1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia č. 13 940 045 06/1040-820/22/Ško z
1 písm. i/ vodného zákona a bola jej uloţená pokuta
5 vodného zákona vo výške 30.000,- Sk (995,82 eura). Krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 244 ods. 2, § 247 ods. 1 a § 250j ods. 1 OSP, § 39 ods. 2 písm. b/, § 39 ods. 3 písm. a/ § 62 ods. 6 písm. a/ a c/, § 74 ods. 1 písm. i/, § 75 ods. 5, § 76 ods. 1 vodného zákona, § 2 ods. 1 písm. b/, § 2 ods. 2 a § 5 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 100/2005 Z. z. a z obsahu spisového materiálu, keď z listinných dôkazov (protokol o výsledku kontroly, vyjadrenie ţalobkyne k protokolu o výsledku kontroly, vyjadrenie ţalobkyne k oznámeniu o začatí správneho konania o uloţení pokuty), ţaloby ako aj vyjadrenia ţalovanej k ţalobe, mal za jednoznačné, ţe ţalobkyňa v čase vykonávania kontroly v objekte, v ktorom realizuje svoju činnosť, a kde sa zaobchádza s nebezpečnými látkami, nemala vypracovaný a schválený príslušným orgánom štátnej vodnej správy tzv. „havarijný plán“. V čase vykonávania kontroly ţalobkyňa kontrole predloţila prevádzkový poriadok pre skladovanie a zaobchádzanie s nebezpečnými látkami a havarijný plán pre bývalú prevádzku kontrolovaného objektu – sklad horľavín, ktoré dokumenty však nemôţu nahrádzať zákonom vyţadovaný havarijný plán, keďţe kaţdý z nich plní inú funkciu. Ţalobkyňa mala povinnosť mať vypracovaný a schválený havarijný plán pre v tom čase vykonávanú činnosť v objekte prevádzky, a preto ňou predloţený havarijný plán pre bývalý 5Sţp/10/2011 3 sklad horľavín ţalovaná uznať nemohla. To isté platí aj v prípade ţalobkyňou predloţeného prevádzkového poriadku pre skladovanie a zaobchádzanie s nebezpečnými látkami, ktorý má iný účel ako havarijný plán. Prevádzkový poriadok pre skladovania a zaobchádzanie s nebezpečnými látkami slúţi na zabezpečenie riadneho chodu a prevádzky skladu nebezpečných látok, naproti tomu havarijný plán, ktorého náleţitosti sú uvedeného v prílohe vyhlášky č. 100/2005 Z. z. predstavuje plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládaného úniku nebezpečných látok a vedenie postupov dotknutého subjektu v prípade ich úniku do ţivotného prostredia. Havarijný plán pre súčasnú prevádzku ţalobkyňa vypracovala a predloţila na schválenie aţ po vykonaní kontroly dňa 25. mája 2006, a to ako opatrenie na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov. Ohľadom manipulačnej plochy v objekte prevádzky ţalobkyne, na ktorej sa zaobchádza s nebezpečnými látkami. Krajský súd poukázal na písomnosti v administratívnom spise správneho orgánu, z ktorých vyplýva určenie rozsahu (80 m²) manipulačnej plochy. Krajský súd sa stotoţnil s názorom ţalovanej, ţe za manipulačnú plochu je treba pokladať betónovú plochu, na ktorej sú umiestnené skladovacie oceľové nádrţe NON/ZON na opotrebovaný olej, do ktorých sa opotrebovaný olej prečerpáva z prístavenej autocisterny alebo sudov a následne sa pomocou čerpadla dostáva do separátora, kde sa zhodnocuje. Celá táto plocha, na ktorej je betónová podlaha musí byť nepriepustná, pričom je všeobecne známy fakt, ţe betón je nasiakavý a priepustný materiál, a aby bola zabezpečená jeho nepriepustnosť – odolnosť voči ropným látkam, musí byť opatrený vhodným ochranným náterom. Samotná ţalobkyňa vo svojom vyjadrení k Protokolu o výsledku kontroly uvádza, ţe je schopná po dohode s majiteľom objektu zhodnotiť poţadovaný náter povrchu betónu. Zaobchádzať s nebezpečnými látkami je moţné len v stavbách, ktoré spĺňajú zákonnú poţiadavku nepriepustnosti. Za manipuláciu s nebezpečnými látkami je treba pokladať v prevádzke ţalobkyne celý proces od pristavenia autocisterny, resp. sudu, z ktorých sa opotrebovaný olej prečerpáva do oceľových nádrţí, a potom sa následne zhodnocuje. Potom manipulačnou plochou je aj priestor, kde autocisterna s opotrebovaným olejom stojí pri jeho prečerpávaní do oceľových nádrţí. K argumentácii ţalobkyne, ţe za manipulačnú plochu by sa
