Najvyšší súd 1Sžf/73/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu In

§ 246cods.

1 O.s.p. potvrdil. 21. Na prvom mieste Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods.

§ 205

O.s.p.) o nevyhovení ţalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods.

§ 246cods.

1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami ţalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovanej.

1. Ďalej zdôrazňuje, ţe podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sţo 84/2007, sp. zn. 6 Sţo 98/2008, sp. zn. 1 Sţo 33/2008, sp. zn. 2 Sţo 5/2009, či sp. zn. 8 Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť. 10 1Sţf/73/2015
2. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania) sa Najvyšší súd stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.
3. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k nepreukázaniu pôvodu a spôsobu nadobudnutia u ţalobcu zisteného liehu sa stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a aby nadbytočne neopakoval fakty pre účastníkov známe z prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa Najvyšší súd v svojom odôvodnení obmedzil na stručné zhrnutie skutkových okolností, zhodnotenie právnych záverov a námietok ţalobcu, pričom na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledovné.
4. Ako uţ bolo vyššie naznačené, základom pre posúdenie správnosti vyrubenia spotrebnej dane a z toho vyplývajúcej povinnosti ţalobcu je preukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu, ktorý bol zistený pri miestnom zisťovaní u ţalobcu 27.07.
6. V konaní pred správnym orgánom a následne v súdnom konaní ţalovaný tvrdil, ţe lieh, ktorý bol u neho zistený pochádza zo zlievok vadného alkoholu (išlo o úkvapy a dokvapy) za 10 - 12 rokov prevádzkovania pálenice, čo však podľa názoru krajského súdu a rovnako aj Najvyššieho súdu nebolo ţalobcom v konaní preukázané, resp. bolo vyvrátené vykonaným dokazovaním správneho orgánu.
7. Sám ţalobca tvrdí, ţe boli u neho správcom dane vykonávané pravidelné kontroly, čo bolo potvrdené aj Daňovým úradom P. ako pôvodným správcom dane, pričom z protokolov o vykonanej daňovej kontrole nevyplýval nález zásob liehu, pričom nie je dôvodné predpokladať, ţe by si správca dane takéto mnoţstvo liehu nebol všimol, a teda tvrdenie ţalobcu, ţe ide o zlievky za 10 aţ 12 rokov činnosti je nutné týmto povaţovať za vyvrátené. 11 1Sţf/73/2015 Taktieţ nebolo preukázané, ţe išlo ani o lieh nadobudnutý na základe kúpnej zmluvy z 16.11.
9. Ţalobca v odvolaní namietal, ţe sa krajský súd nezaoberal jeho argumentáciou, ţe mu daňová povinnosť nevznikla, nakoľko ide o lieh, ktorý prešiel kontrolným liehovým meradlom a bol uţ zdanený, a preto mu v súlade so zákazom dvojitého zdanenie nemôţe byť vyrubená spotrebná daň a štát účelovo prenáša dôkazné bremeno na ţalobcu, keď objektívne nie je schopný predloţiť príslušné doklady.
10. K námietke týkajúcej sa neúmerného prenášania dôkazného bremena na ţalobcu Najvyšší súd pripomína, ţe v daňovom konaní je to daňový subjekt, teda ţalobca, na ktorom spočíva dôkazné bremeno preukazujúce nadobudnutie liehu v súlade so zákonom. Zo znenia ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 104/2005 Z.z. jednoznačne vyplýva, ţe jedinou skutočnosťou zakladajúcou daňovú povinnosť je zistenie drţby liehu, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie ţalobca preukázať. Ak chýba dôveryhodný dôkaz o jeho nadobudnutí, ako tomu bolo v tomto prípade, vzniká daňová povinnosť osobe, u ktorej bol lieh zistený, teda ţalobcovi. Zodpovednosť za preukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu v zmysle § 12 ods. 2 a 13 ods. 2 zák. č. 105/2004 Z.z. spočíva na právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá má lieh v drţbe (ţalobca). Daňové resp. colného konanie je postavené na objektívnej zodpovednosti zistenia liehu, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie fyzická alebo právnická osoba, u ktorej bol lieh zistený, preukázať.
11. Navyše má krajský súd a taktieţ odvolací súd za to, ţe v prejednávanom prípade bol rozsiahlym dokazovaním preverovaný pôvod liehu, pričom nebolo preukázané, ţe ide o lieh zo zlievok (úkvapy a dokvapy), a v súvislosti s tým teda nie je preukázané, ţe bol lieh uţ zdanený a došlo tým k dvojitému zdaneniu.
