1, 2 českého Trestného zákonníka (skutok uvedený v bode I.1), ako prečin
1, 3 českého Trestného zákonníka (skutok uvedený v bode I.2) a ako prečin
1 českého Trestného zákonníka (skutok uvedený v bode II). Proti tomuto uzneseniu podal F. U. ako oprávnená osoba v zmysle § 22 ods. 7 zákona o EZR v zákonom stanovenej lehote sťažnosť (č.l. 125-126). V dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že nikdy nedal súhlas, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti. Tohto zasadnutia sa chcel osobne zúčastniť, v čom mu bolo zabránené, nakoľko je neoprávnene izolovaný v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. Keďže sa nemohol 3 5 Tost 10/2017 zúčastniť, boli porušené jeho práva. Ďalej uviedol, že na Slovensku má družku a s ňou dve maloleté deti, preto chce trest vykonať na Slovensku. V Čechách nemá nikoho. Z ustanovenia § 22 odsek 7 zák. č. 154/2010 Z. z. o EZR vyplýva, že proti rozhodnutiu krajského súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu je prípustná sťažnosť vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 odsek 1, a taká sťažnosť má potom odkladný účinok. Podľa § 23 odsek 1 vyššie citovaného zákona vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu sa odmietne, ak a/ sa na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, vzťahuje amnestia, ktorá bola udelená v Slovenskej republike, a slovenský právny poriadok upravuje právomoc slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu, b/ vykonávajúci justičný orgán má informáciu, že konanie vedené v niektorom členskom štáte proti vyžiadanej osobe pre ten istý skutok právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom bol vynesený, c/ vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, d/ skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným činom podľa § 4 ods. 4 a 5; vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám alebo k mene nie je možné odmietnuť výkon zatýkacieho rozkazu iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu, alebo e/ vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody vyžiadanej osoby sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, alebo f/ súd na základe postupu § 21 a rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, na základe ktorého bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, do Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu (zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov). Z odôvodnenia sťažnosti najvyšší súd zistil, že F. U. v nej neuplatnil ani jeden dôvod uvedený v § 23 odsek 1 vyššie citovaného zákona o EZR, pre ktorý by mohlo dôjsť k 4 5 Tost 10/2017 odmietnutiu vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu, hoci bol o tom v napadnutom uznesení správne poučený. Podanie sťažnosti bez uplatnenia niektorého z dôvodov taxatívne uvedených v § 23 ods. 1 vyššie citovaného zákona nespĺňa podmienku prípustnosti sťažnosti podľa ustanovenia § 22 odsek 7 zákona o EZR, a preto najvyšší súd sťažnosť F. U. podľa § 193 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zamietol ako neprípustnú. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť. V Bratislave 23. marca 2017 JUDr. Peter S z a b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.