stanoviska ţalovanej mala pokladať, napr. aj verejná cesta, po ktorej autocisterna jazdí. Krajský súd uviedol, ţe to nemôţe byť, keďţe na nej nedochádza k zaobchádzaniu s nebezpečnými látkami. Z obsahu celého správneho konania
krajského súdu vyplýva, ţe manipulačná plocha, na ktorej sa v prevádzke ţalobkyne zaobchádzalo s nebezpečnými látkami, nebola v čase kontroly v zmysle zákona nepriepustná. Stav manipulačnej plochy v čase kontroly (bola 5Sţp/10/2011 4 bez nečistenia) nemôţe vyviniť ţalobkyňu zo zanedbania zákonom určenej povinnosti zaobchádzať s nebezpečnými látkami v stavbách, ktoré sú nepriepustné. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
OSP, avšak vo veci úspešnej ţalovanej ţiadne trovy konania nevznikli a ţalobkyňa vo veci úspešná nebola. Proti rozsudku krajského súdu podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie vytýkajúc krajskému súdu, ţe neakceptoval jej názor, ţe manipulačné plochy, ktoré majú byť „zabezpečené proti pôsobeniu ropných látok“ sú iba plochy zabezpečené záchytnými vaňami, na ktorých sa oleje skladujú, filtrujú a plnia do sudov (t. j, plochy zabezpečené...) a nie plochy v celom prenajatom areáli. Poukazujúc na znenie § 39 vodného zákona ţalobkyňa predpokladá, ţe tvrdenie ţalovaného ohľadom priepustností betónu voči ropným látkam nemá význam, pretoţe uţ by nešlo o nezabezpečenú manipulačnú plochu. Ďalej poukázala na
nej názor známy z odborných kruhov vodohospodárskeho orgánu Krajského úradu ţivotného prostredia v Košiciach, ţe nepredloţenie havarijného plánu (ďalej aj „HP“) v súlade s vyhláškou č. 100/2005 nebolo porušením vodného zákona č. 364/2004 Z. z., nakoľko tento neustanovuje ţiadne prechodné obdobie dokedy sa majú pôvodné predpisy prepracovať... čím platnosť pôvodných, aktuálnych dokumentov nebola zrušená. Stanovisko vodohospodárskeho orgánu Krajského úradu ţivotného prostredia v Košiciach si môţe iba súd vyţiadať. Predloţením nového HP vypracovaného spoločnosťou E., s. r. o., v súlade s vyhláškou č. 100/2005 na schválenie SIŢP Košice dňa 11. júla 2006 zákonu zadosťučinené bolo aj napriek skutočnosti, ţe nový HP bol predloţený na schválenie na SIŢP uţ v čase prebiehajúcej kontroly. Namietala, ţe
6 písm. a/ vodného zákona je SIŢP jediným orgánom oprávneným na schvaľovanie havarijného plánu, ale aţ od r. 2005, po vydaní vykonávacej vyhlášky k § 39 vodného zákona, E., s. r. o., vykonávala činnosť skôr, ešte pred nadobudnutím platnosti vykonávacieho predpisu. Na základe predloţených dôkazov ţiadala Krajský súd v Bratislave, aby zrušil rozhodnutie ţalovanej č. 13 940 045 06/1040-820/22/Ško z 11. januára 2007, a priznal ţalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov podania, zo súdneho poplatku, zo zaplatenej pokuty ďalších nákladov v súvislosti s kauzou, čo predstavuje čiastku cca 3.000 eur. 5Sţp/10/2011 5 Ţalovaná vo svojom písomnom vyjadrení povaţovala rozsudok Krajského súdu v Bratislave za zákonný a vecne správny a s jeho obsahom sa stotoţnila v celom rozsahu. V predloţenom odvolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu
ţalovanej ţalobkyňa neuvádza nové skutočností, ktoré by spochybňovali alebo vyvracali skutkový stav pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami zistený v prevádzke ţalobkyne v čase kontroly. Ţalovaná má za to, ţe tak s problematikou manipulačnej plochy, ako aj vypracovania havarijného plánu sa dostatočne vysporiadala v preskúmavanom rozhodnutí. Taktieţ sa týmto zaoberala aj v rámci svojho vyjadrenia k námietkam uvedeným v ţalobe, zaslaného listom zo dňa
zákona o vodách. 5Sţp/10/2011 7
1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu (§ 3 ods. 2 správneho poriadku). Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 5 správneho poriadku).
1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
1, 2 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. 5Sţp/10/2011 8 Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti. Pri rozhodovaní o administratívnych sankciách by mali byť rešpektované aj Rezolúcie Rady Európy a Odporúčania Výboru ministrov týkajúce sa rozhodovacej činnosti verejnej správy a ochrany práv jednotlivca, a to i napriek tomu, ţe nie sú súčasťou nášho právneho poriadku; ide predovšetkým o Rezolúciu Výboru ministrov č.
tohto zákona. Zároveň vytvára podmienky na všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine, zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd, na účelné, hospodárne a trvalo udrţateľné vyuţívanie vôd, manaţment povodí a zlepšenie kvality ţivotného prostredia a jeho zloţiek, zniţovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha, zabezpečenie funkcií vodných tokov a bezpečnosť vodných stavieb (§ 1 ods. 1 a ods. 2 vodného zákona).
2 písm. b/ vodného zákona v znení účinnom v čase vykonania kontroly a uloţenia sankcie ten, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, je povinný dodrţiavať osobitné predpisy, ktoré ustanovujú, za akých podmienok moţno s takýmito látkami zaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových vôd a podzemných vôd. Ak zaobchádzanie s nebezpečnými látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú osobitné predpisy, je ten, kto s takýmito látkami zaobchádza, povinný urobiť potrebné opatrenia, 5Sţp/10/2011 9 aby pri zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo neohrozili ich kvalitu. Takýmito opatreniami sú najmä pouţívať len také zariadenia, technologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania s nebezpečnými látkami, ktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany vôd.
3 písm. a/ vodného zákona v znení účinnom v čase vykonania kontroly a uloţenia sankcie, ten, kto pravidelne zaobchádza v rámci výrobného procesu alebo inej činnosti s tuhými škodlivými látkami v mnoţstve väčšom ako 1 t alebo s kvapalnými škodlivými látkami v mnoţstve väčšom ako 1 m³ alebo zaobchádza s tuhými obzvlášť škodlivými látkami v mnoţstve väčšom ako 0,3 t alebo s kvapalnými obzvlášť škodlivými látkami v mnoţstve väčšom ako 0,3 m³, je povinný vykonať okrem opatrení uvedených v odseku 2 aj tieto opatrenia: zostaviť plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku nebezpečných látok do ţivotného prostredia a na postup v prípade ich úniku (ďalej len „havarijný plán“), predloţiť ho orgánu štátnej vodnej správy na schválenie a oboznámiť s ním zamestnancov.
1 vodného zákona v znení účinnom v čase vykonania kontroly a uloţenia sankcie inšpekcia je odborný kontrolný orgán, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami.
