106/2004 Z.z.“) mu bola vyrubená spotrebná daň z tabakových výrobkov vo výške uvedenej v prvostupňovom rozhodnutí.

§ 11ods.

2 písm. a) zák. č. 106/2004 Z.z. v citovanom znení daňová povinnosť, ak tento zákon neustanovuje inak, vzniká uvedením tabakových výrobkov do daňového voľného obehu dňom vydania tabakových výrobkov právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá nie je oprávnená odoberať tabakové výrobky v pozastavení dane.

  1. Vzhľadom k tomu, ţe ţalobca nevedel preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov zistených v jeho uzamknutých garáţach, vznikla mu daňová povinnosť 3 1Sţf/84/2015 na tabakových výrobkoch v zmysle hore uvedeného ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a), pričom pri aplikácii uvedeného ustanovenia na posudzovanie vzniku daňovej povinnosti sa neprihliada na to, či so zistenými tabakovými výrobkami fyzická osoba nakladá ako s vlastnými.
  2. Na základe predchádzajúceho odvolania ţalobcu, ţalovaný nariadil colnému úradu vo svojom zrušujúcom rozhodnutí z 24.05.2012 (ďalej na účely rozsudku len „pôvodné rozhodnutie“), aby vykonal úkony smerujúce k prevereniu tvrdenia ţalobcu o vlastníctve u neho zistených tabakových výrobkov treťou osobe. V ďalšom konaní colný úrad zistil, ţe ţalobca nenavrhol vykonať ţiadne dôkazy, len všeobecne tvrdil, ţe u neho zistené tabakové výrobky sú vlastníctvom tretej osoby bez jej bliţšej špecifikácie. Colný úrad po vykonaní dopytov na správcu dane, resp. Kriminálny úrad finančnej správy a s prihliadnutím na rozloţenie dôkazného bremena (§ 24 ods. 1 písm. a/ a b/ Daňového poriadku) preto dospel k záveru, ţe sa nepotvrdila ţalobcom tvrdená skutočnosť o vlastníctve tabakových výrobkov treťou osobou. II. Konanie na prvostupňovom súde A)
  3. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca prostredníctvom právneho zástupcu na Krajský súd v Trnave ţalobu zo 15.04.
  5. Krajský súd v Trnave ako prvostupňový súd vo veci rozhodol postupom

§ 156ods.

3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 250f O.s.p., nakoľko tak ţalobca ako aj ţalovaný súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Na základe niţšie zistených skutočností krajský súd konštatoval, ţe správne orgány pri svojom rozhodovaní postupovali v intenciách zák. č. 106/2004 Z.z. ako aj Daňového poriadku, pričom ţalovaný si v predmetnej veci zadováţil dostatok skutkových podkladov a vo veci dostatočne zistil skutočný stav a zo skutkových zistení vyvodil správny právny záver. Za tohto stavu krajský súd ţalobu ako nedôvodnú postupom

§ 250jods.

1 O.s.p. zamietol. 7. Po rekapitulácii podstatných náleţitostí zachytených v správnom spise a citácii dotknutých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, zák. č. 106/2004 Z.z. a Daňového 4 1Sţf/84/2015 poriadku krajský súd vyslovil právne názory k inštitútu vlastníctva ako aj k drţbe hnuteľných vecí. V súvislosti s uvedeným krajský súd zdôraznil, ţe pojem drţba sa opiera o objektívny stav, pričom v danom prípade je nepochybné, ţe k zisteniu tabakových výrobkov došlo v priestoroch ţalobcu (v garáţach, ktorý vlastníkom je ţalobca), pričom tento nevedel preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade so zák. č. 106/2004 Z.z., a teda dňom zistenia tabakových výrobkov mu vznikla daňová povinnosť, a to bez ohľadu na to, či nakladá s tabakovými výrobkami ako s vlastnými. 8. Ďalej krajský súd zdôraznil, ţe ţalobca dokonca ani neuviedol, kto by mal byť vlastníkom týchto tabakových výrobkov, a teda ţalobca neuniesol v daňovom ani v súdnom konaní dôkazné bremeno. 9. Vo vzťahu k odkazu ţalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sţf/9/2010 zo dňa 26.10.2010 krajský súd v súvislosti s tam uvedeným konštatovaním, ţe je predovšetkým nutné skúmať vlastníctvo k veci (v danom prípade minerálneho oleja) a aţ potom prichádza do úvahy zodpovednosť zo strany subjektu, u ktorého sa olej nachádzal, ak tento subjekt nevie preukázať jeho pôvod, alebo spôsob nadobudnutia, tak krajský súd vzhľadom na skutkovú odlišnosť (jedna časť z nájdeného mnoţstva minerálneho oleja sa nachádzala v prevádzke úplne iného subjektu) o týchto záveroch nemá pochybnosti a ani ich nerozporuje. III. Odvolanie žalobcu/ stanoviská A) 10. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 08.06.2015 (č.l. 43) proti rozsudku krajského súdu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v súlade s ustanovením § 205 O.s.p. uviedol nasledujúce dôvody odvolania: - v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., nakoľko v zmysle § 221 ods. 1 písm.

  1. h)O.s.p. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav [§ 205 ods. 2 písm.
  2. a)O.s.p.], - súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [§ 205 ods. 2 písm.
  3. c)O.s.p.]. 5 1Sţf/84/2015 - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 205 ods. 2 písm.
  4. d)O.s.p.]. - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm.
  5. f)O.s.p.] a tieţ - napadnuté rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. 11. Odvolacie námietky ţalobcu v stručnom prehľade: - ţalovaný v pôvodnom rozhodnutí konštatoval relevantnosť pre neexistenciu vlastníckeho ani iného oprávnenia ţalobcu nakladať s nájdenými tabakovými výrobkami, o na str. 4 pôvodného rozhodnutia ţalovaný uvádza, ţe „... vznik daňovej povinnosti nie je podmienený existenciou vlastníckeho práva k tabakovým výrobkom, ktoré sú u fyzickej osoby.“, - opätovne poukázal na závery rozsudku 5 Sţf/9/2010, - colný úrad sa nesprávne zameral na preukázanie vlastníckeho práva ku garáţi, - zásadnou otázkou je vyriešenie vlastníckeho práva k tabakovým výrobkom, o colný úrad po vydaní pôvodného rozhodnutia vykonal len „formálne“ úkony, -

právneho názoru ţalovaného má ţalobca ako daňový subjekt absolútnu dôkaznú povinnosť za účelom preukázania svojich tvrdení, o

rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt, limitované v zmysle Daňového poriadku, avšak v záujme zachovania ústavne konformného výkladu príslušných ustanovení tohto zákona nie je moţné vykladať dôkaznú povinnosť daňového subjektu extenzívne, a teda absolútne, - krajský súd sa nedostatočne venoval argumentácii ţalobcu a nedostatočne sa vysporiadal so skutočnosťami uvedenými v ţalobe.

  1. Záverom ţalobca navrhol zmeniť rozsudok krajského súdu tak, ţe zruší napadnuté rozhodnutie ţalovaného a vráti vec príslušnému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v nevyčíslenej výške. B)
  2. Z vyjadrenia ţalovaného zo 16.07.2015 (č.l. 53) vyplýva, ţe tieto námietky v zásade predstavujú opakované tvrdenia, ku ktorým sa ţalovaný vyjadroval uţ v predchádzajúcich 6 1Sţf/84/2015 daňových konaniach a v konkrétnom súdnom spore, a preto zotrváva na všetkých svojich doterajších písomných vyjadreniach.
  3. Záverom ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu v celom rozsahu potvrdil. IV. Právne názory odvolacieho súdu
  4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“) a po zohľadnení ustanovenia § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (viď § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. 16. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej slobode účastníka (v prejednávanej veci ţalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vybrať si

Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu správcu dane. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy. 17. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je v medziach uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku 7 1Sţf/84/2015 krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení ţalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami ţalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a v takto vymedzenom rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej zdôrazňuje, ţe

ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sţo 84/2007, sp.zn. 6 Sţo 98/2008, sp.zn. 1 Sţo 33/2008, sp.zn. 2 Sţo 5/2009, či sp.zn. 8 Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

  1. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) Najvyšší súd celkom zdôrazňuje, ţe podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia, je otázka, či je nutné preukázať osobe, u ktorej boli zistené tabakové výrobky, aj vlastnícke právo k nim. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
  2. Ţalobca svoje odvolanie oprel o viacero odvolacích dôvodov. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s námietkou nedostatočného zistenia skutkového stavu, lebo riadne zistený skutkový stav preddeterminuje správny výber právnej normy pre riešení sporu súdom. Aţ po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo ţalobcovi na prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia (meritórne námietky). Naopak, ak Najvyšší súd dôjde k záveru, ţe uţ prvé procesné, resp. iné pochybenia ţalovaného krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti 8 1Sţf/84/2015 ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je moţné analogicky pouţiť aj vo vzťahu k argumentácii ţalovaného.
  3. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, ţe správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
  4. Vzhľadom na vyššie vyslovené názory a v súvislosti s hore poloţenou otázkou Najvyšší súd po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore vymedzenej právnej otázke (viď hore uvedené potvrdenie aj z iných dôvodov).
  5. Na prvom mieste musí Najvyšší súd zdôrazniť, ţe ţalobca svoje odvolanie oprel o nasledujúce odvolacie dôvody, ktoré spochybňujú riadnosť zistenia skutkového stavu prvostupňovým súdom: 9 1Sţf/84/2015 - v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., nakoľko v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav [§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.], - súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.]. - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.].
  6. V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd zdôrazniť, ţe v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. a s prihliadnutím na prieskumný (nie nachádzajúci) charakter správneho súdnictva je správny súd pri súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia striktne viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil („a contrario“ § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.) správny orgán a riadne („a contrario“ písmeno b/ O.s.p.) zachytil v administratívnom spise s výnimkou (§ 250i ods. 2 O.s.p.), ktorá má svoj základ v povinnosti postupovať pri preverovaní skutkového stavu

zásad úplnej apelácie v súlade s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

§ 250iods.

1 v citovanom znení pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

§ 250iods.

2 v citovanom znení platí, že ak správny orgán

osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov ( § 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie

tretej časti druhej hlavy.

  1. Nakoľko v preskúmavanej veci však krajský súd v súdnom prieskume k aplikácii ustanovenia § 250i ods. 2 O.s.p. nepristúpil, dokazovanie z iného dôvodu nevykonával – viď zápisnica o vyhlásení rozsudku na č.l. 36 a ani Najvyšší súd z charakteru preskúmavanej veci (na rozhodnutie o dodatočnom vyrubení daňovej povinnosti nie je moţné nazerať ako 10 1Sţf/84/2015 na správne trestanie) nezistil nutnosť tejto aplikácie v preskúmavanej veci, preto ani nemohol na tieto odvolacie dôvody v celosti prihliadnuť.
  2. Ďalším odvolacím dôvodom je nesprávne právne posúdenie veci vytýkané ţalobcom v spojitosti s právne - skutkovým vymedzením vzniku daňovej povinnosti. V uvedenej súvislosti Najvyšší súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti uţ viackrát riešil otázku výkladu zodpovednosti za vznik daňovej povinnosti v oblasti daňových predpisov. Preto vo svojej rozhodovacej činnosti neustále poukazuje na nutnosť dodrţiavať zásadu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky), t.j. ţe v obdobných veciach je moţné sa od predchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu meritórne odchýliť iba, ak sa podstatne zmenili skutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie súdneho rozhodnutia. Navyše s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov súdov na riešenie obdobných vecí. Z uvedeného dôvodu sa Najvyšší súd aj v tejto veci stotoţňuje s právnym názorom vysloveným konajúcim senátom v obdobnej veci, a to prostredníctvom rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa
  3. decembra 2016 sp.zn. 1Sţf 71/2016,