12. Najvyšší súd sa stotoţňuje so záverom krajského súdu, ţe ţalobca nepredloţil ţiadne doklady a dokumentáciu preukazujúcu spôsob nadobudnutia predmetného liehu a výpovedná hodnota ţalobcom tvrdených skutočností bola spochybnená ţalovaným nadobudnutými dôkazmi, preto neuniesol dôkazné bremeno. Tvrdenie o pôvode liehu, hoci potvrdené svedeckou výpoveďou, nemoţno v danom prípade povaţovať za dostačujúce, ak nie je podopreté inými dôkazmi. Zo strany ţalovaného bolo vykonané rozsiahle dokazovanie (aj na základe právneho názoru Najvyššieho súdu v konaní sp. zn. 5Sţf/8/2010 v konaní 12 1Sţf/73/2015 o správnom delikte), ktoré slúţilo na verifikáciu skutočností a dokladov tvrdených ţalobcom. Avšak na základe vykonaného dokazovania (aj toho doplneného) nebolo preukázané, ţe ide práve o lieh, ktorý vznikol ako odpad pri výrobe, a teda ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď objektívne a relevantne nepreukázal skutočnosť, ţe lieh nadobudol v súlade so zák. č. 105/2004 Z.z., čím mu vznikla daňová povinnosť a stal sa daňovým dlţníkom.
13. Ani námietka o uplatnení pravej retroaktivity právnych predpisov, keď ţalobca nemal povinnosť uchovávať predmetnú evidenciu pre obdobie nasledovných desiatich rokov, nakoľko táto povinnosť bola koncipovaná aţ od 01.09.2002 (zákonom č. 467/2002 Z.z.) a všetku dokumentáciu odovzdal správcovi dane a námietka, ţe sa krajský súd sa nezaoberal zmenou spôsobu výkonu správy spotrebných daní v danom období a nesprávnym (neúplným) prebratím predmetnej správnej agendy novým správcom dane nie je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná. Dôvodom vzniku daňovej povinnosti nebola sankcia za neuchovanie daňovej resp. colnej evidencie. Je síce pravdou, ţe ţalobca nemal povinnosť uchovávať daňové doklady z predmetného obdobia po dobu desiatich rokov, avšak vzhľadom na to, ţe mal v drţbe lieh o objeme 12,4067 hl. a., ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia bol povinný preukázať, mal si tieto doklady uchovať. Skutočnosť, ţe tak neurobil ho však nezbavuje povinnosti uhradiť spotrebnú daň z liehu a rovnako ani skutočnosť, ţe došlo k zmene výkonu správy. Uchovávanie daňových dokladov pre účely preukázania, ţe lieh, ktorý má v drţbe nie je predmetom spotrebnej dane, spočíva na ţalobcovi.
14. Vo svetle vyššie uvedeného má Najvyšší súd za to, ţe je v tejto súvislosti nutné sa prikloniť k názoru ţalovaného, ţe bez ohľadu na to, či sa na ţalobcu uvedená povinnosť viesť evidenciu vyrobeného liehu vzťahovala alebo nie, nič to nemení na skutočnosti, ţe dňa 27.07.2005 sa na neho vzťahovala povinnosť pre neho vyplývajúca z ustanovenia vtedy účinného právneho predpisu - zákona č. 105/2004 Z. z., konkrétne povinnosť podať daňové priznanie z takéhoto liehu, teda liehu, ktorého pôvod alebo spôsob nadobudnutia ţalobca nevedel preukázať v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z.. Ţalobca si mal byť vedomý, ţe ak má v drţbe lieh, je povinný v záujme vyhnutiu sa sankčných opatrení vyplývajúcich mu zo zákona č. 105/2004 Z. z., mať k takémuto liehu príslušné nadobúdacie doklady (evidenciu, kúpne zmluvy, faktúry). 13 1Sţf/73/2015
15. Vzhľadom na to, ţe kľúčovou otázkou pre posúdenie ţalobcovej povinnosti zaplatiť spotrebnú daň za zistený lieh je práve preukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu, čo ţalobca nesplnil, povaţuje Najvyšší súd ďalšie námietky za právne irelevantné.
16. Pre úplnosť povaţuje Najvyšší súd za potrebné uviesť, ţe ţalobca uplatnil v odvolaní námietky a argumenty zaloţené na rovnakých základoch ako v ţalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa neho preukazujú dôvodnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia, pričom krajský súd sa s nimi dostatočným spôsobom vysporiadal.
17. Najvyšší súd má na základe vyššie uvedených záverov za preukázané, ţe krajský súd postupoval správne, keď ţalobu zamietol. Je nutné konštatovať, ţe vydané prvostupňové a napadnuté rozhodnutie zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváţenia, majú všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia, pričom vychádzajú a z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je logicky vyhodnotený a v súlade so zákonom riadne právne posúdený. Uvedené moţno konštatovať aj o rozhodnutí krajského súdu, ktoré spĺňa atribúty riadne odôvodneného rozhodnutia zaručujúceho právo na spravodlivý proces. Na základe týchto skutočností nie sú odvolacie námietky ţalobcu spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia krajského súdu.
18. V tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). V.
19. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu ako aj argumentácie ţalovaného, rozhodol Najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 14 1Sţf/73/2015
20. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.
21. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti zaplatiť poistné je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave dňa
22. februára 2017 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD. v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Michaela Smolinská