Najvyšší súd Slovenskej republiky 7Sžso/21/2011 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci ţalobcu J., bytom v U., právne zastúpeného J. M., advokátom so sídlom v H., D č. X, proti ţalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného zo dňa 17. augusta 2009 č. 2009/000948-2, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 2S/75/2009-93 z 2. decembra 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k. 2S/75/2009-93 zo dňa 2. decembra 2010, p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţaloba, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie ÚPSVaR v Humennom č. 2009/37565/3 zo dňa 10. júla 20089 o tom, ţe ţalobca je občanom v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu dávka a príspevky. 2 7Sţso/21/2011 Krajský súd dôvodil tým, ţe ţalobca ţiadosťou zo dňa 26. januára 2009 poţiadal prvostupňový správny orgán o pomoc v hmotnej núdzi. V tejto ţiadosti ako spoločne posudzované osoby uviedol manţelku V. a štyri nezaopatrené deti M. Š., s ktorými v čase podania ţiadosti býval v spoločnej domácnosti. Ţalobca bol v čase podania ţiadosti zamestnaný, jeho manţelka nezamestnaná, zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 22. apríla 2008 a zároveň poberateľkou invalidného dôchodku. Syn ţalobcu M.M. bol nezamestnaný študent 1. ročníka externej formy štádia Vysokej školy z., ktorý bol do evidencie uchádzačov o zamestnanie zapísaný aţ dňa 19. mája 2009. Deti ţalobcu M. boli neplnoleté. V preskúmavanej veci bolo podľa názoru krajského súdu dostatočne preukázané, ţe ţalobca nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi, aj keď je občanom v hmotnej núdzi. Aj keby ţalovaný pri posudzovaní príjmu ţalobcu pre účely pomoci v hmotnej núdzi nevychádzal z jeho reálneho príjmu za mesiac, kedy si ţalobca podal ţiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, t.j. z výšky príjmu 461,81 €, ale z priemerného mesačného príjmu ţalobcu za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním ţiadosti, príjem ţalobcu a jeho manţelky pre účely posudzovania hmotnej núdze by bol 412,18 €. Aj pri takto určenom príjme pri vypočítanej dávke podľa § 10 ods. 2 písm.
- d)zákona o hmotnej núdzi vo výške 245,36 €, nevznikol ţalobcovi nárok na priznanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov. Súd sa stotoţňuje s právnym záverom ţalovaného, ţe ţalobcovi, ani spoločne posudzovaným osobám nevznikol nárok na aktivačný príspevok, na ochranný príspevok a zároveň s tým, ţe dávka podľa ustanovenia § 10 ods. 9 sa nezapočítava do dávky v hmotnej núdzi podľa § 10 ods. 2 zákona o hmotnej núdzi. Preskúmaním veci krajský súd zistil, ţe správne orgány postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a ich postupom nedošlo k porušeniu zákonom chránených práv ţalobcu. V súvislosti s namietaným porušením príslušných ustanovení zákona o pomoci v hmotnej núdzi krajský súd zistil, ţe ţalovaný sa s týmito námietkami, ktoré sú totoţné s odvolacími námietkami, plne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje, pričom postupoval v súlade so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi a zákonom č. 71/1967 Z. o správnom konaní. 3 7Sţso/21/2011 Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
- a)aţ
- f)OSP a ţiadal prvostupňový rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na nové konanie alt. ţalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Ţalovaný ţiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol podľa § 250ja ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom verejné vyhlásenie rozhodnutia publikoval v súlade s § 156 ods. 3 OSP a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. K jednotlivým bodom odvolania ţalobcu odvolací súd uvádza nasledovné : k bodu 1/ Ţalobca tvrdil, ţe mu bola súdom odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm.
- f)OSP, nakoľko sa krajský súd nevysporiadal s jeho písomným podaním, označeným ako ţaloba a odpoveďou k vyjadreniu ţalovaného. Odvolací súd po posúdení obsahu podaní ţalobu v súvislosti s dôvodmi rozsudku krajského súdu konštatoval, ţe súd sa vysporiadal s dôvodmi ţaloby a vo svojom rozsudku tieto podrobne uviedol (str. 2-5 rozsudku) a následne preskúmal zákonnosť ţalovaného rozhodnutia podľa § 244 a nasl. OSP. Súd na str. 5-9 rozsudku reagoval na všetky relevantné dôvody ţaloby a odvolací súd tieto dôvody povaţuje za úplné a vecne správne, pričom odkazuje na znenie prvostupňového rozsudku, ktorý vyčerpávajúco a vecne správne citoval aj príslušné relevantné ustanovenia zákona č. 599/2003 Z.z., k bodu 2/ Ţalobca namietal s poukazom na § 205 ods. 2 písm.
- b)OSP vadu konania spočívajúcu v jeho diskriminácii, pretoţe mu správny orgán nechce zámerne priznať nárok na dávky a príspevky, ktoré mu zákon garantuje. Odvolací súd nezistil namietané vady konania a tvrdenie o diskriminácii nepovaţuje za podloţené len z toho dôvodu, ţe ţiadosti ţalobcu príslušné orgány nevyhoveli a súd v ich rozhodnutí nezistil porušenie zákona. Ako uţ odvolací súd uviedol k bodu 1/ rozhodnutie prvostupňového súdu povaţuje za vecne správne. k bodom 3/ aţ 6, v ktorých ţalobca poukazuje na nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie a na to, ţe doteraz 4 7Sţso/21/2011 zistený skutkový stav neobstojí, odvolací súd konštatuje, ţe tvrdené dôvody odvolania sú v podstate opakovaním alebo rozšírením dôvodov ţaloby podľa ţalobcovho výkladu právnych predpisov, pričom rozšírenie dôvodov ţaloby podľa § 250h ods. 1 vety druhej OSP je moţné len v lehote podľa § 250b OSP. Odvolací súd upriamuje tieţ pozornosť na dôvody prvostupňového rozsudku, ktorý sa s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho čl. 39 vysporiadal s tvrdením ţalobcu, ţe ako osoba v hmotnej núdzi má nárok na dávky a príspevky. Krajský súd s poukazom na vecnú správnosť výpočtov správneho orgánu poukázal na to, ţe podrobnosti o pomoci v hmotnej núdzi podľa čl. 39 ods. 3 ustanoví zákon, v danom prípade zákon č. 599/2003 Z.z., ktorého relevantné ustanovenia boli v danom prípade pouţité správne a odvolací súd nezistil dôvod na opakovanie vecne správnej argumentácie krajského súdu a správnych orgánov. Podľa § 219 OSP v spojení s § 250j ods. 3 OSP odvolací súd prvostupňový rozsudok potvrdil, keďţe je vo výroku vecne správny, stotoţňuje sa s ním v celom rozsahu. Podľa § 250k ods. 1 OSP d conti ţalobcovi neprináleţí náhrada trov odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. augusta 2011 JUDr. Ida Hanzelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová