← Slovensko

dovolanie obvinenej

N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 90/2016 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Štefana Michálika v trestnej veci obvinenej Ing. M. S . pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 3 Tr. zák. účinného do

  1. januára 2006 prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
  2. februára 2017 v Bratislave dovolanie obvinenej Ing. M. S. podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Michala Antala proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo
  3. júna 2013, sp. zn. 5To/110/2012, a takto r o z h o d o l : Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinenej Ing. M. S. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Trnava z
  4. júna 2012 sp. zn. 1T 114/2008 bola obvinená Ing. M. S. uznaná za vinnú z trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 3 Tr. zák. účinného do
  5. januára 2006 na skutkovom základe, ţe ako konateľka spoločnosti TECHNOSOL s.r.o. Trnava, Nám. SNP č. 1, IČO: 3622305 podala dňa 31.03.2003 na Daňovom úrade Trnava, Hlboká 8/1, Trnava daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2002, v ktorom priznala daňovú povinnosť vo výške 17.006,-Sk, t.j. 584,21 Eur, pričom si do daňového základu zahrnula na strane nákladov sumu rovnajúcu sa súčtu hodnôt uvedených na dodávateľských faktúrach č. 22002308, č. 310000110, č. 22002316, č. 310000118, č. 22002325, č. 22002328, č. 310000125, č. 22002330, č. 22002339, č. 22002340, č. 310000140, č. 310000159, 2 5 Tdo 90/2016 č. 22002343, č. 310000168, č. 22002349, č. 310000171, č. 22002352, č. 22002359, č. 310000189, č. 310000195, č. 310000231, č. 22002361, č. 22002101, č. 22002499, č. 22002405, č. 310000251, č. 22002503, č. 310000273, č. 310000263, č. 22002520, č. 22002535, č. 22002549, č. 310000289, č. 310000172, č. 310000199, č. 22002368 za dodávky rôzneho tovaru a dodávateľských faktúr č. 21000099, č. 210000102 za stavebné práce v celkovej výške 10.818.862,-Sk, t.j. 359.120,-Eur od spoločnosti STAVOMONTÁŢE a.s. Trnava, Trstínska cesta 9, Trnava, napriek tomu, ţe neprebehlo zdaniteľné plnenie, pričom tieto faktúry vystavila sama dodatočne, na uvedených faktúrach pouţila pečiatku, ktorú si zaobstarala neznámym spôsobom a tieto predloţila ako daňové doklady pri daňovej kontrole, ktorá bola vykonaná v spoločnosti TECHNOSOL s.r.o. v roku 2005, čím skrátila daň z príjmu právnických osôb a spôsobila tak škodu na štátnom rozpočte vo výške 2.704.715,-Sk, t.j. 89.780,09,-Eur. Okresný súd obvinenej Ing. M. S. za to uloţil podľa § 148 ods. 3 Tr. zák. účinného do
  6. januára 2006 s pouţitím § 88 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, pričom podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do
  7. januára 2006 jej výkon uloţeného trestu podmienečne odloţil na skúšobnú dobu 4 (štyroch) rokov. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní do viny i trestu obvinená Ing. M. S. i zastupujúci prokurátor (č.l. 1171). Prokurátor podaním došlým súdu prvého stupňa
  8. augusta 2012 oznámil, ţe odvolanie zahlásené na hlavnom pojednávaní berie späť (č.l. 1227). Späťvzatie odvolania prokurátorom vzala predsedníčka senátu uznesením zo
  9. septembra 2012 podľa § 312 ods. 4 Tr. por. na vedomie. Obvinená včas podané odvolanie písomne odôvodnila osobitnými podaniami z
  10. júla 2012 (č.l. 1205-1216), z
  11. augusta 2012 (č.l. 1217-1227) a zo
  12. marca 2013 (č.l. 1231-1234), v ktorých namietala nesprávnosť rozsudku, poukazovala na svoju nevinu, pričom doloţila k odvolaniam aj listinné podklady. Navrhovala napadnutý rozsudok zrušiť a domáhala sa ďalšieho prešetrenia veci. 3 5 Tdo 90/2016 Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Trnave, ktorý na verejnom zasadnutí
  13. júna 2013 uznesením sp. zn. 5To/110/2012 podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvinenej zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom
  14. júna 2013, kedy vo veci rozhodol krajský súd. Odpis uznesenia Krajského súdu v Trnave obvinená prevzala
  15. augusta 2013, jej obhajkyňa prevzala rozhodnutie
  16. augusta 2013 a prokurátor ho prevzal
  17. augusta 2013 (č.l. 1254 p.v.). Okresnému súdu Trnava bolo dňa
  18. marca 2015 doručené podanie obvinenej Ing. M. S. označené ako „dovolanie“ proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T 114/2008 a rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/110/2012 a následne podaním došlým
