1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu ţalobcov v
názoru prvostupňového súdu sa ţalovaný v odvolacom konaní s namietanými rozpormi v svetlotechnických posudkoch náleţite zaoberal a zabezpečil nové zameranie namietaných výškových kód budov. Z tohto zamerania vychádzala Ing. O. P. pri spracovaní nového odborného stanoviska v otázke svetlotechniky a vplyvu novostavby zatienenie stavby na Lazaretskej 4 v Bratislave, čo ţalovaný v dôvodoch rozhodnutia podrobne popísal, vrátane zhodnotenia a vyvodených záverov,
ktorých sú neopodstatnené námietky týkajúce sa nesprávnosti udaných výšok budov a z toho vyplývajúce nesprávnosti svetlotechnického posudku v súvislosti s vplyvom nového objektu na okolitú zástavbu. V ţiadnom z existujúcich objektov v lokalite nedôjde k neprípustnému zatieneniu obytných miestností alebo pracovných priestorov v zmysle príslušnej technickej normy, a výstavba polyfunkčného domu 8Sžo/92/2015 3 nebude v okolitej zástavbe dôvodom nedovoleného skrátenia doby preslnenia pod normou ustanovený časový limit. Všetky namietané rozpory boli v rámci odvolacieho konania preskúmané. Ţalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal z totoţnej územnoplánovacej dokumentácie ako prvostupňový stavebný úrad, pričom nevzal do úvahy nový územný plán zóny Dunajská, zmeny a doplnky 2005, platný odo dňa 01.01. 2008. Predmetný nový územný plán priniesol zmenu predovšetkým z hľadiska maximálnej prípustnej podlaţnosti stavby v danom bloku, ktorú určil na 4 nadzemné podlaţia + jedno ustupujúce podlaţie, čo umiestňovaná stavba prekračovala. Zmena územného plánu zóny nadobudla účinky na záver povoľovacieho procesu.
názoru krajského súdu, dôsledky vyplývajúce z predĺţenia odvolacieho konania by nemali byť na ujmu stavebníkovi najmä z dôvodu, ţe zákon výslovne ukladá správnemu orgánu dbať na to, aby boli dobromyseľne nadobudnuté práva čo najmenej dotknuté. Stavebník dôvodne očakával a po vydaní územného rozhodnutia prvostupňovým orgánom bol dobromyseľný v nadobudnutých právach, ţe o jeho návrhu odvolací orgán rozhodne v zákonnej lehote a na základe platných a účinných podkladov rozhodujúcich pre vypracovanie projektovej dokumentácie. Nie je preto dôvodné domnievať sa, ţe stavebník mal a musel vedieť, ţe bude prijatá nová územnoplánovacia dokumentácia po tom, ako podal návrh na vydanie územného rozhodnutia, a ţe táto bude mať vplyv na jeho stavebné zámery. Rozhodnutie o umiestnení stavby
krajského súdu reálne do práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného ţivota nezasahuje, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môţe, ale nemusí v budúcnosti ani dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Dôvodom relevantným pre vyslovenie nezákonnosti územného rozhodnutia by bol jeho rozpor s poţiadavkou ochrany ţivotného prostredia ako poţiadavky kolektívneho charakteru. V prejednávanej veci nebolo takéto pochybenie stavebného úradu alebo ţalovaného zistené. Proti tomuto rozsudku podali ţalobcovia v
súdnej judikatúry ,,žalovaný mal pre posúdenie súladu návrhu s územným plánom vychádzať už z vtedy účinného VZN č. 4/2007. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný mal rozhodovať v súlade s aktuálne účinnými zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorými sú aj všeobecne záväzné nariadenia obce, a preto bol pre stavebný úrad záväzný obsah VZN č. 4/2007, ktorým bola vyhlásená záväzná časť územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy (rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžp/3/2009 zo dňa 11.03.2010)“. V tejto právnej veci sa ţalovaný v čase vydania svojho (odvolacieho) rozhodnutia neriadil niečo viac ako mesiac účinnou novou územnoplánovacou dokumentáciou. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu spolu s rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu tvoria jeden celok. Ak správny orgán rozhodol v čase vydania rozhodnutia uţ
neúčinného právneho predpisu, ide o takú chybu preskúmavaného rozhodnutia, ktoré spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (R SR 26/1997). Je nepochybné, ţe povolenie umiestnenia stavby na základe neúčinného územného plánu je rozhodnutím vydaným na základe neúčinného právneho predpisu. Súd prvého stupňa bol povinný postupovať
ustanovenia § 250j ods. 3 OSP. V predmetnej právnej veci nemá ochrana dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka ţiadnu relevanciu na rozdiel od konania o zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ďalej ţalobcovia uvádzajú, ţe neskoršie rozhodnutie Ústavného súdu SR (III. ÚS 176/03) na rozdiel od skoršieho rozhodnutia Ústavného súdu SR (II. ÚS 22/02) priamo uvádza, ţe územné rozhodnutie je spôsobilé porušiť ústavne garantované individuálne právo. Ţalobcovia taktieţ poukazujú na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Sţo/220/2010 zo dňa 02.08.2011, ktorým bola priznaná právna ochrana v oblasti správneho súdnictva vo vzťahu k územnému rozhodnutiu z pohľadu ochrany individuálnych práv v oblasti pohody bývania, odstupov stavieb a svetlotechniky.
