1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie obvinených Mgr. L. P. a M. Č. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Nové Zámky rozsudkom zo 17. septembra 2015, sp. zn. 3T/55/2014, uznal obvinených Mgr. L. P. a M. Č. za vinných zo zločinu krádeţe formou spolupáchateľstva
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe, ţe po predchádzajúcej vzájomnej dohode ako zamestnanci Ţelezníc SR dňa 22. decembra 2011 v čase od 10.14 hod. do 10.51 hod. bez vedomia a súhlasu vlastníka odviezli z objektu Mechanizačno-dopravného strediska na Wolkerovej ulici 2/A v Nových Zámkoch, presne neurčené mnoţstvo dební s obsahom ţelezničného, drobného zvrškového materiálu o váhe 5000 kg tak, ţe obţalovaný M. Č. zabezpečil nákladné motorové vozidlo značky MAN evidenčného čísla Z., na ktoré vozidlo bol tento materiál naloţený a následne odvezený do priestorov firmy Liquid Recycling, s.r.o. na Viničnej ulici 23 v Nových 2 5 Tdo 60/2016 Zámkoch, ktorá sa zaoberá výkupom ţelezného šrotu a farebných kovov, pričom utŕţené peniaze vo výške 1000 Eur si rozdelili na polovicu a takýmto konaním spôsobili Ţelezniciam SR, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501 škodu minimálne vo výške 12 923,59 Eur. Okresný súd za to obom obvineným uloţil
3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 37 písm. e/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, výkon ktorého im súd
1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odloţil so skúšobnou dobou v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov.
1 Tr. por. súd oboch obvinených zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej spoločnosti Ţeleznice SR škodu vo výške 12 923,59 Eur. So zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodenú spoločnosť
2 Tr. por. na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podali obvinení Mgr. L. P. a M. Č. odvolania, ktoré Krajský súd v Nitre uznesením z 21. januára 2016, sp. zn. 4To/108/2015
por. zamietol. Proti rozhodnutiu podali obvinení Mgr. L. P. a M. Č., prostredníctvom zvolenej obhajkyne JUDr. Jany Kocandovej, spoločné dovolanie, ktoré opreli o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por., teda s odôvodnením, ţe zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané súdom zákonným spôsobom a rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia, ako aj z dôvodov uvedených v § 374 Tr. por. V dovolaní uviedli, ţe sa necítia byť vinní z prečinu krádeţe
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a zo spôsobenia väčšej škody vo výške 12 923,59 Eur, to znamená vo výške stanovenej znaleckým posudkom. Odcudzili šrotový materiál, ktorý bol vykúpený za 1 000 Eur, preto je spôsobená škoda len v tejto výške. Ďalej poukázali na nedostatočnú identifikáciu obsahu jednotlivých debničiek, vlastnú fotodokumentáciu o stave zvyšných dvoch neodvezených debničiek a svedecké výpovede, z ktorých je pravdepodobné, ţe odcudzený materiál nepochádzal z rekonštrukcie ţelezničnej stanice Dvory nad Ţitavou. V konaní nebola ustálená osoba skutočného vlastníka veci. Nebol zákonným spôsobom 3 5 Tdo 60/2016 skúmaný následok a výška spôsobenej škody. Chýbalo naplnenie objektívnej stránky trestného činu, totoţnosť skutku a následku. V obţalobe absentovali iné skutočnosti, ktoré by zabraňovali zameneniu skutku s iným.
