2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. OVBP 2013-637/2014-1/Pa zo dňa 26.08.2013 v časti výroku „Náhradu nákladov vynaloţených a preukázaných na prípravu a uskutočňovanie stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie, uplatní stavebník do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnos ti tohto rozhodnutia, podaním návrhu na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava“ a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 508,99 eura a iné trovy konania (súdny poplatok) vo výške 70 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd konštatoval, ţe zmyslom ustanovenia § 127 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len ,,stavebný zákon“) je, aby stavebník na základe rozhodnutia, ktorým je zrušené alebo zmenené vydané stavebné povolenie (z dôvodu nálezu mimoriadne významnej kultúrnej pamiatky) zároveň nadobudol vedomosť o tom, v akej výške sa mu uhradia náklady na prípravu a uskutočňovanie stavby, na ktorú bolo stavebné povolenie zrušené. Uvedené je moţné len tak, ţe v jednom rozhodnutí bude rozhodnuté aj o zrušení stavebného povolenia a aj o výške náhrady, z čoho je zrejmé, ţe o oboch veciach rozhoduje ten istý správny orgán, ktorým je
cit. ustanovenia stavebný úrad. V nadväznosti na uvedené krajský súd konštatoval, ţe nikto iný ako stavebný úrad v zmysle ustanovenia § 127 ods. 3 stavebného zákona nemá kompetenciu rozhodovať jednak o zmene alebo zrušení stavebného povolenia a taktieţ o určení výšky nákladov, ktoré sa nahradia stavebníkovi. Pokiaľ teda ţalovaný tvrdil, ţe kompetentným orgánom na rozhodovanie o určení výšky nákladov na prípravu a uskutočňovanie stavby, na ktorú bolo stavebné povolenie zrušené, je Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, uvedený názor ţalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na tom nič nemení ani tá skutočnosť, ţe takýto právny názor korešponduje s usmernením Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy a územného plánovania č. 2011/2930/V-466-1 zo dňa 07.03.
2 písm. a/ O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. V odôvodnení odvolania uviedol, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie vydal po tom, čo Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 11S/42/2012-78 zo dňa 19.02.2013 (ďalej aj ako ,,predchádzajúci rozsudok“) zrušil, pre neurčitosť výroku rozhodnutia, rozhodnutie vydané v predmetnej veci Krajským stavebným úradom v Trenčíne č. KSÚ 2012-464/2648-7/Pa zo dňa 24.09.2012 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný v ďalšom konaní rešpektoval právny názor súdu uvedený v predchádzajúcom rozsudku a po doplnení konania rozhodnutím č. OVBP 2013-637/2014-1/Pa zo dňa 26.08.2013 rozhodol v predmetnej veci. Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 11S/42/2012 zo dňa 19.02.2013, ktorým zrušil rozhodnutie ţalovaného č. KSÚ 2012-464/2648-7/Pa zo dňa 24.09.2012 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c/, d/ a e/ O.s.p. potvrdil, ţe právny názor ţalovaného týkajúci sa postupu
ust. § 127 ods. 3 stavebného zákona je správny. Dodal, ţe stavebný orgán nemá kompetenciu na vyčíslovanie výšky náhrady a uhradzovanie nákladov na prípravu a uskutočnenie stavby.