1 8Sžo/92/2015 5 stavebného zákona na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. To teda znamená, ţe námietka nesúladu s územným plánom sa týka výlučne územného konania a nie je ju moţné neskôr pouţiť v stavebnom konaní, čo od základu vyvracia akúkoľvek argumentáciu o prípadnom zásahu do ústavne garantovaných práv účastníka konania aţ samotným stavebným povolením. V otázke námietky nedoručenia oznámenia o začatí územného konania ţalobcom súd prvého stupňa arbitrárne uvádza bez akýchkoľvek dôvodov, ţe ţalobcovia nepredloţili pri tejto námietke v správnom konaní ţiadne relevantné dôkazy. Pritom v podaním doručenom Miestnemu úradu Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto dňa 23.05.2007 ţalobcovia uviedli, ţe prikladajú kópie doručeniek Miestnemu úradu mestskej časti Bratislava – Staré Mesto a na porovnanie doručenky z toho istého obdobia Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy, kde sú skutočné podpisy adresátov. Nie je teda pravda, ţe ţalobcovia neposkytli ţiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Doručenka má povahu verejnej listiny a údaje v nej podpísané o dni doručenia sa pokladajú za pravdivé, pokiaľ nie je konkrétnymi skutočnosťami preukázaný opak. Správny orgán
ţalobcov nepochybne nie sú splnené poţiadavky na dostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej moci. Z týchto dôvodov je teda nepochybne rozhodnutie ţalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, trpí vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a zistenie skutkového stavu je nepostačujúce. Krajský súd v napadnutom rozsudku neuviedol, z akého dôvodu nebolo nevyhnutné, aby sa správne orgány zaoberali aj protikladnými odbornými posudkami, prípadne z akého dôvodu nebolo nevyhnutné, aby správne orgány ustanovili vo veci znalca a stačilo, keď akceptovali písomnú listinu vystavenú súkromnou osobou Ing. O. P., CSc.. Ţalovaný nedoručil ţalobcom ani svetlotechnický posudok vypracovaný spoločnosťou 3S-PROJEKT, s.r.o. Boldog, pričom tento posudok nie je v rozhodnutí ţalovaného ani špecifikovaný, a teda odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného je aj v tomto smere nedostatočné. Ţalobcovia poukázali na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sţo/220/2010 zo dňa 02.08.2011 (publikovaný ako R 104/2012), v ktorom súd zdôraznil, ţe v tomto prípade boli porušené všeobecné zásady správneho konania, keď v priebehu správneho konania na podnet ţalobcu 1. došlo k vypracovaniu „Posudku odstupu navrhovanej stavby rodinného domu na P. ul. z hľadiska zachovania pohody bývania“ posudkom P.B. dňa 28.08.2008 predloženým žalobcami v odvolacom konaní, s ktorým sa stavebník nemal možnosť oboznámiť, vyjadriť sa k nemu a vzniesť prípadné námietky. Po tom, ako bol tento posudok do spisu doručený, je potrebné hodnotiť postup žalovaného ako postup, ktorý je v rozpore so zákonom.“ Ţalobcovia taktieţ namietali nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu a odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom. Súd prvého stupňa v rozsudku sa absolútne nevysporiadal s námietkou ţalobcov spočívajúcou v nutnosti postupu
3 8Sžo/92/2015 7 O.s.p.. Prvostupňový súd neuviedol, na základe čoho argumentuje na strane 6 rozsudku znaleckým posudkom z marca 2011, ak rozhodnutie ţalovaného je datované k 15.01.2008, t.j. takmer o štyri roky skôr. Súd prvého stupňa neuviedol, na základe čoho prišiel k skutkovému záveru, ţe ţalovaný v rozhodnutí poukazuje na doplnené svetlotechnické posudky (asi z marca 2011 a posudku spoločnosti 3S-PROJEKT, s.r.o., Boldog), keď rozhodnutie ţalovaného spomína len jeden posudok, a to posudok Ing. P.. Ţalobcovia namietali, ţe ţalovaný nedoručil žalobcom vyjadrenie navrhovateľa k ich odvolaniu a ani „ďalšie doplňujúce podklady“, ktoré všeobecne uvádza na strane 4 rozhodnutia o odvolaní bez ich špecifikácie. „Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov konania v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces,“ zhoduje sa Ústavný súd SR (I. ÚS 100/04) s Najvyšším súdom SR (4 Cdo 141/2010). „Za súčasť práva na spravodlivý proces je treba preto považovať právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných.“ (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/46/2012 zo dňa 26.02.2013).