ktorého (konajúci senát cituje v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p. v rozsahu relevantnom pre odôvodnenie svojich niţšie vyslovených záverov, v podrobnostiach je text rozsudku zverejnený na internetovej stránke Najvyššieho súdu): „V odvolaní voči rozhodnutiu krajského súdu a rovnako aj v žalobe a odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca v prvom rade namietal, že k porušeniu colných predpisov nedošlo jeho zavinením.

názoru Najvyššieho súdu táto námietka nie je spôsobilá spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia ani rozhodnutia krajského súdu, a to z dôvodu povahy daňového resp. colného konania a zodpovednosti za daňové resp. colné delikty.“

  1. Preto Najvyšší súd nemôţe súhlasiť s odvolacou námietkou ţalobcu, ţe ţalovaný sa nesprávne sústredil na skúmanie vlastníckeho vzťahu ţalobcu ku garáţi, kde boli zistené hore uvedené cigarety (viď bod č. 2 a 3). Pri aplikácii ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a) zák. č. 106/2004 Z.z. je jednoznačné, a obdobný názor aj vyslovil krajský súd, ţe vznik daňovej povinnosti pri fyzickej či právnickej osobe zákonodarca neviaţe na preukázanie vlastníctva k dotknutým cigaretám, ale na moţnosť ich uviesť do voľného obehu bez existencie príslušného oprávnenia. 11 1Sţf/84/2015
  2. Práve objektívny stav „nachádzania sa“ (alebo terminológiou ţalovaného zo str. 4 napadnutého rozhodnutia „zistenie“) cigariet zistených u ţalobcu (ţalobca mylne poukazuje na to, ţe mu nebolo preukázané vlastníctvo zistených cigariet) je právne relevantnou skutočnosťou, s ktorou zákon spája vznik daňovej povinnosti, ibaţe osoba dotknutá touto skutočnosťou (t.j. ţalobca) preukáţe, ţe jej právo nakladať s dotknutými cigaretami napríklad prostredníctvom inštitútu uloţenia alebo skladovania cigariet sa odvíja od práva inej osoby, ktorá je ich drţiteľom, resp. vlastníkom. Obdobný záver vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn. 5 Sţf/9/2010 zo dňa 26.10.2010 a týmto spôsobom sa aj ţalobca bránil (viď jeho vyjadrenie zo 06.10.2012 – č. 28 prílohy), nakoľko vo všeobecnej rovine odkazoval na vlastníctvo cigariet inou osobou.
  3. K námietke týkajúcej sa neúmerného prenášania dôkazného bremena na ţalobcu Najvyšší súd pripomína, ţe v daňovom konaní je to daňový subjekt, teda ţalobca, na ktorom spočíva dôkazné bremeno preukazujúce splnenie podmienok pôvodu cigariet, resp. spôsobu ich nadobudnutia v súlade so zák. č. 106/2004 Z.z. a to predloţením zákonom pripustených dôkazných prostriedkov vrátane daňových dokladov. V súvislosti s dôkaznou silou daňových dokladov Najvyšší súd upriamuje pozornosť napríklad na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. ÚS 1841/07,

ktorého: „Dôkaz daňovým dokladom je iba formálnym dôkazom završujúcim hmotno- právne aspekty skutočného uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Pokiaľ zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené, ako je platcom deklarované, nemôže byť dôkazná povinnosť naplnená iba predložením, čo i formálne správnym, daňového dokladu". Rovnaký záver moţno vyvodiť z rozsudku Nejvyššího správního soudu České republiky sp. zn. 5Afs 40/2005-72 z 12.04.2006, kde bolo konštatované, ţe: „Už sám o sebe nemôže byť vierohodný doklad, ak obsahuje údaj, ktorý nie je pravdivý."