názoru krajského súdu v predchádzajúcom rozsudku si ţalobca náhradu
3 stavebného zákona v spojení s § 44 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len ,,zákon č. 49/2002 Z. z.“) musí uplatniť na pamiatkovom úrade. Ţalovaný namietal, ţe prvostupňový súd vo svojom rozsudku nereagoval na to, ţe v prechádzajúcom rozsudku sp. zn. 11S/42/2012 vyjadril krajský súd diametrálne odlišný právny názor, ktorý bol však pre ţalovaného záväzný (§ 250j ods. 7 O.s.p.) a ktorý ţalovaný dôsledne aplikoval pri svojom rozhodovaní. S poukázaním na dobu, ktorá uplynula od vydania napadnutého rozhodnutia ţalovaného (september 2013), ţalovaný skonštatoval, ţe ţalobca doručil pamiatkovému úradu návrh na začatia konania o úhradu nákladov na prípravu a uskutočnenie stavby „Podzemná parkovacia garáţ – Trenčín, centrum“ s odvolaním sa na napadnuté rozhodnutie ţalovaného. Pamiatkový úrad listom č. PÚ-13/15240- 5/76483/ZLN zo dňa 26.11.2013 vyzval ţalobcu na preukázanie platného právneho vzťahu, 8Sžo/4/2016 4 na základe ktorého ţalobca vykonával práva a povinnosti vlastníka nehnuteľnosti a potvrdenie vlastníka, ţe úhradu nákladov na prípravu a vykonávanie stavby neuplatnil/neuplatňuje od neho, resp. tretej osoby spravujúcej jeho vlastníctvo. V prípade preukázania takéhoto právneho vzťahu pamiatkový úrad pristúpi k špecifikácii oprávnených nákladov na prípravu a uskutočňovanie stavby „Podzemná parkovacia garáţ – Trenčín, centrum“, ktorej realizácia bola uplatnením § 127 ods. 3 stavebného zákona zrušená (v čase rozostavanosti bolo stavebné povolenie zrušené). Listom č. MK-1440/2015- 221/15869 zo dňa 20.10.2015 Ministerstvo kultúry SR usmernilo pamiatkový úrad vo veci úhrady nákladov ţalobcu. Ministerstvo kultúry SR odporučilo na preukázanie vynaloţených nákladov poţiadať znalecký ústav platne zapísaný v zozname Ministerstva spravodlivosti SR o vypracovanie znaleckého posudku. Listom č. PUSR-2015/8468-9/84109 zo dňa 26.11.2015 poţiadal pamiatkový úrad Ústav súdneho znalectva, Stavebná fakulta, Slovenská technická univerzita, Radlinského 11, 810 05 Bratislava 15, o vyhotovenie znaleckého posudku, resp. predbeţne navrhol otázky a podmienky pre znalecké dokazovanie. Stavebný zákon ani jeho vykonávacie prepisy neupravujú postup v konaní o úhradu nákladov na prípravu a uskutočňovanie stavby, na ktorú bolo stavebné povolenie zrušené. Slovné spojenie obsiahnuté v ust. § 127 ods. 3 stavebného zákona cit. „určí ako sa stavebníkovi uhradia náklady na prípravu a uskutočňovanie stavby, na ktorú bolo stavebné povolenie zrušené“
názoru ţalovaného nezakladá jeho povinnosť rozhodnúť o výške uhradených nákladov. Ţalovaný v napadnutom rozhodnutí určil, ako sa uhradia stavebníkovi náklady tým, ţe odkázal na jediný kompetentný orgán štátnej správy – Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, ktorý môţe
ust. § 44 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. rozhodnúť o náhrade nákladov stavebníka, v priamej súvislosti so špeciálnym postavením tohto orgánu chrániaceho verejný záujem na úseku pamiatkovej starostlivosti a v príčinnej súvislosti s touto ochranou, jej dokumentačným zabezpečením a odborným hodnotením. Vzhľadom na vyššie uvedené ţalovaný navrhol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/189/2013 zo dňa 28.10.2015 zmeniť tak, ţe ţaloba sa v celom rozsahu zamieta a náhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania sa ţalobcovi nepriznáva. Ţalovaný ţiadal v prípade úspechu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 70 eur (súdny poplatok za podanie odvolania). Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 13.03.2017 s tým, ţe trvá v celom rozsahu na podanej ţalobe a v plnom rozsahu sa stotoţňuje s rozsudkom 8Sžo/4/2016 5 krajského súdu. Právny názor vyjadrený v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/42/2012-78 zo dňa 19.02.2013,
ktorého stavebný orgán nemá kompetencie na vyčíslovanie výšky náhrady nákladov na prípravu a uskutočňovanie stavby, a
ktorého si ţalobca náhradu v zmysle § 127 ods. 3 stavebného zákona v spojení s § 44 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. musí uplatňovať na pamiatkovom úrade, smeroval voči odlišnému správnemu rozhodnutiu, neţ ktoré je predmetom tohto konania, pričom uvedený právny názor nebol a nie je pre súd záväzný. Odlišnosť oproti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/189/2013-72 zo dňa 28.10.2015 v danej veci spočíva aj v tom, ţe súd sa v predchádzajúcom rozsudku nevenoval prioritne otázke aplikácie ust. § 127 ods. 3 stavebného zákona, keďţe o zrušení napadnutého správneho rozhodnutia rozhodol pre neurčitosť výroku rozhodnutia. Ţalovaný nedokázal riadne zdôvodniť, prečo rozhodoval
