Najvyšší súd 6 ECdo 2/2017 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, proti povinnej I., naposledy trvale bytom v Košiciach, Ľ., o vymoženie 1.153,29 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 49Er/612/2010, o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z
- júna 2013 sp. zn. 13NcC/29/2013, takto r o z h o d o l : Dovolacie konanie z a s t a v u j e. Oprávnenej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
- Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) uznesením z
- júna 2013 sp. zn. 13NcC/29/2013 nevylúčil JUDr. Pavla Biroša z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
- Proti tomuto uzneseniu krajského súdu povinná podala dňa
- augusta 2013 dovolanie. Rozhodnutie krajského súdu považovala za nesprávne, pretože v inej veci, kde vystupuje ako žalobkyňa, bol aj tento sudca vylúčený a vec prikázaná Okresnému súdu Košice I. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil.
- Dňa
- júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
- júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, 2 6 ECdo 2/2017 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolanie v tejto veci bolo podané ešte pred
- júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti (funkčnej príslušnosti) bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. - ďalej len „O. s. p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“) rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 C. s. p. procesné účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po
- júni
- Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
- Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) predovšetkým skúmal, či opravný prostriedok podaný povinnou smeruje proti rozhodnutiu, ktoré bolo možné týmto opravným prostriedkom napadnúť.
- Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťal.
- Predpokladom postupu podľa citovaného zákonného ustanovenia bola existencia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté v inštančnom konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, v rámci prípustných riadnych opravných prostriedkov. O vylúčení sudcu z konania a rozhodovania veci na príslušnom súde rozhodoval senát nadriadeného súdu alebo senát toho istého súdu, ak išlo o sudcov Najvyššieho súdu, pričom táto príslušnosť, t. j. určenie, ktorý súd je nadriadený súd, nevyplývala z inštančného postupu, ale z organizačných vzťahov vo vnútri sústavy súdov. O vylúčení alebo nevylúčení sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci nerozhodoval krajský súd v inštančnom postupe, ale ako nadriadený súd. Takéto jeho rozhodnutie teda nebolo rozhodnutím odvolacieho súdu. Dovolanie proti nemu bolo preto vylúčené a Občiansky súdny poriadok ani neupravoval funkčnú príslušnosť najvyššieho súdu na jeho prejednanie.
- Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, 3 6 ECdo 2/2017 ktorá inak do právomoci súdu patrí, predstavovala neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Najvyšší súd preto v podobných prípadoch konania zastavoval podľa § 103 a § 104 ods. 1 O. s. p.
- Povinná podaným dovolaním zamýšľala vyvolať účinok spočívajúci v uskutočnení dovolacieho prieskumu rozhodnutia, ktorým krajský súd rozhodol o nevylúčení sudcu z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Na preskúmanie takéhoto rozhodnutia v súvislosti s už uvedeným nemal najvyšší súd funkčnú príslušnosť. Povinnou zamýšľaný účinok preto v čase podania dovolania nenastal a nemohol ostať ani zachovaný po
- júni 2016 v zmysle § 470 ods. 2 C. s. p. Najvyššiemu súdu tak neostávalo iné, než dovolacie konanie podľa § 161 ods. 2 C. s. p. zastaviť.
- O náhrade trov dovolacieho konania bolo potom rozhodnuté podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 256 ods. 1 C. s. p., keď zastavenie dovolacieho konania procesne zavinila povinná, no oprávnenej preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2017 JUDr. Ivan M a c h y n i a k, v. r. predseda senátu JUDr. Rudolf Čirč, v. r. člen senátu JUDr. Danica K o č i č k o v á, v. r. členka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.