2 vodného zákona v znení účinnom v čase vykonania kontroly a uloţenia sankcie Inšpekcia vykonáva dozor najmä nad:
6 vodného zákona v znení účinnom v čase vykonania kontroly a uloţenia sankcie inšpekcia okrem úloh
odsekov 1 aţ 5 v rámci výkonu štátnej vodnej správy:
1 písm. i/ vodného zákona v znení účinnom v čase vykonania kontroly a uloţenia sankcie orgán štátnej vodnej správy uloţí pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá porušuje povinnosti ustanovené v § 39 pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami.
5 vodného zákona v znení účinnom v čase vykonania kontroly a uloţenia sankcie pokutu
1 písm. f/ aţ i/ moţno uloţiť do výšky 200.000 Sk (6.638,78 eura).
1 písm. b/ vyhlášky č. 100/2005 Z. z. zaobchádzať s nebezpečnými látkami moţno len v stavbách a zariadeniach, ktoré sú nepriepustné.
2 vyhlášky č. 100/2005 Z. z. stavbami a zariadeniami
odseku 1 sú najmä ťaţobné objekty a s nimi súvisiace zariadenia, sklady, plochy vrátane príslušných zariadení, na ktorých sa skladujú nebezpečné látky v prepravných nádrţiach alebo v obaloch, nádrţe, rozvody, manipulačné plochy, produktovody, prečerpávacie stanice, dotláčacie stanice, čerpacie stanice na horľavé kvapaliny a vykurovacie oleje, nádrţe a kontajnery umiestnené na dopravných prostriedkoch.
1 vyhlášky č. 100/2005 Z. z. návrh havarijného plánu je potrebné pred jeho predloţením Slovenskej inšpekcii ţivotného prostredia (ďalej len „inšpekcia“) na schválenie prerokovať so správcom vodohospodársky významných vodných tokov, prípadne s prevádzkovateľom verejnej kanalizácie. Havarijný plán sa aktualizuje 5Sţp/10/2011 11 pri organizačnej zmene a pri zmene charakteru výroby alebo rozsahu výroby. Aktualizovaný havarijný plán sa predkladá inšpekcii na schválenie. Náleţitosti a zásady spracovania havarijného plánu sú uvedené v prílohe (§ 5 ods. 2 vyhlášky č. 100/2005 Z. z.). Najvyšší súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, ţe správny orgán v predmetnej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistil skutkový stav správne a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ ţalobu
1 OSP zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotiac rozsah a dôvody odvolania ţalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, oboznámiac sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, t. j. s obsahom súdneho a administratívneho spisu, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré
najvyššieho súdu vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. V súlade so závermi krajského súdu i najvyšší súd mal z predloţeného spisového materiálu za preukázané, ţe skutkový stav bol správnym orgánom náleţite zistený a správne právne posúdený. Preto sa s rozhodnutím krajského súdu stotoţňuje v celom rozsahu, povaţujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na vysporiadanie sa s odvolacími námietkami ţalobkyne. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi 5Sţp/10/2011 12 ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní je posudzovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, predmetom ktorého je uloţenie administratívnej sankcie, súčasne aj v zmysle zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č.