ust. § 127 ods. 3 stavebného zákona o náhradách priznaných ţalobcovi iba odkazom na ustanovenia pamiatkového zákona, hoci o tomto mal rozhodnúť sám. Navyše ust. § 44 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. nenadväzuje na ust. § 127 ods. 3 stavebného zákona, ale výlučne na ust. § 28 ods. 1 písm. c/ zákona č. 49/2002 Z. z., ktoré sa na ţalobcu a na skutkové okolnosti daného prípadu nevzťahuje. Postup ţalovaného je v rozpore s princípom právnej istoty i zákonnosti činnosti verejnej správy, keďţe ţalovaný ako stavebný úrad má priamo na základe stavebného zákona právomoc rozhodovať o nárokoch ţalobcu
ust. § 127 ods. 3 stavebného zákona, a to nezávisle od ustanovení pamiatkového zákona. V tejto súvislosti ţalobca odkázal na ust. § 1 ods. 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov,
ktorého právomoc stavebných úradov vykonávajú iné orgány iba na základe osobitných zákonov. Ţalobca zároveň uviedol, ţe doteraz nebolo pamiatkovým úradom prijaté ţiadne meritórne rozhodnutie, a teda nebolo
ust. § 127 ods. 3 stavebného zákona rozhodnuté o uplatňovanej náhrade a jej výške ani zo strany pamiatkového úradu ani zo strany iného orgánu. V súvislosti so správnym rozhodnutím nepodal ţalobca podnet na mimoodvolacie konanie ani iný mimoriadny opravný prostriedok
správneho poriadku, či iného právneho predpisu. V súčasnosti sa zo strany pamiatkového úradu nekoná, pričom je konanie v štádiu pred vypracovaním znaleckého posudku, ktorý sa
vedomostí ţalobcu nezačal vypracúvať. Zo strany Okresného súdu Trenčín je vedené konanie ţalobcu proti 8Sžo/4/2016 6 Mestu Trenčín pod sp. zn. 38Cb/130/2010, v rámci ktorého bol vydaný rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38Cb/130/2010 zo dňa 20.07.2012, neskôr potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/126/2012 zo dňa 16.09.2014, ktorým sa priznala ţalobcovi suma 225.492,92 eura, zodpovedajúca nákladom vynaloţeným ţalobcom na zabezpečenie práv k pozemkom stavby. Uvedená suma bola ţalobcovi vyplatená, pričom ţalobca si v danom rozsahu poníţil svoj nárok uplatnený v konaní pred pamiatkovým úradom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol ţalobca rozsudok krajského súdu potvrdiť a ţalovaného zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania ţalobcu v sume 187,40 eura. Pamiatkový úrad sa listom zo dňa 13.03.2017 na výzvu odvolacieho súdu vyjadril k predmetnej veci s tým, ţe zákon č. 49/2002 Z. z. neupravuje spôsob určenia úhrady nákladov na prípravu a uskutočnenie stavby, na ktorú bolo stavebné povolenie zrušené z dôvodov
stavebného zákona, preto pamiatkový úrad pri vykonávaní predmetného rozhodnutia postupoval
zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O tejto skutočnosti informoval pamiatkový úrad ţalobcu listom č. PU-13/15240- 5/76483/ZLN zo dňa 26.11.2013. Znalecký posudok ohľadne úhrady nákladov za zrušenie povolenia stavby „Podzemná parkovacia garáţ – Trenčín, centrum“ nebol vyhotovený z dôvodu neposkytnutia súčinnosti zo strany ţalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,najvyšší súd“ alebo ,,odvolací súd“ alebo ,,Najvyšší súd SR“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, postupom
ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno priznať úspech. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil preskúmavané rozhodnutie ţalovaného č. OVBP 2013-637/2014-1/Pa 8Sžo/4/2016 7 zo dňa 26.08.2013, a to len v časti výroku „Náhradu nákladov vynaloţených a preukázaných na prípravu a uskutočňovanie stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie, uplatní stavebník do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, podaním návrhu na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava“. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) bolo posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
3 stavebného zákona, stavebný úrad môţe vydané stavebné povolenie zmeniť alebo zrušiť, ak počas stavby dôjde k nálezu mimoriadne významnej kultúrnej pamiatky, ktorej význam potvrdí Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, a určí ako sa stavebníkovi uhradia náklady na prípravu a uskutočňovanie stavby, na ktorú bolo stavebné povolenie zrušené.