č. 532/2008 Z. z. sa preslnenie bytu posudzuje
STN 73 4301 Budovy na bývanie.
čl. 4.2.1.
ktorého čas preslnenia obytnej miestnosti na 2. NP vyšiel na 1 hodinu a päť minút. Napriek rozporu v odborných posudkoch týkajúcich sa otázky technicky zásadného významu, správny orgán ani súd nikdy nezisťoval, či sú správne závery z posudkov, ktoré nechal spracovať stavebník alebo ţalobcovia a ak áno, ktorý zo záverov je správny.
krajského súdu ţalovaný v predmetnom rozhodnutí údajne poukázal na doplnené svetlotechnické posudky, ktoré dal stavebník vypracovať. Stavebník v skutočnosti dal vypracovať do právoplatnosti územného rozhodnutia iba jeden svetlotechnický posudok zo dňa 01.03.2006 (Ing. O. P., CSc.), ktorý nebol doplnený a 1 odborné stanovisko zo dňa 07.05.2007 (Ing. O. P., CSc.), ktoré tieţ nebolo doplnené. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 11.05.2015 skonštatoval, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného povaţuje za zákonné, pričom ţalobca v podanom odvolaní proti rozsudku krajského súdu neuviedol ţiadne nové skutočnosti. Ţalobcami podané odvolanie povaţuje za nedôvodné a navrhuje, aby bol rozsudok krajského súdu potvrdený. 8Sžo/92/2015 8 Účastník konania NOBLE, a.s. vo svojom vyjadrení k odvolaniu doručenom dňa 29.05.2015 uviedol, ţe vydanie rozhodnutia na základe právneho predpisu, ktorý nie je v čase rozhodovania účinný moţno povaţovať za nesprávne právne posúdenie veci, teda omyl správneho orgánu v aplikácii práva. Judikatúra definovala nulitnosť správneho aktu v prípade, ak rozhodnutie vydal správny orgán, ktorý trpel nedostatkom právomoci na jeho vydanie. Účastník konania je toho názoru, ţe tak pri prvostupňovom rozhodnutí o umiestení stavby ako aj pri druhostupňovom rozhodnutí správneho orgánu sa nejedná o ničotný správny akt, nie sú nulitnými rozhodnutiami a platí pri nich prezumpcia správnosti. Ţalobcom ako účastníkom územného konania z titulu vlastníctva susednej nehnuteľnosti, nebolo zasiahnuté do ich práv a na ţiadnych subjektívnych právach neboli ukrátení, čím nie je splnená zákonná podmienka na podanie ţaloby. V predmetnom správnom konaní ţalobcovia uplatňovali svoje námietky, dopĺňali svoje podania, predkladali dôkazy, vyjadrovali sa – teda uplatňovali všetky procesné práva aţ do ukončenia správneho konania, ktoré im ako účastníkom konania patria. Správny orgán ich námietky posudzoval, na ich základe vykonával doplňovanie dokazovania a v rámci princípu jednotnosti konania mali ţalobcovia dostatočný priestor pre uplatnenie všetkých svojich procesných práv, čo aj vyuţili. Pribratý účastník poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sţo/348/2010: ,,Súd v zmysle § 205i ods. 3 OSP neprihliada na vady konania, ktoré nie sú žalobcovi na ujmu. Na zákonnosť rozhodnutia nemá napríklad vplyv, ak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nebolo riadne doručené, ak opravný prostriedok podaný žalobcom odvolací správny orgán napriek tomu vecne prejednal.“ Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Opätovne uvedená námietka svetlotechniky uţ bola predmetom preskúmania súdov v správnom súdnictve, tak Krajský súd Bratislava (sp. zn. 2S/134/11), ani Najvyšší súd SR v odvolacom konaní (sp. zn. 3Sţp/17/2013) nedospeli k záveru, ţe by správny orgán pri posudzovaní tvrdených rozporov v svetlotechnike postupoval v rozpore so zásadami správneho konania, čím by mali byť ţalobcovia ukrátení na svojich právach. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie zaloţené. Nie je nutné, aby na kaţdú ţalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môţe meniť
povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti kaţdého prípadu, ak však súd v odôvodnení 8Sžo/92/2015 9 nereaguje na zásadnú relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú ţalobcom, je potrebné tento nedostatok povaţovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti) (uznesenie NS SR sp. zn. 8Sţo/122/2010). K doplnenej argumentácii týkajúcej sa svetlotechniky, nie sú pravdivé tvrdenia ţalobcov, nakoľko všetky ich námietky boli v rámci existujúcich konaní vysvetlené, odvolací správny orgán sa nimi zaoberal, zabezpečil si ich odborné zodpovedanie, pričom ako výsledok bolo vyvodené stanovisko, ţe v ţiadnom z existujúcich objektov v lokalite nedôjde k neprípustnému zatieneniu obytných miestností alebo pracovných priestorov v zmysle príslušnej technickej normy a výstavba polyfunkčného domu nebude v okolitej zástavbe dôvodom nedovoleného skrátenia preslnenia pod normou stanovený časový limit. Keďţe ţalobcovia napádali predmetné rozhodnutia aj ich preskúmaním mimo odvolacieho konania, účastník konania spoločnosť NOBLE, a.s. dal vypracovať ďalší znalecký posudok – ktorý do tohto konania doloţil (Svetlotechnický posudok vypracovaný 3S-PROJEKT, s.r.o. zo dňa 16.03.2011), ktorý opätovne potvrdil správnosť záveru znaleckého posudku p. Ing. O. P., CSc., a teda aj správnosť záverov a vyhodnotenia dôkazov zo strany stavebného úradu v správnom konaní. Z uvedeného vyplýva, ţe ani nový znalecký posudok by neprivodil vecne iné, výhodnejšie rozhodnutie pre ţalobcov. Účastník konania spoločnosť NOBLE, a.s. uviedol, ţe je v týchto konaniach poškodeným, keďţe z jeho strany boli splnené všetky zákonné predpoklady na vydanie územného rozhodnutia, disponoval Záväzným stanoviskom Hlavného mesta SR Bratislava k investičnej činnosti zo dňa 16.01.2007, ktorého platnosť bola stanovená na 1 rok od jeho vydania (t.j. aj v čase vydania rozhodnutia ţalovaného) a ktoré je v zmysle § 140b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len ,,stavebný zákon“) záväzné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, postupom
ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov v
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
ust. § 1 ods. 1 a 2 stavebného zákona, územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné vyuţívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich ţivotné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udrţateľného rozvoja. Územné plánovanie vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o ţivotné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udrţateľného rozvoja, na šetrné vyuţívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt. Stavebný úrad 8Sžo/92/2015 11 je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a zabezpečiť si tak spoľahlivý podklad pre svoje rozhodnutie.
1, 2 cit. zákona, územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje
územného plánu nemoţno trvalo zaradiť medzi stavebné pozemky,
1 veta prvá, ods. 2 a 3 stavebného zákona ku dňu vydania administratívneho rozhodnutia, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o ţivotné prostredie a potrieb poţadovaného opatrenia v území a jeho 8Sžo/92/2015 12 dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi
odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým poţiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým poţiadavkám na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipoţiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou (§ 37 ods. 3 stavebného zákona). Okruh účastníkov územného konania je vymedzený osobitne v konaní o umiestnení stavby v ust. § 34, kde je to navrhovateľ, právnické a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám dotknutým podaným návrhom, vlastníci susedných nehnuteľností, t.j. nielen susedných pozemkov, ale aj susedných stavieb, čím sa docielila zvýšená ochrana ich vlastníckych práv. Pritom však musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to 1. existencia vlastníckeho alebo iného práva (§ 139 stavebného zákona), 2. toto právo môţe byť návrhom priamo dotknuté.
stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o ţivotné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môţe vyhradiť predloţenie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti;
nich môţe dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje 8Sžo/92/2015 13 stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa poţiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
2 stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia poţiadavky: a/ na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o ţivotné prostredie, b/ na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým ţivotným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a uţívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane poţiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch. c/ vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d/ vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Z podkladov spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, odvolací súd zistil, ţe listom doručeným stavebnému úradu dňa 14.11.2006 poţiadal ţalobca o vydanie územného rozhodnutia na stavbu polyfunkčného domu na Lazaretskej ulici na parc. č. X. v k.ú. B. – S. M.... Listom zo dňa 19.02.2007, ktorý bol
podpisov adresátov na doručenkách doručený okrem iných aj E. K. a A.... K. dňa 21.02.2007, stavebný úrad oznámil dotknutým orgánom štátnej správy a samosprávy a známym účastníkom konania začatie územného konania v predmetnej veci a nariadil na prerokovanie návrhu ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 15.03.2007. Účastníci konania boli upovedomení, ţe svoje námietky môţu uplatniť najneskôr pri ústnom konaní, inak sa na ne neprihliadne. Z ústneho pojednávania konaného dňa 15.03.2007 bez účasti E. K. a A. K. bola spísaná podrobná zápisnica. Dňa 28.03.2007 vydal stavebný úrad pod č. SÚ-2006/28284/19916/2007/UR-Ga rozhodnutie o umiestnení stavby č. 1008 - novostavba „Polyfunkčný objekt Lazaretská ul., Bratislava“,
zákresu v situačných výkresoch tvoriacich prílohy rozhodnutia a pre umiestnenie a projektovú prípravu určil podmienky. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, ţe súčasťou projektovej dokumentácie bol svetlotechnický posudok 8Sžo/92/2015 14 vypracovaný Ing. O. P., CSc., ktorého predmetom bol výpočet a posúdenie vplyvu navrhovanej novostavby na denné osvetlenie a insoláciu susedných objektov, pričom bolo zistené, ţe predmetná stavba nespôsobí prekročenie normou predpísaných hodnôt ekvivalentného uhla zatienenia a ani doby insolácie v okolitých objektoch. Uviedol, ţe pre územie, v ktorom sa umiestňuje predmetná novostavba, je v platnosti Aktualizácia územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy, rok 1993 v znení zmien a doplnkov, v zmysle ktorého je predmetné územie klasifikované pre funkciu občianska vybavenosť zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, školstva, kultúry, obchodu, sluţieb, verejného stravovania, ubytovania, cestovného ruchu, administratívy, v rámci doplňujúcich plôch stavieb a zariadení je moţné riešiť bývanie ako súčasť spoločenských priestorov občianskej vybavenosti. Umiestňovaný návrh bol
stavebného úradu v súlade s platným územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy. Návrh bol posúdený aj vo vzťahu k Územnému plánu zóny Dunajská zo dňa 28.03.1996 (všeobecne záväzné nariadenie Hl. m. SR Bratislavy č. 4/1996), pričom bolo zistené, ţe objekt je navrhovaný v regulačnom bloku č. 17/4 so záväznými regulatívmi: - Stavebná čiara Lazaretská ul., kompaktná zástavba (návrh kompaktná zástavba – v súlade), - Strechy – prevaţne ploché s ustúpeným najvyšším podlaţím a terasou (návrh – sústava plochy striech s terasami a ustupujúcimi podlaţiami – v súlade), - Podlaţnosť: 6.NP+ ustupujúce siedme podlaţie, pri stanovení max. podlaţnosti je prípustná tolerancia + 1 podlaţie po preverení objemového riešenia a hygienických noriem (návrh 7NP, z toho posledné tri sú ustupujúce – v súlade). Stavebný úrad konštatoval, ţe umiestňovaný návrh nie je v rozpore s územným plánom zóny. Proti rozhodnutiu o umiestnení stavby podali odvolanie E. K. a A. K. namietajúc, ţe im nebolo oznámené ústne konanie vo veci dňa 