1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie obvineného E. Z. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Ţilina rozsudkom zo 14. mája 2015, sp. zn. 28T/71/2012, uznal obvineného E. Z. za vinného v bode 1/ z prečinu nebezpečného vyhráţania
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. a v bode 2/ zo zločinu lúpeţe
1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., a to na skutkovom základe, ţe 1/ dňa
2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
1, ods. 2 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odloţil a obvinenému uloţil probačný dohľad nad jeho správaním so skúšobnou dobou v trvaní 4 (štyroch) rokov.
5 Tr. zák. zaviazal obvineného k povinnosti strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom, a to jedenkrát za šesť mesiacov
potreby a konkrétneho určenia probačného a mediačného úradníka počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zároveň
1 Tr. por. odkázal poškodeného Q. Z. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal obvinený E. Z. odvolanie, ktoré Krajský súd v Ţiline uznesením z 24. marca 2016, sp. zn. 3 To 142/2015,
por. zamietol. Proti rozhodnutiu podal obvinený E. Z. prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Ladislava Potockého dovolanie. Dovolanie oprel o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ a písm. l/ Tr. por. s tým, ţe bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, rozhodnutia sú zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a odvolací súd zamietol odvolanie, hoci na to neboli splnené podmienky. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. uviedol, ţe odmietnutím vykonania navrhovaných dôkazov, ktoré by objasnili vec, bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Rekonštrukciou skutku v bode 1/ by sa preukázal časový sled a 3 5 Tdo 70/2016 skutočnosť, či obvinený mal moţnosť skryť pištoľ predtým, ako prišiel s policajtom k svoju autu a zbraň mu ukázal. Táto zbraň pritom nebola identifikovaná. Svedkovia A. Z., Y. J., Y. W., Q.A. a I. B. potvrdili, ţe zbraň nemal a nikomu sa nevyhráţal. Skutku v bode 2/ sa nedopustil, keďţe na mieste činu nebol a zbraň vrátil Q.. Ani táto zbraň nebola identifikovaná. V čase spáchania skutku bol s Q. a W. a následne išiel po zákazníka do erotického salóna. Na preukázanie uvedených skutočností sa domáhal výpisu telefonických hovorov, prípadne záznamov z erotického salóna. Ďalej poukázal na nepreukázanie spôsobenia škody vo výške 100 Eur na vozidle patriace poškodenému Q. Z.. V tejto súvislosti ţiadal o zistenie, či vôbec bolo vydané povolenie na vjazd do pešej zóny pre Banana Taxi, ktoré mal z predmetného vozidla vziať. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. namietol absenciu nespochybniteľných dôkazov (fotografie, obrazové záznamy, zaistené veci, daktyloskopické stopy, trasologické stopy) preukazujúcich, ţe priloţil k hlave V. I. revolver a ţe sa s krátkou palnou zbraňou vyhráţal V. P.. Neboli zabezpečené policajné záznamy. Orgány činné v trestnom konaní a súdy sa uspokojili len s výpoveďami poškodených a nevierohodných svedkov. Taktieţ mala byť vykonaná rekonštrukcia, či z časového hľadiska mohol byť na mieste spáchania skutku pod bodom 2/. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2010, sp. zn. 5 To 20/2010, v ktorom sa uvádza potreba zistenia viny bez akýchkoľvek pochybností. Ďalej
obvineného vyplývajú zo skutkových zistení súdov niţšieho stupňa zásadné nedostatky právneho posúdenia veci, a to nepreukázanie všetkých znakov trestného činu, preto je rozhodnutie zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Súčasne neboli splnené zákonné dôvody na zamietnutie odvolania, keďţe v odvolaní obvinený jasne a zrozumiteľne argumentoval nezákonnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Dovolaciemu súdu navrhol, aby
1 Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona v neprospech obvineného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/, písm. l/ Tr. por., zrušil napadnuté uznesenie a rozsudok Okresného súdu Ţilina, nakoľko bol porušený zákon v ustanovení § 2 ods. 10, ods. 11, ods. 12, ods. 14 Tr. por. a § 272 ods. 3 Tr. por. a okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. 4 5 Tdo 70/2016 Dovolanie bolo zaslané na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Ţilina a poškodenému Q. Z., ktorí svoje zákonné právo nevyuţili. Najvyšší súd ako súd dovolací skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náleţitosti, či je prípustné, a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
1 Tr. por. dovolaním moţno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Ţiline ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným E. Z. prostredníctvom obhajcu, teda osobou oprávnenou
2 písm. b/, § 373 Tr. por., na Okresnom súde Ţilina, t.j. na mieste predpokladanom v ustanovení § 370 Tr. por., a v zákonnej 3-ročnej lehote. Dovolanie obvineného však nie je dôvodné. Dovolací súd úvodom pripomína, ţe dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, ţe dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávaţnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne uţšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú moţnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, ţe je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 5 5 Tdo 70/2016 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Obvinený v rámci dovolacích dôvodov
1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por. namietol nevykonanie navrhnutých dôkazov, ako aj absenciu jednoznačných dôkazov preukazujúcich vinu a z toho vyplývajúce nesprávne právne posúdenie zisteného skutku. Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie kaţdého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osobe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Z dikcie cit. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je totiţ jednoznačne zrejmé, ţe len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom.
ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môţe ísť aj o porušenie iných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným spôsobom. V predmetnej trestnej veci neboli dané dôvody povinnej obhajoby v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Tr. por., pričom obvinený E. Z. pri prvom výsluchu v postavení obvineného uviedol, ţe si obhajcu zatiaľ nevolí a neuplatňuje si ani nárok na jeho ustanovenie (č. l. 60). Obvinenému preto bolo umoţnené obhajovať sa sám (obvinený bol upovedomený aj o termínoch výsluchov svedkov) s tým, ţe obvinený uvedené právo aktívne vyuţíval uţ v prípravnom konaní prostredníctvom sťaţností (proti uzneseniam o začatí trestného stíhania a vzneseniu obvinenia) a podaní na doplnenie dokazovania a výsluchov svedkov. Po podaní obţaloby si obvinený zvolil za obhajcu JUDr. Ladislava Potockého (č. l. 198), ktorý pristupoval k obhajobe obvineného aktívne, zúčastňoval sa hlavných pojednávaní, podával návrhy na vykonanie dôkazov, ako aj na odňatie veci Okresnému súdu Ţilina a prikázanie 6 5 Tdo 70/2016 inému súdu, teda dohliadal na uplatňovanie jeho práv. Orgány činné v trestnom konaní a súdy v tomto smere poskytli adekvátny priestor na realizáciu práva obvineného na obhajobu a tento priestor bol zo strany obhajoby vyuţitý. V tomto smere dovolací súd pochybenia nezistil. Pokiaľ ide o obvineným namietané nevykonanie dôkazov, takúto námietku nemoţno úspešne podať v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa kaţdým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, ţe sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, ţe orgány činné v trestnom konaní a súd prvého stupňa rozhodli o návrhoch na vykonanie dôkazov. Vyšetrovateľ Policajného zboru po skončení preštudovania vyšetrovacieho spisu obvineným zamietol jeho návrh na vykonanie rekonštrukcie pre neúčelnosť a čiastočnú nerealizovateľnosť z dôvodu odstupu času a zmenených stavebno-technických podmienok. Rovnako zamietol doplnenie listinných materiálov (príkaz k jazde svedka P. a záznam o evidencii vozidla, na kto rom mal svedok P. jazdiť (č. l. 183 p.v.). Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom 14. mája 2015 odmietol
3 Tr. por. vykonať rekonštrukciu skutku na mieste samom z dôvodu, ţe išlo o okolnosť, ktorú bolo moţné zistiť inými skôr vykonanými dôkazmi, pričom by nešlo o rekonštrukciu, ale vyšetrovací pokus (č. l. 300). Za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. teda nemoţno povaţovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe pouţitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Tr. por., resp. práva
11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, ţe určitú skutkovú okolnosť po vaţuje za dokázanú a ţe ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c/ Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorá vyjadruje zásadu, ţe účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. 7 5 Tdo 70/2016 Zistenie skutku súdom na podklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a procesne (rozhodnutím súdu) podloţené zamietnutie dôkazných návrhov obvineného teda nemoţno povaţovať za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Obvinený tieţ argumentoval nezákonnosťou dôkazov, ktorá mala spočívať v nevyrovnaní sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a v nezabezpečení potrebných dôkazov. Za nezákonnosť však nemoţno povaţovať nevykonanie dôkazu, ktorý existuje iba v teoretickej rovine, pričom súdu z konania nie je známy a obvinený ho ani nenavrhol, resp. hodnotenie dôkazov zo strany súdu v rozpore s predstavami obvineného. Je plne na úvahe súdu, aby sám rozhodol v okolnostiach prípadu, ktoré dôkazy na zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, vykoná, bez ohľadu na to, ktorá zo strán konania ich navrhla. Námietky obvineného smerujú k rozsahu dokazovania a posúdenia dôkazov
jeho predstáv, čo nielen nespadá pod dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por., ale ani pod ţiaden iný dôvod dovolania
1 Tr. por. Dovolanie z dôvodu
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, ţe skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin alebo, ţe skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod nesprávnym pouţitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 aţ 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného trestu, súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 aţ § 43 Tr. zák.) a pod., i ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému 8 5 Tdo 70/2016 recidivistovi
2 Tr. zák. Toto ustanovenie sa vzťahuje a j na nesprávne pouţitie iných právnych predpisov neţ Trestného zákona, napr. Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, zákona o konkurze a reštrukturalizácii a pod., pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnej kvalifikácii skutku. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. je potrebné ďalej uviesť, ţe pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vţdy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôţu byť nesprávne skutkové zistenia, čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôţe ani meniť, ani dopĺňať. Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môţe obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom povaţujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôţe posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je moţné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. V trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov.
nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje ţiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Tr. por.,
ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. 9 5 Tdo 70/2016 Obvineným konštatovaný iný záver vyplývajúci z vykonaného dokazovania nenapĺňa dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. Dovolacie dôvody
1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por. teda neboli dané. Obvinený taktieţ namietol dovolací dôvod
1 písm. l/ Tr. por. s tým, ţe neboli splnené zákonné dôvody na zamietnutie odvolania. Uvedený dovolací dôvod je moţné aplikovať len v prípadoch, ţe odvolací súd zamietol odvolanie obvineného
por. (ak bolo odvolanie podané oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala, znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci uţ predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) a odvolací súd vzal na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou oprávnenou na podanie odvolania napriek tomu, ţe obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania. V predmetnom konaní odvolací súd odvolanie obvineného zamietol
ustanovenia § 319 Tr. por., preto ani tento dovolací dôvod nebol daný. Najvyšší súd nezistil naplnenie dovolacích dôvodov
1 písm. c/, písm. g/, písm. i/, písm. l/ Tr. por., a preto dovolanie obvineného E. Z.
c/ Tr. por. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 13. októbra 2016 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.