1 zákona č. 49/2002 Z. z. vlastník kultúrnej pamiatky má právo
tohto zákona. 8Sžo/4/2016 8
2 zákona č. 49/2002 Z. z. právo na primeranú náhradu nákladov
10 a právo na náhradu majetkovej ujmy
1 písm. c/ a § 39 ods. 3 moţno uplatniť na pamiatkovom úrade v lehote do šiestich mesiacov od vzniku nároku a v rozsahu
osobitného predpisu, 29) inak právo zanikne. Z podkladov spisu krajského súdu, ktorého súčasť tvoril administratívny spis, odvolací súd zistil, ţe predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil preskúmavané rozhodnutie ţalovaného č. OVBP 2013- 637/2014-1/Pa zo dňa 26.08.2013, a to len v časti výroku „Náhradu nákladov vynaloţených a preukázaných na prípravu a uskutočňovanie stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie, uplatní stavebník do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, podaním návrhu na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava“, keď ţalovaný
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ,,správny poriadok“) v napadnutom rozhodnutí ďalej zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, ţe zrušil stavebné povolenie vydané stavebným úradom Mestom Trenčín č. SpSÚ 984/2007 - 003/Zm, Pk, MsÚ 82679/2007 dňa 12.10.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2007 na stavbu: „Podzemná parkovacia garáţ - Trenčín, centrum“, na pozemkoch CKN parcelné č. X., X. X., X., k.ú. T., pre stavebníka TATRA REAL, a.s., Dunajská 25, 811 08 Bratislava, t.j. pre ţalobcu. Ţalovaný - vychádzajúc z usmernenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy a územného plánovania č. 2011/2930/V-466-1 zo dňa 07.03.2011 - bol toho názoru, ţe zákonná povinnosť stavebného úradu určiť, ako sa stavebníkovi uhradia náklady na prípravu a uskutočňovanie stavby, na ktorú bolo stavebné povolenie zrušené, je dostatočne splnená tým, ţe stavebný úrad odkáţe stavebníka v rozhodnutí o zrušení stavebného povolenia na uplatnenie si nároku na náhradu nákladov vynaloţených a preukázaných na prípravu a uskutočňovanie stavby, podaním osobitného návrhu na pamiatkový úrad, v lehote do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca ţalobu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ako i z dôvodu, ţe v konaní správneho orgánu sú také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ţalobca konkrétne vytkol ţalovanému, ţe: 8Sžo/4/2016 9 1) zo znenia § 127 ods. 3 stavebného zákona nevyplýva, ţe by bolo právomocou iného orgánu ako stavebného úradu, určiť úhradu nákladov na prípravu a uskutočnenie stavby, na ktorú bolo stavebné povolenie zrušené, t.j. stavebný úrad nemohol ţalobcu odkázať s jeho nárokmi na iný orgán - Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Cesta na Červený most 6, Bratislava, 2) ţalovaný nezískal stanovisko Krajského pamiatkového úradu ani Pamiatkového úradu Slovenskej republiky k otázke náhrady nákladov ţalobcu a ţalovaný tak nemá ţiadnu vedomosť, či sa povaţuje Pamiatkový úrad Slovenskej republiky za vecne príslušný rozhodnúť na základe § 127 ods. 3 stavebného zákona. Ţalovaný vo vyjadrení k ţalobe navrhol ţalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Zotrval na svojom právnom názore, ţe nemá kompetenciu na vyčíslenie výšky náhrady nákladov na prípravu a uskutočnenie stavby, keďţe ho k tomu neoprávňuje stavebný zákon, ani ţiaden vykonávací predpis. Najvyšší súd SR z obsahu predloţeného súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré povaţuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne výstiţné sa stotoţňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva:
názoru odvolacieho súdu je zmyslom ustanovenia § 127 ods. 3 stavebného zákona to, aby stavebník na základe rozhodnutia, ktorým je zrušené vydané stavebné povolenie zároveň nadobudol vedomosť o tom, akým spôsobom (napr. vo výške určenej na základe znaleckého posudku) a v akej lehote (napr. do 60 dní po predloţení znaleckého posudku) sa mu uhradia náklady na prípravu a uskutočňovanie stavby, na ktorú mu bolo stavebné povolenie zrušené. Uvedené je moţné len tak, ţe v jednom rozhodnutí bude rozhodnuté aj o zrušení stavebného povolenia a aj o výške náhrady, z čoho je zrejmé, ţe o oboch veciach rozhoduje ten istý správny orgán, ktorým je