  1. K argumentácii týkajúcej sa objektívnej zodpovednosti odberateľa a súčasne dobromyseľnosti ţalobcu pri nadobudnutí dotknutých cigariet Najvyšší súd poukazuje na právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 01.07.2015 sp.zn. 3Sţf/34/2014, z ktorého s pouţitím analógie jednoznačne vyplýva povinnosť preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia dotknutých cigariet ţalobcom, pokiaľ sa chcel zbaviť daňovej povinnosti. 12 1Sţf/84/2015 Preto je celkom oprávnený záver, ţe zák. č. 106/2004 Z.z. upravujúci spotrebnú daň z tabakových výrobkov vyţaduje, aby dodávateľský reťazec pri obchodovaní s touto komoditou bol transparentný a aby kaţdý dodávateľ zúčastňujúci sa v reťazci na dodaní tovaru bol spôsobilý identifikovať svojho dodávateľa (§ 23, § 24, § 34 a 41 ods. 1 písm. d/ zák. č. 106/2004 Z.z.).
  2. Najvyšší súd dodáva, ţe táto skutočnosť má význam nielen daňový, ale aj smeruje k ochrane zdravia konečných spotrebiteľov. Práve daňové predpisy tak vytvárajú systém záruk, ţe osoby zúčastňujúci sa v reťazci na dodaní tabakových výrobkov vrátane dodávateľa majú byť vţdy identifikovateľné. Odberateľ, ktorý si neoverí svojho dodávateľa sa vystavuje riziku nepreukázania spôsobu nadobudnutia tabakových výrobkov, a tým aj vzniku daňovej povinnosti, čo nastalo v preskúmavanej veci.
  3. S uvedeným korešponduje i rigorózna úprava následkov spojených s nepreukázaním pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia tabakových výrobkov, medzi ktoré patrí aj vznik daňovej povinnosti

§ 11ods.

2 písm. a) zák. č. 106/2004 Z.z. s tým vyššie odôvodneným záverom, ţe právnická alebo fyzická osoba, ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov u nej nachádzajúcich sa, alebo ktoré sa u nej nachádzali, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako s vlastnými, sa

citovaného ustanovenia stáva daňovým dlţníkom. Neobstoja teda námietky ţalobcu uvedené v odvolaní o neprimeranom prenose dôkazného bremena na jeho stranu z dôvodu nutnosti preukázania nevlastníctva dotknutých cigariet. Toto tvrdenie odvolací súd súladne so ţalovaným vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania povaţuje za účelovú obranu ţalobcu. V.

  1. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky (pre nedostatok dôvodov je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné) uplatnené ţalobcom uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia poţadované v zmysle § 63 Daňového poriadku. Uvedené rozhodnutie finančného orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich 13 1Sţf/84/2015 konaniach o tom, ţe ţalobca nespĺňa zákonné podmienky pre priznanie nadmerného odpočtu na dani z príjmov. Počas konania Najvyšší súd z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené, resp. nedospel k záveru, ţe by sa vyskytli prekáţky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by sa tento rozsudok odkláňal.
  2. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo vyššie uvedených rozhodnutiach (čl. 1 ods. 1 ústavy), najmä uţ v citovanom rozhodnutí sp.zn. 5 Sţf/9/2010 ako aj sp.zn. 3 Sţf/34/2014, pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A- 24846/94, 34165/96 aţ 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A- 48554/10 z 25.11.2014), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom

§ 219ods.

2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom

§ 156ods.

l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

  1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), a hoci išlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava daňového konania je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), tak v odvolacom konaní na základe mu dostupných informácií z pripojeného priestupkového spisu Najvyšší súd dospel k záveru, ţe nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. 14 1Sţf/84/2015
  2. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p.,

ktorého iba úspešný ţalobca má právo na náhradu trov tohto konania, čo v tomto súdnom prieskume nenastalo. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave, dňa 14 februára 2017 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Michaela Smolinská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.