1, ods. 2 písm. b/ s poukazom na § 138 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona a pre prečin porušovania domovej slobody
1 Trestného zákona, o dovolaní obvineného P. H. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 10. septembra 2014, sp. zn. 7To/87/2014, takto r o z h o d o l :
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného P. H. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Košice I z 26. júna 2014, sp. zn. 1T 75/2013, bol obvinený P. H. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závaţného zločinu vraţdy
1, ods. 2 písm. b/ (s poukazom na § 138 písm. c/), písm. e/ Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody
1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ţe v dobe od 22.00 hod. dňa 31.03.2013 do 02.00 hod. dňa 01.04.2013 v obci P. vošiel doposiaľ nezisteným spôsobom do riadne oploteného rodinného domu súpisného čísla X., v ktorom spal jeho majiteľ P. S., kde po prehľadaní obytných miestností odcudzil šperky zo ţltého kovu, a to jeden pár dámskych náušníc v hodnote 113,18 Eur, pánsku obrúčku v hodnote 48,05 Eur a dámsku obrúčku v hodnote 29,36 Eur a finančnú hotovosť vo výške 540 Eur, pričom bol vyrušený majiteľom domu P. S., ktorého okamţite a nečakane napadol s úmyslom usmrtiť tým spôsobom, ţe ho presne nezisteným spôsobom bodno- 2 6 Tdo 81/2016 rezným predmetom opakovane bodol veľkou intenzitou päťkrát do pravej čelovo-temennej oblasti hlavy, jedenkrát do hrudníka do pravého prsného svalu a jedenkrát do ľavého ramena, čím došlo k prebodu lebky poškodeného a k smrteľnému bodnoreznému poraneniu mozgu. Následne bezvládne leţiacemu poškodenému dvakrát obtočil okolo krku kábel predlţovacej šnúry so sklznou slučkou, a tento opakovane zatiahol, čím došlo k usmrteniu poškodeného. Obvinenému P. H. bol za to súdom prvého stupňa uloţený
1, ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 22 (dvadsaťdva) rokov nepodmienečne.
3 písm. b/ Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia.
2 Trestného zákona súd zároveň zrušil vo výroku o treste uloţený trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 3T 60/2013, zo dňa 10.04.2013, právoplatným dňa 04.05.2013, ktorým mu bol
2 písm. a/, § 194 ods. 1 Trestného zákona uloţený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
1 Trestného zákona súd uloţil obvinenému ochranný dohľad v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
1 Trestného poriadku súd uloţil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej M. V., nar. X. v K., trvalé bytom P. č. X., okres G., prechodne bytom J., škodu vo výške 390,22 eur.
2 Trestného poriadku súd poškodenú M. V. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený P. H. a okresný prokurátor. 3 6 Tdo 81/2016 Krajský súd v Košiciach o podaných odvolaniach rozhodol rozsudkom z 10. septembra 2014, sp. zn. 7To/87/2014, tak, ţe
l písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloţenom treste.
3 Tr. por. obvinenému od 4.6.2013 uloţil
l, § 41 ods. 2 Trestného zákona, s pouţitím § 37 písm. a/, písm. h/, písm. m/, § 38 ods.6 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov.
3 písm. b/ Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia. Súd zároveň
2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uloţený trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 3 T 116/2013, zo dňa 24.6.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.9.2013, ktorým bol obvinenému
2 písm. a/ Tr. zák. uloţený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, ktorého výkon
l písm. a/ Tr. zák. mu bol podmienečne odloţený a
l Tr. zák. bola určená skúšobná doba v trvaní 25 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
por. súd zamietol odvolanie obvineného. V ďalšej časti ostal napadnutý rozsudok nezmenený. Proti vyššie citovanému rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal obvinený dovolanie dňa
obvineného za závaţné porušenie práva na obhajobu. Navyše táto svedkyňa nebola poučená o práve nevypovedať a k výpovedi bola nútená neľudským zaobchádzaním, čo tieţ moţno povaţovať za závaţný nedostatok. 4 6 Tdo 81/2016 Ďalším rozhodujúcim dovolacím dôvodom je
obvineného to, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Poukázal na to, ţe v konaní nebol produkovaný ţiaden priamy dôkaz o vine odsúdeného. Uviedol, ţe bol uznaný za vinného len na základe súhrnu priamych dôkazov, ktoré neboli vyhodnotené správne. V tejto súvislosti poukázal na mnoţstvo nevyriešených otázok, ktoré spôsobujú nepreskúmateľnosť odvolacieho ako aj prvostupňového rozsudku. Obvinený počas celého konania popieral svoju vinu zo skutku, ktorý sa mu kládol za vinu. Ďalej uviedol, v konaní však nebol vykonaný ţiaden dôkaz o tom, ţe by práve odsúdený spôsobil poškodenému smrť, nebola zaistená ani vraţedná zbraň, teda v intenciách zásady in dubio pre reo nebola preukázaná nad mieru všetkých pochybností odsúdenému vina. Obvinený namietal, ţe na spáchaní skutku sa podieľalo viacero páchateľov, avšak s týmto sa prvostupňový i odvolací súd nijako nevysporiadali. Zároveň navrhol vykonať viacero dôkazov, ktoré vykonané neboli. Vykonanou rekonštrukciou by bolo totiţ dokázané, ţe svedok Topoly obvineného nemohol v ţiadnom prípade reálne vidieť na zastávke. Zdôraznil, ţe pri tak závaţných skutkoch, ktoré sa mu kládli za vinu, je potrebné vykonať aj dôkazy, ktoré svedčia v prospech obvineného a v ţiadnom prípade nemoţno pri dôkaznej situácii aká bola v tomto konaní, prevziať za svoje len dôkazy, ktoré nasvedčujú vine. Obvinenému nie je zrejmé, z akých dôvodov súd nevykonal ním navrhovanú konfrontáciu so svedkyňou B. ako aj ďalšími svedkami.