cit. ustanovenia stavebný úrad. Štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 Ústavy SR). Povinnosti moţno ukladať zákonom 8Sžo/4/2016 10 alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR). Z toho vyplýva, ţe povinnosť štátnemu orgánu môţe byť uloţená len zákonom alebo na základe zákona, a nie iným štátnym orgánom. Keďţe zákon priamo stavebnému úradu ukladá povinnosť určiť, ako sa stavebníkovi uhradia náklady na prípravu a uskutočňovanie stavby, na ktorú bolo stavebné povolenie zrušené, nemôţe stavebný úrad odkázať stavebníka na iný štátny orgán a tak uloţiť povinnosť rozhodnúť o úhrade nákladov inému štátnemu orgánu. Ţalovaný konal nad rámec zákona, keď si prisvojil kompetenciu uloţiť stavebníkovi, aby si uplatnil nárok na úhradu nákladov na inom štátnom orgáne ako je štátny orgán určený príslušným zákonom (stavebný zákon). Ţalovaný nemôţe svoju právomoc a zároveň aj zákonnú povinnosť (rozhodnúť o úhrade nákladov) svojvoľne preniesť na pamiatkový úrad. Ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. nadväzuje na ust. § 28 ods. 1 písm. c/ zákona č. 49/2002 Z. z., ktoré sa na ţalobcu a na skutkové okolnosti daného prípadu nevzťahuje.
citovaného ustanovenia si môţe vlastník kultúrnej pamiatky právo na náhradu majetkovej ujmy
ust. § 28 ods. 1 písm. c/ zákona č. 49/2002 Z. z. uplatniť na pamiatkovom úrade v lehote do šiestich mesiacov od vzniku nároku a v rozsahu
osobitného predpisu, inak právo zanikne.
ust. § 28 ods. 1 písm. c/ zákona č. 49/2002 Z. z. vlastník kultúrnej pamiatky má právo na primeranú náhradu preukázateľnej ujmy, ktorá mu vznikne aplikáciou tohto zákona alebo rozhodnutím
tohto zákona. Uvedené prichádza do úvahy napríklad vtedy, ak vlastníkovi kultúrnej pamiatky vzniknú obmedzenia a povinnosti v súvislosti so zabezpečením kultúrnej pamiatky, teda nejedná sa o náhradu nákladov spojených so stavbou stavebníkovi pri zrušení alebo zmene stavebného povolenia. Vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalobca nie je vlastníkom kultúrnej pamiatky ani pozemkov CKN parcelné č. X., X., X., X., k.ú. T., ale Mesto Trenčín (viď. LV č. X. pre Katastrálne územie: T.), nemôţe si nárokovať náhradu nákladov
citovaných zákonných ustanovení. Zákon č. 49/2002 Z. z. neupravuje spôsob určenia úhrady nákladov na prípravu a uskutočnenie stavby, na ktorú bolo stavebné povolenie zrušené z dôvodov
stavebného zákona, preto pamiatkový úrad pri vykonávaní predmetného rozhodnutia nepostupoval
zákona č. 49/2002 Z. z., ale
zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 8Sžo/4/2016 11 Rozhodnutie ţalovaného v napadnutej časti vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je vadou majúcou za následok jeho nezákonnosť rozhodnutia. Senát najvyššieho súdu v posudzovanej veci dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného neobsahuje ţiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť zrušujúceho rozsudku krajského súdu, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu
1 a 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil, stotoţniac sa s dôvodmi jeho rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd v zmysle ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe procesne úspešnému ţalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania spolu v sume 187,40 eura, pozostávajúcich z vyčíslenej náhrady trov právneho zastúpenia v zmysle § 9 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za 1 úkon právnej sluţby (písomné vyjadrenie k odvolaniu) v sume 147,33 eura + 20 % DPH a 1x paušálna náhrada v sume 8,84 eura + 20 % DPH. Ţalovaného zaviazal uhradiť náhradu trov konania v stanovenej lehote na účet právneho zástupcu ţalobcu. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, ţe ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňo m nadobudnutia jeho účinnosti.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. 8Sžo/4/2016 12 Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 30. marca 2017 JUDr. Jaroslava F Ú R O V Á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.