15.03.2007 a preto im nebolo umoţnené sa k veci vyjadriť pred vydaním rozhodnutia. Namietali tieţ, ţe výška obvodového múru novostavby zo severozápadnej strany bude cloniť fasáde z juhovýchodu domu na Lazaretskej 4 v Bratislave s negatívnym dopadom na osvetlenie a oslnenie bytov s oknami na tejto fasáde a doplnili k odvolaniu svetlotechnický posudok Ing. arch. D. K., CSc., autorizovaného architekta a svetlotechnické posúdenie vplyvu stavby na bytový dom na Lazaretskej 4 v Bratislave vypracované Ing. Š. R., CSc., autorizovaným stavebným inţinierom. Ţalobca 8Sžo/92/2015 15 v odvolacom konaní zabezpečil vypracovanie stanoviska Ing. O. P., CSc. k posudku Ing. R., ako aj k námietkam týkajúcim sa geodetického zamerania stavby. Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A/2007/1779-HRL zo dňa 15.01.2008 zamietol odvolanie E. K. a A. K. a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na výsledky nového zamerania výšok budov, z ktorých vychádzali posudzovatelia pri vypracovávaní posudkov na vplyv novej zástavby na osvetlenie a preslnenie okolitých objektov a na odborné stanovisko Ing. O. P., CSc. k svetlotechnike novostavby, ktoré vychádzalo z nového presného geodetického zamerania budov. Krajský stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia podrobne rozpísal závery uvedených nových meraní, konštatoval, ţe navrhovaná novostavba je vo vzťahu k objektu na Lazaretskej 4 oproti zhodnotenému stavu relatívne niţšia a preto limitný uhol 42° vynesený z kontrolných bodov miestností A B na prvom NP, pod rovinou ktorého bola novostavba navrhnutá, nebude v ţiadnom prípade prekročený. Konštatoval, ţe aktuálne geodetické zameranie potvrdilo správnosť pôvodne pouţitých východiskových údajov a tým aj platnosť záverov stanoviska zo dňa 20.09.2007 a svetlotechnického posudku z novembra
ktorého: ,,Súd v zmysle § 205i ods. 3 OSP neprihliada na vady konania, ktoré nie sú žalobcovi na ujmu. Na zákonnosť rozhodnutia nemá napríklad vplyv, ak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nebolo riadne doručené, ak opravný prostriedok podaný žalobcom odvolací správny orgán napriek tomu vecne prejednal.“ Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Platí teda, ţe prvostupňové správne konania tvorí s odvolacím konaním jeden celok (zásada jednotnosti správneho konania), z čoho vyplýva povinnosť správnych orgánov zaoberať v ktoromkoľvek štádiu konania kaţdou námietkou účastníka, či inou skutočnosťou podstatnou pre predmet konania. Ak by aj bol dôvod osvojiť si tvrdenie 8Sžo/92/2015 17 E. K. a A. K., ţe oznámenie o začatí správneho konania im nebolo doručené, za podstatnú by bolo potrebné povaţovať skutočnosť, ţe menovaní účastníci sa konania zúčastnili, ich argumentácia bola v konaní vypočutá a vyhodnotená a dokonca na základe ich námietok bolo v odvolacom územnom konaní doplnené dokazovanie. Princíp jednotnosti správneho konania takémuto postupu nebráni, ani prípadné neoznámenie začatia konania o umiestnení stavby, teda nemohlo byť zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia, nakoľko E. K. a A. K. mali dostatočný priestor pre uplatnenie všetkých svojich procesných práv v konaní o umiestnení stavby, ktoré aj plnohodnotne vyuţili. Pokiaľ ide o námietku rozporu v svetlotechnických posudkoch predloţených účastníkmi správneho konania, je odvolací súd toho názoru, ţe ţalovaný sa v odvolacom konaní náleţite zaoberal namietanými rozpormi svetlotechnického posudku Ing. P., CSc., ktorý predloţil účastník konania NOBLE, a.s. v prvostupňovom konaní a posudku Ing. R., ktorí predloţili ţalobcovia v odvolacom konaní. Z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe v odvolacom konaní účastník konania zabezpečil nové zameranie namietaných výškových kót budov a z tohto zamerania vychádzala Ing. O. P. pri spracovaní nového odborného stanoviska k otázke svetlotechniky a vplyvu novostavby zatienenie časti stavby na Lazaretskej 4 v Bratislave. Závery geodetického zamerania i nového odborného stanoviska k rozporom v skôr vypracovaných svetlotechnických posudkoch ţalovaný v dôvodoch druhostupňového rozhodnutia podrobne popísal, vrátane ich zhodnotenia a vyvodených záverov.
