1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustila tým, že dňa 7.4.2008 v čase okolo 10.30 hod. v administratívnej časti budovy Fakultnej nemocnice v N. fyzicky napadla M. M. v jej kancelárii tak, že ju udrela dáždnikom do hlavy, v dôsledku ktorého jej nebolo spôsobené žiadne zranenie, ktoré by si vyžiadalo práceneschopnosť alebo liečenie a keď sa táto snažila vyjsť von z kancelárie, ťahala ju Ing. M. C. za vlasy až na chodbu pred kanceláriu a týmto svojím konaním úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. V časti uloženia sankcie a trov konania ostalo prvostupňové rozhodnutie nezmenené. Krajský súd nepovažoval námietky žalobkyne vznesené v žalobe za opodstatnené. Stotožnil sa so záverom žalovaného, že doručovanie písomností v danom konaní bolo účinné a preto mohol vec prejednať bez účasti žalobkyne. Výpovede svedkov žalobkyňa ničím nevyvrátila a svojou neprítomnosťou si podľa názoru krajského súdu sama spôsobila, že sa nemohla vyjadriť k podkladom rozhodnutia, k spôsobu dokazovania, nemohla navrhnúť ani doplnenie dokazovania, napr. výpoveď lekára (traumatológa) k jej fyzickým schopnostiam a nenavrhla to ani v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, hoci mala k dispozícii kompletne prefotený správny spis. Bola riadne svedkami usvedčená zo spáchania priestupku proti
1 písm. d/ zákona o priestupkoch, uznaná vinnou a bola jej aj v súlade so zákonom uložená sankcia. V žalobe podľa názoru krajského súdu neuviedla žiadne relevantné s vecou súvisiace skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný nebol podrobne vyporiadal Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že ju rozsudkom krajský súd poškodil. Namietala, že v žalobe zreteľne preukázala, že obvodný úrad i polícia v Nových Zámkoch ju úmyselne poškodili a uznali vinnou za niečo, čo nespáchala. Zopakovala, že Obvodný úrad v Nových Zámkoch ju opakovane poškodzuje na objednávku lekárov, ktorí ju likvidujú ako invalidnú dôchodkyňu, z hyenizmu, z chamtivosti na úplatky od jej príbuzných, ktorí ju chcú obrať aj o strechu nad hlavou – byt – aby ho podvodom získali. Tiež zopakovala, že v minulosti už opakovane mala problém pri doručovaní – nedoručovaní úradných zásielok. Žiadala vytýčiť pojednávanie na Najvyššom súde SR a chce využiť svoje právo na dokazovanie. Navrhla pribrať experta z odboru traumatológie, keďže ona je obeť a nie páchateľ. 2Sžo/10/2011 3 Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. Poukázal na to, že na základe vykonaných dôkazov bolo spáchanie priestupku žalobkyňou dostatočne preukázané. Uviedol, že žalobkyňa sa (v odvolaní) vyjadruje k údajnému konaniu policajných orgánov a jej rodinných príslušníkov voči jej osobe, ktoré neboli predmetom priestupkového konania a preto sa k týmto skutočnostiam žalovaný nevie vyjadriť. V odvolacom správnom konaní žalovaný nezistil nezákonný postup správneho orgánu prvého stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 19. októbra 2011 (§ 156 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného č. SVS – 230 – 2008/02512/TMB ako aj administratívny spis prvostupňového správneho orgánu č. A/2008/02881, č. AP-688/08-3 zistil, že dokazovaním pred správnym orgánom bolo preukázané, že žalobkyňa spáchala priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustila tým, že dňa 7.4.2008 v čase okolo 10.30 hod. v administratívnej časti budovy Fakultnej nemocnice v N. fyzicky napadla M. M. v jej kancelárii tak, že ju udrela dáždnikom do hlavy, v dôsledku čoho jej nebolo spôsobené žiadne zranenie, ktoré by si vyžiadalo práceneschopnosť alebo liečenie a keď sa táto snažila vyjsť von z kancelárie, ťahala ju žalobkyňa za vlasy až na chodbu pred kanceláriu a týmto svojím konaním úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Na ústnom pojednávaní prvostupňového správneho orgánu svedkyne M. F., D. B., A. B., E. G. a Z. S., ktoré boli pri incidente prítomné, potvrdili, že žalobkyňa držala, resp. ťahala M. M. za vlasy, čomu sa ona bránila, následne niečo spadlo na zem, žalobkyňa si to vzala a keď videla, že na chodbu vybehlo viacero osôb, zrýchleným krokom odišla preč. Za tento skutok bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti
1 písm. d/ zákona o priestupkoch a v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ s poukazom na § 2Sžo/10/2011 4 49 ods. 2 zákona o priestupkoch jej bola uložená sankcia – pokuta vo výške 1000 Sk (33,19 €). Žalovaný ako odvolací správny orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie o priestupku tak, že výrokovú časť rozhodnutia nahradil novým rozhodnutím (výrokom), v ktorom doplnil čas spáchania priestupku a vypustil drobné ublíženie na zdraví s odôvodnením, že z lekárskej správy konkrétne zranenie M. M. nevyplýva. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave vysloveným v rozsudku č.k. 4S/103/2009-166 zo dňa 17.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.