obvineného je rozhodnou skutočnosťou tieţ to, ţe v konaní nebol preukázaný surový a trýznivý spôsob vraţdy, čím je aj skutok nesprávne kvalifikovaný a bola pouţitá nesprávna trestná sadzba, čím bol uloţený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ďalej uviedol, ţe zo ţiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva ani to, ţe by sa obvinený dopustil prečinu porušovania domovej slobody. Poškodený predsa mohol obvineného pustiť do obydlia aj dobrovoľne a ustálenie, ţe sa tak nestalo je
obvineného len dôkazmi nepodloţenou fabuláciou. Na záver obvinený opätovne vyhlásil, ţe sa skutku, za ktorý bol odsúdený nedopustil a v ţiadnom prípade poškodeného nezavraţdil a ani neoprávnene nevnikol a nezotrval v jeho obydlí. Vyššie uvedené námietky boli síce obvineným opakovane uvádzané, avšak s mnohými sa prvostupňový ani odvolací súd riadne nevysporiadali, svoje úvahy riadne neodôvodnili, absentuje vysporiadanie sa s týmito námietkami v odôvodnení rozsudkov, čím sú
názoru obvineného tieto rozsudky nepreskúmateľné. 5 6 Tdo 81/2016 Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7To/87/2014. ako aj rozsudok Okresného súdu Košice, sp. zn. 1T/75/2013, a vrátil mu vec na ďalšie konanie. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor krajskej prokuratúry podaním z 26.8.2016, v ktorom uviedol, ţe nezistil naplnenie v dovolaní namietaných dovolacích dôvodov, nakoľko sú len opakovaním následne namietaných a dodatočne uvádzaných skutočností neodôvodňujúcich prípadnú obnovu konania. Nesúhlasí s tvrdením obvineného, ţe bol uznaný za vinného na základe nepriamych dôkazov, ktoré neboli vyhodnotené správne, nakoľko vykonané dôkazy vytvárajú logickú reťaz do seba zapadajúcich argumentov o zavinenom konaní obvineného s následkom bezdôvodného, nezmyselného usmrtenia poškodeného vo vlastnom dome. K dovolacím námietkam uviedol, ţe vymenované svedecké výpovede nadväzujú na objektívne zistené skutočnosti (daktyloskopické stopy obvineného v kúpeľni domu poškodeného, DNA obvineného na elektrickom kábli na krku poškodeného) a tieto sa vzájomne dopĺňajú a na seba bezprostredne nadväzujú. Výpovede obvineného sú
názoru prokurátora nestabilné v snahe zníţiť trestnú zodpovednosť a s poukazom na závery znaleckého posudku sú nehodnoverné. Uviedol, ţe výsluchy matky obvineného sa uskutočnili v prítomnosti obhajcu bez následne prezentovaných námietok. Tieţ poukázal na aktivity matky obvineného spočívajúce v speňaţení lupu a výroby alibi odsúdeného, cez ďalších svedkov, s ktorými sa súdy v odsudzujúcich rozsudkoch vysporiadali pri hodnotení dôkazov. Má za to, ţe zo strany obvineného sa jedná o opakovane prezentované tvrdenia spochybňujúce dôkazy v jeho neprospech, pričom doposiaľ v návrhu na obnovu konania a rovnako ani v tomto dovolaní nenavrhol ţiadny konkrétny verifikovateľný dôkaz. Prokurátor uviedol, ţe obvineným navrhnuté dôkazy (rekonštrukcia a konfrontácie so svedkami) nijakým spôsobom nespochybňujú objektívne dôkazy svedčiace o vine odsúdeného. Dodal, ţe surový spôsob usmrtenia je zrejmý zo spôsobu prevedenia útoku, kedy uţ bezvládne chrčiace telo bolo ešte škrtené skĺznou slučkou. Vzhľadom na to, ţe v predmetnej veci nie je preukázaný dovolací dôvod, navrhol dovolanie zamietnuť. K dovolaniu obvineného sa vyjadrila poškodená M. V. podaním z 9.9.2016, v ktorom uviedla, ţe sa nestotoţňuje s podaným dovolaním obvineného, keďţe obvinený uviedol v dovolaní a doplnení dovolania nepravdivé skutočnosti. 6 6 Tdo 81/2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) primárne zistil, ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a ţe spĺňa tieţ obligatórne obsahové náleţitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka dovolania uvedená v prvej vete § 372 ods. 1 Tr. por., keďţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
1 písm. g/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
1 písm. h/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak bol uloţený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uloţený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť.