týchto jednoznačných záverov sú neopodstatnené námietky ţalobcov týkajúce sa nesprávnosti udaných výšok budov a z toho vyplývajúce nesprávnosti svetlotechnického posudku v súvislosti s vplyvom nového objektu na okolitú zástavbu. Ţalovaný na podklade vykonaných dôkazov uzavrel, ţe v ţiadnom z existujúcich objektov v lokalite nedôjde k neprípustnému zatieneniu obytných miestností alebo pracovných priestorov v zmysle príslušnej technickej normy a výstavba polyfunkčného domu nebude v okolitej zástavbe dôvodom nedovoleného skrátenia doby preslnenia pod normou stanovený časový limit. Odvolací súd si nie je vedomý toho, ţe by uvedené technické posudky predloţené v územnom konaní zostali v podstatných otázkach nedoriešené, pretoţe všetky namietané rozpory boli v rámci odvolacieho konania opätovne preskúmané. Ţalovaný k nim zaujal na podklade výsledkov doplneného dokazovania jednoznačné stanovisko, ţe v konaní pred stavebným úradom nebola zistená v tejto súvislosti ţiadna nezákonnosť a namietané 8Sžo/92/2015 18 rozpory neboli dôvodom pre zrušenie alebo zmenu prvostupňového rozhodnutia o umiestnení stavby. Opätovne uvedená námietka svetlotechniky uţ bola predmetom preskúmania súdov v správnom súdnictve, tak Krajský súd Bratislava (sp. zn. 2S 134/11), ani Najvyšší súd SR v odvolacom konaní (sp. zn. 3Sţp/17/2013) nedospeli k záveru, ţe by správny orgán pri posudzovaní tvrdených rozporov v svetlotechnike postupoval v rozpore so zásadami správneho konania, čím by mali byť ţalobcovia ukrátení na svojich právach. Všetky námietky ţalobcov ohľadne svetlotechniky boli v rámci existujúcich konaní vysvetlené, odvolací správny orgán sa nimi zaoberal, zabezpečil si ich odborné zodpovedanie, pričom ako výsledok bolo vyvodené stanovisko, ţe v ţiadnom z existujúcich objektov v lokalite nedôjde k neprípustnému zatieneniu obytných miestností alebo pracovných priestorov v zmysle príslušnej technickej normy a výstavba polyfunkčného domu nebude v okolitej zástavbe dôvodom nedovoleného skrátenia preslnenia pod normou stanovený časový limit. Keďţe ţalobcovia napádali predmetné rozhodnutia aj ich preskúmaním mimo odvolacieho konania, účastník konania spoločnosť NOBLE, a.s. dal vypracovať ďalší znalecký posudok – ktorý do tohto konania doloţil (Svetlotechnický posudok vypracovaný 3S-PROJEKT, s.r.o. zo dňa 16.03.2011), ktorý opätovne potvrdil správnosť záveru znaleckého posudku Ing. O. P., CSc., a teda aj správnosť záverov a vyhodnotenia dôkazov zo strany stavebného úradu v správnom konaní. Z uvedeného vyplýva, ţe ani nový znalecký posudok by neprivodil vecne iné, výhodnejšie rozhodnutie pre ţalobcov. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, ţe námietky ţalobcov o nedostatočnosti skutkového zistenia a nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ţalovaného v súvislosti s posudzovanou otázkou svetlotechniky neboli legitímnym dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného. K námietke nového územného plánu zóny odvolací súd uvádza, ţe územnoplánovacia dokumentácia na mestskej úrovni (Aktualizácia územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy z roku 1993), ako aj zonálnej úrovni (Územný plán zóny Dunajská z roku 1996) nebránila povoleniu navrhovanej stavby v takých parametroch, v akých bola projektovaná. Stavebník disponoval Záväzným stanoviskom Hlavného mesta SR Bratislava k investičnej činnosti zo dňa 16.01.2007, ktorého platnosť bola stanovená na 1 rok od jeho vydania (t.j. aj v čase vydania rozhodnutia ţalovaného) a ktoré je v zmysle § 140b 8Sžo/92/2015 19 stavebného zákona záväzné. Tak účelové určenie stavby, ako aj jej podlaţnosť boli v súlade s limitmi uvedenej územnoplánovacej dokumentácie, o čom bolo stavebníkovi v rámci územného konania vydané uvedené súhlasné stanovisko mesta, v ktorom Hlavné mesto SR Bratislava ako obstarávateľ a garant územnoplánovacej dokumentácie súhlasilo so stavbou s podmienkami, ktoré boli zapracované do rozhodnutia o jej umiestnení. Odvolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu vydanému dňa 28.03.2007 (počas platnosti Územného plánu zóny Dunajská z roku 1996) podali ţalobcovia odvolanie, ktoré bolo spolu so spisom následne postúpené ţalovanému. Ten po doplnení dôkazov zo strany stavebníka k námietkam ţalobcov rozhodol vo veci dňa 15.01.2008 tak, ţe odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie o umiestení stavby potvrdil. Vychádzal pri tom z totoţnej územnoplánovacej dokumentácie ako prvostupňový stavebný úrad, tak na mestskej i na zonálnej úrovni. Nevzal teda do úvahy nový Územný plán zóny Dunajská, zmeny a doplnky 2005, platný odo dňa 01.01.2008, ktorý priniesol zmenu predovšetkým z hľadiska maximálnej prípustnej podlaţnosti stavby v danom bloku, keď určil maximálnu podlaţnosť budovy na štyri nadzemné podlaţia plus jedno ustupujúce podlaţie, čo umiestňovaná stavba