obvinených sú oba rozsudky nepreskúmateľné, pretoţe súdy nedostatočne zistili skutkový stav a nevyrovnali sa s ich obhajobou. Boli porušené ich práva na obhajobu, keď im nebola doručená obţaloba, znalecký posudok a jeho doplnenie, znalec si sám zabezpečoval materiál na vypracovanie posudku a bol zamietnutý návrh obvinených na pribratie kvalitára k otázke pouţiteľnosti zvrškového materiálu. Znalecký posudok nemohol byť dôkazným prostriedkom, pretoţe znalec doplnil znalecký posudok len prípisom a vychádzal z teoretických a hypotetických východísk. Keďţe boli pochybnosti o správnosti znaleckého posudku, mal byť pribratý iný znalec. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. obvinení namietli, ţe ich konanie napĺňalo skutkovú podstatu trestného činu zatajenia veci
1 Tr. zák., prípadne trestného činu krádeţe
1 Tr. zák., preto nemali byť odsúdení
prísnejšej právnej kvalifikácie. Zmena právnej kvalifikácie nebola súdmi niţšieho stupňa pripustená. V konaní boli porušené aj ustanovenia občianskeho práva o vlastníckom práve a zodpovednosti za škodu. Rozhodnutia súdov boli zaloţené na dôkazoch nepouţiteľných pre trestné konanie (znalecký posudok, nevykonanie dôkazov – faktúra č. 2274 o stavebných prácach a protokoly o odovzdaní prác), čím došlo aj k porušeniu ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. Dovolaciemu súdu navrhli preskúmať zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo a vysloviť porušenie zákona v neprospech obvinených, zrušiť obe rozhodnutia a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Dovolanie obvinených bolo doručené na vyjadrenie ostatným procesným stranám, ktoré svoje zákonné právo vyuţili. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky v rozsiahlom vyjadrení uviedla, ţe výška škody bola zistená zákonným spôsobom, pri rozhodovaní súdy vychádzali z minimálnej výšky škody, ktorá bola určená na základe znaleckého posudku, jeho doplnenia a výpovede znalca na hlavnom pojednávaní. Vlastníkom predmetných vecí bola poškodená spoločnosť, ktorá si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody. Obvinení boli zaviazaní 4 5 Tdo 60/2016 len na náhradu škody, ktorá bola v konaní objektívne preukázaná, pričom v konaní pred súdom prvého stupňa nenamietali jej výšku, ani znalca a doplnený znalecký posudok. V súvislosti s nedoručením znaleckého posudku z prípravného konania poukázala na skutočnosť, ţe v čase vypracovania znaleckého posudku nemali obvinení procesné postavenie obvinených, pretoţe obvinenie im bolo vznesené aţ 22. mája 2013. Znalecký posudok bol riadne písomne doplnený, pričom znalec v ňom určil minimálnu najniţšiu spôsobenú škodu. Obvinení neţiadali ďalšie doplnenie znaleckého posudku, ani výsluch znalca. Priamy návrh na doplnenie dokazovania nemali, len dali súdu na zváţenie vypočutie kvalitára k moţnosti pouţitia materiálu na rekonštrukciu ţelezničných tratí.
prokurátorky sa súd prvého stupňa dostatočne zaoberal vykonanými dôkazmi, v konaní bola preukázaná objektívna stránka, totoţnosť skutku a totoţnosť následku. Chýbajúce právne úvahy prokurátora v obţalobe nemali vplyv na zákonnosť a dôvodnosť rozhodnutia. Obţaloba bola obvineným riadne doručená, o doručenie znaleckého posudku a jeho doplnenia nepoţiadali, pričom mali moţnosť nahliadnuť do spisu. Obvinenými uvádzané nesporné skutkové zistenia nezakladajú dôvod na iné právne posúdenie skutku. Prokurátorka preto dovolaciemu súdu navrhla dovolanie obvinených
c/ Tr. por. odmietnuť. Poškodená spoločnosť sa vo vyjadrení k dovolaniu stotoţnila so závermi súdov niţšieho stupňa a dovolanie obvinených povaţovala za nedôvodné. Obe vyjadrenia boli 14. júna 2016 zaslané ostatným procesným stranám. Najvyšší súd ako súd dovolací skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náleţitosti, či je prípustné, a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
1 Tr. por. dovolaním moţno napadnúť len rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Nitre ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvinenými Mgr. L. P. a M. Č. prostredníctvom obhajkyne, teda osobou oprávnenou
2 písm. b/, § 373 Tr. por., na Okresnom súde Nové Zámky, t.j. na mieste predpokladanom v ustanovení § 370 Tr. por., a v zákonnej 3-ročnej lehote. Dovolanie obvinených však nie je dôvodné. 5 5 Tdo 60/2016 Dovolací súd úvodom pripomína, ţe dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, ţe dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávaţnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne uţšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú moţnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, ţe je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Obvinení v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. namietli nedoručenie obţaloby a znaleckého posudku, ako aj nevykonanie navrhnutých dôkazov. Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie kaţdého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom 6 5 Tdo 60/2016 neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osobe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Z dikcie cit. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je totiţ jednoznačne zrejmé, ţe len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom.
ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu S lovenskej republiky potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môţe ísť aj o porušenie iných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným spôsobom. V predmetnej trestnej veci neboli dané dôvody povinnej obhajoby v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Tr. por., pričom obvinení si
1 písm. c/ Tr. por. Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa kaţdým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, ţe sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú. Súd prvého stupňa
3 Tr. por. odmietol vykonať dôkaz spočívajúci vo výsluchu kvalitára. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na samotné vyjadrenie obhajcu obvinených, ktorý na hlavnom pojednávaní konanom 17. septembra 2015 uviedol, ţe „priamy návrh na doplnenie dokazovania nemáme, avšak dávam na zváţenie súdu, vypočuť nejakého kvalitára, ktorý by sa vedel vyjadriť k tomu, či je moţné materiál, ktorý bol v takomto stave ďalej pouţiť na rekonštrukciu ţelezničných tratí“ (č. l. 898). Iné návrhy na vykonanie dokazovania neboli súdom predloţené. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. teda nemoţno povaţovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu 7 5 Tdo 60/2016 o voľbe pouţitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Tr. por., resp. práva
11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, ţe určitú skutkovú okolnosť povaţuje za dokázanú a ţe ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c/ Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ktorá vyjadruje zásadu, ţe účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. Zistenie skutku súdom na podklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a procesne (rozhodnutím súdu) podloţené odmietnutie dôkazných návrhov obvinených teda nemoţno povaţovať za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Pokiaľ ide o nedoručenie znaleckého posudku, jeho doplnenia a obţaloby, ani tieto námietky nie sú dôvodné. Vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky, Odbor kriminálnej polície, Oddelenie všeobecnej kriminality, uznesením z 10. mája 2012, ČVS: ORP-462/OVK-NZ-2012 začala trestné stíhanie pre obzvlášť závaţný zločin krádeţe
5 písm. a/ Tr. zák. Obvineným bolo obvinenie vznesené najprv
1 písm. c/ Tr. por. porušenie práva na obhajobu z dôvodu nedoručenia znaleckého posudku a jeho doplnenia. V rozpore so skutočnosťou je tieţ tvrdenie obvinených o nedoručení obţaloby. Obţaloba bola doručovaná obom obvineným spolu s termínom hlavného pojednávania a výzvou na podanie návrhov na vykonanie dôkazov
3, ods. 4 Tr. por. (č. l. 605). Obvinený Mgr. L. P. prevzal zásielku
1 písm. c/ Tr. por. teda naplnený nebol. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. obvinení namietli zaloţenie rozhodnutí súdov niţšieho stupňa na dôkazoch, neaplikovateľných pre trestné konanie, a to pre nepouţiteľnosť znaleckého posudku, nevykonanie dôkazov – faktúra o stavebných prácach, protokoly o odovzdaní prác, nečítanie listu znalca sudcovi o nemoţnosti zistenia škody. V tejto súvislosti dovolací súd odkazuje na vyššie uvedenú argumentáciu o nemoţnosti podania námietok aţ v dovolacom konaní. Ostatné námietky obvinených smerujú k rozsahu dokazovania a posúdenia dôkazov
ich predstáv, čo však nielen nespadá pod dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por., ale ani ţiaden iný dôvod dovolania
1 Tr. por. Ani dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. nebol daný. Obvinení v dovolaní uplatnili aj dôvod dovolania
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
ktorého dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené 9 5 Tdo 60/2016 na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, ţe skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin alebo, ţe skutok nie je trestným činom. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. je potrebné ďalej uviesť, ţe pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vţdy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôţu byť nesprávne skutkové zistenia, čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobe né súdmi prvého a druhého stupňa nemôţe ani meniť, ani dopĺňať. Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môţe obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom povaţujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôţe posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je moţné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. V trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov.
nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje ţiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Tr. por.,
10 5 Tdo 60/2016 ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Obvinení okrem skutkových okolností namietali nenaplnenie skutkovej podstaty zločinu krádeţe
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ale spáchania trestného činu zatajenia veci
1 Tr. zák., prípadne trestného činu krádeţe
1 Tr. zák.
1 Tr. zák. sa krádeţe dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, ţe sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu. V zmysle ustanovenia § 212 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. sa odňatím slobody na šesť mesiac aţ tri roky potrestá páchateľ, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu. Objektom trestného činu je vlastníctvo veci, jej drţba a dispozícia s vecou. Uvedeného trestného činu sa môţe dopustiť ktokoľvek (všeobecný subjekt). Objektívna stránka spočíva v zmocnení a prisvojení si cudzej veci, čím páchateľ spôsobí inej osobe malú škodu. Prisvojením sa rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo oprávneného drţiteľa bez ich súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou. Škodou
1 veta prvá Tr. zák. je ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na p rávach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škoda predstavuje obligatórny znak trestného činu krádeţe
odseku 1. V prípade spôsobenia väčšej škody, t. j. najmenej 2 660 Eur sa páchateľ dopustí trestného činu krádeţe
odseku 3 ako kvalifikovanej skutkovej podstaty. Z hľadiska subjektívnej stránky Trestný zákon vyţaduje úmyselné konanie smerujúce k zmocneniu a privlastneniu si veci natrvalo. Páchateľ sa však nestáva vlastníkom veci. V zmysle ustanovenia § 236 ods. 1 Tr. zák. sa zatajenia veci dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec malej hodnoty, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom, omylom alebo inak bez privolenia oprávnenej osoby. 11 5 Tdo 60/2016 Trestný čin zatajenia veci má totoţný objekt, subjekt a subjektívnu stránku ako trestný čin krádeţe
odseku 1. Rozdiel spočíva v objektívnej stránke, ktorú predstavuje neoprávnené prisvojenie si cudzej veci, ktorá sa dostala do moci páchateľa nálezom, omylom alebo inak bez privolenia inej osoby. Nájdenou vecou je vec stratená, zabudnutá alebo ponechaná. Omylom sa môţe dostať do moci páchateľa napr. poštou a bez privolenia oprávnenej osoby napr. priplavením vodou. Obvinení Mgr. L. P. a M. Č. dali odviezť debny s drobným zvrškovým materiálom o hmotnosti 5 000 kg, ktorého neboli vlastníkmi. Napriek tomu, ţe obvinení spochybňovali vlastnícke právo poškodenej spoločnosti, pretoţe počas dlhého obdobia nevykonávala inventarizáciu na veciach, z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe materiál patril Ţelezniciam Slovenskej republiky. Debny boli privezené do Mechanizačného dopravného strediska Nové Zámky za účelom rekonštrukcie výhybiek v Dvoroch nad Ţitavou a boli pod správou traťového obvodu. Odcudzený materiál bol do priestorov Mechanizačného dopravného strediska dovezený za účelom dočasného odloţenia, o čom vedela väčšina zamestnancov (aj obvinení), preto ho nebolo moţné povaţovať za zabudnutý alebo ponechaný. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru,
ktorej „ide o krádeţ, nie o zatajenie nálezu, pokiaľ si privlastnil páchateľ vec vnútri ohradeného obvodu, ktorý patrí poškodenému“ (R 380/1921) a „kto si prisvojí cudziu vec aj napriek tomu, ţe mu je známa osoba, ktorej vec patrí a ktorá má stratenú vec ešte v dosahu, dopúšťa sa trestného činu krádeţe a nie trestného činu zatajenia veci“ (R 9/1955). Obvinení predajom materiálu spoločnosti Liquid Recycling, s.r.o., ktorá zabezpečila likvidáciu odkúpených vecí, teda spôsobili poškodenej spoločnosti škodu, ktorú s ohľadom na zničenie zvrškového materiálu nebolo moţné napraviť. Taktieţ nemoţno prisvedčiť tvrdeniu obvinených, ţe svojim konaním spôsobili škodu len vo výške 1 000 Eur, pretoţe spôsobenou škodou sa rozumie celá skutočná hodnota odcudzenej veci. Výkupná hodnota zvrškového materiálu predaného ako ţelezný šrot nemá vplyv na reálnu výšku straty, ktorá poškodenej spoločnosti vznikla. Súdy niţšieho stupňa preto postupovali správne, keď pri ustálení výšky škody vychádzali zo znaleckého posudku a jeho dodatku, v ktorom znalec určil najniţšiu hodnotu materiálu na 12 923,59 Eur. Ani dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. nebol daný. 12 5 Tdo 60/2016 Najvyšší súd nezistil naplnenie dovolacích dôvodov
1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por., a preto dovolanie obvinených Mgr. L. P. a M. Č.
c/ Tr. por. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 13. októbra 2016 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.