  19. marca 2015 obvinená doplnila svoje „dovolanie“. Ku svojim podaniam pripojila a priloţila kópie dokladov. Keďţe podanie obvinenej nemalo náleţitosti dovolania a nebolo podané prostredníctvom obhajcu, bola obvinená súdom prvého stupňa poučená v zmysle ustanovení Trestného poriadku o náleţitostiach dovolania i moţnosti podať mimoriadny opravný prostriedok iba prostredníctvom obhajcu. Následne na základe ţiadosti obvinenej bol obvinenej opatrením súdu z
  20. novembra 2015 podľa § 40 ods. 2 Tr. por. ustanovený obhajca JUDr. Michal Antal, ktorého súd vyzval, aby podal dovolanie v mene obvinenej. Okresný súd Trnava dňa
  21. decembra 2016 predloţil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci dovolanie obvinenej Ing. M. S., ktoré podala prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Michala Antala (zákonná podmienka § 373 ods. 1 Tr. por.), ktoré smeruje proti obom vyššie citovaným rozhodnutiam. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa dňa
  22. decembra 2015 z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c/, i/ Tr. por. V písomných dôvodoch dovolania (č.l. 1304) obhajca uviedol, ţe obvinená zastáva názor, ţe odvolací súd napadnutým uznesením porušil jej právo na obhajobu a jeho rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, čím sú dané dovolacie dôvody. 4 5 Tdo 90/2016 K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. uviedla, ţe odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutku. Poukázala na to, ţe skrátením dane treba rozumieť akékoľvek konanie páchateľa, v dôsledku ktorého mu príslušný štátny orgán alebo orgán verejnej samosprávy vyrubí daň v niţšej neţ zákonom určenej sume alebo k vyrubeniu dane vôbec nedôjde. Ku skráteniu dane v zmysle § 276 môţe dôjsť len dovtedy, kým daňový subjekt daň nezaplatil. Ak bola daň správne vyrubená a daňovým poplatníkom zaplatená (zrazená), vo vzťahu k takejto dani nemoţno spáchať trestný čin podľa §
  23. Namieta, ţe odvolací súd a predtým aj súd prvého stupňa vôbec nezohľadnili skutočnosť, ţe obchodná spoločnosť Technosol, s.r.o. za tovar, na ktorý boli vystavené (údajne fiktívne) faktúry zaplatila (o čom sa nachádzajú príjmové doklady) a taktieţ, ţe z ďalšieho predaja tovaru si spoločnosť Technosol s.r.o. svoju daňovú povinnosť riadne splnila. Tieto jej tvrdenia preukazuje aj to, ţe do dnešného dňa (napriek právoplatnému odsúdeniu) od nej, ako od fyzickej osoby alebo od obchodnej spoločnosti Technosol s.r.o. nie je vymáhaný ţiaden daňový nedoplatok. Ak potom okresný i krajský súd vinu zaloţili len na tom, ţe malo byť preukázané, ţe došlo k vyrábaniu „fiktívnych“ faktúr (čo obvinená od začiatku popiera), nepostupovali správne, pretoţe podstata skrátenia dane spočíva v úmyselnom konaní páchateľa, ktorým dosiahne, ţe mu príslušný orgán daň vôbec nevymeria alebo mu ju vymeria v niţšej ako zákonom určenej sume. Oba súdy preto pochybili pri právnej kvalifikácii, pretoţe v konaní nebolo preukázané, ţe by z akéhokoľvek dôvodu bola orgánom verejnej správy vyrubená spoločnosti Technosol s.r.o. daň v niţšej, neţ zákonom určenej sume. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. uviedla, ţe právo na obhajobu zahŕňa i právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pričom poukázala na čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Dohovoru a znenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa nej sa súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí vôbec nevysporiadali s jej obhajobou produkovanou v priebehu celého konania. V tejto súvislosti poukázala na obsah podaní z
  24. marca 2015 (č.l. 1262-1269) a zo dňa
  25. marca 2015 (č.l. 1279-1281). V závere svojho dovolania navrhla, aby najvyšší súd vyslovil rozsudkom, ţe napadnutým uznesením krajského súdu zo
  26. júna 2013 bol porušený zákon v ustanovení 5 5 Tdo 90/2016 § 319 Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo v ustanovení § 148 Tr. zák. v jej neprospech. Napadnuté uznesenie ako aj rozsudok súdu prvého stupňa navrhla zrušiť a prikázať Okresnému súdu Trnava, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, s upozornením, ţe sa môţu v lehote, ktorú im určil, k dovolaniu obvinenej vyjadriť. Uvedenú moţnosť vyuţil okresný prokurátor, ktorý podaním došlým na súd prvého stupňa
  27. apríla 2016 navrhol dovolanie obvinenej podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť, nakoľko námietky obvinenej nenapĺňajú uplatnené dovolacie dôvody. Vyjadrenie prokurátora nebolo súdom prvého stupňa doručené obvinenej ani jej obhajcovi. Dovolací súd uvedený nedostatok odstránil zaslaním vyjadrenia dňa