prekračovala. Projektovanie a umiestňovanie stavby takých parametrov, aké má mať posudzovaná stavba, trvá niekoľko rokov a vyţaduje si dlhodobú prípravu. Musí vychádzať z existujúcej územnoplánovacej dokumentácie a rešpektovať jej limity. Súčasťou oprávnení mesta a jeho mestských častí je nepochybne aj zmena územného plánu tak na celomestskej, ako aj na zonálnej úrovni, pokiaľ si to okolnosti vyţadujú. V danom prípade zmena územného plánu zóny nadobudla účinky celkom na záver povoľovacieho procesu umiestňovania predmetnej stavby, pričom v otázke prípustnej podlaţnosti stavby priniesla pravidlá, s ktorými bola prvostupňovým stavebným úradom umiestnená stavba v rozpore. Obvykle platí, ţe pokiaľ sa zmenia pravidlá počas povoľovacieho procesu, prinesie nová právna norma intertemporálne ustanovenie, ktorým sa upraví reţim prechodného spolupôsobenia dvoch právnych úprav. Prechodné ustanovenia neskoršej právnej normy spravidla stanovia, ţe konania začaté pred nadobudnutím účinnosti neskoršej právnej úpravy sa dokončia
dovtedy platných predpisov. Zmeny a doplnky Územného plánu zóny Dunajská, platné a účinné od 01.01.2008, nepriniesli ţiadne riešenie pre právoplatne neskončené konania týkajúce sa umiestnenia stavieb posudzovaných
dovtedajšej územnoplánovacej dokumentácie. To znamená, ţe v čase vydania druhostupňového 8Sžo/92/2015 20 rozhodnutia krajského stavebného úradu vo veci umiestnenia predmetnej stavby boli záväzné pravidlá stanovené zmenami a doplnkami územného plánu zóny. Neopomenuteľnou skutočnosťou je, ţe ţalovaný rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu o umiestnení stavby cca. 9 mesiacov a práve v dôsledku tohto predĺţenia odvolacieho konania, ktoré nemohli účastníci tohto konania predvídať, došlo k presahu konania do časovej pôsobnosti nového zonálneho plánu. Stavebník legitímne očakával, ţe v jeho veci bude rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote a za účinnosti pôvodnej územnoplánovacej dokumentácie, s ktorou bol jeho projekt v súlade. Odvolací súd je toho názoru, ţe dôsledky vyplývajúce z predĺţenia odvolacieho konania by nemali byť ţalobcovi na ujmu.
názoru odvolacieho súdu treba vzhliadnuť na potrebu ochrany právnej istoty jednotlivca, stability právnych vzťahov zaloţených právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy a predvídateľnosť rozhodovania štátnych orgánov, ktoré sú základom právneho štátu. Záverom najvyšší súd vyjadruje nesúhlas s názorom krajského súdu, ţe vydaním územného rozhodnutia správne orgány nemohli v danej veci reálne ukrátiť ţalobcov na ich vlastníckom práve. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sţo/220/2010 zo dňa 02.08.2011, ktoré sa venuje právnej ochrane v oblasti správneho súdnictva vo vzťahu k územnému rozhodnutiu z pohľadu ochrany individuálnych práv v oblasti pohody bývania, odstupov stavieb a svetlotechniky. Takisto je dôleţité poukázať v tejto súvislosti na rozhodnutie ústavného súdu pod sp. zn. III. ÚS 176/03,
ktorého územným rozhodnutím (niektorým z nich) stavebného úradu je možné porušiť aj ustanovenie čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, teda je spôsobilé porušiť ústavne garantované individuálne právo. Účastníci územného konania preto musia relevantne brániť svoje práva uţ v územnom konaní. Navyše z dôvodu koncentrácie stavebného konania na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa uţ v stavebnom konaní neprihliada (§ 61 ods. 1 stavebného zákona). Odvolací súd zistil, ţe odvolanie ţalobcov v 1. a 2. rade neobsahuje ţiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší súd ako súd odvolací napadnutý 8Sžo/92/2015 21 rozsudok krajského súdu
1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., tak ţe účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V správnom súdnictve v konaní o ţalobách rozhoduje súd o náhrade trov konania predovšetkým
1 O.s.p.,
ktorého ak mal ţalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti ţalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania; môţe tieţ rozhodnúť, ţe sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje iba právo na náhradu trov konania úspešného ţalobcu a v odseku 1 v podstate vylučuje primerané pouţitie § 142 O.s.p., hoci úspech v konaní sa u ţalobcu posudzuje rovnako ako pri pouţití § 142 O.s.p.. Z uvedeného je zrejmé, ţe
1 O.s.p. v konaní o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov náhradu trov konania moţno priznať len úspešnému ţalobcovi. Ţalovanému a ďalšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania, lebo im zo zákona náhrada trov konania neprislúcha. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, ţe ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8Sžo/92/2015 22
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 30. marca 2017 Mgr. Peter M e l i c h e r, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.