1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Pokiaľ ide o uplatňovaný dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. najvyšší súd zdôrazňuje tú skutočnosť, ţe zákon pre jeho uplatnenie predpokladá nie kaţdé porušenie práva na obhajobu, ale len jeho zásadné porušenie. Zásadným porušením práva na obhajobu, 7 6 Tdo 81/2016 zakladajúcim uvedený dôvod dovolania, sa pritom rozumie predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe. Právo na obhajobu sa vzťahuje na celé trestné konanie a všetkým orgánom činným v trestnom konaní ako aj súdu je uloţené umoţniť osobe, proti ktorej sa konanie vedie, uplatnenie jej práv. Zmyslom tejto základnej zásady je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov a práv obvineného, prispieť k náleţitému zisteniu skutkového stavu veci a tieţ k vydaniu zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe obvinený mal v konaní pred súdom moţnosť navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúţiace na jeho obhajobu, čo napokon aj vyuţil a o týchto návrhoch súdy aj zákonným spôsobom rozhodli. Taktieţ všetky ostatné práva, ktoré sú vyjadrením práva na obhajobu a podmienky na spoľahlivé zistenie objektívnej pravdy boli v predmetnej veci riadne zabezpečené. Obvinený P. H. mal právo zvoliť si obhajcu a poţadovať, aby bol vypočúvaný za jeho účasti, radiť sa s ním počas úkonov vykonávaných orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom ako aj ţiadať, aby sa obhajca zúčastnil na iných úkonoch prípravného konania, nakoľko povinnosťou obhajcu je najmä poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, na obhajovanie jeho záujmov účelne vyuţívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone. Pokiaľ ide o obvineným uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., najvyšší súd konštatuje, ţe svedkyňa, matka obvineného N. B., bola v prípravnom konaní vypočutá v prítomnosti ustanoveného obhajcu JUDr. R. F., ktorý tak mal moţnosť klásť svedkyni otázky, čím bolo právo obvineného na obhajobu dostatočným spôsobom zabezpečené (č.l. 133-137 vyšetrovacieho spisu). Svedkyňa bola poučená v zmysle § 130 ods. 1 Tr. por., mala právo odoprieť vypovedať, ktoré ale nevyuţila. Preto pokiaľ súd na hlavnom pojednávaní dňa 12.12.2013 prečítal zápisnicu o jej skoršej výpovedi z prípravného konania, postupoval v súlade s § 263 ods. 1 Tr. por. Pokiaľ ide o výhradu obvineného spočívajúcu na tom, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, najvyšší súd zdôrazňuje, ţe nemoţno úspešne podať dovolanie z dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. na podklade toho, ţe sa návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovelo, alebo sa obvinený domnieva, ţe jeho vina nebola preukázaná bez pochybností a mal byť oslobodený. 8 6 Tdo 81/2016 Ďalej treba zdôrazniť tú skutočnosť, ţe nie je predmetom skúmania dovolacieho súdu, akým spôsobom sa súdy niţších stupňov vysporiadali s hodnotením jednotlivých dôkazov, resp. aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili, pretoţe tu ide o otázky skutkového charakteru, ktoré sú v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. z dovolacieho konania vylúčené. Uvedené pritom rovnako platí tieţ i pre odmietnutie vykonania obvineným navrhovaných dôkazov, ktorých vykonanie ani jeden z konajúcich súdov nepovaţoval za potrebné z hľadiska náleţitého zistenia skutkového stavu (v tomto smere viď i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2009, sp. zn. 2 Tdo 45/2009, uverejnené pod R 21/2010). Len s poukazom na nesúhlas s hodnotením dôkazov, resp. odmietnutím vykonania navrhovaných dôkazov nemoţno vyvodzovať tento dovolací dôvod. V tomto smere najvyšší súd povaţoval za potrebné dodať zároveň tieţ to, ţe je výsostným právom súdu zváţiť akú voľbu dôkazného prostriedku pouţije pri plnení povinnosti
10 Tr. por., resp. práva
