Najvyšší súd Slovenskej republiky 5 Cdo 1294/2015 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Mariána Sluka, PhD., v spore ţalobcu Bc. B. P., bývajúcemu v T., zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Kubánim, so sídlom v Piešťanoch, Teplická 121, proti ţalovanej Stredná priemyselná škola dopravná, so sídlom v Trnave, Študentská 23, IČO: 00 491 861, zastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou Chrenkovou, so sídlom v Piešťanoch, Adama Trajana 12, o náhradu mzdy, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 13 C 20/2011, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
- apríla 2015 sp.zn. 9 Co 162/2015, takto r o z h o d o l : I. Dovolanie o d m i e t a. II. Ţalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
- Okresný súd Trnava (ďalej aj ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom z
- októbra 2014, č.k. 13 C 20/2011-405 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 9,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 548,10 € od
- marca 2009 do
- decembra 2012, náhradu mzdy za mesiac február 2009 vo výške 140,34 € spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 140,34 € od
- marca 2009 do zaplatenia, náhradu mzdy za mesiac marec 2009 vo výške 688,44 € spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 688,44€ od
- apríla 2009 do zaplatenia, náhradu mzdy za mesiac apríl 2009 vo výške 688,44 € spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 688,44 € od
- mája 2009 do zaplatenia, náhradu mzdy za mesiac máj 2009 vo výške 688,44 € spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 688,44 € od
- júna 2009 do zaplatenia, náhradu mzdy za mesiac jún 2009 vo výške 688,44 € spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 688,44 € od
- júla 2009 do zaplatenia, náhradu mzdy za mesiac júl 2009 vo výške 688,44 € 2 5 Cdo 1294/2015 spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 688,44 € od
- augusta do zaplatenia. Druhým výrokom ţalobu o náhradu mzdy vo zvyšku zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania si vyhradil na samostatné rozhodnutie do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. S ohľadom na postup ţalovanej súd ţalobcovi priznal nárok na náhradu mzdy za obdobie od februára 2009 do júla 2009 spolu s príslušenstvom, keď zohľadnil ţalovanou zaplatenú sumu 548,10 €. Súd povaţoval súdom priznanú náhradu mzdy spolu s náhradou mzdy, ktorú úţ ţalovaná ţalobcovi vyplatila, za dostatočnú a zodpovedajúcu účelu a funkciám náhrady mzdy, t.j. s jej satisfakčnou, sankčnou a sociálnou funkciou. Uviedol, ţe náhrada mzdy uţ ţalovaným vyplatená za prvých 12 mesiacov spolu s náhradou mzdy priznanou súdnym rozhodnutím za ďalších 6 mesiacov uvedené funkcie plne napĺňa a predstavuje pre ţalobcu dostatočnú satisfakc iu, ako aj sociálnu ochranu, zároveň je i dostatočnou sankciou pre ţalovanú za postup, ktorý zvolila pri skončení pracovného pomeru so ţalobcom. Vo zvyšnej časti ţalobu zamietol, pretoţe nárok ţalobcu na náhradu mzdy za toto obdobie povaţoval za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ţalobca nespĺňal kvalifikačné predpoklady pre výkon práce u ţalovanej a tieţ z dôvodu, ţe náhrada mzdy za ďalšie obdobie by uţ nespĺňala svoju sociálnu funkciu, keď ţalobca ako starobný dôchodca nebol odkázaný na príjem zo zamestnania, nesnaţil sa nájsť si preto inú pre neho vhodnú prácu, ako aj z dôvodu, ţe celkovú ţalovanou mu vyplatenú sumu náhrady mzdy s príslušenstvom, ako aj náhrady mzdy priznanej mu súdnym rozhodnutím, povaţoval na okolnosti prípadu za dostatočnú. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Proti druhému výroku tohto rozhodnutia, ktorým súd ţalobu v časti zamietol, podal odvolanie ţalobca.
- Krajský súd v Trnave rozsudkom z
- apríla 2015 sp.zn. 9 Co 162/2015 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods.1 a 2 O.s.p.), s tým, ţe o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, na ktoré v podrobnostiach odkázal. Dodal, ţe v preskúmavanom prípade by priznanie mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov vo väčšej miere, ako to urobil súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí zásadným spôsobom, odporovalo nielen dobrým mravom, ale aj zásadám spravodlivosti a primeranosti. Ţalobca v priebehu konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zo strany ţalovaného nepreukázal, ţe by bol ochotný 3 5 Cdo 1294/2015 vykonávať prácu u ţalovaného, nepreukázal, ţe sa uchádzal o zamestnanie u iného zamestnávateľa. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 4 O.s.p.
- Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dovolaním ţalobca (ďalej aj ,,dovolateľ“). Dôvodnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Namietal, ţe skutočnosti uvedené v rozhodnutí odvolacieho súdu sú nepravdivé, nesprávne, pričom dané rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa jeho názoru odvolací súd vychádza l z nepravdivých tvrdení ţalovane j, z nesprávneho zistenia skutkového stavu prejednávanej veci a z nesprávnych záverov súdu prvej inštancie. Rozhodnutie odvolacieho súdu povaţoval za nesprávne aj z dôvodu, ţe odvolací súd v stručnom a nekonkrétnom odôvodnení jeho rozhodnutia odkázal a odvolával sa na nepravdivé a nesprávne závery uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie. Podrobne poukázal na skutkový a právny stav veci. Mal za to, ţe mu prináleţí náhrada mzdy za celú dobu trvania súdneho sporu o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru z
- septembra
- Navrhoval, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
- Ţalovaná povaţovala dovolanie ţalobcu za nedôvodné a navrhovala, aby ho dovolací súd zamietol.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je potrebné odmietnuť, pretoţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
- Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred
- júlom 2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto 4 5 Cdo 1294/2015 zákona, zostávajú zachované), a procesnú prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ustanovení § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O.s.p.
- Ţalobca dovolaním napadol potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozhodnutí uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., voči ktorým bolo dovolanie prípustné.
- Predmetné dovolanie by bolo prípustné len vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/, aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ich existenciu nezistil ani dovolací súd; nepreukázané boli tieţ vady konania namietané ţalobcom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
- Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ţalobca namietal vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ktorú videl v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu zakladajúcom jeho nepreskúmateľnosť. Podľa stanoviska, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu
- decembra 2015 a je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods.1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.
- V zmysle citovaného stanoviska bola vada nepreskúmateľnosti rozhodnutia namietaná dovolateľom povaţovaná za tzv. inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá však v súlade s doterajšou konštantnou judikatúrou najvyššieho súdu prípustnosť dovolania nezakladala (pozri napr. sp.zn. 3 MCdo 16/2008 a 6 Cdo 84/2010, 5 MCdo 10/2010, 3 Cdo 166/2012, 4 Cdo 107/2011).
- Len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch mohla nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať vadu v zmysle § 237 ods.1 písm. f/ O.s.p., a to napríklad ak rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom ako celok neobsahovalo vôbec ţiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie malo také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blíţia k „justičnému omylu“. Podľa 5 5 Cdo 1294/2015 judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiţ princíp právnej istoty môţe ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov (pozri Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôleţitosti pre súdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009).
- Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie spĺňalo kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. z hľadiska formálnej štruktúry a obsahovalo aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáţe na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení iba poukáţe na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Skutočnosť, ţe ţalobca mal na vec odlišný názor a ţe rozhodnutia súdov neboli odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí a existencii vady v zmysle § 237 ods.1 písm. f/ O.s.p.
- Dovolací súd zdôrazňuje, ţe pri posudzovaní splnenia poţiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).
- Dovolateľ v dovolaní taktieţ namietal, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívajúcou v nesprávnom zistení skutkového stavu súdmi niţšej inštancie. Tzv. iná vada konania v súlade s doterajšou konštantnou judikatúrou najvyššieho súdu nezakladala procesnú prípustnosť podaného dovolania (viď R 37/1993 a niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011). Dovolací súd mohol pristúpiť 6 5 Cdo 1294/2015 k preskúmaniu tohto dovolacieho dôvodu len v procesne prípustnom dovolaní, čo však nie je prípad prejednávanej veci.
- Dovolateľ v dovolaní zároveň namietal, ţe rozhodnutia súdov niţšej inštancie sú po právnej stránke nesprávne. Nesprávne právne posúdenie veci súdom však prípustnosť dovolania nezakladalo (viď R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014), preto sa týmito námietkami dovolací súd nemohol zaoberať.
- V danom prípade prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p., preto najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2017 JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. JUDr. Helena Haukvitzová, v.r. JUDr. Marián Sluk, PhD, v.r. Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová 7 5 Cdo 1294/2015