ktorej vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj nasledovné zásady: kaţdá osoba, ktorá čelí správnej sankcii má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu, s tým, ţe do úvahy sa vezme zloţitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uloţená, osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať moţnosť vyjadriť sa (byť vypočutá), predtým ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu nevyplynulo, ţe by vo veci konajúci a rozhodujúci správny orgán nevykonal právne relevantné dôkazy v záujme náleţitého ozrejmenia skutkového stavu veci, a ţe by sa v jeho postupe pri prejednaní správneho deliktu vykytka vada majúca za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia. Ani
názoru najvyššieho súdu nemoţno akceptovať tvrdenie ţalobkyne a jej názor ohľadom rozsahu manipulačnej plochy a treba súhlasiť s názorom správnych orgánov, ktorý si osvojil aj krajský súd, a síce, ţe za manipulačnú plochu treba pokladať betónovú plochu, na ktorej sú umiestnené skladovacie oceľové nádrţe NON/ZON na opotrebovaný olej, do ktorých sa opotrebovaný olej prečerpáva z prístavnej autocisterny alebo sudov a následne sa pomocou čerpadla dostáva do separátora, kde sa zhodnocuje, a ţe celá táto plocha, na ktorej je betónová podlaha, musí byť nepriepustná, pričom je všeobecne známy fakt, ţe betón je nasiakavý a nepriepustný materiál, a aby bola zabezpečená jeho priepustnosť – odolnosť voči ropným látkam, musí byť opatrený 5Sţp/10/2011 13 vhodných ochranným náterom. Námietky ţalobkyne v tomto smere najvyšší súd preto povaţoval za účelové a nemajúce oporu v zistenom skutočnom stave ani v gramatickom a logickom výklade ustanovení § 39 ods. 2 písm. b/ zákona o vodách v znení účinnom v čase vykonania kontroly a uloţenia sankcie a § 2 ods. 1 písm. b/ a § 2 ods. 2 vyhlášky č. 100/2005 Z. z.. Pokiaľ ţalobkyňa v odvolaní poukazuje na „názor známy z odborných kruhov“ vodohospodárskeho orgánu a ţiada, aby si súd jeho stanovisko vyţiadal, túto námietku takisto nie je moţné akceptovať, nakoľko ak je toto stanovisko známe bol by sa ním nesporne správne orgány zaoberali a navyše ho mala ţalobkyňa zadováţiť alebo naň poukázať uţ v ţalobe alebo v konaní pred krajským súdom, v ktorom ani nevyuţila svoje právo zúčastniť sa ústneho pojednávania, napriek tomu, ţe sa jeho nariadenia domáhala, a ţe krajský súd na prejednanie veci nariadil dve ústne pojednávania. Najvyšší súd preto aj túto námietku povaţoval za účelovú nemajúcu oporu v zákone súhlasiac s názorom správnych orgánov i krajského súdu, ţe ţalobkyňa preukázateľne povinnosť vypracovať havarijný plán a predloţiť ho na schválenie orgánu štátnej vodnej správy a oboznámiť s ním zamestnancov nesplnila, čím nesplnila ani povinnosť uloţenú jej ustanovením § 39 ods. 3 písm. a/ vodného zákona v znení účinnom v čase vykonania kontroly a uloţenia sankcie, § 5 vyhlášky č. 100/2005 Z. z. a prílohy k tejto vyhláške. Ako správne uvádza ţalovaná, platnosť pôvodných dokumentov nadobudnutím účinnosti zákona č. 364/2004 Z. z. zrušená nebola, avšak pôvodný havarijný plán bol ţalobkyňou vypracovaný v roku 1999 pre objekt „sklad horľavín“ a v čase kontroly nebol vypracovaný havarijný plán pre výrobu olejového regenerátu, ktorého prevádzka sa začala v roku 2005. Preto ţalobkyňa mala splniť zákonnú povinnosť v zmysle § 39 ods. 3 písm. a/ vodného zákona v znení účinnom v čase vykonania kontroly a uloţenia sankcie, čo však preukázateľné urobila aţ na základe vykonanej kontroly. Vzhľadom na to, ţe ţalobkyňa ani v odvolaní neuviedla ţiadne skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa nebol vyporiadal uţ krajský súd, a ktoré by spochybňovali vecnú správnosť jeho rozhodnutia, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací viazaný tieţ rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/67/2007-85 z 18. februára 2011
250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil. 5Sţp/10/2011 14 O náhrade trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v súlade s ustanovením s § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c veta prvá OSP a
1 OSP nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania, a to ţalobkyni z dôvodu, ţe nebola v odvolacom konaní úspešná a ţalovanej z dôvodu, ţe jej v odvolacom konaní trovy nevznikli ako aj z dôvodu, ţe jej náhrada trov konania v správnom súdnictve zo zákona neprislúcha. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. septembra 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť rozhodnutia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.