1 Tr. por. a či určitú skutkovú okolnosť, ktorú povaţuje za dokázanú, bude overovať ďalšími dôkaznými prostriedkami. Nad rámec uvedeného a pre pochopenie veci obvineným, aj keď je to v rozpore s tvrdeniami uvedenými v predchádzajúcom odseku Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje v súvislosti s vykonanými dôkazmi na výpoveď matky obvineného, N. B., ktorá svojou výpoveďou usvedčila obvineného zo spáchaného trestného činu. Z výpovedí matky obvineného a jeho druţky, E. Ţ., tieţ vyplýva, ţe vedeli o existencii finančnej hotovosti, resp. šperkoch, ktoré neskôr zaloţili v záloţni. Túto skutočnosť potvrdil svedok E. S.. Je potrebné poukázať na zaistené stopy pri obhliadke miesta činu, na ktoré upriamil pozornosť súd druhého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 8, ktorý uvádza, ţe stopa č. 16, ktorá bola zaistená na hornej vonkajšej hrane vane v kúpeľni domu poškodeného, ktorá je zhodná s odtlačkom palca ľavej ruky obvineného P. H.. Ďalej bola zaistená stopa z papierovej obálky na posteli v spálni rodinného domu poškodeného P. S., ktorá bola vyhodnotená ako daktyloskopická stopa pochádzajúca od obvineného. Analýzou DNA boli tieţ zaistené stopy od obvineného nachádzajúce sa na elektrickom kábli obtočenom okolo krku nebohého. V posudzovanom prípade bolo na základe vykonaných dôkazov (svedecké výpovede, spolu s listinnými dôkazmi a znaleckým dokazovaním ako aj ďalšími dôkazmi, ako je ohliadka miesta činu spolu so zaistenými stopami - analýza DNA stôp) bez akýchkoľvek pochybností preukázané, ţe obvinený P. H. spáchal skutok uvedený v obţalobe. Súd nemal ţiadne 9 6 Tdo 81/2016 pochybnosti o tom, ţe dôkazy, ktoré súd vykonal zákonným spôsobom vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. Čo sa týka v danom prípade uplatneného dôvodu dovolania
1 písm. i/ Tr. por., tak ani v tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ţiadnu opodstatnenosť námietok obvineného, pretoţe ako uţ aj bolo skôr spomenuté, skutkový stav tak, ako bol zo strany súdov niţších stupňov zistený je pre dovolací súd záväzný a pokiaľ ide potom o jeho právne posúdenie, takto to je i
jeho názoru správne, keďţe posudzovaný skutok napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závaţného zločinu vraţdy
1, ods. 2 písm. b/ s poukazom na § 138 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody
1 Trestného zákona. Dovolací dôvod
1 písm. h/ Tr. por. nemôţe byť naplnený tým, ţe súd na základe nesprávnej právnej kvalifikácie aplikoval nesprávnu trestnú sadzbu, nakoľko v konaní nebol preukázaný surový a trýznivý spôsob vraţdy. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu druhého stupňa na str. 10, ktorý sa s uvedeným tvrdením obvineného uţ argumentačne vysporiadal. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe dovolanie z uvedeného dôvodu moţno podať, ak obvinenému bol uloţený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej v Trestnom zákone alebo obvinenému bez uloţený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa. Uloţením trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa rozumie uloţenie trestu odňatia slobody obvinenému mimo trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom za trestný čin, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným, ako aj prekročenie maximálne povolenej výmery trestu (trestu domáceho väzenia, trestu povinnej práce, peňaţného trestu, zákazu činnosti, zákazu pobytu a vyhostenia a pod.). Dovolanie z uvedeného dôvodu moţno podať aj vtedy, ak súd uloţil obvinenému taký druh trestu, ktorý Trestný zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (napr. uloţenie trestu prepadnutia majetku za prečin). Pokiaľ ide o uloţený trest odňatia slobody, ide o taký druh trestu, ktorého uloţenie zákon za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, pripúšťa a rovnako tak výmera tohto trestu je v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby. 10 6 Tdo 81/2016 Dovolací súd nezistil ţiaden dovolací dôvod, na základe ktorého by mohol vyhovieť obvinenému a zrušiť napadnuté rozhodnutie, a preto odvolanie obvineného ako nedôvodné odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 28. februára 2017 JUDr. Daniel H u d á k , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.