  28. januára 2017 obvinenej Ing. M. S. i jej obhajcovi. Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe dovolanie prostredníctvom obhajcu bolo podané aţ po uplynutí trojročnej lehoty uvedenej v § 370 ods. 1 Tr. por. Najvyšší súd však dospel k záveru, ţe odmietnutím dovolania obvinenej, ako podaného oneskorene v zmysle § 382 písm. a/ Tr. por., by došlo k porušeniu práva obvinenej na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, pretoţe obvinená Ing. M. S. svoje vlastnoručne písané dovolanie podala včas. Uvedeným podaním obvinenej sa najvyšší súd zaoberal aj vzhľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
  29. februára 2014 sp. zn. I. ÚS 217/
  30. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preto predbeţne preskúmal predloţený spisový materiál, ako aj podané dovolanie a zistil, ţe dovolanie obvinenej Ing. M. S. je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por., nakoľko nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, ţe dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne 6 5 Tdo 90/2016 uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, ktorá zásada je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými moţnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto moţno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vţdy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Právne fundovanú argumentáciu má zaistiť práve povinné zastúpenie obvineného obhajcom – advokátom. Zároveň je potrebné poukázať na ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por., v zmysle ktorého dôvody podľa odseku 1 (§ 371 Tr. por.) písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. V predmetnej veci, ako uţ bolo vyššie konštatované, obvinená v dôvodoch odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa poukazovala, ţe vykonaným dokazovaním nebola jej vina preukázaná. Na ţiadne porušenie práva na obhajobu, ktoré spomenula v dovolaní v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., nepoukazovala, a to ani v konaní pred súdom prvého stupňa. Dovolaciemu súdu tak v akceptovaní dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. bráni vyššie citované ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por. Napriek tomu povaţuje dovolací súd za potrebné uviesť, ţe námietky obvinenej vzťahujúce sa na dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nie sú opodstatnené. Podľa zistenia dovolacieho súdu v predmetnej veci v priebehu trestného konania nedošlo k ţiadnemu závaţnému porušeniu práva na obhajobu. Obvinená Ing. M. S. uplatnila aj dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití 7 5 Tdo 90/2016 iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Vyššie uvedenou formuláciou dovolacieho dôvodu zákon vyjadruje, ţe dovolanie je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva, nie však z hľadiska procesných predpisov. Poukázaním na uvedený dovolací dôvod preto nemoţno namietať porušenie procesných predpisov. V medziach tohto dovolacieho dôvodu moţno namietať, ţe skutok tak, ako bol súdom zistený, bol nesprávne právne kvalifikovaný ako trestný čin, hoci sa o trestný čin nejedná, alebo ide o iný trestný čin, neţ ktorým bol obvinená uznaná za vinnú. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu však nie je moţné preskúmavať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, na ktorých je napadnuté rozhodnutie zaloţené. Z uvedeného vyplýva, ţe najvyšší súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou, a preto nemôţe preskúmavať a posudzovať postup súdov prvého a druhého stupňa pri hodnotení vykonaných dôkazov. Naopak najvyšší súd je povinný vychádzať zo skutkových zistení súdu prvého stupňa, prípadne druhého stupňa a potom v nadväznosti na nimi zistený skutkový stav, môţe posudzovať hmotnoprávne posúdenie skutku. Nemôţe vychádzať z konštrukcie skutkového stavu, ktorú za správnu povaţuje obvinená. V posudzovanej veci uplatnené dovolacie námietky obvinenej smerujú primárne do oblasti skutkových zistení. Z jej strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaných súdmi niţšej inštancie a polemizuje s odôvodnením ich rozhodnutí. V podstate sa obvinená takýmto spôsobom snaţí presadiť vlastnú (pre ňu priaznivú a od skutkových zistení oboch súdov inú) verziu skutkového stavu veci. Aţ následne z uvedených skutkových (procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom posúdení skutku, resp. o inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Podľa § 382 písm. c/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania podľa §
  31. 8 5 Tdo 90/2016 V prerokúvanej veci, ako uţ bolo vyššie konštatované, obvinená Ing. M. S. vo svojom podaní nenaplnila ňou uplatnené dovolacie dôvody, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvinenej podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
  32. februára 2017 JUDr. Peter S z a b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.